Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. júl 2013

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 8Er/548/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2208206779
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Bokrosová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2013:2208206779.3

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724
803,sosídlom85101Bratislava,Údernícka5,zast.TOMÁŠKUŠNÍR,s.r.o.,sosídlom85101Bratislava,
Údernícka 5, proti povinnému: P. S., V.. XX.XX.XXXX, P. XXX XX H., V. XXX/XX, vedenej pred súdnym
exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad so sídlom 821 08 Bratislava, Záhradnícka 60, pod
č.k. Ex 27/08u, o vymoženie 493,26 €, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

O trovách exekúcie súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti uznesenia o zastavení
konania.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal dňa 13.05.2008 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa

domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému z exekučného titulu -rozsudok Rozhodcovského súdu
zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., sp.zn. TP 1014/07, zo dňa 03.10.2007, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.10.2007. Na základe návrhu oprávneného, žiadosti
súdneho exekútora a exekučného titulu vydal súd dňa 27.05.2008 pod č.k. 8Er/548/2008-9 poverenie
na vykonanie exekúcie, na základe ktorého súdny exekútor začal nútený výkon rozhodnutia.

Tunajší súd uznesením č.k. 8Er/548/2008-43, zo dňa 16.09.2009 predmetnú exekúciu v časti vymoženia
úrokov z omeškania vo výške 0,0336 % denne zo sumy 493,26 € od 25.03.2005 do zaplatenia zastavil,
nakoľko rozhodcovský rozsudok zaväzoval povinnú osobu aj na plnenie, ktoré je zákonom nedovolené,
t.j. na zaplatenie úrokov z omeškania nad zákonom prípustnú výšku.

Keďže v tomto konaní exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok súd skúmal podmienky na jeho

vydanie a súlad so zákonom o rozhodcovskom konaní, pričom zistil, že exekučný titul, t.j. rozhodcovský
rozsudok vyvoláva pochybnosť o legitimite takéhoto rozsudku, lebo bol vydaný na základe nekalej
zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky a z tohto dôvodu sa súd s rozhodcovskou doložkou musí
vysporiadať. Vzhľadomnauvedenézávery,exekučnýsúdopätovnepreskúmalZmluvuopôžičkezodňa
19.03.2004 ako aj Všeobecné obchodné podmienky pôžičky poskytovanej spoločnosťou Quatro, a.s., a
dospel k záveru, že predmetné exekučné konanie je potrebné zastaviť a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva,
ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. typová zmluva nesmie obsahovať

a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, najmä1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo
na prevzatie inej služby,
2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby

spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo
podobnú zmluvu;
b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ust. § 879f ods. 3 OZ spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské
zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak
ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia
účinnosti tohto zákona.

Podľa ust. § 879f ods. 4 OZ ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s

ustanoveniami §§ 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov
odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy
o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu
s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí
lehoty podľa odseku 3.

Podľa ust. § 879j ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom
2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však
posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 OZ Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane

práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré

priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré

mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. spore vzniknutom z tuzemských obchodnoprávnych a
občianskoprávnych vzťahov rozhoduje rozhodcovský súd vždy podľa právneho poriadku Slovenskej
republiky.

Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodcovský súd rozhoduje v súlade so zmluvou

uzatvorenou medzi účastníkmi rozhodcovského konania a vezme do úvahy obchodné zvyklosti
vzťahujúce sa na spor, zásady poctivého obchodného styku a dobrých mravov. Rozhodcovský súd
použije rovnako ako súd ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv
spotrebiteľa. 13a)

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu
podľa osobitných predpisov 16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17)
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný
opravný prostriedok.

Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj

na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Exekučným titulom bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 493,26 € spolu s úrokom z
omeškania vo výške 0,05 denne od 25.03.2005 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 49,33 € a
nahradiť trovy konania vo výške 66,39 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 148,08 €, všetko do

troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Nároky v ňom priznané vychádzajú zo zmluvy o
pôžičke zo dňa 19.03.2004, z ktorej vyplýva, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú aj všeobecné obchodné
podmienky. V záverečných ustanoveniach VOP v bode IX. o) je uvedené, že „Zmluvné strany sa dohodli,
že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené rozhodcovským súdom
Slovenskej hospodárskej komory jediným rozhodcom, v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom

tohto súdu. Strany sa zaväzujú podrobiť rozhodnutiu tohto súdu, ktoré je pre obe zmluvné strany
konečné, záväzné a vykonateľné. Strany berú na vedomie, že sú povinné splniť všetky povinnosti
uložené v rozhodcovskom rozsudku a to v lehotách v ňom uvedených. Strany berú ďalej na vedomie,
že v prípade, ak povinnosť uloženú v rozhodcovskom rozsudku dobrovoľne nesplnia, podlieha tento
rozhodcovský rozsudok výkonu rozhodnutia.“ Zmluva ako aj Všeobecné obchodné podmienky sú

súčasťou súdneho spisu na čl. 30,31.

V danom prípade ide o právny vzťah z čias spred tzv. prvotnej spotrebiteľskej. V čase uzavretia zmluvy
Občiansky zákonník neobsahoval úpravu spotrebiteľských zmlúv, ktorá bola doplnená až novelou
vykonanou zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 1. apríla 2004 a teda už vôbec nemal medzi

neprijateľnými zmluvnými podmienkami zahrnuté ako neprijateľné také ustanovenie, ktoré sa dotýka
rozhodcovskej doložky. To bolo doplnené až novelou vykonanou zákonom č. 568/2007 Z.z. účinným od
1. januára 2008, podľa ktorej za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. To však neznamená, že v čase uzavretia

zmluvy (19.03.2004) nebolo možné podrobiť súdnej kontrole aj rozhodcovskú doložku. Umožňovalo
to ustanovenie § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb, podľa ktorého typová zmluva
(teda zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje) nesmie obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu
spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a podmienky,

ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Krajský súd v Trnave pritom už viackrát v minulosti poukázal na
to, že „práve toto ale znamenalo, že už v čase uzavretia zmluvy právneho predchodcu oprávneného
a povinného muselo byt' vylúčené, aby sa na takúto zmluvu nazeralo inak než na zmluvu typovú,
pričom napokon i tie najmenšie pochybnosti v uvedenom smere odstránila novelizácia zákona o ochrane
spotrebiteľa vykonaná zákonom č. 616/2004 Z. z., nahradzujúca skoršiu definíciu typovej zmluvy takou

definíciou spotrebiteľskej zmluvy, do ktorej už nepochybne spadali (vyjadrením expressis verbis, čiže
výslovne) aj zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka (čo napokon muselo spôsobiť, že pokiaľ
šlo o prípady zmlúv uzavieraných po 1. apríli 2004 a pred 1. januárom 2008, protivník spotrebiteľa
v prípadnom spore nemohol ťažiť zo stručnejšieho výpočtu zmluvných typov v OZ, ak tu paralelne
existovala ďalšia úprava pojmovo zaraďujúca do rámca typových a takto i spotrebiteľských zmlúv aj také

zmluvy, akou bola tá z prejednávanej veci...“ (10CoE/308/2011). Táto úprava sa musela použiť aj v tejto
konkrétnej veci a to namiesto § 53 OZ, nakoľko s prihliadnutím k času uzavretia zmluvy oprávneného a
povinného tu síce šlo o právny vzťah založený ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona c. 150/2004 Z.
z. a takto aj o priamu nepoužiteľnosť ustanovení noriem spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle.Napríslušnúzmluvuodčasujejuzavretia,práveprenepochybnýspotrebiteľskýcharaktervzťahuvšakaj
na takýto prípad dopadala sankcia v podobe neplatnosti dojednaní nesúladných s úpravou z ustanovení
§§ 53, 54 a 57 OZ v znení zákona č. 150/2004 Z. z.

