Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. december 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/297/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117220973
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7117220973.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Aleny Mikovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu: X.. I. S., K.. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, S.,
proti žalovanému: Home Credit Slovakia a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, zastúpeného
AdvokátskoukanceláriouGOLIAŠOVÁGABRIELAs.r.o.,sosídlom1.mája173/11,Trenčín,oneplatnosť
právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 25.7.2018 č.k.
22Csp/159/2017-36

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom uvedeným v záhlaví
zamietol žalobu, ktorou sa žalobca dovoláva vyslovenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
uzavretej dňa 3.11.2015 č. zmluvy 45110118884 a procesne úspešnému žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Žalobca žiadal o vyslovenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere dôvodiac, že odplata
dohodnutá v zmluve je neprípustná, odporuje dobrým mravom, nezodpovedá úrokovým sadzbám

na trhu, čo považoval za nekalú obchodnú praktiku žalobcu a za konanie v rozpore s dobrými
mravmi. Žalovaný vo svojej obrane poukázal na to, že zmluvný vzťah bol výsledkom slobodného
rozhodnutia žalobcu, ktorému nebola úverová zmluva vnucovaná, pričom pri určení najvyššej možnej
výšky odplaty v zmluve je potrebné vychádzať z nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., v zmysle ktorého, ak
nie je ustanovené inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť
dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) pri obdobnom type úveru alebo
pôžičke.PriemernáhodnotaRPMNzodpovedalapodľaštatistickýchukazovateľovvýške33,96%,akoto

vyplýva to zo Súhrnných informácií o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok
2015 zverejnených k 31.7.2015. Odplata dohodnutá zmluva so žalobcom vo forme úrokov z pôžičky
zodpovedá hodnote 22,88 %, čo znamená, že je v súlade so zákonom. Žalovaný zdôraznil, že žalobca
nepristúpil ani len k úhrade istiny úveru, a zastával tiež názor, že sa jedná o procesne neprípustnú
určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života a nerieši spornosť vzťahu medzi stranami
sporu, ani nemožno konštatovať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom rozhodnutí,
pretože súdnym rozhodnutím by nebol ustálený rozsah práv a povinností zmluvných strán.

3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním mal preukázané, že strany sporu uzavreli zmluvu o
spotrebiteľskom úvere dňa 3.11. 2015, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru vo výške
800 € pri dohodnutej ročnej úrokovej sadzbe vo výške 22,88 % ročne, ročnej percentuálnej mierenákladov (RPMN) v hodnote 25,7 %, priemernej hodnote RPMN 33,96 %, ktorý úver mal žalovaný
vrátiť v 36-tich mesačných splátkach v hodnote 31,18 € mesačne. Prvá splátka bola splatná mesiac od
dátumu poskytnutia úveru, splatnosť druhej a každej nasledujúcej splátky bola stanovená k 15. dňu v

kalendárnommesiaci.Termínkonečnejsplatnostibolurčený36mesiacovpoposkytnutíúverudo15.dňa
v poslednom mesiaci. Zo správy Ministerstva financií SR súd prvej inštancie zistil, že najvyššia prípustná
výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v období od 16.8.2015 do 15.11.2015, platná pre
obdobné typy zmlúv ako bola uzavretá so žalobcom (t.j. úver so splatnosťou od jedného do piatich rokov
do sumy 1500 €) vypočítaná zo súhrnných informácií o údajoch z novoposkytnutých spotrebiteľských

úveroch ako dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, predstavovala 27 %.

4. Právne súd posudzoval nárok žalobcu podľa § 137 písm. c/, d/ Civilného sporového poriadku (ďalej
„CSP“),§11ods.4zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,inýchúverochapôžičkách(ďalej
„zákon o spotrebiteľských úveroch“) podľa § 1, § 2, § 9, § 11 ods.1, 4 zákona o spotrebiteľských úveroch,
podľa § 52, § 53, § 54 Občianskeho zákonníka (OZ), § 4 ods.8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa, a § 1, § 1a nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (ďalej nar. vl. 87/95 Z.z.) pri zohľadnení ustanovení o náležitostiach právnych
úkonov podľa § 34, § 37, § 39, § 40, § 41 OZ. Posudzujúc zmluvu uzavretú stranami sporu ako zmluvu
spotrebiteľskú prijal záver, že nárok je uplatnený procesne prípustnou žalobou, nakoľko v zmysle § 11
ods.4 zákona o spotrebiteľských úveroch sa môže spotrebiteľ v konaní pred súdom domáhať určenia

