Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. december 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/594/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110206950
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7110206950.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov

JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu H. Y., X.. XX.X.XXXX, L. X.Á. J. Č.. XXX,
S. F. - S., zastúpeného Mgr. Janou Krakovskou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Čajakova č. 1, proti
žalovanému: Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefánikova
č. 8, IČO: 31 595 545 o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Košice I zo dňa 27. mája 2015 č.k. 18C/75/2010 - 237 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť v lehote troch dní od
právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi titulom bolestného sumu 936,50 eura, titulom sťaženia
spoločenského uplatnenia sumu 8.824,20 eura s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.350,20
eura od 26.11.2009 do zaplatenia, titulom zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
sumu 2.189,34 eura, úroky z omeškania zo sumy 69,11 eura vo výške 8 % ročne od 17.9.2008 do
11.4.2010 a úroky z omeškania zo sumy 1.032,33 eura vo výške 8 % ročne od 17.9.2008 do 11.4.2010. V
prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 15.3.2010 domáhal voči
žalovanému náhrady škody na zdraví, ktorá mu vznikla dňa XX.X.XXXX pri dopravnej nehode,
zavinenej C. O., X.. X.XX.XXXX, v dôsledku ktorej žalobca utrpel závažné poškodenie zdravia,
a to neúplnú amputáciu dolnej časti pravého predkolenia, ktoré si vyžiadalo dlhodobú liečbu s
nenapraviteľnými trvalými následkami, ktoré žalobcu obmedzujú v možnosti plnohodnotného prežívania
života. Konštatoval, že uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 29.9.2011 č.k. 18C/75/2010-68
pripustil zmenu žaloby, ktorou žalobca uplatnil nárok na doplatok základného odškodnenia bolestného v

sume5.733,92eura(za500bodová345,48,-Sk)anároknadoplatokzákladnéhoodškodneniasťaženia
spoločenského uplatnenia žalobcu v sume 5.350,20 eura, ktorý žalobca odôvodňoval tvrdením, že mu
patrí odškodnenie bolestného podľa položky 248 (250 bodov) a podľa položky 249 (250 bodov), ako i že
mu patrí odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa položky 389c- skrátenie pravej dolnej
končatinyo6cm,atovovýškerozdielubodovéhoohodnotenia(25bodov)aktomu50%navýšenie,lebo
žalovaný mu poskytol náhradu za 125 bodov za skrátenie o 5 cm a 50 % navýšenie, a tiež navýšenie o 50
% aj pri položke 410c - obmedzenie hybnosti pravého členka, ťažké a pri položke 427 - chronické opuchy

predkolenia a členka vpravo po revaskulárizácii, lebo žalovaný mu poskytol náhradu za navýšenie o 50
% oproti lekárskemu posudku, a tiež náhradu za položku 425 v počte bodov 70, ako aj 100 % navýšenie,
nakoľkozatútopoložkužalovanýneposkytolžalobcovižiadnunáhradu.Ďalejsúdprvejinštancieuviedol,
že žalobca písomným podaním zo dňa 22.4.2015 žiadal titulom bolestného zaplatiť čiastku 6.670,42eura (za 980 bodov), titulom doplatku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 10.267,20
eura (za 1.310 bodov) a titulom zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 9.471,50
eura,požadujúczvýšenieo50%zcelkovejsumynáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatnenia.Včasti

nároku na bolestné žalobca žiadal prihliadnuť na výsledky znaleckého dokazovania, a to fakt, že znalec
v súdnom spore ohodnotil utrpené bolesti ďalšími bodmi ako nové bodové ohodnotenie [2x položka 239
za operáciu (70 bodov po 402,92 Sk)] a bodové ohodnotenie sťaženia jeho spoločenského uplatnenia
zvýšil o položku 432d [rozsiahle plošné jazvy (85 bodov)] a položku 427 [chronické opuchy predkolenia
(150 bodov, oproti pôvodnému hodnoteniu 100 bodov)] s tým, že každú položku znalec zvýšil o 100 %,

na 1.310 bodov (z celkového počtu bodov sťaženia spoločenského uplatnenia 970 bodov). Poukázal
takisto na tvrdenie žalobcu, ktorý žiadal náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť o 50 %
z celkovej sumy náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (za 1.310 bodov) a priznať mu sumu
9.471,50 eura s prihliadnutím na skutočnosť, že v dôsledku úrazu v produktívnom utrpel mimoriadnu
ujmu na zdraví, pričom obmedzenia vo forme fyzického a psychického strádania, ktoré bolo dôsledkom
objektívne zistiteľných zmien vyvolaných zranením, jeho liečbou a odstraňovaním následkov, sa u neho

stále prejavujú, resp. budú sa prejavovať po celý zvyšok života, keďže u neho došlo k obmedzeniam v
rodinnom a v spoločenskom živote, musel upustiť od športových aktivít, aktívneho bicyklovania, zimného
korčuľovania, turistiky, zbierania húb a lesných plodov a zúžili sa i jeho pracovné možnosti, ktoré
sú obmedzené i pretrvávajúcimi následkami poškodenia zdravia, ktoré ovplyvnili aj budúce profesijné
smerovanie žalobcu, spôsobili značné finančné problémy v zabezpečení chodu domácnosti, stravy a

