Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. marec 2021

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 34Csp/262/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120211105
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Oros Nemešová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2021:7120211105.1

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnom spore žalobcu: Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť,
so sídlom Bardejovská 6, 043 29 Košice, IČO: 31 701 914, zastúpený JUDr. Peter Frajt, advokát, s.r.o.,
so sídlom Garbiarska 5, 040 01 Košice, IČO: 47 240 369, proti žalovanému L., nar. X.XX.XXXX,. bytom
V., o zaplatenie 60,90 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.10.2020 domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny
60,90 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej istiny odo dňa 30.11.2019 do zaplatenia,

poštovného vo výške 2,- Eur a náhrady trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za
podanú žalobu vo výške 16,50 Eur a trovách právneho zastúpenia vo výške 65,32 Eur.

2. Z Registra obyvateľov Slovenskej republiky Banská Bystrica súd zistil, že žalovaný tak, ako ho označil
žalobca v žalobe, sa nenachádza v Registri obyvateľov Slovenskej republiky.

3. Podľa ust. § 156 Civilného sporového poriadku konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.

4. Podľa ust. § 61 Civilného sporového poriadku procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na
práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

5.Podľaust.§7ods.1,ods.2Občianskehozákonníkaspôsobilosťfyzickejosobymaťprávaapovinnosti
vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť
zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak
zistí jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti
možno usúdiť, že už nežije.

6. Podľa ust. § 62 Civilného sporového poriadku ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie
zastaví.

7. Podľa ust. § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, súd
kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť
(ďalej len "procesné podmienky".)8. Podľa ust. § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý
nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

9. Procesné podmienky nie sú výslovne zákonom definované, dajú sa však vyvodiť z ustanovení
Civilného sporového poriadku - právomoc súdu (ust. § 3 a nasledujúce Civilného sporového poriadku),
príslušnosť súdu (ust. § 12 a nasledujúce Civilného sporového poriadku), neexistencia prekážky
začatého konania - litispendencie (ust. § 159 Civilného sporového poriadku), neexistencia prekážky
právoplatne rozhodnutej veci - rei iudicatae (ust. § 230 Civilného sporového poriadku), procesná

subjektivita (ust. § 61 a nasledujúce Civilného sporového poriadku) a iné.

10. Procesnou subjektivitou sa rozumie spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti. V
civilnom sporovom konaní majú procesnú subjektivitu tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a
povinnosti podľa hmotného práva, teda všeobecnú hmotnú subjektivitu. Procesnú subjektivitu upravuje
Civilný sporový poriadok v ustanovení § 61 Civilného sporového poriadku tak, že túto procesnú

subjektivitu ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

11. Nedostatok procesnej subjektivity je taký nedostatok podmienok konania, ktorý je neodstrániteľný.
Ak v konaní ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť, súd konanie zastaví
v zmysle ust. § 62 Civilného sporového poriadku.

12. Vzhľadom na to, že lustráciou v Registri obyvateľov sa žalovaného po zadaní údajov (meno,
priezvisko, dátum narodenia), ktoré vyplývajú zo žaloby, nepodarilo stotožniť, osobu označenú v žalobe
na strane žalovaného nemožno považovať za stranu s procesnou subjektivitou v zmysle ust. § 61
Civilného sporového poriadku.

Riadne označenie strán sporu je nevyhnutnou náležitosťou žaloby, pričom za správne vymedzenie a
označenie strán sporu nesie procesnú zodpovednosť práve žalobca. V prípade označenia žalovaného
v žalobe nesprávnym priezviskom nejde o zjavnú chybu v písaní, keďže táto chyba sa okrem žaloby
uvádza aj v listinných dôkazoch, ktoré žalobca predložil za účelom preukázania dôvodnosti uplatneného
nároku a to v hlásení o porušení tarifných a prepravných podmienok a vo výzve na úhradu pohľadávky.

Žalovaný bol v žalobe označený úplne, určito a zrozumiteľne, t.j. nešlo o vadu podania. Z uvedeného
dôvodu preto neboli splnené zákonné podmienky ani pre postup súdu v zmysle ust. § 129 ods. 1
Civilného sporového poriadku.

13. Keďže osoba označená žalobcom v žalobe ako žalovaný nemá procesnú subjektivitu, pretože

neexistuje a nedostatok procesnej subjektivity strany sporu je jednou z neodstrániteľných podmienok
konania, súd v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami konanie zastavil.

14. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie
konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

15. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku vychádza pri náhrade trov konania zo
zásady procesného zavinenia. V takom prípade je ten, kto zavinil zastavenie konania povinný nahradiť
trovy konania procesnej protistrane.

16. V danom prípade má súd za to, že žalobca označil za žalovaného subjekt, ktorý nemá procesnú
subjektivitu, v dôsledku čoho bolo konanie zastavené, a preto možno pričítať zavinenie žalobcovi.

17.Vzhľadomnavyššieuvedenéžalobcovisúdnepriznalnáhradutrovkonania,pretožeprocesnezavinil
zastavenie konania tým, že označil žalovaného, ktorý neexistuje. O náhrade trov konania žalovaného

súd nerozhodoval, pretože na strane žalovaného išlo o neexistujúci subjekt.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach ( ust. § 362 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. 127 ods. 1-2 Civilného sporového poriadku)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ust. § 363

Civilného sporového poriadku).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany,
ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.