neplatnostizmluvyospotrebiteľskomúverealebourčeniabezúročnostiabezpoplatkovostiposkytnutého
spotrebiteľského úveru žalobou, čím sú splnené podmienky na podanie určovacej žaloby podľa § 137
písm. d/ CSP, v zmysle ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti,
ak to vyplýva z osobitného predpisu. Skúmajúc zákonné podmienky dojednania odplaty v spotrebiteľskej
zmluve podľa § 53 ods.6 OZ a nar. vl. č. 87/95 Z.z., v zmysle ktorých nesmie dohodnutá odplata

prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú bolo možné v rozhodnom období od spotrebiteľa pri
poskytovaní peňažných prostriedkov požadovať vo výške 27%, konštatoval, že v zmluve dohodnutá
odplata 22,88% a RPMN 25,7% nie sú v rozpore so zákonom ani dobrými mravmi, a nemajú za následok
neplatnosť zmluvy. Dohodnutá odplata vo forme úrokov z pôžičky v hodnote 22,88% ročne neprevyšuje
zákonný limit 27%, a RPMN 25,7% bola stanovená v súlade s údajmi o sume spotrebiteľského úveru,

výškou mesačných splátok a ich počtom. Súd prvej inštancie následne konštatoval, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahovala povinnú náležitosť podľa § 9 ods.2 zákona o spotrebiteľských
úveroch, a to termín konečnej splatnosti splátok, keďže je uvedený len počet splátok, z ktorých dôvodov
by bolo možné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods.1 písm.b/ zákona o
spotrebiteľských úveroch, avšak ktorého rozhodnutia sa žalovaný v konaní nedomáhal. Z dôvodov, že

súd prvej inštancie mal zistené, že neboli splnené podmienky pre konštatovanie neplatnosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere ani len v čiastočnom rozsahu, žalobu zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil
§ 255 ods.1 CSP a zohľadňujúc procesný úspech žalobcu v konaní priznal mu proti žalovanému nárok
na náhradu trov v plnom rozsahu.

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca uplatniac podľa obsahu odvolania odvolacie
dôvody vymedzené v § 365 ods.1 písm. b/, e/, f/, h/ CSP, teda že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces (b), že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností (e), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam (f), a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (h). Žalobca v odvolaní uviedol, že súd nepripustil rozšírenie žalobného návrhu, čím
došlo k nesprávnemu procesnému postupu súdu a žalobca nemohol uplatniť jemu patriace procesné
práva, súdom neboli akceptované ním navrhnuté dôkazy, keď navrhoval dotaz na Národnú banku
Slovenska o maximálnej úrokovej miere v čase poskytnutia sporného úveru, ani nebolo prihliadnuté na

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/26/11, ktoré konštatuje neplatnosť odplaty pre rozpor s
dobrými mravmi s tým, že platnosť právneho úkonu, resp. jeho časti nie je možné oddeliť od ostatného
obsahu zmluvy. Žalobca zdôraznil, že podľa § 53 ods. 6 OZ nesmie odplata prevyšovať najvyššiu
prípustnú odplatu /úrok/, neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa nemôžu odchýliť od zákona
v neprospech spotrebiteľa, a že žalovaný zjavne vybočil z pravidiel morálky a konal v rozpore s dobrými

mravmi. Žalobca žiadal, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátil vec na nové
konanie a rozhodnutie.

6. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobu ako podané včas a oprávnenou
proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v

súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379 a § 380 CSP z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov a prijal záver, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok je vo výrokoch vecne
správny, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil.

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 13.12.2018 o 10.10. hod.

v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené v zákonnej lehote na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade
s § 219 ods. 1,3 CSP, § 378 ods. 1 CSP.

9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi
jehozložkymožnozaradiťpredovšetkýmprávonaprístupksúdu,právonasúdzriadenýzákonom,právo
na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej
lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý a navrhovať
dôkazy a vyjadrovať sa k ním, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí,

zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany
súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, či právo na jeho preskúmanie.

10. Odvolací dôvod namietaný žalovaným podľa § 365 ods.1 písm. e/ CSP je daný vtedy ak súd
prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz, potrebný na

zistenie rozhodujúcich skutočností. Je potrebné však uviesť, že súd nie je povinný vykonávať všetky
navrhnuté dôkazy, najmä súd nevykoná dôkazy na preukázanie skutočnosti, ktoré sú z hľadiska
hmotného práva nevýznamné ani nevykoná dôkazy nadbytočné, teda ku skutkovým okolnostiam, ktoré
už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán sporu. Neúplné
zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových

zistení je okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal taký dôkaz navrhnutý stranou sporu, ktorý je
spôsobilý preukázať pre vec právne významnú skutočnosť. Iba okolnosť nevykonania dôkazu nie je
spôsobilým odvolacím dôvodom. Podmienkou úspešného uplatnenia dôkazných prostriedkov je tiež,
že boli uplatnené v rámci zákonom vymedzenej lehoty v konaní pred súdom prvej inštancie, teda do
vyhlásenia dokazovania za skončené.

