Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. marec 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/234/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715217662
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7715217662.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša vo veci starostlivosti súdu o mal. X. A., nar.
XX.X.XXXX, bývajúceho s otcom zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Michalovce dieťaťa rodičov: Ing. A. A., nar. XX.X.XXXX bývajúcej v H. A. č. XX prechodne na
R. ul. č. X/C v I., zastúpenej JUDr. Kristínou Malou Piovarčíovou, advokátkou so sídlom Advokátskej
kancelárie na Štúrovej ul. č 20 v Košiciach a Mgr. A. A. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na B. ul. č. X v O. V.,
v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas do rozvodu manželstva
o odvolaní otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 5.3.2020 č.k. 23P/221/2015 -

1836 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania a o výživnom od 30.9.2015
do 31.8.2016, od 20.9.2016 do 2.10.2016 a od 1.9.2017 do 21.11.2019.

II. Zastavuje konanie o výchove a úprave styku a v súvisiacich výrokoch o práve zastupovať a
spravovať majetok maloletého, o povinnosti otca umožniť telefonický kontakt maloletého s matkou a
informovať matku raz mesačne vždy 20. dňa v mesiaci o podstatných udalostiach v živote dieťaťa.

III. Mení rozsudok vo výroku o určení výživného od 1.9.2016 do 19.9.2016 a od 3.10.2016 do 31.8.2017
tak, že:

- zaväzuje otca prispievať na výživu mal. X. 150 Eur mesačne od 1.9.2016 do 19.9.2016 a od 2.3.2017
do 27.4.2017.
-zaväzujematkuprispievaťnavýživumal.X.150Eurmesačneod3.10.2016do1.3.2017aod28.4.2017
do 31.8.2017.

IV. Dlžné výživné od otca pre mal. X. od 22.7.2016 do 19.9.2016 a od 2.3.2017 do 27.4.2017 vo výške
317,33 Eur je otec povinný zaplatiť matke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Dlžné výživné od matky pre mal. X. od 3.10.2016 do 1.3.2017 a od 28.4.2017 do 21.11.2019
vo výške 3.474,51 Eur povoľuje matke splácať po 100 Eur vždy k 15. dňu v mesiaci od právoplatnosti
rozsudku pod následkom zročnosti celého výživného naraz v prípade nezaplatenia čo i len jednej z nich.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:

I. Zamietol návrh otca zo dňa 12.2.2020 na prerušenie konania.
II. Zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca.III. Právo zastupovať a spravovať majetok maloletého priznal obom rodičom.
IV. Matke povolil stretávať sa s maloletým nasledovne:
- každý nepárny kalendárny víkend v roku od piatka od 16:00 hod. do nedele do 19:00 hod.,

- každý nepárny kalendárny rok počas jesenných prázdnin od posledného školského dňa od 16:00 hod.
do nedele predchádzajúcej prvému školskému dňu do 19:00 hod.,
- každý párny kalendárny rok počas jarných prázdnin od posledného školského dňa od 16:00 hod. do
nedele predchádzajúcej prvému školskému dňu do 19:00 hod.,
- každý párny kalendárny rok počas veľkonočných prázdnin od posledného školského dňa od 16:00 hod.

do posledného dňa veľkonočných prázdnin do 19:00 hod.,
- každý kalendárny rok počas letných prázdnin od 01.07. od 09:00 hod. do 15.07. do 19:00 hod. a od
01.08. od 09:00 hod. do 21.08. do 19:00 hod.,
- každý nepárny kalendárny rok počas vianočných prázdnin od posledného školského dňa od 16:00 hod.
do 30.12. do 19:00 hod. a každý párny kalendárny rok počas vianočných prázdnin od 30.12 od 09:00
hod. do dňa predchádzajúcemu prvému školskému dňu do 19:00 hod.

V./ Otca zaviazal riadne a včas pripraviť maloletého, odovzdať ho v stanovenom dni a čase matke a
prevziať ho od matky a matku zaviazal prevziať maloletého v stanovenom dni a čase od otca a odovzdať
ho otcovi v mieste bydliska otca.