výživy pre rodinu, dokonca vyústili aj do rozpadu jeho rodiny. Poranená dolná končatina a k tomu
pridružené ďalšie zdravotné ťažkosti, sa prejavujú každodennými bolesťami, limitujú ho v bežnom
pracovnom, športovom, spoločenskom živote a vyžadujú trvalé užívanie liekov, tlmiacich bolesť, čo
nevyhnutne v sebe zahŕňa i psychickú škodu, škodu v sexuálnej sfére, stratu pracovných príležitostí,
ujmu schopnosti súťaživosti a schopnosti dosahovať zisk, stratu potešenia zo života, duševnú skleslosť,

skľúčenosť, existenciálnu ujmu, stratu životného komfortu a zníženie psychickej a fyzickej integrity.
3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobca dňa XX.X.XXXX utrpel ťažké
zranenie - neúplnú amputáciu dolnej končatiny pravého predkolenia pri dopravnej nehode, spôsobenej
C. O., ktorý bol trestným rozkazom Okresného súdu Košice I zo dňa 29.3.2007 č.k. 3T 28/07-120
uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví žalobcu tým, že dňa XX.X.XXXX Y. Č. S.

XX,XX P.. Y. F. J. N.. Y. R. F. N.. L.. X. viedol osobné motorové vozidlo zn. Š. O., kde v križovatke
týchto ulíc nerešpektoval zvislé dopravné značenie „ Daj prednosť v jazde“ a vošiel do jazdnej dráhy
motocyklu zn. P. E. XX, ktorý viedol žalobca, v dôsledku čoho došlo k zrážke, pri ktorej žalobca utrpel
ťažké zranenie s dobou liečenia a práceneschopnosti 7-8 mesiacov. Z výpovede žalobcu súd zistil, že
žalobcovi v dôsledku dopravnej nehody odtrhlo chodidlo od členku dole, bezprostredne po nehode bol

operovaný, chodidlo sa podarilo zachrániť, trvalo asi rok, kým sa zrástla kosť, ktorá spájala nohu s
chodidlom a počas tohto obdobia podstupoval rôzne operácie, operácii bolo asi 16 v priebehu 3 až 4
rokov, pravú nohu však má kratšiu o 6 cm a chodidlo si do dnešného dňa necíti zrejme z toho dôvodu, že
na pravom predkolení mu zostala zachovaná jedna cieva. Žalobca je vyučeným automechanikom, ale
v tomto odbore nepracoval, pred dopravnou nehodou žalobca bol zdravým človekom a začal podnikať

asi pol roka v reštauračných službách, v čase dopravnej nehody mal 35 rokov, bol rozvedený a mal
jedno dieťa, v súčasnosti má so svojou priateľkou ďalšie dieťa, ktoré má 3 roky, o ktoré sa má problém
postarať, lebo dieťa je pomerne pohyblivé, nedokáže šoférovať, pretože nevie ovládať pravou nohou
pedál, nemôže bicyklovať, napriek tomu, že predtým aktívne bicykloval a chodil hrávať futbal za obec
Novú Polhoru, v ktorej funguje futbalový klub, nemôže dlhšie stáť a noha mu hneď opuchne, nedokáže

pracovať v záhrade okolo domu, je veľmi nervózny a podráždený zo svojich obmedzení, alebo keď
pod vplyvom počasia pociťuje vo svojej nohe každú zmenu. Asi päť rokov je požívateľom čiastočného
invalidného dôchodku a žiaden iný príjem nemá. Aj po absolvovaných operáciách pociťuje bolestivosť
v nohe, sústavne užíva lieky proti bolesti, najmä Tramal, na spanie užíva Zopicon, nosí francúzsku
barlu, o ktorú sa stále opiera, a aj keď vie chodiť bez barly, môže chodiť iba veľmi pomaly a začne ho

pichať v kolene a bolí ho z toho dôvodu aj chrbtica. Ortopedickú obuv nenosí, avšak dostal vložky do
topánok, ktoré mu ale veľmi nepomáhali. Nijakého lekára žalobca v súčasnosti pravidelne nenavštevuje,
stále chodí na kontroly k MUDr. K., ktorý ho aj operoval a na predpisovanie liekov. Súd prvej inštancie
pri rozhodovaní vychádzal zároveň zo záverov znaleckého posudku zo dňa 8.3.2013 MUDr. Ľuboša
Tomčovčíka, PhD., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia - traumatológia, že

žalobca, ktorý bol pred nehodou zdravý, neužíval žiadne lieky, neutrpel žiadne vážne úrazy, netrpel
na žiadne vrodené ochorenia, v dôsledku dopravnej nehody z XX.X.XXXX má trvalé následky na
svojom zdravotnom stave, a to postihnutie pravej dolnej končatiny (skrátenie dolnej končatiny o 6
cm, ťažké obmedzenie pohyblivosti pravého členkového kĺbu a prstov pravej nohy s prepadávanímpravého členka smerom nadol, chronické opuchy pravého predkolenia a pravej nohy, rozsiahle plošné
jazvy pravej dolnej končatiny po úraze a jeho liečbe v oblasti pravého predkolenia, a to predovšetkým
plošná semicirkulárna jazva o veľkosti 15 cm x 2 cm, v ktorej je chrasta bez sekrécie nad vnútorným

