Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. november 2020

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 8Csp/101/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618204624
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Balážová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2020:6618204624.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou v spore žalobcu: BENCONT
COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, proti žalovaným: 1/
A. V., K. XX.XX.XXXX, O. Q. XXX/XX, XXX XX E., štátna občianka SR a 2/A.A. V., K. XX.XX.XXXX, O.
Q. XXX/XX, XXX XX E., štátny občan SR o zaplatenie zmluvného úroku a náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi zmluvný úrok vo

výške 11,90 % ročne zo sumy 6.015,09 Eur od 01.10.2018 do zaplatenia, najneskôr do 10.03.2022
na účet vedený v Poštovej banke, a.s., IBAN: W. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol
9680393687 do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n íspoločne nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v
rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31

340 890 sa podanou žalobou domáhal od žalovaných zaplatenia istiny 6.015,09 Eur so zákonným
úrokom z omeškania 5,25 % ročne z dlžnej sumy od 01.10.2018 do zaplatenia, dlžných úrokov z istiny
352,16 Eur, zmluvného úroku 11,90 % ročne zo sumy 6.015,09 Eur od 01.10.2018 do zaplatenia a
náhrady trov konania. V žalobe tvrdil, že dňa 07.06.2012 uzatvoril ako veriteľ so žalovanými 1/ a 2/ -
dlžníkmi zmluvy o úvere č. 9680393687 (ďalej len „zmluva o úvere“). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
boli Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“) a Sadzobník poplatkov. V priebehu konania

podanímdoručenýmsúdudňa14.01.2019žiadalzástupcažalobcu,abysúdpripustilzmenustranysporu
- žalobcu tak, že do konania v stúpi spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so
sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, na ktorého prešla pohľadávka žalobcu po postúpení, na
základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.12.2018. Súd uznesením č.k. 8Csp/101/2018-114
dňa 04.02.2019 pripustil zmenu strany sporu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
11.02.2019. Zmluvou o postúpení pohľadávok žalobca BENCONT COLLECTION, a.s. preukázal v spore
svoju aktívnu vecnú legitimáciu v súlade s § 524 zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník). Na základe

zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 6.650 Eur, ktoré
sa zaviazali v stanovenej lehote vrátiť v splátkach o výške podľa zmluvy, výška každej splátky, vrátane
skladbyasplatnostijednotlivýchsplátokúveruboladohodnutávpredpisesplátok.Vdobeoduzatvorenia
Zmluvy žalovaní splácali svoj záväzok len čiastočne, dostali sa do omeškania a právny predchodca
žalobcu v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyhlásil
úver dňa 05.11.2015 za predčasne splatný. Žalovaní po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru časť

dlžnej sumy zaplatili, jednotlivé splátky a spôsob ich započítania sú uvedené v „Aktuálnom stav úveru“
vyhotovenom z bankového informačného systému. Poslednú čiastkovú úhradu žalovaní vykonali dňa
18.09.2018.V priebehu konania žalobca súdu podaním doručeným 02.04.2019 oznámil, že žalovaní 1/ a 2/ po
podaní žaloby uhradili sumu 340 Eur, ktorú započítal na vyčíslené úroky a úroky z omeškania ku dňu
30.09.2018 vo výške 352,16 Eur. Suma úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 30.09.2018, ku

dňuposlednejčiastočnejúhradyžalovanýchpopodanížalobypredstavujesumu12,16Eur(352,16-340
= 12,16 Eur). Žalobca vzal žalobu sčasti úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 30.09.2018
sčasti prevyšujúcej sumu 12,16 Eur späť a žiadal konanie zastaviť.

2. Žalovaní 1/ a 2/ sa podľa správy o výsledku pátrania o ich pobyte od Okresného riaditeľstva PZ,

Obvodného oddelenia PZ Fiľakovo zo dňa 27.12.2018 sa na adrese evidovanej v registri obyvateľov
nezdržiavajú už 2 roky, ale sa zdržiavajú v zahraničí - v Nemecku na neznámej adrese. Súd im doručil
žalobu s prílohami, poučením, výzvou, aby sa k žalobe písomne vyjadrili dňa 28.01.2019 v súlade s §
116 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok, ďalej „C.s.p.“). Predvolanie im doručil tiež
týmto spôsobom dňa 18.04.2019.
Predvolanie na pojednávanie dňa 11.11.2020 žalobca prevzal 09.10.2020, neúčasť ospravedlnil, na