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas
konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré

boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§
191 ods. 1,2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené

spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na
základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

12. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis,
než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad.

13. Odvolaním namietané dôvody neboli dané. Konaním a rozhodnutím súdu nedošlo k porušeniu
žiadnych procesných práv žalobcu, súdny spor bol vedený za splnenia procesných podmienok, a nebola
zistená ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd
prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade sozákonom, a z týchto dôkazov dospel k správnym zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie. Zo
zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver aplikujúc zodpovedajúce hmotnoprávne
ustanovenia, ktoré aj správne vyložil. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v celom

rozsahu stotožňuje, a na tieto dôvody odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia
odvolací súd doplňuje:

14. Žalobca založil svoje odvolacie námietky o porušení jeho procesných práv na tvrdeniach, že
nepripustením zmeny žaloby bolo zasiahnuté do jeho možnosti účinne uplatňovať a hájiť svoje práva v

súdnom konaní. Z obsahu podanej žaloby je zrejmé, že predmetom konania bolo vyslovenie neplatnosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej dňa 3.11.2015. Potom, čo bola predmetná žaloba spolu s
výzvou na vyjadrenie doručená protistrane, k čomu protistrana zaujala aj stanovisko, reagoval žalobca
návrhom na rozšírenie žaloby o vyslovenie neplatnosti ďalších zmlúv uzavretých so žalobcom a to
zmluvy o revolvingovom úvere č. 4604028387 a č. 651101884, ktorých neplatnosť rovnako odôvodňoval
dohodou o neprimerane vysokej odplate veriteľa za poskytnutie úveru. Návrh na zmenu žaloby podal

až v čase po doručení predvolania na pojednávanie na deň 27.6.2018 a krátko pred jeho konaním,
na ktorom pojednávaní súd rozhodol o návrhu žalobcu tak, že zmenu žaloby, teda rozšírenie konania
o ďalšie nároky žalobcu na vyslovenie neplatnosti právnych úkonov nepripustil poukazujúc na to, že
sa jedná o odlišný predmet súdneho sporu, ktorý by si vyžadoval ďalšie procesné úkony a odročenie
pojednávania.

15. Ak zmena žaloby nastala pred jej doručením žalovanému, koná súd o zmenenej žalobe bez
rozhodovania o pripustení zmeny žaloby okrem prípadu, keď súd rozhoduje podľa § 143 ods. 2. Podľa
§ 143 ods.1, 2, 3 CSP, súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť
podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Súd nepripustí zmenu žaloby ani vtedy, ak by na konanie o

zmenenej žalobe bol vecne alebo kauzálne príslušný iný súd. Ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje
v konaní o pôvodnej žalobe.

16. Rozhodnutie súdu o nepripustení žaloby bolo vyhlásené na pojednávaní, na ktorom boli obe strany
prítomné, voči ktorému rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. V súlade s vyššie citovaným § 143 CSP

súd ďalej pokračoval v konaní o pôvodnej žalobe. Postup súdu, ktorým rozhodol, že v konaní nebude
prejednávať vec nad rámec pôvodne uplatnenej žaloby, zodpovedal zásade hospodárnosti a účelnosti
uplatňovanej v súdnom konaní, nakoľko išlo o nové skutočnosti, ktoré doposiaľ neboli predmetom
súdneho konania a nič nebránilo a nebráni žalobcovi, aby si takýto nárok uplatnil samostatnou žalobou,
pokiaľ ho považuje za odôvodnený. Rozhodnutie súdu o nepripustení zmeny žaloby nebolo formalistické

ani samoúčelné, ale naopak reagovalo na obsah doteraz vykonaného dokazovania a vyjadrenia strán
sporu smerujúce k tomu, čo už bolo predmetom konania na základe pôvodnej žaloby. Svojím procesným
rozhodnutím sa súd neodchýlil od zásad spravodlivého súdneho konania majúceho za cieľ prejednať
vec bez zbytočných prieťahov pri naplnení princípu právnej istoty (súd mal za danej situácie oprávnenie
rozhodnúť o nepripustení zmeny žaloby v súlade s právnou úpravou i judikatúrou súdov), preto jeho

postupom a rozhodnutím nemohlo dôjsť k zásahu do procesných práv žalobcu.

