Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. máj 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/67/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513202900
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8513202900.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Mareka
Kohúta a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava IČO: 35 792 752, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47233516, proti žalovaným: 1/ O. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
M. XX a 2/ L. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M. XX, obaja zastúpení ustanoveným opatrovníkom

Obcou M., so sídlom M., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných: Občianske združenie
slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Lehnice 725, IČO: 42 264 154, právne zastúpeného JUDr.
Jozefom Kempom, advokátom, Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, o zaplatenie 2.389,56 eur s prísl.,
o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 6C/155/2013-117 zo dňa
28.4.2016, takto

r o z h o d o l :

Mení uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka tak, že náhradu

trov vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva.

Žalobca má vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu v predmetnej veci. Zároveň rozhodol o

trovách konania tak, že ich náhradu žalovaným v 1/ a v 2/ rade nepriznal a žalobcu zaviazal povinnosťou
nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi vo výške 36,77 eur na adresu právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia podľa ustanovenia § 146 ods. 2
veta prvá O.s.p. v spojení s vyhl. č. 655/2004 Z.z..

2. Proti uzneseniu v časti rozhodnutia vo výroku o povinnosti žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi

na strane žalovaných trovy právneho zastúpenia, podal žalobca včas odvolanie písomným podaním
zo dňa 29.6.2016. Poukázal na to, že vedľajší účastník disponuje v osobe štatutárneho zástupcu
personálnym a odborným vybavením k tomu, aby sa nemusel dať zastupovať právnym zástupcom a z
hľadiska účelnosti, mohol robiť úkony sám. Napadnuté rozhodnutie považuje odvolateľ za nezákonné a
navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi neprizná náhradu trov
právnehozastúpenia.Zároveňsiuplatnilnáhradutrovodvolaciehokonaniazazaplatenýsúdnypoplatok.

3. Vedľajší účastník sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Odvolací súd odvolanie žalobcu prejednal v zmysle § 470 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový priadok, podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 470 ods. 2
CSP, právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,

zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalobcu bolo
podané 29.6.2016. S ohľadom na princíp legitímneho očakávania a princíp právnej istoty odvolací súdprejednalodvolaniežalobcupodľaprávnejúpravyúčinnejvčase,kedytotobolopodané.Vpodmienkach
právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej
istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. I. ods. 1

Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz
spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný
a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho
predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp.
meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania

neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje práva
nadobudnuté v minulosti. Procesné pravidlá a očakávania s akými účastníci do konania vstupujú, by
zásadne nemali byť v jeho priebehu menené; pokiaľ sa tak stane, ako je tomu v tomto prípade, musí
súd dbať na ochranu práv účastníkov konania, a to v takom prípade, keď takáto nepredvídateľná zmena
nastavenýchpravidielsaprejavuje(viďNálezÚstavnéhosúduČRzo7.6.2016,sp.zn.IV.ÚS/3559/2015).
Na základe týchto dôvodov preto odvolací súd pri prejednaní odvolania žalobcu postupoval podľa § 212

v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že vedľajší účastník vstúpil do konania 11.4.2014, pričom z jeho podania
je zrejmé, že vôbec nebol oboznámený s vecou, keďže žiadal doručiť žalobný návrh s prílohami, takže
do konania vstupoval bez toho, aby mal informácie o tom, o aký spor ide a či teda vyžaduje právne

zastúpenie.

6. Odvolací súd v zhode s judikatúrou Najvyššieho súdu SR (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
6MCdo/9/2013, 6MCdo/5/2013) dospel k záveru, že trovy konania vzniknuté v zastupovaní advokátom
v tzv. hromadných skutkovo a právne takmer totožných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní

vyhotovený advokátom mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej-ktorej veci, nemožno považovať
za trovy účelne vynaložené na riadne uplatnenie, alebo bránenie práva na súde. Z obsahu spisu
je zrejmé, že vedľajší účastník, zastúpený advokátom, vstúpil do konania v tejto veci, ktorá mala
charakter tzv. hromadnej veci, pričom evidentne už na začiatku vstupu vedľajšieho účastníka do konania
nemal ani len základné informácie o charaktere sporu, a teda nemohol mať ani vedomosť o tom, či je

nevyhnutne potrebné jeho zastupovanie právnym zástupcom. Podľa odvolacieho súdu vedľajší účastník
by svoju úlohu spočívajúcu v pomoci žalovanému v postavení spotrebiteľa mohol efektívne splniť aj bez
vynaloženia nadbytočných nákladov na právne zastupovanie v tejto veci. Vedľajší účastník sa mohol dať
zastúpiť v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti nemožno považovať
za trovy účelné. Na základe týchto dôvodov odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil rozhodnutie

okresného súdu tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

7. V odvolacom konaní bol žalobca úspešný a má preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 % (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP).

8. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie

je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).