Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. júl 2020

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 15T/23/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3520010120
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Odnoga

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2020:3520010120.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, sudcom pre prípravné konanie Mgr. Jánom Odnogom, v trestnej

veci obžalovaného Z. Š., J.. X.X.XXXX I. X. S., stíhaného pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 3 písm. c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 17.7.2020 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: Z. Š., J.. X.X.XXXX I. X. S., trvale bytom H. Č.. XXX,

j e v i n n ý, ž e

dňa 25.9.2019 v čase o 8.45 h viedol v obci Kálnica po ceste III/1234, pod vplyvom alkoholu s
koncentráciou alkoholu v krvi minimálne 1,35 g/kg osobné motorové vozidlo Mazda CX9, ev. č. J., pričom
v dôsledku neprispôsobenia rýchlosti jazdy porušujúc ustanovenia § 16 ods. 1, 4 zákona č. 8/2009 Z.
z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov spôsobil
dopravnú nehodu tak, že v ľavotočivej zákrute prešiel do protismerovacieho jazdného pruhu, kde narazil
do oproti jazdiaceho osobného motorového vozidla Ford KUGA, ev. č: J. vedeného poškodenou M.
W., ktorá v dôsledku tejto nehody utrpela podvrtnutie krčnej a bedrovej chrbtice s dobou liečenia a

práceneschopnosti dôvodne trvajúcu najmenej 10 dní a na osobnom motorovom vozidle zn. Ford KUGA,
ev. č. J. jej bola spôsobená škodu vo výške 6.709 €,

t e d a

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť pri ktorej by
moholohroziťživotalebozdravieľudíalebospôsobiťznačnúškodunamajetkuaspôsobilznedbanlivosti
inému ublíženie na zdraví a väčšiu škodu na cudzom majetku,

č í m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 289 ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona, § 36 písm.
k), l), n) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 12 (dvanásť) mesiacov.Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona, § 36
písm. k), l), n) Trestného zákona obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze riadiť
motorové vozidlá každého druhu vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal dňa 7.4.2020 na tunajšom súde
obžalobu sp. zn. Pv 562/19/3304-18 zo dňa 3.4.2020 na obžalovaného Z. Š., stíhaného pre prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa mal
dopustiť na skutkovom základe ako je uvedené vo výroku o vine.

Súd vo veci vydal dňa 29.4.2020 trestný rozkaz č.k. 15T/23/2020 - 188, ktorým uznal obžalovaného
za vinného v zmysle obžaloby a uložil mu podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace
so skúšobnou dobou 12 mesiacov a trestom zákazu činnosti 18 mesiacov. Tiež mu uložil povinnosť na
náhradu škody.

Proti trestnému rozkazu podal prokurátor v zákonnej lehote odpor. Na hlavnom pojednávaní odôvodnil,
že nesúhlasí s výškou trestu zákazu činnosti, ktorá je podľa neho nedostatočná.

Z toho dôvodu súd nariadil termín hlavného pojednávania, na ktorom obžalovaný po poučení o možnosti
urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1, ods. 4 a o následkoch v rozsahu ods. 5 až 8 Trestného

poriadku vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe. Následne preto samosudca postupoval podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku
a obžalovanému kládol otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, na
ktoré obžalovaný
odpovedal :

c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
odpoveď obžalovaného : áno
d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
odpoveď obžalovaného : áno

f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu
odpoveď obžalovaného : áno
g)čiboloboznámenýstrestnýmisadzbami,ktorézákonustanovujezatrestnéčinyjemukladenézavinu,
odpoveď obžalovaného : áno
h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin,

odpoveď obžalovaného : áno

Nakoľko obžalovaný odpovedal na všetky uvedené otázky slovom „áno“ a súd nemal pochybnosti o
pravdivosti jeho priznania, po zistení stanoviska prokurátora vyhlásenie obžalovaného o vine podľa §
257 ods. 7 Trestného poriadku prijal a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že

dokazovanie o skutku v rozsahu priznanej viny nevykoná a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom
o treste a škodou. Na základe uvedeného, súd potom obžalovaného uznal za vinného zo spáchania
prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c) Trestného zákona, nakoľko
obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty uvedeného prečinu.

Z toho dôvodu súd na hlavnom pojednávaní dňa 17.7.2020 vykonal dokazovanie iba oboznámením
listinných dôkazov v súlade s ustanovením § 269 a to tak ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom
pojednávaní.

Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti,

ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od
toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.Podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. k) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa pričinil o
odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že sa páchateľ priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 36 písm. n) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na

pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej
sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na
zníženiealebozvýšenietrestnejsadzbyjerozdielmedzihornouadolnouhranicouzákonomustanovenej
trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej
sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody

na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia
slobody neprevyšujúceho dva roky, ak
vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a

pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu
páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému
po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej

činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.
(2) Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného
činu v súvislosti s touto činnosťou.
Zodpisuzregistratrestovvyplýva,žeobžalovanýneboldoposiaľodsúdenýzaspáchanietrestnéhočinu.
Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov ministerstva vnútra vyplýva, že obžalovaný spáchal dva

priestupky na úseku dopravy za rýchlosť jazdy jeden krát v roku 2016 a jeden krát v roku 2018, za čo
bol postihnutý drobnými blokovými pokutami vo výške 20 €.
Zevidenčnejkartyvodiča-obžalovanéhovyplýva,ževodičskýpreukazmáevidovanýodroku1991.Tiež
vyplýva z nej spáchanie v predchádzajúcom odseku popísaných priestupkov na úseku dopravy. Okrem
toho z karty vyplýva, že obžalovaný sa podrobil odbornému poradenstvu u psychologičky K.. Z. K. dňa

19.12.2019. S.. H. u obžalovaného neodporúčal preskúmať zdravotnú spôsobilosť vo vzťahu k alkoholu.
Z lustrácie v sociálnej poisťovni vyplýva, že obžalovaný pracuje dlhodobo v spoločnosti JLT s.r.o., od
roku 2013. Obžalovaný je spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti.
Z listiny „Uznanie dlhu a dohoda o jeho splátkach“ zo dňa 14.2.2020 vyplýva, že obžalovaný uzatvoril
s poškodenou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou dohodu, ktorou uznal svoj dlh vo výške 243,04 € a

zaviazal sa ho splácať v mesačných splátkach po 40 € na č.účtu poškodeného IBAN: N. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX.Z potvrdenia pohybov na bežnom účte Tatrabanky zo dňa 17.7.2020, ktorý predložil obžalovaný vyplýva,
že obžalovaný uhradil celú škodu poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni na číslo účtu uvádzané
vyššie v Dohode a to vo výške 243,04 € v šiestich splátkach, poslednou platbou zo dňa 17.7.2020.

V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu
uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od

páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom
trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok
individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom
spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné

pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).
Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a
prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli
dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol

riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a

generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.
Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z
ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného

určuje aj pohnútka páchateľa, možnosti jeho nápravy ale taktiež následky spôsobené následky trestným
činom. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia
povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin)
pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo
všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa

páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným
činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má
veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho
postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť
vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu

a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných
členov spoločnosti.
V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob
spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uložil obžalovanému ako druh trestu trest odňatia slobody

a to v dolnej polovici trestnej sadzby vo výmere 3 mesiace s podmienečným odkladom a určením
skúšobnej doby na 12 mesiacov a trestom zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na 18 mesiacov.
Pri obligatórnom skúmaní pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u
obžalovaného zistil 3 poľahčujúce okolnosti a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že sa obžalovaný
priznal a svoj čin úprimne oľutoval, ďalej podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, že napomáhal pri

objasňovaní trestnej činnosti v konaní pred súdom príslušnému orgánu a to súdu, keďže obžalovaný
svojím vyhlásením o vine na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku v
podstate odbremenil súd od dokazovania jej viny, ktorou skutočnosťou napomáhal súdu pri objasňovaní
trestnej činnosti, tiež podľa § 36 písm. k) Trestného zákona, že nahradil celú škodu poškodenej
Všeobecnej zdravotnej poisťovni a dohodol sa na náhrade škody aj s poškodenou M. W., za ktorou na

druhý deň po nehode prišiel, ospravedlnil sa, prejavil ľútosť, dohodol sa na náhrade vzniknutej škody a
nemajetkovej ujmy, čo obžalovaný aj podľa výpovede poškodenej aj splnil. Z toho dôvodu poškodená
už žiadnu náhradu škody nežiadala. U obžalovaného súd pritom nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť.Obžalovaného súd odsúdil a trest mu ukladal za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §
289 ods. 3 Trestného zákona, kde je základná trestná sadzba v rozmedzí až 2 roky. Vzhľadom k tomu,
že v prípade obžalovaného prevažoval výrazne pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi 3:0,

znižovalasazákonomustanovenáhornáhranicatrestnejsadzbyojednutretinu,ztohodôvodu,konečné
rozmedzie trestnej sadzby po úprave predstavovalo trestnú sadzbu až na 16 mesiacov (0-16). Súd pri
konečnom rozhodovaní o výške trestu odňatia slobody, prihliadol aj na samotný postoj obžalovaného
k spáchanému trestnému činu, teda, že sa k spáchaniu priznal, trestný čin oľutoval a na hlavnom
pojednávaní urobil vyhlásenie, že je vinný, čím obžalovaný neodvolateľne prijal všetky právne účinky

