Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. október 2011

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6Er/555/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4210208890
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vojtech XXXMarkovič
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2011:4210208890.2

Uznesenie

Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: pohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, v konaní zastúpená advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., IČO: 36 865 141,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: C. O., nar.: XX.XX.XXXX, bytom Q. O. X, štátny
občan SR, o vymoženie pohľadávky vo výške 806,49,- Eur s príslušenstvom a trov exekúcie,

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného: Ferusz Karol, nar.: 12.12.1964, bytom Veľké Kosihy č.7 na odklad exekúcie

pod. sp. zn. 6Er/555/2010 zo dňa 01.06.2011, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
exekútorský úrad Bratislava, Zahradníčka 60, ( EX 7834 /2010 ) z a m i e t a .

Súd exekučné konanie vedené u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, exekútorský úrad
Bratislava, Záhradnícka 60 ( EX 7834/2010 ) vyhlasuje za neprípustné a z a s t a v u j e.

Súd exekútorovi: JUDr. Rudolfovi Krutému, exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60 ( EX
7834/2010 ) náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu na vykonanie exekúcie spísanom vo forme zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým dňa 14.06.2010 sa oprávnený domáhal voči povinnému vymoženia pohľadávky vo
výške 806,49,- Eur s príslušenstvom, a trov exekúcie.

Oprávnený predložil ako exekučný titul rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri Slovenskej rozhodcovskej a.s., IČO: 35 922 791, so sídlom Karloveské rameno 8,
Bratislava, vedený pod sp.zn. SR 02193/10 zo dňa 14.04.2010, ktorý mal nadobudnúť vykonateľnosť
dňa 29.04.2010 .

Súdny exekútor požiadal dňa 15.07.2010 tunajší súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Povinný dňa 01.06.2011 podal na súd návrh na odklad exekúcie a podnet na zastavenie exekučného
konania podľa § 58 ods.1 Ex poriadku, § 45 ods.1 písm.c) zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní , § 53 Občianskeho zákonníka , zákona o spotrebiteľských úveroch

Súd posúdil v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť exekútora, návrh oprávneného a
exekučnýtitulzhľadiskasúladusozákonom,tedačibolisplnenévšetkyzákonnépodmienkyprevydanie
poverenia pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.

Z predložených dokladov (zmluva o úvere č. 4670375 zo dňa 11.05.2009, a čísla predch. Zmluvy č.
4670217, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ) zistil súd nasledovné skutočnosti:Oprávnený poskytol povinnému na základe predmetnej zmluvy o úvere úver vo výške 250 Eur, s tým,
že povinný sa zaviazal zaplatiť oprávnenému poskytnutú sumu zvýšenú o poplatok vo výške 242 Eur,
t.j. celkovo mal zaplatiť čiastku 492 Eur v 12 mesačných splátkach po 41 Eur odo dňa 19.06.2009 .

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 477/2008 Z.z. spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 477/2008 Z.z. ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 477/2008 Z.z. dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 477/2008 Z.z. spotrebiteľ je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti

alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania. Z predloženej zmluvy o úvere je zrejmé, že táto zákonná podmienka v danom

prípade splnená nie je, pretože priamo v danej zmluve je uvedené, že dlžník prehlasuje, že finančné
prostriedky sú mu poskytnuté na výkon zamestnania, ktoré prehlásenie je osobitne verifikované aj
podpisom dlžníka (t.j. povinného). Aj keď v tomto konkrétnom prípade sa nejedná o spotrebiteľský úver
v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, ide o spotrebiteľský vzťah, a to vzhľadom na zákonné
kritériáobsiahnutévpiatejhlaveprvejčastiObčianskehozákonníka(tzv.Spotrebiteľskézmluvy),pretože

Občiansky zákonník ako lex generalis definuje spotrebiteľa odlišne od ustanovenia § 3 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch.

Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských v zmysle Občianskeho zákonníka je
skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je

to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla
vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv
alebo ich zmeny. Spotrebiteľská zmluva definovaná v Občianskom zákonníku má základný, všeobecný
charakter, pričom špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z.

