Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. jún 2020

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 6C/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719200330
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Bauer

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2020:5719200330.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Bauerom v spore žalobcu: O. G., D.. XX.XX.XXXX, H. N.

A. XXX/X, Z., právne zastúpeného: JUDr. Jaroslav Čierny, advokát so sídlom v Martine, Holubyho 51/9,
proti žalovaným: 1/ Ing. JUDr. Z. U..O., D.. XX.XX.XXXX, H. N. G. XXX/XX, N. - Z. O., 2/ M. Z.Š., D..
XX.XX.XXXX, H. N. G. XXX/XX, N. - Z. O., X/ L.. O. P., D.. XX.XX.XXXX, H. N. Š.. D. XXXX/XX, O., X/
C. P., D.. XX.XX.XXXX, H. N. Š.. D. XXXX/XX, O., žalovaní 1/ až 4/ právne zastúpení: ŠTEPANOVSKÝ
& Partners, s.r.o., IČO: 36 865 117, so sídlom v Bratislave, Žellova 6, 5/ M. S., D.. XX.XX.XXXX, H. N.
S. A.. S.. F. XXXX/XX, O., o zriadenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaným 1/ až 5/ sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 23.01.2019 sa žalobca a pôvodná žalobkyňa 2/ M. G., D.. XX.XX.XXXX,
R.. XX.XX.XXXX, D. N. A. XXX/X, Z. domáhali voči žalovaným zriadenia vecného bremena tak, že
súd zriaďuje v prospech vlastníka stavby zapísanej na LV XXXX, vedenom Okresným úradom Martin,
katastrálny odbor, pre k. ú. H., obec Turany, a to chaty súpisného čísla 49, postavenej na parcele č.
XXXX, vecné bremeno in rem spočívajúce v práve cesty vo forme prechodu peši a prejazdu dopravnými
prostriedkami cez pozemok parcelné číslo CKN 3263/4 - zastavaná plocha nádvorie o výmere 488 m2,

zapísanomnaLVXXXX,vedenomOkresnýmúradomMartin,katastrálnyodborprek.ú.H.,obecTurany,
ako povinnej nehnuteľnosti. Uviedli, že sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľnosti vedenej pre k. ú. H. na
LV č. XXXX, a to chaty súpisného čísla 49, postavenej na pozemku parcelného čísla XXXX. Stavba je
charakterizovaná ako rekreačná chata. Žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, žalovaní
1/ a 2/ v podiele 2/5, žalovaní 3/ a 4/ v podiele 2/5 a žalovaná 5/ v podiele 1/5, k pozemku parcelné číslo
XXX/X-zastavanáplochaanádvorieovýmere488m2,zapísanejnaLVXXXX,k.ú.H..Nehnuteľnosťvo
vlastníctve žalovaných tvorí jedinú prístupovú cestu k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov. Takto bola

využívaná dlhší čas aj právnou predchodkyňou žalobcov už viac ako 40 rokov. Je možné predpokladať,
že vecné bremeno bolo nadobudnuté už dávno aj vydržaním. Žalovaní nadobudli prístupovú cestu v
roku 2010 a nikdy predtým s jej využitím ako prístupovej cesty k stavbe nebol problém. Až v roku
2017 žalovaní prehradili prístupovú cestu reťazou a neumožnili plnohodnotne užívať stavbu. Požiadali
žalovaných o zriadenie vecného bremena, avšak títo to odmietli. Parcela vo vlastníctve žalovaných
neslúži na iný účel ako cesta. K stavbe v ich vlastníctve nie je možný iný prístup z dôvodu, že všetky
okolité pozemky sú v lokalite národnej prírodnej rezervácie Goľove mláky alebo ich ochranného pásma.

