Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. január 2021

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 4Csp/70/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2520202307
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Zimányi
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2021:2520202307.1

Uznesenie

Okresný súd Piešťany v právnom spore žalobkyne: D. P.Á., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom F. Č.. XXX,
zast. JUDr. Petrom Vachanom, advokátom so sídlom P. Mudroňa 1191/5, Žilina, proti žalovanej: Poštová
banka, a.s., IČO 31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á z d r ž a ť s a použitia zmluvného ustanovenia o dohode o

zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, uvedeného v článku 3, bod 3.8 Zmluvy o úvere lepšia splátka
č. 7407079686 zo dňa 11.01.2013 proti žalobkyni a j e p o v i n n á v y k o n a ť oznámenie
zamestnávateľovi žalobkyne - spoločnosti HOREZZA, a.s., so sídlom Palisády 36, Bratislava, generálne
riaditeľstvo, mzdové oddelenie, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne.

II. Súd p o u č u j e žalovanú, že m ô ž e podať proti žalobkyni žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru

zo Zmluvy o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou dňa
11.01.2013; právnym následkom úspešnej žaloby vo veci samej je zrušenie neodkladného opatrenia.

III. Žalobkyňa m á proti žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%; o
výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti

rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podaním zo dňa 11.12.2020 (doručeným súdu dňa 14.12.2020) domáhala, aby súd
nariadeným neodkladným opatrením uložil žalovanej povinnosť zdržať sa použitia zmluvného článku 3,
bod 3.8 Zmluvy o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX, zo dňa 11.01.2013 (ďalej aj "Zmluva") voči
žalobkyni a uložiť žalovanej povinnosť vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobkyne - spoločnosti
HOREZZA, a.s., generálne riaditeľstvo, mzdové oddelenie, so sídlom Palisády 36, Bratislava, aby

upustila od vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne. Súčasne žiadala, aby súd poučil žalovanú o tom,
že na Okresnom súde Piešťany môže podať proti žalobkyni žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru
zo Zmluvy o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.01.2013, uzavretej medzi žalobkyňou a
žalovanou. Zároveň sa domáhala náhrady trov konania.

2. 2.1. Podaný návrh odôvodnila tým, že so žalovanou dňa 11.01.2013 uzatvorila predmetnú Zmluvu,

na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 15 000,- eur, ktorý sa zaviazala splácať v
pravidelných 120-tich splátkach po 217,50 eura mesačne. Súčasťou Zmluvy bola aj (v článku 3, bod.
3.8) Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (ďalej aj "Dohoda"), ktorá nebola individuálne
dojednaná, spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán a
je teda ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná. Právny vzťah žalobkyne a žalovanej je vzťahom
spotrebiteľským, pre ktorý je typické, že návrh zmlúv býva veľmi často predtlačený na formulároch s tým,

že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať
a tento návrh zmluvy môže buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. Poukázala na znenie ust. §53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ktoré aj citovala). Tvrdila, že inštitút dohody o zrážkach zo
mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok
v tom smere, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa

(neprijateľné zmluvné podmienky). Uviedla, že je nevyhnutné spotrebiteľovi poskytnúť ochranu, najmä
ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy -na základe dohody o
zrážkach zo mzdy- zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez
súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (tu poukázala vo všeobecnosti na rozsudok
C-106/77 Simmenthal - prejudiciálne rozhodnutie o výklade článku 189 Zmluvy EHS a predovšetkým o

dôsledkoch priamej uplatniteľnosti práva Spoločenstva v prípade rozporu s prípadnými ustanoveniami
vnútroštátneho zákona). Tvrdila, že formulácia Dohody sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou
na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax a že zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen
rozpor s imperatívom dobrých mravov, ale priamo so zákonom. Tvrdila ďalej, že nič nebráni judikovať
Dohodu ako neplatnú (s poukazom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), hoci má základ v
znení zákona. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v Zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok

(tu poukázala na čl. 4 Smernice č. 93/13 z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ktorý aj citovala).
2.2.ŽalobkyňavďalšompoukázalaajnazáveryKomisienaposudzovaniepodmienokvspotrebiteľských
zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich, zria-denej pri Ministerstve spravodlivosti
Slovenskej republiky (ďalej len "Komisia") zo dňa 21.01.2011, č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorými

(v bode 9) Komisia dospela k záveru, že "dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa §
551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže
spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon
zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácií a verifikácii

primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z
uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku.".
2.3. Žalobkyňa tvrdila, že v danom prípade ide o formulárový typ Dohody, ktorú nemala možnosť
ovplyvniť, táto Dohoda nebola individuálne dojednaná a predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku
podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka. Uviedla, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo

dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň
informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez
toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Pri uzatváraní dohody o zrážkach zo mzdy spotrebiteľ musí mať
vedomosť, pohľadávku akého druhu a v akej výške takáto dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje.
V opačnom prípade sa vystavuje tomu, že veriteľ prostredníctvom zrážok z dlžníkovej mzdy vymôže

celú pohľadávku, ktorú by spotrebiteľ nebol povinný zaplatiť pri obligatórnom prieskume neprijateľných
zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ide o neprimerané zvýhodnenie veriteľa v
neprospech spotrebiteľa, umožňujúce vymôcť pohľadávku vo výške veriteľovi neprináležiacej. Podľa
žalobkyne teda predmetná Dohoda je neplatný právny úkon, lebo nebola individuálne dojednaná a jej
uzavretie spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán.

2.4. Vykonávanie zrážok zo mzdy v zmysle Dohody je podľa žalobkyne v rozpore so zákonom aj z
ďalších dôvodov. Tvrdila, že predmetná Zmluva je bezúročná a bez poplatkov, pretože neobsahuje údaj
o celkovej čiastke spojenej so zaplatením úveru (k tomu citovala z rozsudku Krajského súdu v Žiline
zo dňa 26.02.2019, sp. zn. 5Co/234/2018, potvrdzujúci rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.
k. 10Csp/78/2017-116 zo dňa 29.01.2018, ktorým bola zmluva o úvere žalobcu pre neuvedenie údaja

o celkovej čiastke spojenej so zaplatením úveru a pre nesprávny údaj o RPMN vyhodnotená ako
bezúročná a bez poplatkov).
2.5. Ďalej tvrdila, že Zmluva obsahuje aj nesprávny údaj o celkových nákladoch spojených so zaplatením
úveru, ktorý bol použitý pri výpočte RPMN a z toho dôvodu zmluva obsahuje aj nesprávny údaj o RPMN.
Súčin mesačnej splátky a počtu splátok (teda 217,50 eura x 120) je 26 100,- eur. Po odpočítaní istiny

poskytnutého úveru vo výške 15 000,- eur od sumy 26 100,- eur celkové náklady by mali byť vo výške 11
100,- eur, avšak Zmluva uvádza údaj vo výške 11 311,31 eura. K nesprávne uvedenej výške celkových
nákladov spotrebiteľa poukázala na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/245/2017, zo
dňa 08.11.2017 (ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým rozsudkom súd prvej
inštancie vyhodnotil úver za bezúročný a bez poplatkov pre nesprávnu výšku celkovej čiastky a následne

nesprávnu výšku RPMN), ktorý povedal, že (cit.): "Súd prvej inštancie mal taktiež správne ďalej za
preukázané, že pri počte splátok 72 a výške splátky 157,07 eur tak, ako to bolo stanovené v predmetnej
zmluve,celkováčiastka,ktorúmusíspotrebiteľveriteľovi(žalobcovi)zaplatiťpredstavujesumu11309,04
eura a teda nie sumu 10 653,45 eura (výška úveru 6 350,- eur + celková výška nákladov na úver4 303,45 eura), ako to uviedol veriteľ v predmetnej zmluve. Aj podľa názoru odvolacieho súdu ide o
nesprávne stanovenie celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom a tým aj nesprávne
určenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ veriteľovi zaplatiť tak, ako to definuje § 2 písm. g/, h/

zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, čím je prie-mernému spotrebiteľovi poskytnutý
klamlivý údaj o celkovej sume "preplatenia" úveru. V predmetnej zmluve tak ani podľa odvolacieho
súdu nebola správne uvedená ani náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na absenciu vyššie uvedených náležitostí, resp. ich nesprávne
určenie v predmetnej zmluve, súd prvej inštancie správne považoval úver poskytnutý žalobcom ako

veriteľom žalovanej za poskytnutý bez úroku a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch)". Žalobkyňa poukázala tiež na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo
dňa 28.06.2018, sp. zn. 4Co/122/2018, podľa ktorého (cit.): "Z vyššie uvedeného je zrejmé, že celková
čiastka úveru (a teda ani RPMN) nebola uvedená v správnej výške. Ak chýba čo i len jedna z náležitostí
vymenovaných v § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere, pretože uvedený zákon nepredpokladá kumulatívne nesplnenie všetkých

zákonom predpísaných podmienok vymenovaných v ust. § 9 ods. 2 uvedeného zákona, je treba úver
považovať za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalobca nesprávne uvádzal celkovú výšku úveru a
nesprávne uvádzal aj výšku RPMN, takýto úver treba pre absenciu náležitosti uvedenej v § 9 ods. 2
písm. j/ zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov, ako uviedol aj súd
prvej inštancie.".

2.6. Žalobkyňa uviedla, že žalovaná pristúpila prostredníctvom komisionára k vykonávaniu zrážok zo
mzdy, čo potvrdzuje e-mailová správa od účtovníčky zamestnávateľa a tiež priložené výplatné pásky.
Žalobkyni sú v súčasnej dobe vykonávané zrážky zo mzdy (na dôkaz čoho predložila výplatnú pásku
a potvrdenie od zamestnávateľa). Tvrdila, že súčasný stav umožňuje žalovanej siahnuť na majetok
žalobkyne prostredníctvom zamestnávateľa žalobkyne na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky,

resp. neplatného právneho úkonu. Podľa názoru žalobkyne z predložených listinných dôkazov vyplýva
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy ako jeden z predpokladov nariadenia neodkladného
opatrenia. Podľa žalobkyne právnu ochranu -zamedzením vykonávania zrážok zo mzdy na základe
neoprávnenéhotitulu-jejmožnozabezpečiťvýlučneprostredníctvomsúdomnariadenéhoneodkladného
opatrenia.

3. 3.1. Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd žalovanej uloží povinnosť zdržať sa výkonu
práva na zrážky zo mzdy žalobkyne, sa podľa názoru žalobkyne dosiahne trvalá úprava pomerov medzi
stranami vo vzťahu k výkonu zrážok na základe špecifikovanej dohody. Súd preto podľa jej názoru
nemusí žalovanej uložiť povinnosť podať žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.

Civilný sporový poriadok, ďalej len "CSP"). Podľa žalobkyne sa dočasným nevykonávaním zrážok zo
mzdynevytvorínenávratnýanenapraviteľnýstavvovzťahukstranámsporuažalovanej(akooprávnenej
osobe z danej Zmluvy) nevznikne nenapraviteľná ujma, keďže žalovaná má (v prípade, že žalobkyňa
sama neuspokojí zákonné nároky žalovanej) možnosť uplatňovať svoje nároky súdnou cestou, o čom
ju prvoinštančný súd vo výroku svojho rozhodnutia poučí. Uvedený právny názor potvrdil Krajský

súd Trnava vo svojom rozhodnutí 25Co/165/2017 zo dňa 20.09.2017 (tu poukázala aj na uznesenie
Krajského súdu Nitra zo dňa 28.02.2018, sp. zn. 25Co/30/2018).
3.2. Podľa názoru žalobkyne ustanovenie o zrážkach zo mzdy je jednoznačne neprijateľnou zmluvnou
podmienkou a preto žalovaná Poštová banka, a.s. nie je oprávnená domáhať sa vrátenia dlžnej sumy
prostredníctvom zrážok zo mzdy a preto nie je ani potrebné, aby súd uložil žalobkyni povinnosť podať

žalobu o určenie neplatnosti predmetnej Dohody, nakoľko nariadením navrhovaného neodkladného
opatrenia sa dosiahne trvalá úprava pomerov strán vo vzťahu k vykonávaniu zrážok zo mzdy.
3.3. Z opatrnosti žalobkyňa žiadala súd, aby neodkladným opatrením nariadil žalovanej povinnosť zdržať
sa použitia predmetnej Dohody len vo vzťahu k žalobkyni, keďže v predmetnej Zmluve je uvedená ako
spoludlžníčka a v Zmluve je uvedená aj ďalšia osoba ako dlžník.