Z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva, že medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom
a povinným ako spotrebiteľom a dlžníkom bola uzavretá spotrebiteľská zmluva. Je to zrejmé z obsahu
zmluvy, keď sa oprávnený zaviazal poskytnúť povinnej osobe finančné prostriedky a povinná osoba
sa zaviazala tieto vrátiť spôsobom a v lehote dohodnutej. Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že sa

jedná o tzv. „formulárovú zmluvu“, ktorej predtlač mal oprávnený už pripravenú a dopisoval do nej
iba konkrétne údaje týkajúce sa povinného, pričom povinný obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným
spôsobom nemohol ovplyvniť ani neovplyvnil. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že oprávnený
s povinným uzavrel zmluvu o pôžičke, pričom v tomto právnom vzťahu povinný vystupoval ako
fyzická osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ. Opak, že by išlo o osobu,
ktorá zmluvu uzavrela v súvislosti so svojou obchodnou činnosťou, alebo podnikateľskou činnosťou zo

zmluvy nevyplýva a oprávnená osoba toto v rozhodcovskom konaní ani nepreukázala. Oprávnení pri
poskytovaní úveru vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Z toho potom
jednoznačnevyplývaajto,žetentovzťahsamedzinimimusíriadiťlenzákonnýmiustanoveniamizákona
o ochrane spotrebiteľa, občianskeho zákonníka, všetkých v znení platnom v čase uzavretia zmluvy.
Takže je potrebné mu poskytnúť právnu ochranu podľa režimu citovaných zákonov. Nesmie obsahovať

neprijateľné podmienky.

Cieľom rozhodcovskej doložky je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. Ako veľakrát i v tomto
prípadejerozhodcovskázmluvavyjadrenáibavpodoberozhodcovskejdoložky,ktorásplývasostatnými

zmluvnými podmienkami v zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je ale význam
rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných strán, s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale
vyplýva zo štandardného textu, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi

podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom je dôvodné
predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci akou je prípadný
neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal
a vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami ani nemal na výber. Mohol len
zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej ustanoveniam, teda aj rozhodcovskému

konaniu.VobdobnejveciÚSSRvrozhodnutíIV.ÚS55/2011z24.2.2011zaujalstanovisko,žepokiaľsúd
vyslovil názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je
neprijateľná a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým
mravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 53

nasl. OZ za použitia ich výkladu v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS, tieto závery súdov nemožno
považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia ESP a k porušeniu základných práv
sťažovateľa nedošlo.

Vosvetlevyššieuvedenejargumentácieexekučnýsúdjetohonázoru,žezmluvnápodmienkadojednaná

účastníkmi v podobe rozhodcovskej doložky podľa ktorej prípadné budúce spory budú prejedané
rozhodcovským súdom, jediným rozhodcom podľa výberu žalobcu. Táto doložka núti spotrebiteľa
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a zbavuje ho možnosti riešiť prípadné spory pred štátnym súdom,
teda na škodu spotrebiteľa zakladá nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán
a zároveň je v rozpore s dobrými mravmi a preto pre rozpor so zákonom i dobrými mravmi je

neplatnou i neprijateľnou zmluvnou podmienkou, na ktorú musí súd v ktoromkoľvek štádiu konania z
úradnej povinnosti (ex offo) prihliadať, pričom musí zabezpečiť, aby spotrebiteľ takouto neprijateľnou
podmienkou nebol viazaný.
Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez
návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni

ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Doložky nemôžu predstavovať mechanizmy, za účelom čo najskoršieho
privodenia exekúcie.V prípade rozhodcovského rozsudku Zákon o rozhodcovskom konaní v § 45 upravuje prípady, kedy
je možné rozhodcovský rozsudok preskúmať a to dokonca v exekučnom konaní. Účinky materiálnej
právoplatnostirozhodcovskéhorozsudkuvzmysle§35Zákonaorozhodcovskomkonaníjetakpotrebné

pre účely § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd
je teda pri postupe podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený hľadieť na rozhodcovský
rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol. Tomuto záveru napokon svedčí i doslovné znenie
ust. § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len
na účastníkov. Už z tejto formulácie je zrejmé, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať

všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd je totiž napriek výsledku
svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je
súkromnoprávnym konaním. Je preto nezlučiteľné s povahou právneho štátu, aby boli súkromnoprávne
orgány mocensky postavené plnohodnotne na roveň orgánov disponujúcich verejnou mocou. Jeho moc
teda nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od vlastnej súkromnej moci strán
určovať si svoj osud (Ústavný súd ČR IV.ÚS 174/02).