VI./ Otca zaviazal umožniť maloletému telefonický kontakt s matkou každý deň v čase od 19.00 hod.
do 20.00 hod. s tým, že otec je povinný zabezpečiť telefonický kontakt medzi matkou a maloletým a to
písomným oznámením telefónneho čísla matke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v stanovenom
čase zabezpečiť prítomnosť maloletého pri mobilnom telefóne s týmto telefónnym číslom.

VII./ Otca tiež zaviazal informovať matku raz mesačne vždy 20. dňa v mesiaci emailom na adresu
sX. o podstatných udalostiach v živote dieťaťa, o jeho školských výsledkoch, o zdravotnom stave, o
mimoškolských aktivitách.

VIII./ Od 30.9.2015 do 21.7.2016 výživné rodičov neurčil.

Od 22.7.2016 do 19.9.2016 určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému vo výške 100 Eur mesačne.
Od 20.9.2016 do 2.10.2016 výživné rodičov neurčil.
Od 3.10.2016 do 1.3.2017 určil vyživovaciu povinnosť matky k maloletému vo výške 100 Eur mesačne.
Od 2.3.2017 do 27.4.2017 určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému vo výške 100 Eur mesačne.
Od 28.4.2017 do 31.8.2017 určil vyživovaciu povinnosť matky k maloletému vo výške 100 Eur mesačne.

Od 1.9.2017 do budúcna určil vyživovaciu povinnosť matky k maloletému vo výške 150 Eur mesačne,
ktoré je matka povinná platiť k rukám otca vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

IX./ Celkové dlžné výživné otca za obdobia 22.7.2016 až 19.9.2016 a 2.3.2017 až 27.4.2017 vo výške
191, 22 Eur zaviazal otca zaplatiť matke do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

X./ Celkové dlžné výživné matky za obdobia 3.10.2016 až 1.3.2017, 28.4.2017 až 5.11.2019 vo výške
3.068,35 Eur povolil matke splácať v mesačných splátkach po 130 Eur s bežným výživným s tým, že
nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatné celé dlžné výživné.

XI./ Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote matka maloletého s návrhom, aby odvolací súd
zrušil napadnutý rozsudok a vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby zmenil
napadnutý rozsudok tak, že zverí maloletého do jej osobnej starostlivosti a zaviaže otca prispievať jej

na výživu maloletého 250 Eur mesačne v obdobiach, keď ho mala v osobnej starostlivosti. Navrhla,
aby bol upravený styk otca s maloletým nasledovne: každý párny víkend v mesiaci od piatka od 16.00
hod. do nedele do 19.00 hod., každý párny kalendárny rok počas jesenných prázdnin od posledného
školského dňa od 16.00 hod. do nedele predchádzajúcej prvému školskému dňu do 19.00 hod., každý
nepárny kalendárny rok počas jarných prázdnin od posledného školského dňa od 16.00 hod. do

nedele predchádzajúcej prvému školskému dňu do 19.00 hod., každý nepárny kalendárny rok počas
veľkonočných prázdnin od posledného školského dňa od 16.00 hod. do posledného dňa veľkonočných
prázdnin do 19.00 hod., každý kalendárny rok počas letných prázdnin od 1.7. od 9.00 hod. do 15.7.
do 19.00 hod. a od 5.8. od 9.00 hod. do 26.8. do 19.00 hod., každý párny kalendárny rok počasvianočných prázdnin od posledného školského dňa od 16.00 hod. do 30.12. do 19.00 hod. a každý
nepárny kalendárny rok počas vianočných prázdnin od 30.12. od 9.00 hod. do dňa predchádzajúcemu
prvému školskému dňu do 19.00 hod., s tým, že otec je povinný prevziať maloletého a odovzdať ho

v mieste jej bydliska a ona je povinná riadne a včas pripraviť a odovzdať maloletého v stanovenom
dni a čase. Za predpokladu, že odvolací súd potvrdí rozsudok vo výroku o zverení maloletého do
osobnej starostlivosti otca, navrhla aby odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku o výživnom tak, že
je povinná prispievať na výživu maloletého 50 Eur mesačne od začatia konania v obdobiach trvania
osobnejstarostlivostiotcadobudúcna.Akbyodvolacísúdpotvrdilvýrokyovýživnomadlžnomvýživnom