členkom, 10 plošných jaziev na pravom predkolení, po aplikácii vonkajších fixátorov veľkosti 1 cm
x 1 cm, plastický opuch na pravom predkolení dolnej časti, bez palpačnej bolestivosti) a v menšej
miere aj ľavej dolnej končatiny (na mediálnej ploche ľavého predkolenia plošná jazva šírky 3 cm a
dĺžky 35 cm, po odbere venózneho štepu). Celkový zdravotný stav žalobcu, ktorý pri chôdzi výrazne
napáda na dolnú končatinu a kríva a pri chôdzi nepoužíva pomôcky, je dobrý, stabilizovaný, avšak s

tendenciou ku zhoršovaniu postupom času s tým, že skrátenie pravej dolnej končatiny s postihnutím
chôdze sa môže prejaviť časom aj bolesťami chrbta, k zhoršovaniu môže dôjsť v členkovom kĺbe
najmä zhoršovaním artrózy, chronickými opuchmi a vznikom defektov kože, pričom na zlepšenie stavu
pravej dolnej končatiny žalobcu znalec neodporúča žiadny lekársky výkon, predovšetkým vzhľadom
na fakt, že po ťažkom, takmer amputačnom poranení pravého predkolenia žalobcu s poranením ciev,
je funkčne prítomná len jedna tepna na pravom predkolení, ktorej poranenie by mohlo viesť ku strate

predkolenia. Súd zistil, že podľa znalca MUDr. Ľuboša Tomčovčíka, PhD. bola v lekárskom posudku
o bolestnom a posudku o sťažení spoločenského uplatnenia žalobcu pri bolestnom správne použitá
položka č. 198d (pretože žalobca utrpel takmer úplnú amputáciu pravého predkolenia v dolnej časti,
pri ktorej došlo súčasne k otvorenej zlomenine predkolenia, ktorá bola liečená operáciou naložením
vonkajšieho fixátora a tiež spevnením drôtmi dňa XX.X.XXXX), i počet bodov 180, správne zvýšený

na 270 bodov pre komplikácie a bolestivejší spôsob liečby (opakované infúzie, infekciu v okolí klincov
vonkajšieho fixátora, poruchy hojenia rany so vznikom defektov a potrebou opakovaných bolestivých
preväzov a odstraňovania nekróz) s tým, že akútna fáza bolesti trvala cca 8 týždňov a posudok o
bolestnom za túto položku bolo možné vypracovať koncom decembra 2006. Uviedol, že podľa znalca
MUDr. Ľuboša Tomčovčíka, PhD. je odôvodnené i priznanie bolestného podľa položky 248 (poranenie

všetkých troch magistrálnych tepien najzávažnejšieho stupňa, lebo došlo k prerušeniu prednej a zadnej
píšťalovej tepny a ihlicovej tepny) v počte bodov 250, podľa položky 249 (poranenie všetkých dôležitých
žilových kmeňov predkolenia v úrovni poranenia, ktoré sprevádzajú tepny, vykonanie rekonštrukcie
prednej píšťalovej žily) v počte bodov 250 bodov s tým, že posudok (ohodnotenie bolestného) u oboch
týchto položiek bolo možné vypracovať koncom decembra 2006, rovnako ako ohodnotenie vytrpených

bolestí žalobcu pri operácii dňa XX.X.XXXX podľa položky 239 (porovnaním s rozsiahlejšou incíziou
narezaním predkolenia), v počte bodov 35, ako i operácie dňa 15.10.2006 podľa položky 239 v počte
bodov 35. Hodnotenie vytrpených bolestí žalobcu pri operácii dňa 15.5.2007 podľa položky 239 počtom
bodov 35, bolo možné vypracovať dňa 30.5.2007, a pri operácii dňa 1.8.2007 podľa položky 239 v počte
bodov 35, bolo možné vypracovať dňa 30.8.2007. Súd prvej inštancie konštatoval, že znalec MUDr.

Ľuboš Tomčovčík, PhD. vo svojom znaleckom posudku ohodnotil ďalšie (nové) vytrpené bolesti žalobcu,
ktoré neboli hodnotené v lekárskom posudku zo dňa 18.1.2008, a to utrpené pri operácii žalobcu dňa
27.5.2008 podľa položky 239 v počte bodov 35 a pri ďalšej operácii žalobcu dňa 16.9.2008 podľa položky
239 v počte bodov 35 s tým, že posudok o bolestnom za tieto bolesti žalobcu bolo možné vypracovať
dňa 30.9.2008, a celkovo ohodnotil bolestné žalobcu maximálnym počtom bodov 900 dôvodiac, že toto

nie je možné prekročiť podľa § 9 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z.z. z toho dôvodu, že ak sa viac poškodení
vzťahuje na tú istú končatinu, nesmie súčet bodového hodnotenia prekročiť bodové hodnotenie za
anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny, v danom prípade za stratu dolnej končatiny,
hodnotená podľa položky 386 počtom bodov 900. Ďalej súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia v
znaleckom posudku o sťažení spoločenského uplatnenia žalobcu, že k ustáleniu zdravotného stavu