žalobe trval. Žalovaní 1/ a 2/ neboli prítomní na pojednávaní, predvolanie im bolo doručené zverejnením
na úradnej tabuli súdu dňa 09.10.2020 a po uplynutí zákonom stanovenej lehoty dňa 26.10.2020 ho
súd považoval za doručené žalovaným. Súd pojednával v neprítomnosti strán a na základe skutkových
tvrdení žalobcu, prečítaním žaloby, zmluvy o úvere zo dňa 07.06.2012, Aktuálneho stavu úveru ku
dňu 30.09.2018, upozornenia - výzvy na splatenie dlžnej časti úveru s doručenkou, z výzvy na úhradu

dlžnej sumy po predčasnom splatení úveru zo dňa 05.11.2015 s doručenkou, vyjadrenia žalobcu ako aj
listinných dôkazov tvoriacich súdny spis, zistil tento skutkový stav:

3. Dňa 07.06.2012 uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovanými 1/ a 2/ zmluvu o úvere
pôžičkanabývanie č.9680393687predmetomktorejboloposkytnutieúveru vovýške 6.650Eur,ktorýsa

žalovaní zaviazali splácať v 120 splátkach mesačne prevodom z účtu vo výške 104,27 Eur. Dátum prvej
splátky bol 10.07.2012, konečná splatnosť 10.06.2022, splatnosť splátky 10. deň v mesiaci, úroková
sadzba 11,9 % ročne, RPMN 13,63 %, priemerná RPMN 12,55 %, celková výška nákladov
5.004,2 Eur.

4.Písomnýmpodanímzodňa19.10.2015označenýmako„Upozornenie-Výzvanasplateniedlžnejčasti
úveru“ právny predchodca žalobcu upozornil žalovaných 1/ a 2/, že ku dňu 19.10.2015 je pohľadávka
banky viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 688,13 Eur a vyzval ich na úhradu v lehote 15
kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Súčasne ho upozornil, že banka je oprávnená vyhlásiť úver
za predčasne splatný.

5. Písomným podaním zo dňa 05.11.2016 označeným ako „Výzva na úhradu dlžnej sumy“ právny
predchodcažalobcuoznámilžalovaným1/a2/,žeúversastávakudňu05.11.2015 predčasnesplatným
v celom rozsahu. Výška dlžnej sumy bola nasledujúca: dlžná istina 6.015,09 Eur, úrok 161,68 Eur,
poplatky za upomienky 4,65 Eur, poistné 0, dlžná suma 6.181,42 Eur a žalovaných vyzval, aby ju zaplatil

do 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Žalovaní výzvu v odbernej lehote neprevzali, právny
predchodca žalobcu im ju doručoval v súlade s 3.4 VOP (oznamovanie a doručovanie písomnosti) a v
takom prípade sa písomnosti pri doručovaní v poštovom styku považujú za doručené v tuzemsku tretí
deň a v cudzine siedmy deň po ich odoslaní. Žalovaným bola výzva odoslaná dňa 06.11.2015, dňom
09.11.2015 súd považoval výzvy za doručené žalovaným. Žalovaní dlžnú sumu nezaplatili.

6. Z prehľadu čerpania a splátok označeného ako „Aktuálny stav úveru ku dňu 30.09.2018“ je
preukázané, že žalovaným bol poskytnutý úver vo výške 6.650 Eur, z ktorého žalovaní 1/ a 2/ uhradili
6.067,55 Eur, ktorá suma bola v súlade s OP a zmluvou o úvere započítaná nasledovne: suma 109,18
Eur na poplatky, suma 5.323,46 Eur na zmluvné úroky a úroky z omeškania a suma 634,91 Eur na istinu.

7. Súd už raz rozhodol rozsudkom č.k. 8Csp/101/2018-47 dňa 24.04.2019 tak, že žalovaným 1/ a 2/
uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 6.015,09 Eur s úrokom z omeškania
5,25 % ročne z dlžnej sumy od 01.10.2018 do zaplatenia, úroky v sume 12,60 Eur, všetko v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Žalobu žalobcu sčasti zaplatenia úroku 11,90 % ročne zo sumy

6.015,09 Eur od 01.10.2018 do zaplatenia súd zamietol (výrok II.). Konanie sčasti zaplatenia sumy 340
Eur zastavil (výrok III.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania od žalovaných v rozsahu 100
% (výrok IV.).8. Proti rozsudku podal žalobca včas odvolanie (výrok II.) a žiadal v súlade s ustanovením § 503
ods. 3 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej „Obchodný zákonník“) priznať od žalovaných aj
zmluvné úroky po zosplatnení úveru z dôvodu, že úroky z úveru sú odplatou za poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe úverovej zmluvy a predstavujú cenu úveru. Dlžník je preto povinný platiť úroky
od okamihu reálneho poskytnutia peňazí do okamihu ich reálneho vrátenia. Na povinnosť splatiť úroky
z úveru podľa žalobcu nemá vplyv ani zosplatnenie úveru. Žalobca poukázal i na obchodné podmienky
ako súčasť zmluvy o úvere, najmä bod 6.4, v zmysle ktorého ak a stane úver predčasne splatným, banka
je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania

až do úplného splatenia zmluvného záväzku klienta (žalovaných 1/ a 2/) voči banke. Vzhľadom na
fakt, že kráteniu celej poskytnutej istiny doposiaľ zo strany žalovaných nedošlo, nedošlo ani k zániku
dohodnutého záväzku, v zmysle ktorého je povinný žalovaný 1/ a 2/ zmluvne dohodnuté úroky. Žalobca
navrhol, aby v napadnutom rozsahu bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec vrátená na ďalšie
konanie, alternatívne, aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.