(s účinnosťou od 2.4.2010 v zákone č. 129/2010 Z.z.), ktorý sa však na daný prípad nevzťahuje
vzhľadom na účel úveru uvedený v príslušnej zmluve. Súd má z predložených dokladov za preukázané,
že súčasťou zmluvy o úvere boli bez pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré
povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Tento záver
potvrdzuje aj skutočnosť, že zmluvy o úvere neuzatvára oprávnený priamo s dlžníkmi on sám, ale

uzatvárajú ich ním splnomocnení zástupcovia (mandatári) na predtlačených vzoroch úverových zmlúv.
Z výpisu z Obchodného registra SR tiež vyplýva, že oprávnený má v predmete svojho podnikania
poskytovanie úverov.

Nakoľkovdanejvecinebolopreukázané,žedlžník-povinný,jepodnikateľskýmsubjektomavdanejveci

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti (čo však nemožno zamieňať s deklarovaným účelom poskytnutia úveru),
je možné vzhľadom na všetky zákonné kritériá považovať aj daný zmluvný vzťah medzi dodávateľom
- oprávneným a spotrebiteľom - povinným za spotrebiteľský vzťah v zmysle ustanovení Občianskeho
zákonníka a následne ho potom aj podriadiť právnemu režimu tejto normy upravujúcej problematiku

spotrebiteľským zmlúv a spotrebiteľských vzťahov. Tento záver je možné vyvodiť z označenia dlžníka
v zmluve o úvere identifikačnými znakmi určenými pre fyzické osoby -nepodnikateľa, pričom zmluva
o úvere priamo v predtlači ponúka možnosť označenia dlžníka identifikačnými znakmi vyžadovanými
Obchodným zákonníkom a zákonom o živnostenskom podnikaní typickými pre podnikateľa (t.j.obchodné meno, sídlo, resp. miesto podnikania, identifikačné číslo, číslo zápisu v obchodnom registri
SR, resp. číslo živnostenskej registrácie alebo iného oprávnenia na výkon podnikateľskej činnosti).
Pokiaľ dlžník takto označený nebol, práve naopak v zmluve o úvere je identifikovaný menom,

priezviskom,bydliskom,rodnýmčíslomačíslomobčianskehopreukazu,jezrejmé,žeideofyzickúosobu
nekonajúcu pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a sú
tak naplnené zákonné kritériá spotrebiteľskej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka bez ohľadu na to,
že zmluva o úvere bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

Súčasťou zmluvy o úvere sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v článku 18 obsahujú
rozhodcovskú doložku. Podľa nej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského
vyhlásenia, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody
o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené:
a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s.,

Karlovské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761 (rozhodcovský súd), ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
poriadkov rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu,
b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného

právneho predpisu (zákon č. 99/19630 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že
pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z
tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj
sporu, ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv
z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde,

považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto
vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský
súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského
súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 477/2008 Z.z. spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 477/2008 Z.z. za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 477/2008 Z.z., ak dodávateľ nepreukáže

opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za
individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 477/2008 Z.z. neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 477/2008 Z.z. zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 477/2008 Z.z. v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospechspotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy,
ktorý teória a prax označujú za fakticky nerovný, nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej

rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu. Ak by takouto
neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v
takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zamietne žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, resp. prebiehajúcu exekúciu zastaví v celom rozsahu,
ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju

právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou
osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V mnohých prípadoch sa takáto
rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam

rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach a
právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy.
Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného
práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva
nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky

nerovnovážneho, ide nepochybne o prípad značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa.

Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom
konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva
ho výlučne na vôli dodávateľa, t.j. oprávneného. Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber
rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa
nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi
rozhodcovské konanie vnúti ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu. Rozhodcovskú doložku si

spotrebiteľ osobitne nevyjednal, pričom pri voľbe spôsobe riešenia prípadných sporov nemal na výber
vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými zmluvnými podmienkami.
Povinný mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným
podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti
spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.

Nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spočíva
jednoznačne aj v tom, že si oprávnený v predmetnej rozhodcovskej doložke jednostranne vymienil
konkrétny rozhodcovský súd, ktorý mal rozhodovať prípadné spory vzniknuté medzi ním a povinným.

Tým, že takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka neplatná. Záver má oporu z hľadiska historického výkladu aj v ustanovení
§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neprijateľná zmluvná podmienka,
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní.

