Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. august 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoE/589/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2208206779
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2208206779.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň:
JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová v exekučnej veci oprávnenej: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpená: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti povinnému: P. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XX, H., vedenej
súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod

sp. zn. EX 27/08u, o vymoženie 493,26 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská
Streda č. k. 8Er/548/2008-62 zo dňa 24. júla 2013, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a o trovách exekúcie si vymienil
rozhodnúť samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie. Právne
uznesenie odôvodnil aplikáciou § 41 ods. 2 písm. d), § 57 ods. 2 a § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995
Z. z. Exekučný poriadok (ďalej len EP), § 31 ods. 2 a 3, § 40 ods. 1 a § 45 ods. 1 až 3 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len ZoRK), § 23a ods. 1

a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len ZoOS) a § 52 ods. 1 až 4, 53 ods. 1, až 5, §
54 ods. 1 a 2, § 879f ods. 3 a 4 a § 879f ods.4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len
OZ). Skutkovo zdôvodnil uznesenie tým, že exekučným titulom je vykonateľný rozhodcovský rozsudok
rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., sp. zn. TP 1014/07 z
03.10.2007. Primárny právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o pôžičke z 19.03.2004.
Súčasťou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky, ktoré v bode IX. obsahujú rozhodcovskú doložku,

v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy a v súvislosti s ňou,
budú riešené alebo Rozhodcovským súdom pri Slovenskej arbitrárnej komore, s.r.o. Z obsahu zmluvy
vyplýva, že medzi právnym predchodcom oprávnenej ako veriteľom a povinným ako spotrebiteľom a
dlžníkom bola uzavretá spotrebiteľská zmluva. Cieľom rozhodcovskej doložky je dosiahnuť prejednanie
prípadného sporu zmluvných strán rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany
takúto právomoc delegovali. Ako veľakrát i v tomto prípade je rozhodcovská zmluva vyjadrená iba v

podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými zmluvnými podmienkam v zmluve. Navyše
zmluvná podmienka, rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. Je sformulovaná tak, že
vlastne vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní,
a takáto podmienka sa považuje za neplatnú, keďže nebola zosúladená s ust. § 879f ods. 3 OZ.
Ak neexistuje platná rozhodcovská doložka, rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní bez takejto
doložky nemôže byť exekučným titulom. Taký rozsudok nemá žiadne účinky, pretože nebola založená

právomoc rozhodcovského súdu platnou rozhodcovskou doložkou. Ak vo veci rozhodcovský súd konal
a rozhodoval a vydal rozhodcovský rozsudok, o ktorom oprávnená tvrdí, že je exekučným titulom,postupoval v rozpore so ZoRK, pretože nemal na to danú právomoc. Ak ho napriek tomu vydal, ide o
rozhodnutie nulitné, ktoré nemá účinky exekučného titulu, ako to má na mysli Exekučný poriadok.

2. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie oprávnená prostredníctvom právneho zástupcu. Odvolanie
odôvodnil tým, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavajúcej činnosti, ktorú mu
zveril Exekučný poriadok a na ustanovenia § 35 ZoRK a § 159 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len OSP), z ktorých vyplýva, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má
tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre

opätovné prejednanie a je právne záväzný a po uplynutí lehoty na naplnenie je vykonateľný, teda
spôsobilý byť podkladom pre výkon rozhodnutia. Z § 45 ods. 1 a 2 ZoRK vyplýva, že exekučný súd
je oprávnený a povinný konanie len zastaviť, nie nevydať poverenie. Ak by exekučný súd meritórne
skúmal súlad plnenia, ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok či je v súlade s hmotným právom, pôsobil
by exekučný súd ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným
titulom, čiže ako súd tretej inštancie. Tento výklad je neprípustný. Exekučnému súdu slovenský právny

poriadok nezveruje právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje
vo veci samej, teda napríklad nemá právomoc vykonať dokazovanie, rozsudok zrušiť alebo zmeniť
jeho výrok. Tento stav by bol zjavne s rozporom s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva i
Ústavného súdu. Oprávnená poukázala na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 5/02, ÚS SR,
tiež na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Hutten-Czapska proti Poľsku, § 168.