navrhla, aby súd zmenil režim preberania a odovzdávania dieťaťa k styku tak, že si ho budú odovzdávať
napolcestenapr.voZvolenealebotak,žejednucestuzrealizujeonaadruhúotec,čímdôjdekuzníženiu
jej pravidelných výdavkov a zároveň k rozšíreniu času, ktorý vie s maloletým stráviť zmysluplnejšie
ako neustálym cestovaním. Podľa jej názoru je napadnutý rozsudok v rozpore s najlepším záujmom
maloletého, konanie súdu trpí procesnými vadami, ktorými jej bola odňatá možnosť konať pred súdom,
bol nesprávne a neúplne zistený skutkový stav veci a na základe vykonaných dôkazov súd dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré následne nesprávne právne posúdil. V prevažnej miere
namieta, že rozhodnutie o zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca bolo založené na rozhodnutí
znalca a jeho znaleckého posudku, ktorým nebol zistený skutočný názor a prianie dieťaťa jeho priamym
výsluchom pred súdom prvej inštancie. Vyšetrenie dieťaťa sa uskutočnilo s kamerou, ktorú malo zapnuté
na sebe, vedelo o tom a súhlasilo s tým. Má za to, že určené výživné, ani výška mesačných splátok

dlžného výživného nezodpovedá jej schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Uviedla, že
jej aktuálny príjem je minimálny s ohľadom na dopady koronakrízy. Namietala, že súd nezohľadnil jej
zvýšené výdavky na cestovanie za maloletým vrátane zabezpečovania všetkého oblečenia, hračiek,
športových potrieb a iných vecí, ktoré jej otec neposkytuje k styku.

3. Proti výroku o styku matky s maloletým počas letných prázdnin a výživnom podal odvolanie otec s
návrhom,abyhoodvolacísúdzmeniltak,žematkajeoprávnenástýkaťsasmaloletýmkaždýkalendárny
rok počas letných prázdnin od 1.7. od 9.00 hod. do 15.7. do 19.00 hod. a od 1.8. od 9.00 hod. do 16.8.
do 19.00 hod.. Pokiaľ ide o výživné navrhol, aby mal určenú vyživovaciu povinnosť k maloletému na
100 Eur mesačne od 22.7.2016 do 31.8.2016, na 150 Eur mesačne od 1.9.2016 do 19.9.2016 a od

2.3.2017 do 27.4.2017, aby mala matka tiež určenú vyživovaciu povinnosť voči maloletému na 150 Eur
mesačne od 3.10.2016 do 1.3.2017 a od 27.4.2017 do budúcna. Celkové dlžné výživné pre maloletého
vo výške 316,18 Eur za obdobie od 22.7.2016 do 19.9.2016 a od 2.3.2017 do 27.4.2017 je povinný
zaplatiť matke do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a dlžné výživné matky za obdobie od 3.10.2016
do 1.3.2017 a od 28.4.2017 do 5.11.2019, za august 2017, júl 2018 a august 2018 vo výške 3.670,

31 Eur jej povolil splácať po 310 Eur mesačne s bežným výživným s tým, že nezaplatením čo i len
jednej splátky sa stáva splatné celé dlžné výživné. V prípade, ak by odvolací súd dospel k záveru, že
rozsudok Okresného súdu v Pezinku z 10.10.2019 č.k. 12P/347/2017-758 má vplyv na zastavenie časti
konania, pretože odpadol predmet konania navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak,
že zamietne jeho návrh na prerušenie konania, návrh na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti

rodičov, návrh na zastupovanie a spravovanie majetku maloletého, návrh na styk rodičov s maloletým,
potvrdí vo výroku o neurčení výživného od 30.9.2015 do 21.7.2016 a od 20.9.2016 do 2.10.2016 a
vo zvyšnej časti zmení v zmysle jeho prvého odvolacieho návrhu. Namietal, že súd prvej inštancie
upravil styk matky s maloletým vo väčšom rozsahu počas letných prázdnin ako jemu a v tejto súvislosti
poukázalnato,žeprávematkasaodsťahovalazospoločnejdomácnosti,neumožňovalamustretávaťsa