4. K podanému návrhu žalobkyňa pripojila nasledovné listinné dôkazné prostriedky: prvú upomienku
žalovanej adresovanú žalobkyni zo dňa 18.03.2019, potvrdenie zamestnávateľa žalobkyne o zrážkach
zo mzdy zo dňa 16.11.2020, e-mailovú korešpondenciu - oznámenie zamestnávateľa žalobkyne o
zrážkach zo mzdy zo dňa 02.12. 2019, výplatné pásky žalobkyne za mesiace jún až október 2020,

nečitateľné údaje o výplatách mzdy zobrazené na 2 stránkach formátu A4, Zmluvu o úvere zo dňa
11.01.2013.5. Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné
opatrenie. (3) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. [§ 324 ods. 1 a 3 CSP]

6. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je
obava, že exekúcia bude ohrozená. (2) Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby (...)
niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. [§ 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d/ CSP]

7. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia
sa navrhovateľ domáha. (2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. [§ 326 ods.
1 a 2 CSP]

8. Ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. [§ 327 CSP]

9. Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa §
325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. [§ 328 ods. 1 CSP]

10. Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia
strán a bez nariadenia pojednávania. [§ 329 ods. 1 veta prvá CSP]

11. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný
s výrokom vo veci samej. [§ 330 ods. 2 CSP]

12. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť

navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä
vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi
stranami. [§ 336 ods. 1 CSP]

13. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa §

336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu
podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. [§ 337 ods. 1 veta prvá CSP]

14. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností,
ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. [§ 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v

znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy, t. j. ku dňu 11.01.2013 (ďalej len "OZ")]

15. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. [§ 37 ods.
1 OZ]

16. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom. [§ 39 OZ]

17. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uza-tvára dodávateľ so
spotrebiteľom. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. [§ 52 ods. 1, 3 a 4 OZ]

18. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak bolineprijateľnépodmienkyindividuálnedojednané.(5)Neprijateľnépodmienkyupravenévspotrebiteľských
zmluvách sú neplatné. [§ 53 ods. 1 a 5 OZ]

19. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v
súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej
praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
[Článok 2 ods. 2 základných princípov CSP]

20. V zmysle ust. § 325 ods. 1 CSP, na nariadenie neodkladného opatrenia sa alternatívne vyžaduje
splnenie dvoch predpokladov, a to buď potreba bezodkladnosti úpravy pomerov alebo obava, že
exekúcia bude ohrozená. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia je, že sa ním upravujú
pomery alebo zabezpečuje, že exekúcia nebude ohrozená. Podmienkou pre nariadenie neodkladného
opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo dotknutého
subjektu ohrozené. Je nutné, aby boli aspoň osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o

pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu
nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie (znemožnenie budúceho výkonu rozhodnutia).

21. O nariadení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a
bez nariadenia pojednávania, pričom súd pred jeho nariadením nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré

sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné
bremeno, ktoré v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teda spočívajú najmä v
povinnosti aspoň osvedčiť tvrdené skutočnosti zaťažuje v tomto prípade výlučne žalobkyňu. Aby
súd mohol návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, je tiež potrebné, aby žalobkyňa
predložila dôkazy o tom, že jej právo je konaním žalovanej vážne ohrozené, resp. že jej konaním hrozí

bezprostredná ujma. Účelom predbežného opatrenia je totiž zabezpečenie ochrany porušeného alebo
ohrozeného práva.

22. Návrhom podaným pred začatím konania vo veci samej sa žalobkyňa proti žalovanej domáhala
bezodkladnej úpravy ich vzájomných pomerov, a to uložením povinnosti žalovanej zdržať sa použitia

zmluvného ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov žalobkyne; povaha
navrhovaného neodkladného opatrenia žalobkyne teda sleduje cieľ upraviť ich vzájomné pomery.

