Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/35/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717207905
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5717207905.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a

členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľky MUDr. L.
Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. O. XX, R., zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Silvia Tatarková,
s.r.o., so sídlom Škultétyho 472/10, Martin, proti otcovi MUDr. B. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX
XX E. XXX, zastúpeného JUDr. Katarínou Turanskou, advokátkou so sídlom L. V. XXXXX/XXP., R., v
konaní o určenie otcovstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu L. Z. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. O. XX, R., zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny v Martine, ako aj v konaní o určenie príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej

matke, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 10Pc/13/2017-336 zo
dňa 21.11.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o výživnom (III., VII.) p o t v r d z u j e .

Vo výroku o náhrade trov konania (X.) z r u š u j e a v tejto časti mu v r a c i ana ďalšie konanie.

V ostatných častiach (I., II., IV., V., VI., VIII., IX., odvolaním nenapadnutých ponecháva rozsudok

nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd vo výroku I. konanie o určenie otcovstva otca k maloletej zastavil a v
II. výroku zveril maloletú do osobnej starostlivosti navrhovateľke, ktorá bude zastupovať a spravovať
jej majetok. Vo výroku III. rozhodol, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej od XX.XX.XXXX
bežným výživným vo výške 250,- eur mesačne, zročným vždy do 20. dňa v mesiaci vopred nasledujúci
mesiac k rukám navrhovateľky a s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku sumou 50,- eur na tvorbu
úspor maloletej, ktorú sumu bude poukazovať na osobitný účet zriadený navrhovateľkou na tvorbu úspor
pre maloletú a to vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na nasledujúci mesiac. V IV. výroku rozhodol, že

navrhovateľka je povinná do 7 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zriadiť osobitný účet pre maloletú na
tvorbu úspor a otcovi číslo tohto účtu bezodkladne oznámiť s tým, že na nakladanie s prostriedkami na
účtemaloletejjepotrebnýsúhlassúdu(V.výrok).VVI.výrokuuložilpovinnosťotcoviprispievaťnavýživu
a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke - navrhovateľke príspevkom vo výške 250,- eur mesačne
z účinnosťou od XX.XX.XXXX do 30.09.2018. Vo výroku VII. rozhodol, že dlh na bežnom výživnom
na maloletú za obdobie od 11.05.2017 do 30.11.2018 v sume 2.449,35 eur je otec oprávnený splácať
splátkami vo výške 100,- eur, splatnými spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po

právoplatnosti rozsudku s tým, že nezaplatením zročnej splátky sa stáva zročný celý dlh s tým, že
dlh na príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov navrhovateľky za obdobie od 01.05.2017
do 30.09.2018 v sume 4.250,- eur je otec oprávnený splácať mesačnými splátkami v sume 250,- eur,
zročnými vždy do 20. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku k rukámnavrhovateľky, pričom nezaplatením zročnej splátky sa stáva zročným celý dlh (VIII. výrok). Vo zvyšku
návrh navrhovateľky zamietol (IX. výrok) a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov
konania (X. výrok).

2) Vzhľadom na uznávací prejav otca pred súdom, konanie o určenie otcovstva k maloletej zastavil
podľa ust. § 109 CMP a následne rozhodoval o úprave práv a povinností rodičov k maloletej a
o nárokoch nevydatej matky vo vzťahu k otcovi. Keďže návrhy všetkých účastníkov a kolízneho
opatrovníkasmerovaliktomu,abybolamaloletázverenádoosobnejstarostlivostinavrhovateľky,vktorej

starostlivosti sa dieťa od narodenia nachádza a v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky,
zveril maloletú do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Otcovi určil vyživovaciu povinnosť v súlade s ust. § 62 Zákona o rodine a to tak, že až od podania návrhu
priznal bežné výživné vo výške 250,- eur mesačne a sumu 50,- eur na tvorbu úspor, nakoľko bol názoru,
že toto zodpovedá finančným možnostiam otca aj keď čiastočne prevyšujú dôvodné potreby maloletej
týkajúce sa bežného denného výživného. V danom prípade nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa k