s maloletým, nepresťahovala sa do miesta bydliska maloletého v Slovenskom Grobe, kde má vytvorené
stabilné prostredie a ani v súčasnosti nie je ochotná prispôsobiť svoje správanie potrebám maloletého
a radšej ho vystaví cestovaniu cez 900 km v rámci styku, akoby ho zorganizovala tak, aby rešpektoval
stav dieťaťa a jeho potreby. Namietal, že súd určil výživné pre maloletého na 150 Eur mesačne až
od 2. ročníka základnej školy napriek tomu, že práve nástupom maloletého na základnú školu došlo

ku takej zmene podmienok, ktorá opodstatňuje zvýšenie rozsahu výživného v súlade so zaužívanou
praxou súdov. Pokiaľ súd prvej inštancie odôvodnil určenie vyššieho výživného až v 2. ročníku základnej
školy tým, že maloletý bol v 1. ročníku aj v striedavej osobnej starostlivosti rodičov, upresnil, že maloletý
bol v takejto starostlivosti len 13 dní z celého školského roka od 20.9.2016 do 2.10.2016. Vo výlučnej
starostlivosti matky bol od 1.9.2016 do 19.9.2016 a od 2.3.2017 do 27.4.2017, t.j. 76 dní a v jeho výlučnej

starostlivosti bol maloletý od 3.10.2016 do 1.3.2017 a od 28.4.2017 do 31.8.2017, t.j. celých 9 mesiacov.
Uviedol, že odôvodnené potreby maloletého predstavovali 364 Eur mesačne, pričom do nich nezahrnul
ešte polovičný podiel na splátke hypotekárneho úveru vo výške 390 Eur mesačne, ktorý si zobral na
financovanie nehnuteľnosti v rodinnom dome v obci Slovenský Grob. Nestotožnil sa s konštatovanímsúdu prvej inštancie, že má vyšší príjem ako matka, a tiež vyšší zostatok po odpočítaní nákladov.
Namietal,žesúdprvejinštanciepovažovalzaoprávnenýnákladmatkynasplátkuosobnéhomotorového
vozidla vo výške 95 Eur mesačne, aj keď výživné má prednosť pred touto formou nákladov. Namietal

tiež nadhodnotené výdavky matky na oblečenie maloletého vo výške 70 Eur mesačne a poukázal na
to, že on má v tejto súvislosti výdavky 50 Eur mesačne a to má maloletého v osobnej starostlivosti s
výnimkou dvoch víkendov. Matka tieto svoje výdavky hodnoverne nepreukázala, rovnako nepreukázala
ani to, že má mesačné výdavky na pohonné hmoty vo výške 360 Eur, ak často cestuje pre maloletého
vlakom a on na ten účel vozí maloletého na vlakovú stanicu. Výdavky na cestovné vlakom sa pohybujú

okolo 234 Eur mesačne, pričom matka niekedy strávi víkend s maloletým u sestry v Piešťanoch. V
záujme maloletého by bolo, ak by s ním matka realizovala styk v blízkosti miesta bydliska maloletého. V
konaní predložil listiny, že matka mala už v roku 2010 v skúšobnej dobe čistý príjem 1.050 Eur mesačne
a tento sa po uplynutí skúšobnej doby zvýšil. Matka je teda schopná vzhľadom na svoje dosiahnuté
vzdelanie, prax a skúsenosti dosahovať vyšší príjem ako deklaruje, aby si mohla plniť svoju vyživovaciu
povinnosť vo výške 150 Eur mesačne od nástupu maloletého do 1. ročníka základnej školy. Okrem

toho, matka deklaruje, že vykonáva činnosť len pre jedného podnikateľa, od ktorého si fakturuje 1.600
Eur mesačne a nič jej nebráni v tom, aby podpísala viacero obchodných zmlúv a mala vyšší príjem z
podnikania. Pokiaľ ide o dlžné výživné, nesúhlasí s jeho splácaním počas 24 mesiacov, pretože matka
si musela byť vedomá (ak navrhovala, aby platil 250 Eur mesačne), že súdom dočasne určená suma 50
Eur mesačne, nepokryje ani minimálne základné potreby maloletého a od 3.10.2016 mala dosť času,