žalobcu došlo v decembri 2008 a ohodnotenia skrátenia pravej dolnej končatiny žalobcu o 6 cm v
dôsledku odstránenia a skrátenia píšťaly pri operácii XX.X.XXXX podľa položky 389c počtom bodov
150, ťažkého obmedzenia pohybu v pravom členkovom kĺbe podľa položky 410c počtom bodov 200,
obmedzenia pohyblivosti palca pravej nohy podľa položky 425 počtom bodov 70, poruchy funkcie 2. a
5. prsta nohy položkou 426 počtom bodov 0 a chronických opuchov pravého predkolenia a defektov

kože podľa položky 427 (v pôvodnom lekárskom posudku hodnotená počtom bodov 100) ohodnotil
počtom bodov 150 (pre zistené zhoršenie stavu a tvorbu kožných defektov). Na základe nového zistenia,
že žalobca má evidentné rozsiahle plošné jazvy po úraze a jeho liečbe na pravom predkolení, ako aj
rozsiahlu plošnú jazvu na ľavom predkolení a celková plocha jaziev predstavuje 145 cm2, znalec tieto
ohodnotil podľa položky 432d (ktorá nebola uvedená v pôvodnom lekárskom posudku zo dňa 3.7.2009)

počtom bodov 85 a podľa § 10 ods. 4 bodové hodnotenie všetkých položiek za sťaženie spoločenského
uplatnenia, znalec zvýšil na dvojnásobok, a to vzhľadom na obmedzenie, až stratu možnosti uplatniť
sa v živote a spoločnosti v mladom veku 35 rokov u žalobcu. Trvalé následky po postihnutí pravej
dolnej končatiny žalobcu hodnotil znalec ako ťažké, závažné, invalidizujúce, postihujúce žalobcu vmladom veku s tendenciou ku zhoršovaniu s tým, že následky nemožno napraviť, alebo zmierniť
jednoduchým a bežným lekárskym výkonom, pričom žalobca z dôvodu následkov nehody je obmedzený
vo svojom živote výrazným krívaním a napádaním na pravú dolnú končatinu pri chôdzi, pohyb a presuny

žalobcu sú obmedzené, predovšetkým na dlhšie vzdialenosti, žalobca má problémy aj pri šoférovaní
s použitím pravej dolnej končatiny, väčšia a intenzívnejšia záťaž pravej dolnej končatiny nie je možná.
Žalobca nemôže behať, rýchlejšie pobehnúť, ani rýchlejšie chodiť. Jazvy na oboch predkoleniach sú u
mladého človeka závažným kozmetickým následkom. Zlomenina v oblasti pravého kolena, ktorú utrpel
žalobca dňa X.X.XXXX, nesúvisí s dopravnou nehodou, úraz kolena nemal vplyv na liečbu, rehabilitáciu,

ani následky poranení po dopravnej nehode a toto poranenie neovplyvnilo sťaženie spoločenského
uplatnenia žalobcu po dopravnej nehode. Pravé koleno žalobcu je pevné, bez obmedzenia hybnosti.
4. Súd prvej inštancie spor právne posúdil podľa § 427 ods.1 a 2, § 429, § 444, § 822, § 823
Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase vzniku škody, podľa § 4 ods.1 a 2, § 15 ods.1
a 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, podľa § 3 ods.1 až 4, § 4 ods.1 až 4, § 5 ods.1 až 4, § 6 ods.1 až

3, § 9 ods.1 až 8, § 10 ods. 1 až 8 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 437/2004

Z.z.). Poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 12.8.2014 sp. zn. 1Sžso/52/2013 a
dňa 26.6.2014 sp. zn. 7Sžso/25/2013 konštatujúc, že pre hodnotenie bolesti nie je možné použiť
položky určené pre hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, že strata končatiny a amputácia v
zmysle náhrady za bolesť sú identické pojmy a otázka aplikácie § 9 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z.z. je
otázkou právnou, uzavrel, že znalec Tomčovčík pri hodnotení bolestného nesprávne použil položku zo

sadzobníka sťaženia spoločenského uplatnenia, a ak v posudku o bolestnom amputáciu predkolenia
vpravo hodnotil podľa položky č. 198d, správne mal aplikovať položku 218 (odňatie predkolenia) a
bolesti ohodnotiť (totožným) počtom bodov 180, zvýšeným o 50 %, t.j. o 90 bodov pre infekciu a ťažké
hojenie rany, čo je limitujúcim bodovým ohodnotením pre poškodenie pravého predkolenia žalobcu, v
ktorom bodovom ohodnotení sú obsiahnuté aj ďalšie dve položky 248 a 249, lebo sa jedná o poškodenie

toho istého orgánu tak, ako to predpokladá ust. § 9 ods. 7. Dodal, že žalovaný sám uznal navýšenie
tohto bodového ohodnotenia o 50 %, a tak žalobcovi aj plnil, preto k tejto položke žalobcovi žiadna
ďalšia náhrada bolestného neprislúcha. Po právnom posúdení podľa § 100 a § 106 Občianskeho
zákonníka dospel k záveru, že vo vzťahu k bolestnému ohodnotenému podľa týchto položiek 248 a 249
(v sume 172.740,- Sk, t.j. 5.733,90 eura) je zároveň opodstatnená i námietka premlčania vznesená