9. Krajský súd Banská Bystrica uznesením č.k. 16Co/153/2019-190 dňa 27.08.2020 rozhodol tak, že
výrok rozsudku, ktorým súd žalobu sčasti zaplatenia úroku 11,90 % ročne zo sumy 6.015,09 Eur od
01.10.2018 až do zaplatenia zamietol (výrok II.) a vo výroku o náhrade trov konania (výrok IV.) zrušil a
v tomto rozsahu vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. V bode 12. zrušujúceho uznesenia odvolací súd uznáva, že rozhodovacia prax súdov v otázke
priznávania zmluvných úrokov po zosplatnení úveru bola rôznorodá, čo nie je v súlade s princípom
právneho štátu, ktorého obsahom je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa
pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď. Aj keď právne závery všeobecných
súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter

precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť
identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k
naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty, ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie.

11. V uvedenej súvislosti poukázal odvolací súd na vysvetlenie obsahu pojmu „ustálená rozhodovacia

prax dovolacieho súdu“ uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 6/2017 zo 6.
marca 2017, kde sa uvádza: „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu je vyjadrená predovšetkým
v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR. Do tohto pojmu možno zaradiť aj prax vyjadrenú
opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj jednotlivo,

v doposiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia
najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory
akceptovali a vecne na ne nadviazali“. S prihliadnutím na čl. 3 C.s.p. do pojmu ustálená rozhodovacia
prax dovolacieho súdu treba zahrnúť aj rozhodnutia Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské
práva, prípadne Súdneho dvora Európskej únie.

12. V zmysle vyššie uvedeného odvolací súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej v texte aj „Najvyšší súd SR“) zo dňa 16.06.2020 vydané v konaní sp. zn. 5Cdo/42/2020,
ktoré dovolacie konanie bolo vedené o obdobnom nároku dodávateľa voči spotrebiteľovi na úroky z
úveru po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Najvyšší súd SR v uvedenej veci dospel k právnemu

záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú
by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.

13. Aj v prejednávanom spore je titulom plnenia uzavretá zmluva o úvere, a to zmluva spotrebiteľská
podliehajúca zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon o spotrebiteľských úveroch“),
ktorý nepokrýva všetky otázky vzniku úverového vzťahu, práv a povinností strán, ktoré zo zmluvného
vzťahu vyplývajú, a ani riešenie otázok, na akú dobu je dlžník povinný platiť úrok z poskytnutého úveru
a ani vzťah z úrokov z úveru a úrokov z omeškania, či výšku úrokov z omeškania, ktoré sú predmetom
úpravy Obchodného zákonníka. Najvyšší súd SR vo vyššie uvedenom rozhodnutí konštatoval, že síce

zmluva o úvere je v zmysle Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom, avšak ustanovenia
Občianskeho zákonníka sa v prípade právneho vzťahu, účastníkom ktorého je spotrebiteľ použijú vtedy,
ak v Občianskom zákonníku existuje také ustanovenie, ktoré je možné prednostne aplikovať (§ 52 ods.
2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník).14. Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 191 C.s.p. mal súd preukázané, že žaloba

žalobcu je dôvodná. Je nepochybné, že žalovaným bol poskytnutý úver vo výške 6.650 Eur. Z listinných
dôkazov, ktoré boli súdu doručené vyplýva, že zostatok dlhu na istine žalovaným poskytnutého úveru
bol ku dňu 30.09.2018 vo výške 6.015,09 Eur, žalovaní 1/ a 2/ v priebehu konania, po podaní žaloby
zaplatili sumu 340 Eur sčasti ktorej vzal žalobca žalobu späť. Žalovaní 1/ a 2/ napriek poučeniu a výzve
súdu sa k žalobe nevyjadrili, zostali v spore nečinní, nepopreli skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že

úver nesplácali riadne a včas, nereagovali na výzvu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 19.10.2015
a právny predchodca žalobcu dôvodne úver predčasne zosplatnil ku dňu 05.11.2015 a žalovaných 1/
a 2/ vyzval na zaplatenie zostatku dlhu. Rozsudkom č.k. 8Csp/101/2018-47 dňa 24.04.2019 súd už
právoplatne rozhodol (prvý výrok rozsudku) viď bod 7. tohto rozsudku.