aby si odkladala finančné prostriedky na doplatenie dlžného výživného. Navrhol, aby odvolací súd skrátil
lehotu na splatenie dlhu na 12 mesiacov. Informoval, že matka mu dĺži sumu 150 Eur, ktoré nezaplatila
v auguste 2017 a v júli a v auguste 2018. Matka platí výživné s oneskorením, prípadne aj vôbec, čím
vedome a úmyselne zanedbáva svoju starostlivosť.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniam rodičov maloletého navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne
správny a dôvodný. Výška výživného je podľa jeho názoru primeraná schopnostiam, možnostiam a
majetkovým pomerom matky.

5.Otecvovyjadreniachkodvolaniumatkyakvyjadreniukolíznehoopatrovníkauviedol,akýmspôsobom

bol zisťovaný názor maloletého a poukazoval na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Pezinok z
10.10.2019 č.k. 12P/347/2017-758. Popísal, že maloletý má na škole v Slovenskom Grobe výborné
výsledky, o čom predložil posudok vypracovaný základnou školou. Matkou navrhovaná výška výživného
nepokrýva ani najzákladnejšie potreby maloletého.
6. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č.

161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 388 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho

zrušenie.
9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie, aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 CSP a contrario v rozsahu danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok je potrebné zmeniť podľa § 388 CSP, lebo nie sú splnené podmienky na jeho

potvrdenie ani zrušenie.
10. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému X. na čas do rozvodu manželstva. Napadnutým rozhodnutím súd zveril mal. X. do osobnej
starostlivosti otca, určil, že obaja rodičia majú právo zastupovať ho a spravovať jeho majetok, upravil styk
matky s maloletým, uložil otcovi aj matke v tejto súvislosti povinnosti, ako aj otcovi povinnosť pravidelne

matku informovať a určil vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletému od začatia konania v závislosti od
toho, v koho, resp. v akej osobnej starostlivosti sa maloletý v danom čase nachádzal.

11. Rozsudkom Okresného súdu Pezinok z 10.10.2019 č.k. 12P/347/2017-758 bolo manželstvo rodičov
mal. X. právoplatne rozvedené a mal. X. bol zverený na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca s

tým, že zastupovať a spravovať majetok maloletého budú obaja rodičia. Matke bola určená vyživovacia
povinnosť na 150 Eur mesačne od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva a bol upravený jej
styk s maloletým. Otcovi bola uložená povinnosť umožniť maloletému telefonický kontakt s matkou.Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť 22.11.2019 vo výroku o rozvode, proti ostatným výrokom
bolo podané odvolanie, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté.

12. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

13. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

14. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

15. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Rozhodovacia prax súdov pripúšťa, že vydané rozhodnutie súdu o úprave výkonu práv a povinností
rodičov k maloletému dieťaťu (§ 36 ZR) sa za istých okolností stane neúčinným. K neúčinnosti tohto
rozhodnutia dochádza na základe právne významných skutočností, ako sú napríklad rozvod manželstva
alebo obnovenie spolužitia rodičmi maloletého (viď R 31/1968 a R 8/1982). Rozvod manželstva rodičov

maloletého dieťaťa je skutočnosť, s ktorou zákon spája obligatórnu úpravu práv a povinností rodičov
k maloletému dieťaťu na čas po rozvode (§ 24 ods. ZR), a to bez ohľadu na to, či prípadne už práva
a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu (ne)boli upravené skorším rozhodnutím súdu alebo ich
dohodou. Eventuálna skoršia úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu (podľa § 36 ods.1
ZR) stráca účinnosť právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode manželstva rodičov. Rozhodnutie sa v tomto

prípade stáva neúčinným od momentu, kedy nastala právna skutočnosť spôsobujúca neúčinnosť tohto
rozhodnutia (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 306/2009 zo dňa 14.
januára 2010).