tomu, aby výživné priznal od narodenia dieťaťa, nakoľko navrhovateľka neakceptovala lacnejší spôsob
vykonania testu anonymným testom DNA, ktorý navrhoval otec, a preto nemohol konštatovať, že by
určenie otcovstva súhlasným vyjadrením rodičov pred matričným úradom na základe testu otcovstva
vykonaného mimo súdneho konania zlyhalo len na postoji otca. Následne určil dlh na výživnom za
obdobie od podania návrhu (11.05.2017) do 30.11.2018, ktoré by malo predstavovať sumu 4.919,35 eur,

avšak otec zaplatil navrhovateľke sumu 2.340,- eur, a preto dlh na výživnom predstavuje sumu 2.449,35
eur, ktorý dlh súd otcovi umožnil splácať sumou 100,- eur, ktorá je zročná spolu s bežným výživným.
Vo zvyšnej časti, kde žiadala pre maloletú priznať viac, jej návrh zamietol. Pokiaľ si navrhovateľka
uplatnila nároky podľa ust. § 74 ods. 1 Zákona o rodine, týmto vyhovel len čiastočne keď jej priznal
príspevok na výživu až od 01.05.2017 do 30.09.2018, kedy uplynuli dva roky od narodenia dieťaťa.

Začiatok mája 2017 považoval za rozhodujúci moment, kedy sa finančná situácia navrhovateľky oproti
situácii ktorú mala, pokiaľ ide o príjem pred nástupom na materskú dovolenku rapídne zmenila a táto
situácia odôvodňovala nárok, aby otec dieťaťa, za ktorého navrhovateľka nie je vydatá jej kompenzoval
pokles jej príjmov v súvislosti so starostlivosťou o spoločné dieťa. Dlh na výživnom za uvedené obdobie
predstavuje pri výške príspevku 250 eur mesačne sumu 4.250,- eur, ktorú sumu umožnil otcovi splácať

sumou po 250,- eur mesačne. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 52 CPM, pričom neaplikoval
ust. § 53 CMP vzhľadom na skutočnosť, že nielen vinou otca nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným
vyhlásením rodičov pred matričným úradom. Otec navrhoval vzhľadom na svoj príjem lacnejší test DNA
na učenie otcovstva, ktorého výsledok by akceptoval s čím navrhovateľka nesúhlasila a žiadala drahší
test vykonaný súdnym znalcom, čo viedlo k podaniu návrhu na určenie otcovstva. Navyše nie všetkým

nárokom navrhovateľky bolo vyhovené, a preto považoval za spravodlivé, aby každý z nich znášal trovy
konania sám.

3) Proti tomuto rozhodnutiu, čo do výrokov III., VII. a X., podala odvolanie v zákonom stanovenej
lehote navrhovateľka. Mala za to, že súd nesprávne vyhodnotil všetky predložené dôkazy a skutkové

tvrdenia a že sú dané dôvody osobitného zreteľa na priznanie výživného spätne tak, ako to umožňuje
ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Nesúhlasila s tým, že súd priznal výživné na maloletú len odo dňa
začatia súdneho konania, nakoľko nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa. Mala za to, že tieto boli
v konaní riadne preukázané. Dôvod, ktorý jej bránil v podaní návrhu na úpravu rodičovských práv a
povinnosti skôr je ten, že otec chcel mať otcovstvo potvrdené DNA testami, táto dohoda zlyhala nie z

dôvodu, že by navrhovateľka nechcela vykonať lacnejší spôsob, ale preto, že tento spôsob by mohol
otec spochybňovať. Pre navrhovateľku bol navyše neakceptovateľným, najmä pre možnosť manipulácie
so vzorkami a následne falošne negatívnymi výsledkami, keďže otec mal v úmysle sám doručiť vzorky
do ním vybraného laboratória, čo by celú záležitosť ohľadom určenia otcovstva a platenia výživného
oddialilo. Z dôvodu právnej aj skutkovej istoty trvala na dôkladnom vykonaní testov DNA. Otec nechcel

vykonaniedôkladnéhotestu,abynikdenebolozverejnenéjehomeno,avšakkebystýmsúhlasil,predišlo
by sa súdnemu konaniu. Poukázala na skutočnosť, že otec o maloletú od jej narodenia neprejavil žiadny
záujem a nepodieľal sa na jej výchove a výžive. Od narodenia maloletej po podanie návrhu ubehlo
len necelých 8 mesiacov, počas ktorých na strane navrhovateľky došlo k výraznej zmene pomerov.
Uviedla, že otec neodmietal otcovstvo a až po tom, čo ho navrhovateľka vyzvala na uzavretie dohody