17. Vo vzťahu k ostatným námietkam žalobcu uvádzaným v odvolaní je možné konštatovať, že súd prvej
inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia s nimi vyporiadal, keď poukázal na dôkazné prostriedky a zistenia
z nich vychádzajúce, na ktorých založil svoj právny záver.

18. Podľa § 53 ods.6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí
peňažných prostriedkov požadovať odplatu. Podrobnosti o stanovení odplaty, kritériá jej stanovenia a
najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

19. Vykonávacím predpisom upravujúcim najvyššiu prípustnú odplatu v spotrebiteľských vzťahoch je
nar. vl. č. 87/95 Z.z.. Podľa § 1 ods.1 nar. vl. č. 87/95 Z.z. odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov
spotrebiteľa tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté
pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo

vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že
spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje
povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.20. Podľa § 1 ods. 4 nar. vl. 87/95 Z.z. na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a
sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk
pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu

naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

21. Podľa § 1a ods.1, 4 nar. vl. č. 87/95 Z.z., ak nie je ustanovené inak, odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkov nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa §
1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným

úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety. Najvyššia prípustná výška odplaty
sa posudzuje ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi.

22. V zmysle vyššie citovanej zákonnej úpravy súd priamo na pojednávaní žalobcovi ozrejmil, že na

účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 53 ods. 6 OZ a nar. vl. č. 87/95 Z.z., sa
použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre
jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch, zverejňovaných podľa osobitného predpisu
naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, ktorá vychádzajúc z informácií
poskytnutých Ministerstvom financií SR u zmlúv spotrebiteľských so splatnosťou od 1 do 5 rokov

uzavretých od 16. 8. 2015 do 15. 11. 2015 predstavovala 27%. K tomuto súdom oboznámenému
dôkazusažalobcažiadnymspôsobomnevyjadrilanihonijakonespochybnil.Uvedenýúdajjevýsledkom
štatistických zisťovaní z údajov novoposkytnutých úveroch, ktoré údaje odosielajú poskytovatelia úverov
Ministerstvu financií SR na účely stanovenia priemernej hodnoty RPMN, a tieto súhrnné informácie o
novoposkytovaných spotrebiteľských úveroch sú zverejňované na verejne dostupných internetových

stránkach Ministerstva financií SR aj Národnej banky SR. Údaj o najvyššej prípustnej odplate 27% pre
úvery do 1500 € so splatnosťou od 1 do 5 rokov, tak odráža relevantné informácie pre vyhodnotenie
primeranostiodplaty22,88%dohodnutejsožalobcomvposudzovanomzáväzkovomvzťahustránsporu.

23. Podľa § 2 písm.i/ zákona o spotrebiteľských úveroch, ročnou percentuálnou mierou nákladov

(RPMN) sa rozumejú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vyjadrená ako
ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

24. RPMN v celkovom ponímaní aj v zmysle zákonnej definície podľa zákona o spotrebiteľských úveroch
zahŕňa všetky náklady, ktorý je povinný spotrebiteľ veriteľovi uhradiť, za ktoré sa považujú nielen úroky

z pôžičky, ale aj akékoľvek ďalšie finančné náklady nevyhnutne spojené s poskytnutím úveru. Z vyššie
uvedeného vyplýva, že aj celkové náklady zo spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu,
ktorébolpovinnýžalobcauhradiťžalovanémuvrátaneúrokovzposkytnutéhoúveru,aktorésúvyjadrené
v zmluve v RPMN v hodnote 25,7%, sú určené v zákonom akceptovateľnej výške. Záver súdu o tom,
že neboli dané dôvody na vyslovenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere pre neprimeranosť

dohodnutej odplaty, je preto správny.

25. Dôvodná nie je ani argumentácia žalobcu rozhodnutím Najvyššieho súdu SR vo veci sp.zn.
5Cdo/26/2011, v zmysle záverov, ktorého pokiaľ pri zmluve o pôžičke boli dojednané úroky vo výške
odporujúcej zákonu z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, je zmluva neplatná v časti úrokov, naďalej

však ostáva v platnosti dohoda o poskytnutí istiny a termíne jej vrátenia. Uvedené súdne rozhodnutie,
ktoré sa vzťahuje na odlišné skutkové i právne okolnosti, ako boli v prejednávanej veci, konštatuje, že
nemožno vysloviť neplatnosť časti dohody o úrokoch tak, že dlžník je povinný platiť úroky v najvyššej
zákonom prípustnej výške. V tomto uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu konštatuje, že vychádzajúc
z povahy dohody o úrokoch, jedná sa o nedeliteľnú časť dohody (§ 41OZ). Neplatnosť dohody v časti

úrokov, však nezakladá neplatnosť zmluvy o pôžičke (úvere) ako celku.