uznania viny bez vykonania dokazovania ohľadom viny na hlavnom pojednávaní, tiež nahradil škodu
nielen všeobecnej zdravotnej poisťovni ale najmä poškodenej M. W., na čo si podľa svojich slov vzal
aj pôžičku, ospravedlnil sa poškodenej a prejavil jej ľútosť nad svojím konaním. Poškodená (rovnako
ako súd) vnímala jeho zachovanie sa ako seriózne. Okrem toho súd prihliadol na pomer poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností až 3:0 v prospech poľahčujúcich okolností. Súd pri rozhodovaní neopomenul
ani predchádzajúci život obžalovaného, ktorý je v podstate bezúhonnou a riadne pracujúcou osobou

so spáchaním iba dvoch drobných priestupkov na úseku dopravy, čo pri skutočnosti, že má vodičský
preukaz od roku 1991 hraničí aj s možnosťou priznania ďalšej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j)
Trestného zákona, ktorá mu síce priznaná nebola, avšak možno konštatovať, že sa rozhodne nejedná o
osobu bezbreho a pravidelne porušujúcu právne normy, práve naopak. Na základe uvedeného súd mal
za to, že je možné ukladať obžalovanému trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby, ktorý

trest spolu s uložením trestu zákazu činnosti možno považovať za dostatočný na nápravu obžalovaného
ale zároveň aj na ochranu spoločnosti.
Zároveň súd skúmal zákonné podmienky na povolenie odkladu výkonu trestu v zmysle § 49 ods. 1 písm.
a), § 50 ods. 1 Trestného zákona, pričom súd dospel k záveru, že vzhľadom na osobu obžalovaného
s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu, na

zabezpečenia ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutý
a preto postupom podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 50 ods. 1 Trestného zákona
obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň mu určil skúšobnú dobu na
dolnej hranici 12 mesiacov, ktorú považuje za dostačujúcu.
Keďže obžalovaný spáchal trestný čin v súvislosti s vedením motorového vozidla, kedy viedol motorové

vozidlo pod vplyvom alkoholu, a z nedbanlivosti spôsobil poškodenej ublíženie na zdraví a spôsobil
väčšiu škodu, súd za použitia § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona ukladal obžalovanému aj trest
zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá. Súd bol pritom toho názoru, že tento trest je potrebné
obžalovanému uložiť za spáchanú trestnú činnosť, pretože súdna prax sa zhoduje v tom, že uloženie
trestu zákazu činnosti je plne odôvodnené pri tomto trestnom čine a vedení motorového vozidla pod

vplyvom alkoholu o to viac pri spôsobenom následku na zdraví inej osoby a spôsobení škody. Pokiaľ
ide o výmeru tohto trestu, vzhľadom na bezúhonnosť obžalovaného, jeho predchádzajúci život, kedy
riadne pracoval a pracuje, výraznú prevahu poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi 3:0 ako aj hladinu
alkoholu v krvi, ktorá je relatívne blízko k hranici s priestupkom (1,35 promile), postoj obžalovaného k
spáchanej trestnej činnosti, ospravedlnenie, ľútosť, náhradu škody, v podstate najserióznejšie možné

správanie sa obžalovaného po spáchanom trestnom čine, ktoré takýmto spôsobom vnímala aj zranená
poškodená, súd mal za to, že je postačujúce a v súlade so zásadou aj individualizácie trestu uložiť
obžalovanému trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 18 mesiacov,
teda pri dolnej hranici trestnej sadzby. Takýto trest zákazu činnosti spolu s uloženým trestom odňatia
slobody je trest zákonný, primeraný a absolútne dostatočný na zabezpečenie ochrany spoločnosti

ako aj nápravy obžalovaného (pri prihliadnutí na jeho predchádzajúci aj súčasný život), tiež napĺňa
funkciu individualizácie trestu. Súd tiež pri výmere trestu zohľadnil aj potrebu vodičského preukazu
obžalovaného z pracovných dôvodov, kedy obžalovaný inštaluje a dáva do prevádzky letecké navigačné
systémy, robí školenia, jeho zamestnanie si tak vyžaduje cestovanie po letiskách, pričom trest zákazu
činnosti mu výkon jeho práce výrazne sťažuje, čo pociťuje už od rozhodnutia o zadržaní vodičského

preukazu v súvislosti so stíhaným skutkom a to odo dňa 25.9.2019. Obžalovaný opakovane vyjadril
ľútosť nad svojím konaním a z jeho doterajšieho života ako aj zachovania sa po spáchaní trestného činu
možno nepochybne usúdiť, že ľútosť je úprimná.
S prihliadnutím na uvedené, súd mal za to, že práve takto uložený trest u obžalovaného bude napĺňať
nielen znaky zákonnosti, ale aj spravodlivosti a individualizácie trestu a zároveň bude plniť funkciu

individuálnej ako aj generálnej prevencie a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti
rozsudku.Rozsudok neobsahuje výrok o náhrade škody, nakoľko poškodená M. W. náhradu škody nežiadala,
pretože sa na nej dohodla s obžalovaným a poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni bola
obžalovaným uhradená škoda v celej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech
obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka
mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o

náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže
podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.