Exekučný súd pri zastavení exekučného konania nie je príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum
exekučného titulu. Dôvodom na zastavenie exekučného konania v zmysle § 45 ZoRK by bolo, ak
by rozhodcovský rozsudok ukladal za povinnosť niečo, čo by bolo v rozpore s právnym poriadkom.
Existencia, resp. neexistencia takéhoto dôvodu pre zastavenie je pritom priamo zistiteľná z výroku
rozhodcovského rozsudku (rozhodnutie NS ČR z 30.10.2009 sp. zn. 33Cdo/2675/2007, rozhodnutie

Súdneho dvora C-40/08, ako aj rozsudok z 30.09.2003 K?bler, C224/01, Zb. s I-10239, bod 38; zo
16.03.2006 Kapferer, C-234/04, Zb. s I-2585, bod 20; z 03.09.2009 Fallimento Olimpiclub, C-2/08, bod
22). Ochrana garantovaná spotrebiteľovi pri posudzovaní právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v
rámci exekučného konania musí byť porovnateľná s ochranou garantovanou vnútroštátnym právom v
rámci exekučnej fázy iných rozhodnutí. Nemožno teda vyvodzovať z európskeho práva za súčasného

právnehostavuzáver,podľaktoréhobyexekučnýsúdmalpovinnosťpreskúmaťexekučnýtitulanahradiť
tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach no neuplatnil si ich. Do 31.12.2007 sa
vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 OZ, len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a iné zmluvy upravené v
ôsmej časti OZ, ako aj zmluvy podľa § 55. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a
v zákone o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala

povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 OZ. Novelizovaným ustanovením § 52
ods. 1 OZ sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych
vzťahov vzniknutých pred 01.01.2008. To znamená, že pokiaľ pred dňom 01.01.2008 bola uzavretá
zmluva o úvere, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01.01.2008 z tejto zmluvy posudzovať
podľa ustanovenia § 52 až § 54 OZ. Právne vzťahy o zmluve o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa v

súlade s ustanovením § 261 ods. 1 písm. b) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len
„Obchodný zákonník“) spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov. Zároveň
dala oprávnená do pozornosti dôvodovú správu k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) OZ, že cieľom
úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, ak by niektoré z ustanovení
rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní,

navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie
platnosti celej rozhodcovskej doložky. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 z
26.09.2011, vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK je viazaný len
na plnenie a nie na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Nie každá
skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka, spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi.

Oprávnená vzhľadom na uvedenú argumentáciu navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie.

3. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.

OSP, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.4. Podľa § 9a EP v znení účinnom od 1.7.2016 do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní
podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP a §
37 ods. 1 EP), proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 45 ods. 3 ZoRK v spojení
s § 57 ods. 2 EP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379

a § 380 ods.1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP)
a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.

6. Podľa § 243d ods. 2 EP na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade
rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1.1.2015, sa použijú predpisy účinné

do 31.12.2014.

7. Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s dôvodmi napadnutého
rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia
považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné k odvolacím dôvodom:

8. Exekučné konanie predstavuje postup súdu, súdneho exekútora, účastníkov konania pri nútenom
výkonejudikovanéhoprávavyjadrenéhoexekučnýmtitulom,ktoréhopovahaurčujerozsahmateriálneho
preskúmania exekučného titulu, žiadosti o udelenie poverenia a návrhu ako to vyplýva z ustanovenia
§ 44 ods. 2 EP. Exekučný súd sa v rámci materiálneho preskúmania exekučného titulu zameriava na

skúmanie hmotno-právnych predpokladov exekučného titulu ako sú dovolenosť, možnosť plnenia a jeho
súlad s dobrými mravmi a teda skúma, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať, teda či tu nie
sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu.
Ustanovenie § 45 ZoRK umožňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského
rozsudku, z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Na to, aby mohla byť

vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade
s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou
v § 40 písm. a) alebo b) ZoRK, a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným
ustanoveniam, tieto jeho nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho

základe. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok
tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle § 227, § 228 a § 230 CSP
(za účinnosti OSP - § 159) a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho
materiálnej správnosti.