15. V zmysle záverov v bode 13. tohto rozsudku, je však nutné uznať, a uvedené nespochybnil ani súd

prvej inštancie rozsudku sp. zn. 8Csp/101/2018, že zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka,
avšak ani Občianskeho zákonníka a ani zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva zákaz dohody
účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru.
Uvedené dojednanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny však
podľa odvolacieho súdu nepochybne jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre

svojuekonomickúsituáciudostalsplnenímsplátokdoomeškaniasosplácaním úveru,muselvdôsledku
vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru, platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny,
zaplatilbyvkonečnomdôsledkusumuneprimeranevysokúakonáhraduzaposkytnutiepeňazí.Najvyšší
súd SR v rozsudku sp.zn. 5Cdo/42/2020 jednoznačne dospel k záveru (s ktorým sa stotožnil aj odvolací
súd a dosiaľ odvolací súd z uvedeného záveru vychádzal aj vo svojej doterajšej rozhodovacej činnosti),

že dojednanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny, po vyhlásení
predčasnej doby splatnosti úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, v dôsledku čoho je takéto dojednanie porušením ustanovenia § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Na druhej strane však postavenie veriteľa sa aj bez uvedeného dojednania
nezhorší, pretože v prípade, ak mu v dôsledku nesplatenia úveru v dohodnutej dobe vznikne škoda,

jeho právo zostáva zachované po zohľadnení zaplatených úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu
paušalizovanej náhrady škody. Je teda zrejmé, že pokiaľ sa žalobca v odvolaní odvolával na dojednanie,
na základe ktorého boli žalovaní 1/ a 2/ povinní uhradiť žalobcovi úroky z úveru až do zaplatenia istiny,
takéto dojednanie je neplatné.

16. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí ale následne v úvahe o rozsahu nároku žalobcu - dodávateľa
vočispotrebiteľovititulomplneniazozmluvyoúveredospelkzáveru,ževprípadevyhláseniapredčasnej
splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny, nie však do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, z
ktorého právneho záveru vychádzal pri rozhodovaní v prejednávanej veci okresný súd, ale v takej výške,
„akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí“.

17. V bode 19 svojho uznesenia odvolací súd vymedzil úlohu okresného súdu v ďalšom konaní a to v
zmysle intencií rozhodnutia Najvyššieho súdu SR posúdiť nárok žalobcu na priznanie zmluvných úrokov
z úveru aj po predčasnej splatnosti úveru a v akom rozsahu by žalobcovi úrok prináležal, teda vo výške,
ktorú by pri riadnom plnení povinností dlžník mal zaplatiť ako cenu peňazí.

18. V súvislosti so zákonom vyžadovanými podmienkami pre právne účinné predčasné zosplatnenie
celého dlhu v prípade plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, ustanovenie
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ako lex specialis k všeobecnému ustanoveniu § 565 Občianskeho
zákonníka, upravuje podmienku, podľa ktorej dodávateľ môže uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho

zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
V danom prípade bola splatnosť mesačných splátok dohodnutá ku 10. dňu v mesiaci. Žalovaní 1/ a 2/
ostatnú úhradu mesačnej splátky pred zosplatnením úveru realizovali dňa 10.06.2015. Žalobca v súlade
s § 565 Občianskeho zákonníka vyhlásil dňa 05.11.2015 predčasnú splatnosť celého úveru. V lehote nie

kratšej ako 15 dní do zosplatnenia úveru (listom zo dňa 20.10.2015) upozornil žalovaných na uplatnenie
práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že k uvedenému dňu mali byť žalovaní v omeškaní
s úhradou sumy vo výške 688,13 Eur. Ku dňu predčasného zosplatnenia úveru (05.11.2015) uplynuli tri
mesiace od omeškania so zaplatením splátky splatnej dňa 10.07.2015.19. V súlade s § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, „ak právnym predpisom alebo
rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že

viacdlžníkovmátomuistémuveriteľovisplniťdlhspoločneanerozdielne,jeveriteľoprávnenýpožadovať
plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.“, na zaplatenie
zmluvných úrokov z nesplatenej časti úveru súd zaviazal oboch žalovaných spoločne a nerozdielne v
zmysle záverov uvedených v bodoch 16., 17. a 18. tohto rozsudku.

20. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

23. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p. lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd
môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd

rozhodol o povinnosti žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť dlžnú sumu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
lebo nezistil odôvodnenosť prípadu pre určenie dlhšej lehoty.

24. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca mal
v spore plný úspech, preto má voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku na Okresný súd Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné

spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré
subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej

splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení

odvolacieho konania.
Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.