žalovaným, vychádzajúc pritom zo zistenia, že žalobca sa dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá
hneď po dopravnej nehode a o výške tejto škody sa mohol dozvedieť v decembri 2006, teda v čase,
keď podľa znalca mohol byť vypracovaný posudok o bolestnom, nakoľko v prípade odškodňovania
bolesti sa poškodený o škode dozvie vtedy, keď možno vykonať bodové ohodnotenie bolesti spôsobenej
poškodením na zdraví, jeho liečením, alebo odstránením jeho následkov, t.j. v čase, keď liečebný

proces je skončený, tzn. pri položkách 248 a 249 koncom decembra 2006. Dôvodil, že ak žalobca
podal svoju žalobu ohľadom tohto nároku dňa 15.3.2010, učinil tak po uplynutí subjektívnej dvojročnej
premlčacej doby, lebo pre začiatok plynutia tejto premlčacej doby nie je dôležité, že žalobca požiadal
o ohodnotenie bolestného, alebo že sám lekár mu ho vyhotovil až dňa 18.1.2008, a preto v tejto časti
žalobu žalobcu ako podanú po uplynutí premlčacej doby zamietol. Konštatujúc že medzi účastníkmi

konaniabolanespornáhodnotajednéhobodubolestnéhoasťaženiaspoločenskéhouplatneniavr.2006
v sume 345,48 Sk, v r. 2007 v sume 375,22,- Sk, v roku 2008 v sume 402,92 Sk a v roku 2009 v sume
14,46 eura, vyhovel žalobe v časti nároku na odškodnenie ďalšieho bolestného, novo ohodnoteného
znalcom Tomčovčíkom podľa 2x položky 239 po 35 bodov, spolu 70 bodov, čo pri hodnote jedného
bodu 402,92 Sk za rok 2008 predstavuje 28.210,- Sk, t.j. 936,50 eura, a priznal žalobcovi tiež nárok

na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia za 660 bodov po 13,37 eura, v celkovej sume 8.824,20
eura. Dôvodil pritom, že znalec Tomčovčík postupoval správne, ak poškodenie žalobcu - rozsiahle
plošné jazvy na pravom a ľavom predkolení žalobcu, novo ohodnotil podľa položky č. 432d počtom
85 bodov, pri zistení zhoršenia zdravotného stavu žalobcu obsiahnutého v položke 427 (chronické
opuchy predkolenia) navýšil počet bodov zo 100 na 150 a mal oprávnenie zvýšiť v súlade s § 10

ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia o 100 % pri každej jednej
položke vzhľadom na to, že poškodenie zdravia žalobcu bolo ťažké s nenapraviteľnými následkami,
ktoré mu v mladom, produktívnom veku spôsobili obmedzenie v súkromnom, spoločenskom, pracovnom
živote a v budúcnosti sa nedá predpokladať zlepšenie tohto stavu, iba zhoršenie. Majúc z vykonanéhodokazovania za nesporné, že žalobca sa obrátil na žalovaného so žiadosťou o uzavretie dohody o
vyrovnaní, ktorou si uplatnil nárok na 50 % zvýšenie náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia nad
výšku náhrady ustanovenú zákonom č. 437/2004 Z.z. v sume 4.346,75 eura a žalovaný listom zo dňa

6.4.2010 návrh dohody odmietol, súd prvej inštancie následne uzavrel, že žalobca týmto postupom splnil
zákonné podmienky pre uplatnenie nároku na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia na súde, o
ktorom súd rozhodol tak, že za dôvodné uznal zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu v
súlade s § 5 ods. 5 cit. zákona o ďalších 25 % s prihliadnutím na okolnosť, že k poškodeniu zdravia
u žalobcu nastalo vo veku 34 - 35 rokov, následky poškodenia zdravia žalobca pociťuje doposiaľ, a

závažné obmedzenia žalobcu pri vykonávaní rôznych, aj základných ľudských činností (rýchla chôdza,
beh, státie), bolesti a užívanie liekov proti bolesti a na spanie, potvrdené závermi znaleckého posudku,
ktoré vylučujú možnosť zlepšenia a pripúšťajú možné zhoršovanie zdravotného stavu žalobcu, a ktoré
v bežnom živote spôsobujú žalobcovi aj psychické problémy, stratu radosti zo života a ovplyvňujú jeho
súkromný i rodinný život. Dôvodil ďalej, že hoci žalobca tvrdil rôzne obmedzenia vo svojom súkromnom,
pracovnom i spoločenskom živote, na svoje tvrdenia nenavrhol a nepredložil súdu ani žiadne dôkazy,

nepreukázal, že sa aktívne venoval futbalu, problémy v sexuálnej oblasti a ani svoje psychické problémy,
a preto súd rozhodol o mimoriadnom zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu o 25 %,
vychádzajúc zo základného bodového ohodnotenia [655 bodov x 13,37= 8.757,35 eura], z čoho 25
% predstavuje 2.189,34 eura a priznal žalobcovi i úroky z omeškania v súlade s § 517 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 vl. nar. č. 87/1995 Z.z.. Uviedol, že zo sumy bolestného 69,11

eura a 1.032,33 eura, ktoré žalovaný plnil žalobcovi dňa 12.4.2010 sa do omeškania žalovaný dostal
dňomnasledujúcimpooznámeníopoistnomplnení,tedapo11.9.2008akeďžežalobcapožadovalúroky
z omeškania od 17.9.2008 do 11.4.2010, súd mu vyhovel. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením
nepriznaných súm bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia a jeho navýšenia, v
sume 5.350,20 eura od 26.11.2009, t.j. dňom nasledujúcim po oznámení o poistnom plnení, teda po