9. Zo zmluvy o pôžičke č. 7408176446 z 19.03.2004, ktorej kópia je pripojená v spise, uzatvorenej medzi
právnou predchodkyňou oprávnenej (Quatro, a.s.) a povinným vyplynulo, že právna predchodkyňa
oprávnenej ako veriteľ a povinný ako dlžník uzavreli zmluvu, na základe ktorej bola povinnému
poskytnutásuma26.370,-Sk,ktorúmalvrátiťv15mesačnýchsplátkachpo2.170,-Sk.Súčasťouzmluvy
súvšeobecnéobchodnépodmienky,ktorévbodeIX.,písm.o)obsahujúrozhodcovskúdoložku,vzmysle

ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou,
budú riešené rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komore,... Pohľadávka bola postúpená
oprávnenej na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že sa
jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mala právna predchodkyňa oprávnenej už
pripravený a dopisovala do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa povinného, pričom povinný obsah tejto

zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť ani neovplyvnil.

10. Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zák. č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.06.2007. Jeho ustanovenie §
23a účinné v období od 01.01.2000 do 24.11.2004, t. j. v čase uzavretia predmetnej zmluvy, zakotvilo tzv.

typovú zmluvu, ktorou sa podľa citovaného zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých
prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa
ods. 2 tohto ustanovenia typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu
spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1.podmienky, ktoré viažu predaj výrobku na poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na
prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby s
požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie

rovnakú alebo podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

11. Znenie § 52 ods. 1 OZ, účinné od 01.04.2004 do 31.12.2007 definovalo spotrebiteľskú zmluvu tak,
že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8.
časti OZ, ako aj zmluva podľa § 55 Občianskeho zákonníka, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane

dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

12. Predmetná zmluva bola síce uzatvorená dňa 19.03.2004, teda skôr ako nadobudla účinnosť novela
OZ č. 150/2004 Z. z., na základe ktorej s účinnosťou od 01.04.2004 boli do OZ vložené ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. OZ), ale v zmysle prechodných ustanovení k tejto novele, §

879f ods. 3 OZ, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona. Z tohto je zrejmé, že aj zmluvy
uzatvorené pred 01.04.2004, ak spĺňajú ďalšie zákonom stanovené podmienky, sú spotrebiteľskými
zmluvami.

13. Pri výklade § 52 ods. 1 OZ je potrebné rešpektovať skutočnosť, že táto úprava je implementáciou
smerníc Európskych spoločenstiev. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky
zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34)
(ďalej len smernica). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam

právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Podľa čl. 1 ods. 1 smernice účelom
tejto smernice je aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov,
ktoré sa týkajú nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom
a spotrebiteľom. Predmetná smernica definuje teda spotrebiteľskú zmluvu ako zmluvu uzatvorenú
medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, a takto je potrebné vykladať aj predmetné

ustanovenie § 52 OZ účinné do 31.12.2007. Smernica č. 93/13/EHS neurčila zmluvné typy, ktoré môžu
mať povahu spotrebiteľskej zmluvy. Každá zmluva upravená zákonom, aj nepomenovaná zmluva, môže
byť spotrebiteľskou zmluvou, ak vykazuje znaky určené smernicou.

14. S účinnosťou od 01.01.2008 OZ v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako každú zmluvu

bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa prechodného ustanovenia § 879f ods. 3 OZ, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54
tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s

ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch
mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

16. Podľa § 879f ods. 4 OZ, ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s
ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo

dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o
práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s
ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí
lehoty podľa odseku 3.

17. Aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako OZ možno teda považovať vzhľadom na ich povahu
za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje (bankové zmluvy,
zmluva o bežnom účte, zmluva o vkladovom účte, zmluvy o pripojení podľa zákona č. 610/2003 Z.
z. o elektronických komunikáciách a pod.). Musí však byť dodržaná podmienka, že sa tieto zmluvy
uzatvárajú medzi dodávateľom v rámci jeho podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom, ktorý nekoná v

rámci svojej podnikateľskej činnosti a nemá možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Najdôležitejším kritériom
na posúdenie, či v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu alebo nie, je kritérium zmluvných strán
a ich podnikateľskej činnosti. Či sa zmluva uzatvára medzi dodávateľom, ktorý ju uzatvára v rámci
svojej podnikateľskej (obchodnej) činnosti, a spotrebiteľom, ktorý nekoná v rámci svojej podnikateľskejčinnosti a nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy. Úprava v OZ je chápaná ako všeobecná úprava spotrebiteľských zmlúv a na určité
druhy spotrebiteľských zmlúv (napr. zmluva o úvere) sa aplikuje aj ďalšia podrobnejšia a špecifickejšia