2. Súd konal a rozhodol aj v neprítomnosti žalovanej 5/, ktorá nepožiadala o odročenie pojednávania.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise zistiac nasledovný skutkový stav:4. Písomným podaním zo dňa 11.03.2019 sa žalovaní 1/ a 3/ vyjadrili k podanej žalobe. Uviedli, že
žalobu považujú za nedôvodnú. Nesúhlasia so zriadením vecného bremena a žiadajú žalobu zamietnuť

a zároveň si uplatnili nárok na náhradu trov konania. Popierajú, že by bola parcela vo vlastníctve
žalovaných jedinou prístupovou cestou. K stavbe vedú aj alternatívne prístupy. Pred asi 15 rokmi právni
predchodcovia žalobcov prestali stavbu navštevovať. Už vtedy zďaleka nespĺňala základné požiadavky
na užívanie. V roku 2010 postupne dochádzalo k majetkovoprávnemu vysporiadaniu pozemkov pod
chatami žalovaných v k. ú. H., kde žalovaní vybudovali cestu na svoje náklady. Prístup k chatám existuje

od roku 2010. Udržiavanie, vybudovanie a spevňovanie cesty zabezpečovali a zabezpečujú výlučne
žalovaní na svoje náklady a spravidla svojpomocne. Predchádzajúci vlastníci chaty mali možnosť
sa zúčastniť majetkovoprávneho vyporiadania pozemkov. Túto možnosť odmietli s tým, že stavbu
neužívajú, a preto nechcú znášať náklady. Žalovaní preto odmietajú, že by mohlo dôjsť k vydržaniu
vecného bremena. Úplná absencia dobromyseľnosti a s tým spojené neplynutie žiadnej vydržacej doby
to vylučujú. Pred rokom 2010 vtedajší vlastníci stavby cestu ani nemohli využívať, nakoľko vôbec

neexistovala.

5. Písomným podaním zo dňa 11.04.2019 sa žalobca a pôvodná žalobkyňa 2/ vyjadrili k vyjadreniu
žalovaných 1/ a 3/. Uviedli, že parcela žalovaných bola vždy cestou využívanou na prístup k chatám.
Žalovaní sú nespokojní s tým, že stavbu nenadobudli od pôvodnej vlastníčky oni. Nejde o žiadne reálne

obmedzenie v ich vlastníckom práve. Parcela je využívaná len ako cesta. Skutočnosti ako nadobudli do
svojho podielového spoluvlastníctva žalovaní parcelu a prečo tak neurobili aj ich právni predchodcovia
nemá s predmetom sporu nič spoločné. Stavbu nadobudli v roku 2017 s tým, že ju chcú využívať.
Predmetná parcela bola využívaná ako cesta už pred rokom 2010.

6. Písomným podaním zo dňa 13.05.2019 sa žalovaná 4/ vyjadrila k podanej žalobe obsahovo totožne
s vyjadrením žalovaných 1/ a 3/ k žalobe zo dňa 11.03.2019. Zároveň sa vyjadrila aj replike žalobcov.
Uviedla, že, ak by žalobcovia dali zamerať cestu geodetom, zistili by, že len jej časť sa nachádza
na parcele žalovaných a územie, po ktorom by žalobcovia v skutočnosti chceli prechádzať a jazdiť
vymedzili v žalobe nesprávne. Pred rokom 2010 viedol prístup k chatám iným miestom, než miestom,

na ktorých sa od roku 2010 nachádza cesta žalovaných. Požadované vecné bremeno by bolo právnym
obmedzením vlastníckeho práva žalovaných. To, že právni predchodcovia žalobcov neprejavili záujem
o účasť na vybudovaní cesty a neprejavili záujem o získanie právneho vzťahu k parcele, na ktorých sa
cesta nachádza nie je celkom bez právneho významu.