o finančnom vysporiadaní 3 mesiace po narodením dieťaťa začal spochybňovať otcovstvo, a preto sa
začali dohadovať o výkone testov DNA. Bolo v jej záujme danú vec riešiť v prvom rade mimosúdnou
cestou. Vzhľadom k primeranému časovému obdobiu, ktoré ubehlo od narodenia maloletej do podania
návrhu, ako aj s prihliadnutím na stresovú životnú situáciu slobodnej matky a v súvislosti s jej zlýmzdravotným stavom a v neposlednom rade aj zabezpečovanie plnohodnotnej starostlivosti o maloletú
považovala za dôvody hodné osobitného zreteľa. Otec má vyživovaciu povinnosť od narodenia dieťaťa
s tým, že maloletá má právo podieľať sa na životnej úrovni otca od narodenia. Bola názoru, že je v

rozspore s princípmi spravodlivosti, keby musela platiť trovy advokáta z vlastných prostriedkov. Trovy
konania by skonzumovali aj časť výživného, priznaného v konaní, čo je kontraproduktívne, majetkové
pomery otca sú oveľa lepšie, a preto mala za to, že je tu zákonný dôvod, aby súd priznal náhradu trov
konania nie len za trovy právneho zastúpenia ale aj za náklady spojené so znaleckým dokazovaním.
Na základe uvedeného navrhla, aby o odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že uloží otcovi

povinnosť platiť bežné výživné s účinnosťou od 30.09.2016 a čo sa týka dlhu na bežnom výživnom,
toto bude počítané za obdobie od 30.09.2016 do 30.11.2018 s tým, že navrhovateľke prizná nárok na
náhradu trov konania.

4) Otec sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5) Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65, § 66 CMP a bez
nariadenia pojednávania rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania podľa ust.
§ 389 ods. 1, písm. b/ CSP, § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo výrokoch
o výživnom (III., VII.) rozsudok ako vecne správny potvrdil. V ostatnej časti, odvolaním nenapadnutej,
ponechal rozsudok nedotknutý.

6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci v
časti o výživnom, tu sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia,
ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľky
neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej

inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

7) Skutočnosti, na ktoré poukazovala navrhovateľka v súvislosti so stanovením počiatku vyživovacej
povinnosti správne vyhodnotil súd prvej inštancie, keď aj podľa názoru odvolacieho súdu nezhody medzi
rodičmi neboli spôsobilé brániť navrhovateľke v podaní návrhu na súd. Vychádzajúc z tejto skutočnosti,

súd prvej inštancie správne vyčíslil zameškané výživné na strane otca, a preto v tejto časti odvolací súd
napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

8) K pochybeniu zo strany súdu prvej inštancie došlo pri rozhodovaní o náhrade trov konania, keď sa v
tejto časti nezaoberal možnosťou využitia ust. § 55 CMP a neskúmal, či vzhľadom na okolnosti prípadu

by sa nejavilo spravodlivým priznať náhradu trov navrhovateľke. Nemožno totiž nechať bez povšimnutia
skutočnosť, že v prejednávanej veci sa jednalo o záujem maloletého dieťaťa, kde sa vyžaduje súčinnosť
obidvoch rodičov a nemožno konštatovať, že by výlučne zavinením jedného došlo k podaniu návrhu na
súd. Z tohto pohľadu potom nemožno spravodlivo žiadať výlučne od navrhovateľky, aby znášala trovy
konania, keď nemala inú možnosť domáhať sa práv dieťaťa ako prostredníctvom súdu.

9) Keďže súd prvej inštancie sa touto okolnosťou v dôvodoch svojho rozhodnutia nezaoberal
(prihliadajúc na ust. § 55 CMP), musel odvolací súd v tejto časti rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie.

10) Bude vecou súdu prvej inštancie vyhodnotiť všetky rozhodujúce skutočnosti a zvážiť, či a v akom
rozsahu prizná navrhovateľke náhradu trov konania.

11) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).