XX.XX.XXXX a pri ostatným položkách sa žalovaný do omeškania nedostal, pretože sa jedná o nové
položky určené znalcom v tomto konaní, a zvýšenie náhrady prislúchalo do rozhodovacej právomoci
súdu. V prevyšujúcej časti súd nárok žalobcu ako neodôvodnený zamietol.
5. Proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podal včas odvolanie žalobca z odvolacieho
dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p.. Navrhol zmeniť rozsudok a žalovanému uložiť

povinnosť zaplatiť žalobcovi za bolestné sumu 6.670,42 eura spolu s úrokom z omeškania zo sumy
5.733,92 eura vo výške 8 % ročne od 17.9.2008 do zaplatenia, z titulu sťaženia spoločenského
uplatnenia sumu 10.267,20 eura spolu s úrokom z omeškania zo sumy 5.350,20 eura vo výške 8 %
ročne od 26.11.2009 do zaplatenia, z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 9.471,50
eura a náhradu trov konania na súde prvej inštancie i v odvolacom konaní, alternatívne zrušiť rozsudok

v jeho napadnutej časti a vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V
dôvodoch odvolania namietol správnosť posúdenia námietky premlčania vznesenej žalovaným, majúc
za to, že súd prvej inštancie prehliadol, že bol v dlhodobej ťažkej liečbe, podrobil sa 16 operáciám a celý
liečebný proces sa ukončil v roku 2009. Súdu vytkol, že nenariadil kontrolné znalecké dokazovanie a
vo veci rozhodol bez odstránenia rozporov v sporných otázkach, ktoré mali byť vyriešené v kontrolnom

znaleckom posudku, keďže záver znalca, že zdravotný stav žalobcu bol ustálený v decembri 2006,
žalobca označil za nesprávny. Dodal, že bolestné je nutné spojiť iba s termínom „akútna fáza“ bolesti
podľa § 9 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. na určenie hodnoty za jeden bod, čo podľa žalobcu neznamená,
že už v tom čase bolo možné vypracovať lekársky posudok, lebo celý liečebný proces prebiehal 7-8
mesiacov a predĺžil sa, pretože hrozila a stále hrozí amputácia poškodenej časti jeho končatiny, a teda

súd nerozlíšil akútnu fázu bolesti od ustálenia zdravotného stavu žalobcu a vo vzťahu k položkám 248 a
249 lekárskeho (znaleckého) posudku plnenie žalobcovi nepriznal, hoci podľa § 106 ods. 1 Občianskeho
zákonníka premlčacia lehota začala plynúť odo dňa, kedy právo mohlo byť uplatnené po prvý krát, a
to v danom prípade od druhej polovice roku 2008, keď žalovaný ukončil šetrenie v septembri 2008
a oznámil žalobcovi výšku plnenia v sume 3.669,92 eura, ktorá bola pripísaná na účet žalobcu dňa

16.9.2008 a žalobca sa až z listu žalovaného zo dňa 9.12.2008 dozvedel, že nie je dôvod doplatiť
bolestné. Takéto konanie žalovaného žalobca označil za konanie v rozpore s dobrými mravmi v situácii,
ak žalovaný najprv odmietol priznať náhradu škody a neskôr vzniesol námietku premlčania, a poukazom
na rozhodnutie Ústavného a Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 309/95 a sp. zn. 25 Cdo
539/2008, žalobca mal za to, že súd prvej inštancie mal ochranu právu žalovaného odoprieť. Zopakoval,

že hodnotu bolestného 900 bodov, je možné zvýšiť ešte o ďalších 900 bodov a súdu prvej inštancie
vytkol, že nesprávne vyložil § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z., pretože strata končatiny vyjadruje dopad
na poškodeného a je následkom v zmysle § 2 ods. 2 cit. zákona, kým amputácia ako medicínsky termín
vyjadruje ujmu spôsobenú poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním podľa § 2 ods. 1cit. zákona. Z uvedeného mal žalobca za to, že mu patrí odškodnenie na bolestnom v rozsahu 970 (980)
bodov a odškodnenie na sťažení spoločenského uplatnenia v rozsahu 1.310 bodov. Nakoniec žalobca
namietol, že priznaná výška mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia nie je správna,

je nízka a súdu prvej inštancie vytkol, že prehliadol, že začínal podnikateľskú činnosť v reštauračných
službách, v rodinnom podniku jeho matky, ktorý mal prebrať, riadiť a kontrolovať a ukrátil ho na jeho
právach, ak nepripustil rozšírenie jeho žaloby zo dňa 22.4.2015.
6. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.
7.Dňa1.7.2016nadobudolúčinnosťzákonč.160/2015Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“).Podľa

prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované.