7. Z čestného vyhlásenia V. U.Ň. zo dňa 10.04.2019 vyplýva, že prístupovú trasu ako jediný možný
prístup autom k bývalej chate v Trusalovej používali od kolaudácie stavby. Túto trasu používali aj ostatní
vlastníci chát v jej blízkosti, Slovenské elektrárne na zabezpečenie údržby stožiarovej trafostanice
nachádzajúci sa v blízkosti chaty ako aj miestne urbárske spoločenstvo na odvoz dreva. Do predaja
chaty ju nikto nekontaktoval ani nemala žiadnu vedomosť o tom, že dochádza k zmene vlastníckych

pomerov pod uvedenou prístupovou trasou. O tejto skutočnosti sa dozvedela až od nového vlastníka
chaty pána G., na ktorého žiadosť podala toto čestné vyhlásenie.

8. Z výpisu z LV č. XXXX vyhotoveným cez katasterportal.sk dňa 05.12.2018, vedeným Okresným
úradom Martin, katastrálny odbor, pre k. ú. H., obec Turany, okres Martin, vyplýva, ž že žalovaní 1/ až 5/

sú podielovými spoluvlastníkmi, žalovaní 1/ a 2/ v spoluvlastníckom podiely o veľkosti 2/5 k celku (BSM),
žalovaní 3/ a 4/ v spoluvlastníckom podiely o veľkosti 2/5 k celku (BSM) a žalovaná 5/ v spoluvlastníckom
podiely o veľkosti 1/5 k celku, pozemku parcely registra C-KN evidované na katastrálnej mape parcelné
číslo XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 488 m2.

9. Písomným podaním zo dňa 05.06.2019 žalobca oznámil súdu, že jeho manželka žalobkyňa 2/ v apríli
2019 zomrela. Súd by mal pokračovať s dedičmi na základe výsledkov dedičského konania. Zároveň
uviedol, že je ochotný po dokončení rekonštrukcie chaty rokovať o jej predaji so žalovanými, ktorí o ňu
už v minulosti prejavili záujem.

10. Okresný súd Martin uznesením zo dňa 30.09.2019, č.k. 18D/291/2019-36, Dnot 248/2019,
právoplatným dňa 30.09.2019, schválil dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k celku k nehnuteľnosti v k. ú. H., zapísanej na LV XXXX ako chatasúpisného čísla 49, postavená na parcele č. XXXX v hodnote 1.500 € nadobúda žalobca ako manžel
poručiteľky.

11. Písomným podaním doručeným súdu dňa 09.03.2020 žalovaná 5/ oznámila súdu, že na základe
kúpnopredajnej zmluvy už nie majiteľom rekreačnej chaty, ktorá bola dňa 20.11.2019 prevedená na
nového majiteľa. Podanie žalovanej 5/ bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 16.03.2020.

12. Výpisom z LV č. XXXX vytvoreného cez katasterportal.sk dňa 09.06.2020, vedeným Okresným

úradom Martin, katastrálny odbor, pre k. ú. H., obec Turany, okres Martin, mal súd preukázané, že
výlučným vlastníkom chaty súpisného čísla 49, postavenej na parcele č. XXXX je žalobca.

13. Výpisom z LV č. XXXX vytvoreného cez katasterportal.sk dňa 09.06.2020, vedenom Okresným
úradom Martin, katastrálny odbor, pre k. ú. H., obec Turany, okres Martin mal súd preukázané, že
podielovými spoluvlastníkmi pozemku parcely registra C-KN, evidované na katastrálnej mape parcelné

číslo XXXX/4 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 488 m2 sú žalovaní 1/ a 2/ v spoluvlastníckom
podiely o veľkosti 2/5 k celku (BSM), žalovaní 3/ a 4/ v spoluvlastníckom podiely o veľkosti 2/5 k celku
(BSM) a A. X., nar. XX.XX.XXXX V. G. X.I., D.. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom Z. XXX/XX, H. v
spoluvlastníckom podiely o veľkosti 1/5 k celku (BSM), ktorí vlastnícke právo nadobudli na základe
kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 20.11.2019 pod č. V 4073/2019.

14. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že najrozumnejším spôsobom ako, čo najskôr
ukončiť tento spor a nezvyšovať náklady súdneho konania je nariadiť obhliadku miesta. Prizvať štátnu
ochranu prírody z Národného parku Malá Fatra, na ktorej sa ukáže, či je možný iný prístup alebo nie
je. V prípade, že by bol iný možný prístup, žalobu vieme zobrať späť. V prípade, že by nebol možný

iný prístup, stále je priestor na nejakú dohodu. Pokiaľ ide o účastníkov konania, tu došlo k zmene, kde
žalobkyňa v rade 2/ umrela a v rámci § 64 CSP by súd mal pokračovať s jej právnym nástupcom, čo je
žalobca v rade 1/. Druhá vec je, že žalovaná v rade 5/ už nie je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, cez ktorú
žiadame právo prechodu a táto to mala predať A. X. V. G. X. z Turian. Súd by mal rozhodnúť o zmene
účastníkov, čo navrhujeme. Návrh na zmenu účastníkov dávajú dnes a majú za to, že podľa § 80 ods. 3

CSP je možné ju vykonať, keďže ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania v čase jeho vstupu.

15. Právny zástupca žalovaných 1/ - 4/ na pojednávaní uviedol, že žalovaní v 1/ - 4/ rade nesúhlasia
so zriadením navrhovaného vecného bremena. Vykonať obhliadku nenamietajú. Otázne je, či tam má
byť prítomný nejaký orgán ochrany prírody alebo aj niekto iný. Ak by súd mal nejakú pochybnosť o tom,

že ten prístup je vhodný alebo nie je vhodný, tak sú tu ďalšie dôvody, pre ktoré žalobe nie je možné
vyhovieť a nebolo by jej možné vyhovieť ani v prípade, keby ten prístup tam možný doteraz nebol. Tie
dôvody sú napr. tie, že podľa ústavnej súdnej praxe nie je možné zriadiť vecné bremeno rozhodnutím
súdu k nelegálnej stavbe. Tá stavba je momentálne nelegálnou stavbou, nepovolenou stavbou, pretože
po tom ako bola v minulosti skolaudovaná, bola nepovolenými stavebnými úpravami, kde sa rozširuje jej

pôdorys a zvyšuje jej výška, menená. Stavebný úrad rozhodol, že tieto zmeny, stavebné úpravy, ktoré sú
vykonávané vyžadujú stavebné povolenie. Stavebné povolenie vydané nebolo. Stavebný úrad nariadil
zastavenie stavebných prác a tým pádom momentálne tá stavba je už inou stavbou, ktorá bola kedysi
dávno skolaudovaná a táto stavba, ktorá dnes fyzicky stojí na mieste je nelegálnou stavbou. K takejto
stavbe judikatúra nepripúšťa zriadiť vecné bremeno rozhodnutím súdu, to je po prvé. Po druhé, okrem

toho, že teda ten prístup, samozrejme aj po 12 rokoch možný je, takže to bremeno ani tá hmotnoprávna
podmienka základná, ktorú zákon kladie na to, aby bolo možné zriadiť bremeno, nie je splnená, lebo
prístup jednoducho možný je. Ďalší dôvod na zamietnutie žaloby je ten, že podľa ústavy je možné
nútene obmedziť vlastnícke právo len napr. za náhradu, ale v nevyhnutnom rozsahu. Nie je známe,
akú náhradu navrhuje žalobca, lebo v žalobe žiadnu neuviedol a ani v ďalších podaniach. Takže aj z

tohto dôvodu nie je možné žalobe vyhovieť. Právny predchodca žalobcu dostal ponuku od žalovaných
podieľať sa na odkúpení prístupového pozemku a na jeho údržbe. On to vtedy odmietol, že túto stavbu
nebude už užívať, že nemá o to záujem a žalobca so svojou nebohou manželkou vstúpil do tohto stavu.
To znamená, že on to kúpil za stavu, kedy to nemalo prístup z dôvodu, že vlastník chaty odmietol si
zabezpečiť prístup.

