Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. február 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9CoE/34/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2307218901
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2307218901.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v exekučnej veci oprávnenej: Slovenská
konsolidačná, a.s., Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: E. V., nar. X. D. XXXX,
naposledy bytom P. XXX, zomrelý XX. I. XXXX, za účasti súdneho exekútora: JUDr. Ľubomír Pekár, P.
Pazmaňa 49/3, Šala, o 237,33 eur, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z

8. januára 2019 č. k. 5Er/287/2007-26, EX 8052/07 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu
Galanta z 22. júla 2020 č. k. 5Er/287/2007-51, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie oprávnenej o d m i e t a .

II. Súdnemu exekútorovi sa právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie a oprávnenej uložil
povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu trov exekúcie vo výške 38,77 eur do troch
dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 57 ods. 1 písm. h/, § 58 ods.
1, 5, § 196, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 1, 2, § 243h ods. 1 E. p. (Exekučný poriadok č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov), § 14 ods. 1, 2, 3,
§ 15 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.

z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov. Vecne zdôvodnil, že
súd prvej inštancie z úradnej činnosti v priebehu exekúcie zistil, že povinný zomrel a ako poručiteľ
nezanechal žiadny majetok, v dôsledku čoho bolo dedičské konanie uznesením sp. zn. 12D/106/2012 zo
dňa 17.1.2013 zastavené pre nemajetnosť poručiteľa. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd exekúciu
zastavil. Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že ak exekúcia bola
zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, trovy exekúcie musí uhradiť oprávnená.

2. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie oprávnená, navrhujúc jeho zmenu, aby súd z dôvodu
preklúzie exekúciu zastavil a povinného zaviazal k náhrade trov exekúcie. Odvolanie odôvodnila tým,
že prekluzívna lehota s poukazom na § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
účinnom do 31. augusta 2008, uplynula dňa 12.3.2009. Na zánik práva musí súd prihliadať z úradnej
povinnosti. Exekúcia mala byť preto zastavená pre preklúziu vymáhaného nároku. Oprávnená podala

včas návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie, neprichádza preto do úvahy
jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie, z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku
uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie. Oprávnená nemohla ovplyvniť dĺžku postupu
vo vykonávacom konaní. Poukázala aj na Stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 4.11.2002 (Snj 84/02).

3. Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávnenej nevyjadril, odvolací návrh nepodal.4.Súdprvejinštancieuznesenímz4.mája2020č.k.5Er/287/2007-46pripustilzmenuúčastníkakonania
na strane oprávnenej, keď do konania namiesto pôvodnej oprávnenej SR Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, IČO: 00151866, Pribinova 2, Bratislava, vstúpila spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s.,

Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35776005.

5. Opravným uznesením z 22. júla 2020 č. k. 5Er/287/2007-51 súd prvej inštancie opravil úvodnú
časť napadnutého uznesenia v časti označenia oprávnenej tak, že správne je označenie Slovenská
konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35776005.

6. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších
predpisov), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359
CSP a § 37 ods. 1 E. p.), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§
363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379
a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,

že odvolanie oprávnenej je potrebné odmietnuť.

7. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej E. p. (prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017)
ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8.Podľa§9aods.1E.p.aktopovahavecinevylučuje,vkonanípodľatohtozákonasaprimeranepoužijú
ustanovenia CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov).

9. Podľa § 470 ods. 1 CSP (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších

predpisov) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.

10. Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

11. Podľa § 386 CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané
neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d)
nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

12. Podľa § 355 ods. 2 CSP, ktorý je relevantný aj pre exekučné konanie (§ 9a ods. 1 EP), proti uzneseniu

súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. Prípustnosť odvolania proti uzneseniu
o zastavení exekúcie vyplýva z ustanovenia § 58 ods. 5 E. p., podľa ktorého by v zásade bolo prípustné
odvolanie proti uzneseniu o zastavení exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ E. p. Podľa § 358
CSP je však vylúčené, aby odvolanie smerovalo len proti dôvodom rozhodnutia. Odvolaním je možné
napadnúť iba výrok súdneho rozhodnutia.

13.Záväznýjelenvýrokrozhodnutia(čiužvýrokvovecisamejalebovýrokotrováchkonaniaalebovýrok
o predbežnej vykonateľnosti). Ak zákon v § 359 podmieňuje právo strany podať odvolanie rozhodnutím
v jej neprospech, tak z logiky veci vyplýva, že odvolaním možno napadnúť len výroky rozhodnutia, t.
j. len proti tejto časti rozhodnutia môže byť odvolanie prípustné. To, samozrejme, nevylučuje možnosť

spolu s výrokom rozhodnutia napadnúť aj jeho odôvodnenie (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová,
J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:
C.H. Beck, 2016, s. 1206).