Neprijateľné podmienky demonštratívne uvedené v ustanoveniach § 53 Občianskeho zákonníka ako
inštitút, predstavujú prevzatie princípu dobrých mravov do pozitívneho práva, preto bez ohľadu na
účinnosť novely Občianskeho zákonníka, ktorá zaviedla neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4
písm. r) Občianskeho zákonníka týkajúcu sa rozhodcovskej doložky (zákonom č. 568/2007 Z. z. účinným
od 1.1.2008), takéto ustanovenie, ak je obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, je v rozpore s dobrými

mravmi.

Dobré mravy sú zákonu neodporujúce mimoprávne spoločenské normy správania sa akceptované v
danom čase v rámci určitej spoločenskej skupiny, ktoré zodpovedajú požiadavke spravodlivého, teda
vyváženéhousporiadaniavzájomnýchprávapovinnostíúčastníkovspoločenskýchvzťahov,ktorétakéto

normy správania upravujú. V zmysle § 4 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa sa za
konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými
tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej
pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržanídobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť
zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Táto zákonná definícia je vytvorená na účely ochrany
spotrebiteľa, ako je však zrejmé z jej znenia, zodpovedá aj všeobecnému chápaniu dobrých mravov,

resp. konania proti nim. Dobré mravy ako prirodzenoprávna kategória nepodliehajú tak dynamickým
zmenám ako pozitívne právo. Prijatie § 53 ods. 4 do Občianskeho zákonníka znamenalo, že niektoré
z právnych vzťahov, ktoré odporujú dobrým mravom dostali svoju výslovnú a legálnu definíciu ich
prenesením do pozitívneho práva, to však neznamená, že v citovanom ustanovení demonštratívne
uvedené zmluvné podmienky neboli v rozpore s dobrými mravmi aj v čase pred účinnosťou uvedenej

novely Občianskeho zákonníka. Prijatím § 53 ods. 4 do Občianskeho zákonníka dostala len určitá časť
dobrých mravov svoju zákonnú definíciu.

V tejto súvislosti treba brať na zreteľ aj povinnosť súdu vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia
a účelu smernice (rozsudok Súdneho dvora vo veci C-14/83 Sabine von Colson, Elisabeth Kamann
v Land Nordrhein-Westfalen). K ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských

zmlúv predstavuje takéto interpretačné pravidlo smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čo je podporené aj rozsudkom Súdneho dvora v spojených
prípadoch C-240/98 - C-244/98 Océano Grupo Editorial SA, Rocio Murciano Quintero (C-240/98) v
Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades (C-241/98), José Luis Copano Badillo (C-242/98),
Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C- 244/98). V predmetnom rozsudku Súdny

dvor o. i. konštatuje povinnosť národného súdu pri aplikácii ustanovení národného práva, ktoré sú
skoršieho alebo neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať ich pokiaľ je to možné vo
svetle presného znenia a účelu tejto smernice.

V konkrétnej exekučnej veci vzhľadom na transpozíciu vyššie uvedenej smernice zákonom č. 150/2004

Z. z. (účinný od 1.4.2004), ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník treba mať na zreteli o.i. bod 1
písm. q) prílohy vyššie uvedenej smernice, podľa ktorého možno za nekalú považovať podmienku, ktorej
zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať
žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory
neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom

alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,
malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a fakticky
núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Spotrebiteľ nemal skutočnú možnosť ovplyvniť

samotnú existenciu a znenie rozhodcovskej doložky, pretože alternatíva riešenia sporov (okrem
všeobecného súdu) pred konkrétnym rozhodcovským súdom mu bola de facto vnútená v adhéznej
zmluve v rámci Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Zároveň sa dá predpokladať, že v prípade
vzniku sporu medzi zmluvnými stranami, si oprávnený zvolí z dvoch alternatív (t.j. konanie pre
všeobecnýmsúdomaleboprerozhodcovskýmsúdom)riešeniesporupredrozhodcovskýmsúdom,ktorý

si sám určil, čo je v podstate súdu známe aj z jeho úradnej činnosti v obdobných prípadoch.

Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky
odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky,
ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

Takýto postup je napokon aj v súlade s rozsudkom Súdneho dvora vo veci C - 40/08 - Asturcom
Telecomunicaciones SL v. Cristina Rodríguez Nogueira, podľa ktorého Smernica Rady 93/13/EHS z dňa
5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom
zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského

nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii nevyhnutné
informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky
obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa
vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať také posúdenie v rámci obdobných konaní na
základe vnútroštátneho práva. Pokiaľ ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky

dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude
uvedenou doložkou viazaný.Už len tieto vyššie uvedené skutočnosti považuje súd za dostačujúce na záver o neprijateľnosti
rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi
dodávateľom a spotrebiteľom. Ostatné podmienky rozhodcovského konania sú skôr pre súd len

indikátorom, do akých krajností môže viesť dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou stranou
zmluvného vzťahu. Rozhodnutie rozhodcovského súdu sa javí ako zjavne formalistické, preberajúce
argumenty žalujúcej strany. Rozhodcovský súd akceptoval okrem iného neprimeraný zmenkový úrok
vo výške 0,25 % denne (91,25% p. a.) z požadovanej sumy, ktorý súd považuje jednoznačne za
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodcovský súd taktiež vôbec neriešil zjavnú neprimeranosť výšky

odplaty za poskytnutý úver. Nevysporiadal sa dostatočným spôsobom v súlade s ním citovaným
zákonom s inštitútmi zameranými na ochranu spotrebiteľa, a tým porušil kogentné predpisy určené na
ochranu spotrebiteľa. Klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka podľa § 262 ods. 1 Obchodného
zákonníka na právny vzťah medzi zmluvnými stranami, pritom nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa (piata hlava prvej
časti Občianskeho zákonníka), ktoré majú v zmysle § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 prednosť pred právnou

úpravou Obchodného zákonníka.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 44 ods. 2 tretej vety Exekučného poriadku, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo

exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne.

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučným súdom pri rozhodovaní o udelení
poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom

treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné
exekúciu vykonať, či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na
základe tohto exekučného titulu. Takýmto ustanovením je ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu.

Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. má nielen vo vzťahu k exekučným titulom predstavovaným
rozhodcovskými rozsudkami, ale aj vo vzťahu k ustanoveniam Exekučného poriadku povahu špeciálnej
úpravy, na základe ktorej možno rozhodcovskému rozsudku za splnenia pre to zákonom ustanovených
podmienok odoprieť vykonateľnosť i bez toho, aby došlo k formálnemu odstráneniu takéhoto
rozhodnutia. Z ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. možno vyvodiť, že na to, aby mohla byť

vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade
s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré by trpelo vadou uvedenou
v ustanovení § 40 písm. a) alebo b) zákona č. 244/2002 Z.z. a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok
odporuje týmto zákonným ustanoveniam, nestráca síce svoju platnosť exekučného titulu, tieto jeho

nedostatky však predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Z vyššie
uvedeného plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 zákona č. 244/2002
Z.z. je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie.

Právomoc exekučného súdu nespočíva v tom, že by mohol meniť alebo rušiť rozhodnutia

rozhodcovského súdu, ale v tom, že nepripustí výkon rozhodcovského rozhodnutia, ak odporuje zákonu
alebo dobrým mravom.Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Exekučný súd je tak
povinný už v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie na základe

rozhodcovského rozsudku uvedené v § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. a v prípade, že ich zistí, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť.

Vzhľadom na to, že rozhodcovská doložka je v zmysle vyššie uvedených dôvodov neplatná, exekučný
titul vydaný na základe takejto neplatnej rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný, čo

predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie, preto súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol v celom rozsahu.

Podľa § 56 ods. 1) Ex. poriadku na návrh povinného môže súd ( § 45 ) povoliť odklad exekúcie, ak sa
povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre
neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom

exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou
osobou.

Podľa § 56 ods. 2) Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno
očakávať, že exekúcia bude zastavená (§57).

Podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 196 Ex. poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena ,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času .

Podľa § 47 ods.3 veta druhá exekútor však nemá právo na náhradu trov konania , ktoré vykonal do

doručenia poverenia na vykonanie exekúcie .

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení súd
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia. Súd zamietol návrh na odklad exekúcie ,
nakoľko už na to neboli splnené žiadne dôvody , nakoľko súd zastavil exekučné konanie s poukazom

na § 44 ods.3 Ex. poriadku ako aj s poukazom na § 57 ods.1 písm. g). Ex. poriadku a exekútorovi
trovy exekúcie nepriznal nakoľko mu poverenie ani nebolo vydané a žiadosť o udelenie poverenia bola
zamietnutá( a aj sám mal podať návrh na zastavenie exekúcie a nie vymáhať plnenie , ktoré je právom
nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi ) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.