23. Po oboznámení sa obsahom spisu súd dospel k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia je v celom rozsahu dôvodný.

24. Z predmetnej Zmluvy mal súd za preukázané tvrdenie žalobkyne, najmä to, že žalobkyňa ako
spotrebiteľ (§ 52 ods. 4 OZ) a žalovaná ako dodávateľ (§ 52 ods. 3 OZ) uzatvorili dňa 11.01.2013
predmetnúZmluvu,napodkladektorejžalovanáposkytlažalobkynispotrebiteľskýúvervovýške15000,-
eur, so splatnosťou na 10 rokov a s mesačnou splátkou úveru vo výške 215,- eur, s poplatkom vo výške

2,5euramesačnezasprávuavedenieúverovéhoúčtu(žalobkyňatakmalamesačneuhrádzaťžalovanej
sumu 217,50 eura). Súčasťou predmetnej Zmluvy bola aj Dohoda o zrážkach zo mzdy žalobkyne.

25. Z prvej upomienky zo dňa 18.03.2020 (ktorú žalovaná adresovala žalobkyni), na úhradu dlžnej sumy
955,54 eura mal súd za osvedčené, že žalobkyňa sa dostala do omeškania s plnením svojich povinností

s úhradou splátok z predmetnej spotrebiteľskej Zmluvy.

26. Z predložených výplatných pások žalobkyne mal súd za osvedčené, že od júna 2020 dochádzalo k
výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovanej, v sume 160,- eur mesačne.

27. Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a
dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone
rozhodnutia. [§ 551 ods. 1 OZ]

28.Dohodavzmysleust.§551OZjeprostriedoknazabezpečeniepeňažnejpohľadávkyuzavieraveriteľ

s dlžníkom; okrem označenia veriteľa, dlžníka, platiteľa mzdy musí obsahovať aj označenie pohľadávky,
o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok zo mzdy dlžníka. V Zmluve zakotvená Dohoda
žiadnu výšku splátky neobsahuje, je teda v tomto neurčitá a ako taká potom v zmysle ust. § 37 ods. 1a § 39 OZ absolútne neplatná. Nie je potom možné na základe takejto "dohody" vykonávať zrážky zo
mzdy žalovanej ako dlžníka.

29. Súd pripomína, že pri dojednaní dohody o zrážkach zo mzdy je potrebné dbať na to, aby nešlo o
dojednanie nedovolené, teda také, ktoré by svojim obsahom alebo účelom odporovalo zákonu alebo ho
obchádzalo, alebo sa priečilo dobrým mravom, pretože takéto ustanovenie v zmluve by bolo absolútne
neplatné (§ 39 OZ). Dohoda v zmysle ust. § 551 OZ (viď zhora) predpokladá zhodný (konsenzuálny)
prejav vôle zmluvných strán, nepostačuje zahrnutie Dohody do vopred predtlačenej tzv. formulárovej

zmluvy, nakoľko celkom jednoznačne ustanovenie o Dohode zakotvené do predmetnej "formulárovej"
Zmluvy jej "autorom" nie je prejavom zhodnej vôle zmluvných strán, ale je prejavom vôle iba tej strany,
ktorá túto tzv. formulárovú Zmluvu pripravila (teda v súdenej veci iba žalovanej), pričom druhá zmluvná
strana (v súdenej veci žalobkyňa) nemala žiadnu možnosť žalovanou vopred pripravený text Zmluvy
akokoľvek upraviť, zmeniť.

30. V súvislosti so žalobkyňou označeným uznesením tun. súdu sp. zn. 15Csp/67/2017-23 zo dňa
20.06.2017 (potvrdeným uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 25Co/165/2017), kde v totožnej
skutkovej situácii bolo návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o zdržanie sa výkonu zrážok zo
mzdy vyhovené v celom rozsahu, postupoval súd s poukazom na článok 2 ods. 2 základných princípov
CSP totožne aj v predmetnom návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia.