16. Podľa § 60 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) Stranami sú žalobca a žalovaný.
Podľa § 63 ods. 1, 2 CSP Ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní súdpokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany,
prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú
v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

Podľa § 75 ods. 1 CSP Na strane žalobcu alebo žalovaného môže vystupovať viac subjektov.
Podľa § 78 ods. 1, 2 CSP Nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis
vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Súd žalobu zamietne, ak nie
je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.
Podľa § 80 ods. 1, 2, 3 CSP Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod

alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na
jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené
alebo na koho prešli. Súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo
k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto
žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované. Ten, kto vstupuje do konania,
prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.

Podľa § 125 ods. 1 CSP Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe.
Podľa § 217 ods. 1 CSP Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
Podľa § 151n ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci

v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na
nadobúdateľa.
Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na

právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa§139ods.1ObčianskehozákonníkaZprávnychúkonovtýkajúcichsaspoločnejvecisúoprávnení
a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

17. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu

zamietol pre nesplnenie podmienky účasti všetkých subjektov na strane žalovaných tvoriacich nútené
spoločenstvo. O nútené procesné spoločenstvo ide vtedy, keď priamo zo zákona alebo z povahy veci
je z hľadiska vecnej legitimácie nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo spoločenstvo, ktorého existencia
je vynútená hmotnoprávnou úpravou. Pri podielovom spoluvlastníctve obsahom spoluvlastníckeho
právneho vzťahu sú práva a povinnosti, na ktorých sa spoluvlastníci podieľajú, pričom podiel vyjadruje

mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva
k spoločnej veci. V prípade uloženia povinnosti niečo vykonať vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorá je v
podielovom spoluvlastníctve ide o tzv. nútené nerozlučné procesné spoločenstvo spoluvlastníkov, lebo
rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých, aby bol pre nich záväzný (§ 228 ods. 1 CSP). V spore
sa jedná o zriadenie vecného bremena k nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve. Preto

je nevyhnutné, aby na strane žalovaných vystupovali všetci podieloví spoluvlastníci. V čase podania
žaloby boli žalovaní 1/ - 5/ podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. V priebehu sporu
žalovaná 5/ previedla svoje vlastnícke právo k pozemku, čo oznámila aj súdu. Toto oznámenie bolo
doručené aj právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý však neučinil žiadny relevantný návrh na zmenu strany
sporu. Jediným subjektom disponujúcim procesnou aktivitou pri zmene strany sporu je výlučne žalobca.

Žalobca je oprávnený navrhnúť zmeny sporových strán v každom možnom prípade, teda bez ohľadu
na to, či došlo k zmene aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie. Súd ex offo nemôže rozhodnúť
o takejto zmene. Súd nemohol žalobcu v tomto smere poučiť. Súdy poskytujú účastníkom poučenie
o ich procesných právach a ich procesných povinnostiach. Poučenie o otázkach hmotného práva je
neprípustné. Ak by súd pristúpil k poučeniu o zmene strán sporu, ktorá primárne slúži na zhojenie

nedostatku vecnej legitimácie, išlo by už o poučenie o hmotnom práve, ktoré je neprípustné. Pokiaľ
právny zástupca žalobcu na pojednávaní vzniesol takýto návrh je potrebné uviesť, že v súlade s ust.
§ 125 CSP podanie možno učiniť písomne alebo v elektronickej podobe. Navyše týmto spôsobom
prednesený návrh bol neurčitý v časti označenia právnych nástupcov žalovanej 5/. Keďže súd ku dňu
vyhlásenia rozhodnutia nemal uzavretý okruh strán sporu, bol nútený žalobu zamietnuť. Pre úplnosť

súd uvádza, že nerozhodoval o pokračovaní s právnym nástupcom pôvodnej žalobkyne 2/, nakoľko
jej právnym nástupcom sa stal žalobca, ktorý už v spore vystupuje ako strana sporu. Rozhodnutie o
pokračovaní s právnym nástupcom poručiteľky by tak bolo nadbytočné.18. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tak, že úspešným
žalovaným 1/ až 5/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.