26. Správny je tiež záver súdu prvej inštancie o tom, že aj pre prípad, ak by zistil skutočnosti zakladajúce
dôvody na vyslovenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy podľa § 11 zákona o spotrebiteľských
úveroch, nemohol by rozhodnúť nad rámec žaloby, ktorej predmetom je výlučne neplatnosť právneho

úkonu. Odvolací súd k otázke náležitosti spotrebiteľských zmlúv týkajúcich sa splatnosti splátok i
celkovej splatnosti dlhu, ku ktorej sa vyjadroval aj súd prvej inštancie, považuje za potrebné dodať, že
výklad zákona o spotrebiteľských úveroch nemá sledovať jeho formalistické uplatňovanie, ani nesmie
ísť proti duchu zákona a nemá byť ani snahou o zdôrazňovanie absencie slovných spojení v zmluve, alezabezpečiť, aby bola zákonom sledovaná ochrana spotrebiteľa. K eurokonformnému výkladu zákona o
spotrebiteľských úveroch sa vo väzbe na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home Credit
Slovakia a.s. c/a S. O. vyjadroval aj Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach sp.zn. 3Cdo/146/2017

i sp.zn. 3Cdo/56/2018 tak, že je potrebné, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali
dospieť k takému riešeniu, ktorý je v súlade s účelom sledovaným Smernicou Európskeho parlamentu a
Rady 2008/40/8/S z 23.4.2008 o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS (ďalej
Smernica). Odvolací súd poukazuje na body 45. až 50. rozsudku Súdneho dvora EÚ C-42/15, ako aj
závery rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/17 a 3 Cdo/56/18, z ktorých vyplýva, že nie je

nevyhnutné,abyzmluvaospotrebiteľskomúvereuvádzalasplatnosťsplátokdlhuodkazomnakonkrétny
dátum, je však potrebné, aby podmienky zmluvy umožňovali spotrebiteľovi s istotou identifikovať dátumy
splátok i splatnosť celého záväzku bez akýchkoľvek ťažkostí, aby bolo zaručené, že spotrebiteľ pozná
deň, v ktorom je splatná splátka úveru i splatnosť celého dlhu. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že
lehota splatnosti celého dlhu nie je určená dostatočne, lebo je vymedzená len počtom splátok 36,
nevysporial sa s ďalším spôsobom vymedzenia splatnosti dlhu ako je uvedený v zmluve, a z ktorého

vyplýva,žeprvásplátkajesplatnámesiacoddátumuposkytnutiaúveru,dátumsplatnostidruhejakaždej
nasledujúcej splátky je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci, nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bola
splatná prvá splátka s tým, že termín konečnej splatnosti je 36 mesiacov po poskytnutí úveru, a to 15.
deň v tomto poslednom mesiaci. V prípade, ak sa predmetom sporu stane spôsobom, akým je určený
v zmluve termín splatnosti záväzku, tak je potrebné vysporiadať sa so všetkými údajmi, ktoré splatnosť

záväzku vymedzujú, a až na základe celkového zhodnotenia ich určitosti a zrozumiteľnosti možno
dospieť k záveru, či tieto umožňujú alebo neumožňujú spotrebiteľovi bez väčších ťažkosti identifikovať
dátumstanoveniasplatnostizáväzkutak,abybolnaplnenýzmyselaúčelochranyspotrebiteľasledovaný
Smernicou, ako aj zákonom o ochrane spotrebiteľa.

27. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poskytol odpovede na všetky pre spor
právne významné otázky, pri správnej interpretácii uplatnených zákonných noriem. Súd prvej inštancie
správne rozhodol aj o náhrade trov konania prihliadajúc na povinnosť tej strany sporu, ktorá nebola v
konaní úspešná, poskytnúť náhradu trov konania protistrane. Zohľadňujúc vyššie uvedené odvolací súd
napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil v celom rozsahu v súlade s § 387 ods. 1 CSP.

28. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods. 1, § 262 a čl. 4
Základných princípov CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní procesne neúspešnou stranou sporu, preto
mu nevznikol nárok na náhradu trov konania. Žalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania

nepriznáva.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).