8. V intenciách citovaných zákonných ustanovení odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu

ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie prípustné bez
nariadenia pojednávania a v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ustanovením § 379
a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Odvolací súd v prejednávanom spore uzavrel, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v

potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p.,
z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na
zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych právnych predpisov a tieto aj správne vyložil,
pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca
v odvolaní v podstate argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie,

s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, a preto jeho odvolacie námietky
nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku. K zmene skutkového ani
právneho stavu počas odvolacieho konania nedošlo, preto odvolací súd poukazuje na skutkové zistenia
a právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie ako i na dôvody napadnutého zamietavého výroku
rozsudku, s ktorými sa stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a len na zdôraznenie jeho

správnosti odvolací súd uvádza nasledovné:
10. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a dôvodov napadnutého rozsudku konštatuje, že žalobca
v odvolaní neopodstatnene spochybňuje správnosť záveru súdu prvej inštancie o posúdení počiatku
plynutia subjektívnej lehoty na uplatnenie náhrady bolestného.
11. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo

dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
12. Súdna prax je dlhodobo ustálená v závere, že jednotlivé nároky na náhradu škody na zdraví sú
samostatnými nárokmi, u ktorých plynú vlastné premlčacie doby. Počiatok ich plynutia je stanovený
okamihom, kedy sa poškodený dozvie o škode a zodpovednej osobe. Jedná sa o tzv. subjektívnu
premlčaciu lehotu. Počiatok subjektívnej premlčacej doby pri práve na náhradu škody sa viaže k

okamihu, kedy poškodený preukázateľne nadobudol vedomosť o tom, že na jeho úkor došlo ku
škode (nie teda len o protiprávnom úkone či škodovej udalosti) a kto za ňu zodpovedá. V prípade
nároku na odškodnenie bolesti a za sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného sa poškodený
dozvie o škode v dobe, kedy možno objektívne vykonať bodové ohodnotenie bolesti a sťaženia jeho
spoločenského uplatnenia. Od tohto okamihu plynie subjektívna premlčacia doba, keďže vtedy sú k

dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých možno škodu, resp. jej rozsah zistiť.

13. V posudzovanom spore podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne vychádzal z
toho, že v prípade (zostávajúceho) nároku na odškodnenie bolesti v sume 172.740,- Sk, t.j. 5.733,90
eura (vytrpenej žalobcom následkom poškodenia zdravia spočívajúceho v prerušení magistrálnych

tepien predkolenia a prerušení dôležitých žilových KM-OP a hodnotenej podľa položiek 248 a 249) sa
žalobca dozvedel v dobe, kedy bolo možné objektívne vykonať bodové ohodnotenie bolesti žalobcu,
čo je v danom prípade najneskôr dňa 18.1.2008, kedy bol bezpochyby vypracovaný lekársky posudok
o bolestnom, v ktorom bolo sporné ohodnotenie tejto vytrpenej bolesti žalobcu vykonané. Ak preto
žalobca podal ohľadom tejto časti svojho nároku na náhradu škody na zdraví svoju žalobu na súd

dňa 15.3.2010, je správny záver súdu prvej inštancie, že tak učinil po uplynutí premlčacej doby, ktorá
v prípade tohto nároku žalobcu uplynula najneskôr dňa 18.1.2010. Neopodstatnená je tak odvolacia
námietka žalobcu, že premlčacia lehota na uplatnenie tohto nároku začala plynúť od druhej polovice
roku 2008, keď žalovaný ukončil šetrenie v septembri 2008 a oznámil žalobcovi výšku plnenia v sume3.669,92 eura, ktorá bola pripísaná na účet žalobcu dňa 16.9.2008 a žalobca sa až z listu žalovaného
zo dňa 9.12.2008 dozvedel, že nie je dôvod doplatiť bolestné a v korelácii s uvedeným nemožno priznať
relevanciu ani jeho odvolacej námietke spochybňujúcej správnosť právneho záveru súdu prvej inštancie

ohľadom premlčania tejto časti jeho nároku tým, že súd prvej inštancie nenariadil kontrolné znalecké
dokazovanie, hoci nesúhlasil s posúdením znalca, že jeho zdravotný stav pre účely ohodnotenia tohto
bolestného bol ustálený v decembri 2006.

14. Pokiaľ žalobca v odvolaní konanie žalovaného označil za konanie v rozpore s dobrými mravmi v

situácii, ak žalovaný najprv odmietol priznať náhradu škody a neskôr vzniesol námietku premlčania,
majúc za to, že súd prvej inštancie mal ochranu právu žalovaného odoprieť, t.j. že uplatnenie námietky
premlčania zo strany žalovaného predstavovalo výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, ani táto jeho
odvolacia námietka dôvodná nie je. V zmysle ustálenej súdnej praxe, od ktorej nie je dôvod odkloniť sa
ani v prejednávanej veci, výkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku môže byť hodnotený
ako rozporný s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka iba v prípade, ak by bol len

prostriedkom umožňujúcim poškodiť iného účastníka právneho vzťahu, zatiaľ čo dosiahnutie vlastného
zmyslu a účelu sledovaného právnou normou by zostalo vedľajšie a z hľadiska konajúceho (v danom
prípade žalovaného) by bolo bez významu. Jednalo by sa tak síce o výkon práva, ktorý je formálne
so zákonom v súlade, avšak šlo by o výraz zneužitia tohoto subjektívneho práva na úkor žalobcu.
Tieto okolnosti by pritom museli byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak

významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania. V
posudzovanom spore okolnosti takej intenzity zistené (a v konečnom dôsledku ani tvrdené žalobcom)
neboli.
15. Vo vzťahu k ďalšej odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie ho ukrátil na jeho právach (bez
bližšej argumentácie), ak nepripustil rozšírenie jeho žaloby zo dňa 22.4.2015, po preskúmaní obsahu

spisu odvolací súd konštatuje, že táto odvolacia námietka nie je dôvodná, keďže súd prvej inštancie o
návrhu žalobcu na pripustenie zmeny žaloby a jej rozšírenia zo dňa 22.4.2015 (č.l. 221 súdneho spisu)
rozhodol na pojednávaní 7.5.2015 tak, že zmenu žaloby uznesením vyhláseným na tomto pojednávaní
pripustil v navrhovanom výroku 1/, 2/, 3/ a 4/, okrem výroku 5/, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanému
povinnosť z titulu zvýšenia sťaženia jeho spoločenského uplatnenia zaplatiť mu sumu 9.471,50 eura,

ktoré rozhodnutie súčasne odôvodnil spolu s poučením, že proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je
prípustné (232 a nasl. súdneho spisu).

16. Napokon za opodstatnenú nemožno považovať ani odvolaciu námietku žalobcu, že priznaná výška
mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia nie je správna, pretože je nízka, vyčítajúc

nevyhodnotenie skutočnosti, že v čase vzniku škody začínal podnikateľskú činnosť v reštauračných
službách, v rodinnom podniku jeho matky, ktorý mal prebrať, riadiť a kontrolovať. V tomto smere odvolací
súdpoukazujenaust.§5ods.5zákonač.437/2004Z.z.,podľaktoréhovprípadochhodnýchosobitného
zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť
najviac o 50 %. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že zákon v citovanom ustanovení za prípad

hodný osobitného zreteľa, pre ktorý môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť,
stanovuje uznanie invalidy (bez ďalšieho), pričom posúdenie rozsahu zvýšenia tejto náhrady (najviac o
50 %) ponecháva potom zákon na individuálne posúdenie (úvahu) súdu vychádzajúce z konkrétnych
okolností súdenej veci. Úsudok súdu o primeranosti miery zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia
musí pritom dbať o to, aby priznaná výška (zvýšenej) náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia

bola založená na objektívnych a rozumných dôvodoch a aby medzi touto priznanou výškou (peňažnou
čiastkou) a spôsobenou škodou na zdraví existoval vzťah primeranosti, a to so zreteľom k významu
zdravia v hierarchii všeobecne uznávaných hodnôt, k potrebe naplnenia satisfakčnej i preventívnej
funkcie náhrady (tak ako na to správne poukazuje i žalobca vo svojich vyjadreniach) a k tomu, že
zvyšovanie odškodnenia musí mať isté hranice, zachovať si racionálny vzťah k všeobecne záväznými

právnymi predpismi nastavenej úrovni bodového ohodnotenia jednotlivých následkov poškodenia
zdravia.

17. V posudzovanom spore súd prvej inštancie správne uzavrel, že bola splnená podmienka pre
zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu v situácii, ak bezpochyby žalobca

bol uznaný čiastočne invalidným (je požívateľom čiastočného invalidného dôchodku) a následne svoje
rozhodnutie v tejto časti odôvodnil racionálnou a celistvou argumentáciou a poukazom na relevantné
okolnosti, čím zabezpečil účel a zmysel použitej právnej normy. Odvolací súd je v zhode so súdom
prvej inštancie v tom, že zistený skutkový stav svedčí pre záver o splnení predpokladov pre zvýšenienáhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu, lebo u žalobcu došlo v relatívne mladom
veku k závažnému poškodeniu zdravia, rozsah aktivít, z ktorých bol žalobca trvale vyradený či je
v nich výrazne obmedzený je značný, čo základné odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia

dostatočne nevyjadruje. Súd prvej inštancie správne vzal do úvahy, že u žalobcu nejde o stav, kedy
následky poškodenia zdravia by ho takmer vyradili zo života, vykonáva základné životné úkony, chodí (s
obmedzeniami vyššie opísanými), nie je izolovaný od okolia, jeho aktivity sú výrazne obmedzené, ale nie
úplne vylúčené, a teda nejde o stav, kedy by predpoklady spoločenského uplatnenia boli úplne stratené.
Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vzal dostatočne do úvahy povahu následkov, ich

predpokladaný vývoj, vek žalobcu, rozsah i intenzitu obmedzenia žalobcu v jednotlivých oblastiach jeho
životaanejdetakoúvahunesprávnu,činepodloženúzastavu,keďžalobcanasvojetvrdenia(o„rôznych
obmedzeniach vo svojom súkromnom, pracovnom i spoločenskom živote) a nepreukázal, že sa aktívne
venoval futbalu, problémy v sexuálnej oblasti a ani svoje tvrdené psychické problémy.

18. Z vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé spochybniť

vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku, z ktorého dôvodu odvolací súd rozsudok v jeho
zamietavom výroku ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnému žalovanému priznal nárok na plnú náhradu

trov odvolacieho konania. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nemá.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej

hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).