31. Žalobkyňa v podanom návrhu správne poukázala na záver Komisie (viď ods. 2., bod 2.2. zhora),
podľaktorého"dohodaozrážkachzomzdyuzatvorenápodľa§551Občianskehozákonníkajezmluvnou
podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa
a je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho

vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným
procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácií a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený
neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú
podmienku."

32. V zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ je neprijateľná zmluvná podmienka neplatná; tu je ďalší dôvod
neplatnosti predmetnej Dohody.

33.Zoboznámenéhoskutkovéhostavusúduzatvára,žemedzižalobkyňouažalovanoujespotrebiteľský
právny vzťah založený Zmluvou, súčasťou ktorej je aj predmetná Dohoda a táto ako zabezpečovací

inštitút záväzkových vzťahov je zo zhora uvedených dôvodov neplatná.

34. Faktický výkon zrážok zo mzdy žalobkyne môže zastaviť iba súd, lebo dohoda o zrážkach zo mzdy a
jej faktický výkon veriteľom (v spotrebiteľských veciach vo všeobecnosti a špeciálne aj v tomto súdenom
prípade) je založený na subjektívnej predstave veriteľa o výške jeho pohľadávky a jej príslušenstva, teda

výkon tohto inštitútu je v celkovom meradle bezbrehý (nikým a ničím neobmedzený), hoci limitovaný
maximálnou možnou zrážkou zo mzdy, no v neobmedzenom počte zrážok do budúcna. Bez danosti
ohrozených základných práv a návrhu spotrebiteľa na súdnu ochranu, nemožno faktický stav výkonu
zrážok zo mzdy inak zmeniť. V dôsledku žalobkyňou osvedčeného skutkového stavu dospel súd k
záveru, že jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v navrhnutej podobe je v celom rozsahu

dôvodný, preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

35. Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. [§ 332
ods. 1 CSP]

36. V dôsledku vyhoveného návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia súd postupom
podľa § 337 ods. 1 CSP pred začatím konania, keď navrhovateľke nebola uložená povinnosť v zmysle
ust. § 336 ods. 1 CSP, poučil žalovanú ako stranu konania, ktorej sa neodkladným opatrením uložila
konkrétnapovinnosť,žemôžepodaťprotižalobkynižalobuozaplateniedlžnýchsplátokúveruzoZmluvy
o úvere lepšia splátka č. 7407079686 zo dňa 11.01. 2013, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou

(výrok II. tohto uznesenia).

37. Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v
konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. [§ 251 CSP]38. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. [§ 255 ods. 1 CSP]

39. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. [§ 262 ods. 1 a 2 CSP]

40. Vzhľadom na to, že súd návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu

vyhovel, žalobkyňa má v uvedenom (t. j. 100%-nom) rozsahu aj nárok proti žalovanej na náhradu trov
konania; za použitia ust. § 255 ods. 1 v spojitosti s ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP súd rozhodol tak, ako
je uvedené vo výroku III. tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výrokom I. a III. tohto uznesenia j e p r í p u s t n é o d v o l a n (§ 357 písm. d/ a m/ CSP)

Proti výroku II. n i e j e p r í p u s t n é o d v o l a n i e. (§ 357 a contrario)

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. [§ 362 ods. 1 veta prvá CSP]

O odvolaní rozhoduje krajský súd. [§ 34 (časť vety po čiarku) CSP]
(tu Krajský súd v Trnave)

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. [§ 358 CSP]

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. [§ 359 CSP]
Podanie je úkon určený súdu. (2) Podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena
žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.. [§ 123 CSP]

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. [§ 125 CSP]

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a/ ktorému súdu je určené,
b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis. (2) Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. [§ 127 CSP]

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). [§ 363 CSP]

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. [§ 364 CSP]

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. [§ 365 ods. 1 CSP]

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. [§ 365 ods. 2 CSP]

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. [§ 365 ods. 3 CSP]

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré ne-
boli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a/ sa týkajú

procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. [§ 366 CSP]

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o

odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. [§ 367 ods. 1 CSP]

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho
podať znova. (2) Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého

rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. (3) Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. (4) Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. [§ 369 CSP]