Z vyššie uvedeného odôvodnenia teda jednoznačne vyplýva, že ust. § 45 ods. 2 Zákona o
rozhodcovskom konaní dáva nie možnosť ale ukladá povinnosť zastaviť exekučné konanie, ktoré začalo
na základe rozhodcovského rozsudku. Zastavením exekučného konania teda exekučný súd prelomuje
materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku a zaniká zároveň prekážka rozsúdenej veci. Pre

oprávneného zastavením exekučného konania podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní odpadá
prekážka res iudicatae na uplatnenie práva na súde.

Po vyriešení vyššie uvedených sa následne musel súd zaoberať samotným skúmaním exekučného
titulu. V rámci tohto zistil, že rozhodcovský rozsudok v danej veci nemá náležitosti exekučného titulu.

Nie je spôsobilým exekučným titulom. Zmluvná podmienka - rozhodcovská doložka nebola individuálne
dojednaná. Je sformulovaná tak, že vlastne vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní a takáto podmienka sa považuje za absolútne neplatnú, keďže
nebola zosúladená s ust. § 879f ods. 3 OZ. Ide o jednostrannú a neprijateľnú podmienku, ktorá
bráni povinnému obrátiť sa v prípade sporu na štátny súd. Znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť

rozhodovanie štátnym súdom. Tak mu znemožňuje vlastne domôcť sa svojho práva a stavia ho do
pozície nerovnocenného účastníka právneho vzťahu. Okrem toho rozhodcovský súd si vybral sám
oprávnený. Nie je to zhodný prejav oboch strán zmluvy. Povinný sa na tomto výbere nepodieľal.
Následne ak sa dodávateľ rozhodne žalovať spotrebiteľa na základe tejto rozhodcovskej doložky
na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ je nútený touto doložkou a jednostranným výberom dodávateľa

podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Musí tak podľa nej urobiť, lebo už vopred, pred vznikom
akéhokoľvek sporu zo zmluvy sa musel vzdať prijatím podmienok zmluvy, svojho práva brániť sa
na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Povinný nemal na výber, pričom mohol zmluvu len ako
celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam dodávateľa, teda
v zmluvnom vzťahu jednoznačne silnejšieho účastníka. Ide teda o značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si
spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Navyše doložka nebola
dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Preto
akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe neprijateľnej podmienke - rozhodcovskej doložky,
ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením neakceptovateľným.

Platná rozhodcovská doložka je pritom predpokladom toho, aby mohlo byť vedené rozhodcovské
konanie a aby mohol byť vydaný rozhodcovský rozsudok a aby tento mohol byť spôsobilým exekučným
titulom ( pri splnení aj ostatných zákonom daných podmienok ). Ak neexistuje platná rozhodcovská
doložka, rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní vydaný bez takejto doložky nemôže byť exekučným

titulom. Taký rozsudok nemá žiadne účinky, pretože nebola založená právomoc rozhodcovského súdu
platnou rozhodcovskou doložkou. V danom prípade rozhodcovská doložka je absolútne neplatná z
dôvodu jej neprijateľnosti. Ak vo veci rozhodcovský súd konal a rozhodoval a vydal rozhodcovský
rozsudok, o ktorom oprávnený tvrdí, že je exekučným titulom, postupoval v rozpore so zákonom o
rozhodcovskom konaní, pretože nemal na to danú právomoc. Nemal právo vo veci konať a rozhodovať.

Nemal právo vydať rozhodcovský rozsudok. Ak ho napriek tomu vydal, ide o rozhodnutie nulitné, ktoré
nemá účinky exekučného titulu ako to má na mysli exekučný poriadok.V predmetnej veci je exekučné konanie v štádiu, v ktorom bol súdny exekútor poverený jej vykonaním.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody ako aj na skutočnosť, že podmienky pre zastavenie exekúcie
podľa exekučného poriadku a zákona o rozhodcovskom konaní boli splnené už v štádiu podania žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd postupoval podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a exekúciu v plnom rozsahu zastavil a zároveň vyslovil, že o
trovách exekúcie rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (§ 204 ods. 1
O.s.p. v spojitosti § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z.). Podanému odvolaniu môže v celom rozsahu

vyhovieť sudca, pričom jeho rozhodnutie sa bude považovať za rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak
sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).