17. V prejednávanej veci súd prvej inštancie rozsudkom vydaným dňa 5.3.2020 zveril maloletého

do osobnej starostlivosti otca, určil výživné pre maloletého a upravil styk matky s maloletým a to
napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že dňa 22.11.2019 nadobudol právoplatnosť výrok o rozvode
manželstva rodičov maloletého, ktorý bol súčasťou rozsudku Okresného súdu Pezinok z 10.10.2019č.k.
12P/347/2017-758.Právoplatnosťouvýrokuorozvodemanželstvarodičovmal.X.(aktorýmsúdzároveň
upravil pomery manželov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode) vznikla neodstrániteľná prekážka

konania, pre ktorú nie je možné v konaní o výchove a úprave styku pokračovať, a preto odvolací súd
podľa § 388 CSP napadnuté rozhodnutie v tejto časti zmenil tak, že konanie o výchove maloletého a
úprave styku na čas do rozvodu zastavil podľa § 161 ods. 2 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Rovnako
zastavil konanie aj vo výrokoch, ktoré na tieto výroky nadväzovali a boli na nich závislé, a to konanie
o tom, kto bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, konanie o povinnosti otca podávať

matke informácie o maloletom, ako aj konanie o povinnosti otca umožniť maloletému telefonický kontakt
s matkou pre prekážku rozhodnutej veci.

18. Podľa § 387 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ CSP“), odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného

ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19.Súdprvéhostupňavecnesprávnerozhodolakzamietolnávrhotcanaprerušeniekonania,pretožena

tento postup neboli splnené podmienky uvedené v § 163 a 164 CSP. Ako už vyššie odvolací súd uviedol,
právoplatnosťou rozvodu manželstva rodičov mal. dieťaťa vznikla neodstrániteľná prekážka konania,
pre ktorú nie je možné v konaní o výchove a úprave styku pokračovať vôbec. Z uvedených dôvodov
odvolací súd potvrdil rozsudok v tomto výroku ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

20. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletého od začatia tohto konania dňa 30.9.2015 nežili v
spoločnej domácnosti, preto boli splnené podmienky len pre rozhodnutie o výživnom od začatia konania
dňa 30.9.2015 do právoplatnosti výroku o rozvode 21.11.2019 v zmysle § 65 Zákona č. 36/2005 Z. z. o
rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,Zákon o rodine“ alebo ,,ZR“), podľa ktoréhoak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli
ich dohodu o výške výživného.

21. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného
ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej

miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. Odvolací súd po dôslednom oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že súd prvej
inštancie riadne zistil skutkový stav (§ 25 a § 36 CMP) a správne postupoval ak neurčil výživné za
obdobia, kedy bol maloletý v striedavej osobnej starostlivosti rodičov (od 30.9.2015 do 21.7.2016 a od
20.9.2016 do 2.10.2016) a ak určil výživné od otca pre maloletého X. na 100 Eur mesačne v čase, keď
bol v osobnej starostlivosti matky od 22.7.2016 do 31.8.2016. V tom čase maloletý ešte nenavštevoval

školské zariadenie a jeho odôvodnené potreby zodpovedali takto určenému výživnému. Odvolací súd
neakceptoval návrh matky a neurčil výživné od otca pre maloletého na požadovaných 250 Eur mesačne,
pretože nezistil výrazný rozdiel v príjmoch rodičov, ani v životnej úrovni maloletého u niektorého z nich.
Výživné v rozsahu 100 Eur mesačne zodpovedá príjmovým a majetkovým pomerom otca daným od
22.7.2016 do 31.8.2016, preto odvolací súd potvrdil rozsudok v tejto časti ako správny.

24. Pokiaľ ide o výživné od 1.9.2016, odvolací súd je toho názoru, že aj v tomto prípade súd prvej
inštancie riadne zistil skutkový stav veci, ale nesprávne ho právne posúdil, ak dospel k záveru, že neboli
splnené podmienky pre určenie vyššieho výživného od nástupu maloletého do 1. ročníka základnej školy
len preto, že maloletý bol v striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Ako na to správne poukázal otec

maloletého, maloletý bol v striedavej osobnej starostlivosti rodičov len 13 dní z celého školského roka,
a to od 20.9.2016 do 2.10.2016. Takáto krátka forma osobnej starostlivosti o maloletého, počas ktorej
výživné rodičom ani určené nebolo, zjavne nemohla mať vplyv na uspokojovanie všetkých zvýšených
odôvodnených potrieb maloletého, pretože tie nepochybne vznikali už od 1.9.2016 a existovali po
celý prvý ročník. Súdna prax ustálila, že zmenou pomerov u dieťaťa je prestup z jednotlivých stupňov