14. Právna úprava v ustanovení § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nepripúšťa.

Odvolaním tak možno napadnúť iba výrok rozhodnutia a len proti tejto časti rozhodnutia je odvolanie
prípustné. S poukazom na uvedené, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nebolo prípustné.

15. Podľa § 386 CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak
a) bolo podané oneskorene,

b) bolo podané neoprávnenou osobou,
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo
d) nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.16. V posudzovanej veci oprávnená považuje napadnuté uznesenie za nesprávne a navrhla, aby
exekúcia bola zastavená z iného zákonného dôvodu, domáhajúc sa jeho zmeny s poukazom na
nesprávny dôvod zastavenia exekúcie. Napadnutým uznesením (výrokom I.) exekúcia zastavená bola

a oprávnená sa preto nedomáhala zmeny výroku napadnutého uznesenia, ale len zmeny dôvodu, pre
ktorý sa exekúcia zastavila. Oprávnená výroku I. napadnutého uznesenia nevytýka žiadnu nesprávnosť,
ale nesúhlasí s dôvodmi, ktoré súd prvej inštancie viedli k tomuto rozhodnutiu. Takéto odvolanie v
skutočnosti smeruje proti odôvodneniu rozhodnutia, proti ktorému však odvolanie podľa § 358 CSP
prípustné nie je (porov. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo/73/2007, sp.

zn. 1Obo/58/2010, sp. zn. 1Sžr/21/2013, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20CoE/27/2019,
sp. zn. 24CoE/27/2019). Z obsahu spisu pritom vyplýva, že v dôsledku straty spôsobilosti povinného byť
účastníkom konania bez právneho nástupcu, exekúcia sa stala neprípustnou.

17. K námietkam oprávnenej smerujúcim voči výroku o trovách exekúcie, odvolací súd uvádza
nasledovné. Podľa § 58 ods. 6 E. p. v znení zákona č. 299/2013 Z. z. (účinného od 1. novembra 2013)

proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nebolo možné podať mimoriadne dovolanie,
pričom takýmto znením došlo k nahradeniu ustanovenia upravujúceho, že proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

18. Možnosť vecného prejednania odvolania v exekučnej veci odvolacím súdom je viazaná na objektívny

stav prípustnosti odvolania proti príslušnému rozhodnutiu súdu, ako aj na subjektívne oprávnenie
účastníka napadnúť rozhodnutie odvolaním, čiže oprávnenie vyplývajúce z postavenia odvolateľa ako
účastníka konania a tiež jeho dotknutia napádaným rozhodnutím súdu.

19. Nová procesná úprava predstavovaná CSP, účinným od 1. júla 2016, nemá ustanovenie, ktoré

by bolo ekvivalentom pôvodného ustanovenia § 202 ods. 2 O. s. p., účinného do 30. júna 2016,
upravujúceho neprípustnosť odvolaní proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní. Koncepcia
založená na neprípustnosti odvolaní bola však zachovaná, keďže Civilný sporový poriadok odvolania
proti uzneseniam (t. j. vydaným v civilnom konaní) v zásade nepripúšťa a uvádza len taxatívny výpočet
uznesení, proti ktorým odvolanie prípustné je. Uznesenia vydané v exekučnom konaní do takéhoto

výpočtu nepatria. Ak teda Exekučný poriadok v prípade konkrétneho rozhodnutia prípustnosť odvolania
nezakladá, odvolanie je neprípustné.

20. Ak z ustanovení Exekučného poriadku (§ 58 E. p. v relevantnom znení) nemožno vyvodiť, že by bolo
prípustné odvolanie proti uzneseniu súdu, ktorým rozhodol o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa

§ 57 E. p. a takéto rozhodnutie v prejednávanej veci vydal sudca, je zrejmé, že odvolanie smerujúce voči
výroku napadnutého uznesenia, snažiace sa o zmenu spôsobu vysporiadania sa súdom prvej inštancie
s otázkou náhrady trov exekúcie, nebolo prípustné a muselo byť odmietnuté.

21. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené podľa § 386 písm. c/ CSP odvolanie oprávnenej

odmietol.

22. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

23. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

24. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

25. Výsledok odvolacieho konania podaním odvolania, ktoré nebolo prípustné, zavinila v prejednávanej
veci oprávnená. Povinnému a súdnemu exekútorovi však nebola náhrada priznaná, pre stratu procesnej
subjektivity povinného počas exekúcie a z dôvodu, že súdnemu exekútorovi v odvolacom konaní
preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli. Trovy konania si neuplatnil a preto v súlade

s článkom 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, bolo rozhodnuté, že sa
súdnemuexekútorovináhradatrovodvolaciehokonanianepriznáva(porov.uznesenieNajvyššiehosúdu
Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018), podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a §
256 ods. 1 CSP.26. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.