úprava ustanovená v iných právnych predpisoch. Za takéhoto stavu je nanajvýš nelogické vytvárať dva
režimy spotrebiteľských zmlúv, kde na jedny sa bude aplikovať všeobecná úprava v OZ a spotrebiteľovi
sa bude poskytovať ochrana vyplývajúca z týchto ustanovení, kým na iné spotrebiteľské zmluvy sa táto
všeobecná úprava aplikovať nebude.

18. Po zhrnutí týchto všetkých skutočností možno dospieť len k tomu záveru, že predmetná zmluva
je vzhľadom na svoju povahu a postavenie zmluvných strán zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú je
nevyhnutné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy v znení
účinnom od 1.4.2004. Exekučný súd mal preto povinnosť preskúmať exekučný titul aj z toho hľadiska,
či nezaväzuje spotrebiteľa na plnenie, ktoré je právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi,
teda aj vzhľadom na právnu úpravu ochrany spotrebiteľa v Občianskom zákonníku.

19. Odvolací súd berúc zreteľ na požiadavku Európskej únie na ex offo súdnu kontrolu zmluvných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách, podrobil kontrole rozhodcovskú doložku a tu dospel k
súladnému záveru so súdom prvej inštancie, že predmetná rozhodcovská doložka, s poukazom na
argumentáciu súdu prvej inštancie, ktorá bola založená na konštatovaní, že formulácia rozhodcovskej

doložky ako zmluvnej podmienky v štandardne formulovanej zmluve alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná,
a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a
ako taká je v zmysle § 53 ods. 4 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy neplatná, a teda bráni

tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným
titulom na udelenie poverenia pre exekútora.

20. V zmysle § 53 ods. 1 OZ, v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka). Toto citované ustanovenie ods. 1 sa nevzťahuje iba
na predmet plnenia, alebo na cenu plnenia (ods. 2). V ods. 3 OZ príkladmo demonštratívne vymenúva
niektoré neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. V ods. 4 zakotvuje, že neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

21. Článok 1 písm. q) prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 účinnej od 21.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá predstavuje interpretačné pravidlo, za neprijateľnú
zmluvnú podmienku odporúča aj „zmluvnú podmienku neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne

obmedzovať prístup k dôkazom, alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane“.

22. Podľa čl. 2 písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS na účely tejto smernice nekalé podmienky znamenajú
zmluvné podmienky definované v čl. 3.

23. Podľa čl. 3 ods. 1, 2 Smernice Rady 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný

ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.

24. Smernica ako právny akt orgánov Európskej únie na rozdiel od Nariadenia pritom nemá priamu
právnu záväznosť, ale všeobecne sa vyžaduje, aby výklad vnútroštátneho práva bol eurokonformný,
teda aby súd vykladal vnútroštátne normy vo svetle európskych smerníc, a to i v tom období, keď ich
zásady neboli ešte do vnútroštátnych noriem inkorporované.25. Európsky súdny dvor v rozsudku z 27.6.2000 vo veci navrhovateľa Océano Grupo Editorial SA
nariadil,ženárodnýsúdjepovinnýpočaspoužitiaustanovenínárodnéhopráva,ktorésúskoršiehoalebo

neskoršieho dátumu než uvedená smernica (93/13/EHS o neprimeraných nečestných podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách) interpretovať ich pokiaľ je to možné vo svetle presného znenia a účelu
smernice. Požiadavka o výklad v zhode so smernicou žiada národný súd zvlášť podporiť výklad, ktorý
by na jeho vlastný návrh nepovolil jurisdikciu naň delegovanú na základe neprimeranej, nečestnej
podmienky.

26. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán
rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. Ako veľakrát i
v tomto prípade je rozhodcovská zmluva vyjadrená iba v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s
ostatnými zmluvnými podmienkami v zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je ale
význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu, súkromná osoba rozhodne o právach,

právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných strán, s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale
vyplýva zo štandardného textu tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez
vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským
súdom, je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej

veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje. Okrem toho táto doložka nebola
dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.
Predmetná rozhodcovská doložka, ktorá má založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňuje voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ
osobitne nevyjednal a vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami vo formulárovej

zmluve ani nemal na výber. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej
ustanoveniam, teda aj rozhodcovskému konaniu. Táto rozhodcovská doložka napĺňa znaky neprijateľnej
podmienky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 ods. 1 OZ, pretože núti spotrebiteľa nenávratne a výhradne
sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, aj keď si to spotrebiteľ výslovne neželá.

27. V obdobnej veci ÚS SR v rozhodnutí IV. ÚS 55/2011 z 24.2.2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd
vyslovil názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je
neprijateľná a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým
mravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ustanovenia

§ 52 a nasl. OZ za použitia ich výkladu v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS, tieto závery súdov
nemožno považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia ESP a k porušeniu
základných práv sťažovateľa nedošlo.

28. Je zrejmé, že rozhodcovská doložka dojednaná účastníkmi zmluvy o pôžičke je v priamom rozpore

s § 53 ods. 4 písm. r) OZ v aktuálnom znení. Keďže ale v čase uzavretia predmetnej zmluvy Občiansky
zákonník citované ustanovenie, ktoré bolo zavedené až novelou účinnou od 1.1.2008, neobsahoval a v
zmysle § 879j OZ vznik právnych vzťahov a nároky vzniknuté pred 1.1.2008 je potrebné posudzovať
podľa doterajších predpisov, neprijateľnosť predmetnej zmluvnej podmienky odvolací súd vyslovil s
použitím ust. § 53 ods. 1 OZ za použitia jeho eurokonformného výkladu, s poukazom na vyššie uvedenú

smernicu, závery Súdneho dvora EÚ i Ústavného súdu SR.

29. V danom prípade nie je možné ani čiastočne túto rozhodcovskú doložku ponechať v platnosti,
nakoľko v prípade podania žaloby dodávateľom na ním vopred určený rozhodcovský súd, zakladá
nerovnováhu v postavení spotrebiteľa, ktorý je v tom prípade povinný podrobiť sa rozhodcovskému

konaniu, bez možnosti dosiahnuť riešenie veci nezávislým a nestranným všeobecným súdom, tak ako sa
stalo aj v tomto konkrétnom prípade. Dodávateľ, ktorý určuje, ktorý rozhodcovský súd bude rozhodovať
o prípadných sporoch zo zmluvy, je pre tento súd zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej
miery je rozhodcovské konanie objektívne.

30. Predmetná rozhodcovská doložka s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, a v zmysle ust. § 53 ods. 4 OZ v znení účinnom do 31.12.2007, preto neplatnou.
Keďže medzi zmluvnými stranami nebola platne uzavretá rozhodcovská zmluva v zmysle § 3 a nasl.
ZoRK, nebola tak založená ani právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť.Rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bol predložený ako exekučný titul je preto právne neúčinný,
nulitný, neschopný vyvolať právne následky, a preto nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. §
41EPavýkonexekúcienajehopodkladejeneprípustný(pozrirozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskej

republiky pod sp. zn. 3 M Cdo 20/2008). Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok rozhodcu
alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§
39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c) ods. 2 ZoRK), súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v celom rozsahu v zmysle § 44 ods. 2 EP zamietne. V neskoršom štádiu exekúcie
po vydaní poverenia je to dôvod na zastavenie exekúcie súdom aj bez návrhu v zmysle § 45 ods.

2 ZoRK, resp. podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok bol totiž vydaný vo
veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, keďže absentuje platná rozhodcovská
zmluva. Dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zahŕňa i prípad,
kedy sa exekúcia nemala vôbec začať, keďže rozhodnutie nebolo vykonateľné a v čase rozhodovania
o zastavení exekúcie stále vykonateľné nie je.

31. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne v zmysle § 387 CSP potvrdil.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 393 ods. 1 CSP mal v odvolacom konaní úspešný povinný
právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žiadne trovy mu však v odvolacom konaní nevznikli, preto

odvolací súd rozhodol, že sa mu náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

33. Toto uznesenie bolo odvolacím súdom prijaté počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).