školského vzdelávania, a tento sa bez ďalšieho dokazovania prejaví v odôvodnených potrebách
maloletého dieťaťa. Odvolací súd sa plne stotožnil s vyčíslením odôvodnených potrieb maloletého
na 364 Eur mesačne, a dospel k presvedčeniu, že je v možnostiach a schopnostiach oboch rodičov
prispievať na výživu maloletého o 50 Eur mesačne viac ako za obdobie od začatia konania do
jeho nástupu na základnú školu. Suma 50 Eur mesačne podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá

zvýšeným výdavkom detí žijúcich vo veľkých mestách na Slovensku pri rovnakej zmene pomerov a
zahŕňa v sebe zvýšenie výdavkov na školské potreby a pomôcky, zmenu záujmov, pribudnutie krúžkov
a výdavkov na desiatu. Odvolací súd neakceptoval odvolací návrh matky a neurčil jej výživné na
maloletého len na 50 Eur mesačne v čase, keď mal maloletého v osobnej starostlivosti otec, pretože
takéto výživné nekorešponduje s výškou odôvodnených potrieb maloletého, nedosahuje ani 5 % z jej

čistého príjmu a neúmerne presúva zodpovednosť za zdravý a prospešný vývoj maloletého na otca.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na princíp ochrany záujmov maloletého dieťaťa, kedy je súd
povinný vychádzať z čl. 27 Dohovoru o právach dieťaťa zverejnených v Zbierke zákonov, z ktorého
vyplýva, že sa má prihliadať na právo každého dieťaťa na životnú úroveň potrebnú pre jeho telesný,
duševný a duchovný vývoj a pri skúmaní potrieb oprávneného dieťaťa je potrebné vziať do úvahy

nielen potreby obvyklé a pravidelne sa vyskytujúce, ale i potreby nepravidelné alebo náhodné. Odvolací
súd je toho presvedčenia, že bolo v možnostiach a schopnostiach matky z jej čistého mesačného
príjmu 1.150 Eur prispievať na výživu maloletého 150 Eur mesačne v čase keď bol maloletý v osobnej
starostlivosti otca od 3.10.2016 do 1.3.2017 a od 28.4.2017 do 21.11.2019, ak ako sama tvrdila, popriplnení výživného v rozsahu 50 Eur mesačne, si mohla dovoliť sporiť si po 60 Eur mesačne a kupovať
si pre seba oblečenie za 100 Eur mesačne. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov

povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Každý rodič má totiž povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má
právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Z uvedených
dôvodov odvolací súd nebral do úvahy výdavky matky na sporenie vo výške 60 Eur mesačne a na jej
oblečenie v čiastočnom rozsahu 40 Eur mesačne, pretože ich nebolo nevyhnutné vynaložiť (sporenie),

resp. vynaložiť až v rozsahu 100 Eur (oblečenie) a už vôbec nie na úkor výživného pre maloletého.
Odvolací súd akceptoval vlastné výdavky matky na oblečenie len do výšky 60 Eur mesačne, v akej
aj vyčíslila rovnaké výdavky na mal. X.. Odvolací súd je toho presvedčenia, že matke zostane aj po
zaplatení výživného a výdavkov na cestovanie dostatok prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb
v rozsahu bežného životného štandardu, v akom ich má zabezpečované aj maloletý X.. Odvolací súd
dospel k záveru, že bolo v možnostiach a schopnostiach oboch rodičov prispievať na výživu maloletého

X. 150 Eur mesačne v čase, keď ho nemali v osobnej starostlivosti, určené výživné zodpovedá
zvýšeným odôvodneným potrebám maloletého daných od jeho nástupu na základnú školu, ako aj
príjmovým a majetkovým pomerom jeho rodičov a ich rovnakej životnej úrovni. Z uvedených dôvodov
odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného od 1.9.2016 do 19.9.2016 a od
3.10.2016 do 31.8.2017 a potvrdil vo výroku o určení výživného od 1.9.2017 do 21.11.2019. Odvolací

súd neakceptoval odvolacie námietky matky, že nie je schopná prispievať na výživu maloletého v
určenom rozsahu v dôsledku koronakrízy, pretože správoplatnením výroku o rozvode manželstva ostalo
predmetom konania určenie výživného len do 21.11.2019, kedy ešte pandémia nebola.

25. Vzhľadom k tejto zmene bolo potrebné zaoberať sa aj vznikom eventuálneho dlhu na výživnom.

Za obdobie kedy bolo určené výživné, mal otec zaplatiť 508,49 Eur (alikvotná časť zo 100 Eur - 33,33
Eur za 10 dní júla 2016 a plná suma 100 Eur za august 2016, 95 Eur alikvotná časť zo 150 Eur za 19
dní septembra 2016, 280,16 Eur alikvotná časť výživného za 30 dní marca 2017 a 27 dní apríla 2017),
a keďže zaplatil matke 191,16 Eur (alikvotná časť z 50 Eur - 16,12 Eur za 10 dní júla 2016, 50 Eur v
auguste 2016, 31,66 Eur za 19 dní septembra 2016, 48,38 Eur za 30 dní marca 2017 a 45 Eur za 27

dní apríla 2017), vznikol mu tak dlh na výživnom 317,33 Eur, ktorý ho odvolací súd zaviazal zaplatiť
matke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Matka mala zaplatiť na výživnom 5.211,76 Eur (140,32 Eur
za 29 dní októbra 2016, 600 Eur od novembra 2016 do februára 2017, 4,83 Eur za 1 deň marca 2017,
15 Eur za 3 dni apríla 2017, 4.350 Eur za 29 mesiacov od mája 2017 do septembra 2019 a 101,61
Eur za 21 dní októbra 2019) a pretože zaplatila 1.737,25 Eur (z 50 Eur - alikvotne 46,77 Eur za 29 dní

októbra 2016, 200 Eur od novembra 2016 do februára 2017, alikvotne 1,61 Eur za 1 deň marca 2017,
alikvotne 5 Eur za 3 dni apríla 2017, 1.450 Eur za 29 mesiacov od mája 2017 do septembra 2020 a
alikvotne 33,87 Eur za 21 dní októbra 2020), vznikol jej dlh na výživnom 3.474,51 Eur. Odvolací súd
povolil matke splácať dlžné výživné po 100 Eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci od právoplatnosti
rozsudku pod hrozbou zročnosti celého dlhu v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky. Odvolací súd

nevyhovel otcovi a neurčil splátky až na 310 Eur mesačne, pretože účel výživného napĺňa aj splátka
vo výške 100 Eur mesačne. Pri takejto splatnosti dôjde ku zaplateniu dlžného výživného do 3 rokov,
ktoré sa súdnou praxou zaužívali ako obdobie, po uplynutí ktorého dochádza k nárastu potrieb detí.
Zároveň počas týchto 3 rokov umožní efektívne využitie prostriedkov v prospech maloletého jednak
otcom, ale aj matkou v rámci realizácie jej styku s maloletým. V prípade určenia vyšších splátok by matke

neostalo dostatok prostriedkov na vecné plnenia v rámci realizácie styku s maloletým, ktoré sú tiež v jeho
prospech. Odvolací súd neakceptoval ani návrh matky, aby jej bolo povolené splácať dlžné výživné po
20 Eur mesačne, pretože takáto splatnosť by bola v rozpore s účelom výživného, matka by ho splácala
173 mesiacov, t.j. skoro 14,5 roka. Matka sa na možnosť určenia výživného na 150 Eur mesačne mohla
a mala pripraviť už v priebehu konania, ak sama od otca žiadala, aby jej prispieval 250 Eur mesačne,

odkladaním časti hotovosti nad reálne čiastky, ktorými prispievala na výživu maloletého.

26. O trovách odvolací súd nerozhodoval, nakoľko žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie.
(§ 396 ods. 1 CSP, § 57 CMP)

27. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP)Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.