Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. marec 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/149/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7507205707
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7507205707.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov
JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobkyne: N.. I. Y., T.. X.X.XXXX, H.
D. Y., Y. XX, zastúpenej JUDr. Tiborom Šafárikom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20,
proti žalovaným v 1. rade: Mesto Košice, so sídlom v Košiciach, Trieda SNP 48/A, v 2. rade: Mestské
lesy Košice, a.s., so sídlom v Košiciach, Južná trieda 11, IČO: 31 672 981, zastúpených Advokátskou

kanceláriou GOREJ Legal, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Krmanova 14 a v 3. rade: V. Y., T.. XX.X.XXXX,
H. D. Y., Y. X, zastúpenému JUDr. Zoltánom Koreňom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska
2/A, o určenie neplatnosti podnájomnej zmluvy, o vypratanie nehnuteľnosti a odstránenie neoprávnenej
stavby, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 5. februára 2020
č.k. 7C/146/2007 - 375

r o z h o d o l :

M e n í výrok I. uznesenia tak, že V časti o určenie neplatnosti podnájomnej zmluvy stranám sporu

náhradu trov konania nepriznáva.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) napadnutým uznesením rozhodol
v konaní, ktoré bolo právoplatne skončené rozsudkom z 29.5.2013 v spojení s opravným uznesením

z 11.2.2014 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 8.4.2014 sp. zn. 5Co/617/2013, o
trovách celého konania nasledovne:
I. V časti o určenie neplatnosti podnájomnej zmluvy žalobkyňa nemá právo na náhradu trov konania,
žalovanému 1/ náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznáva a žalovaným 2/ a 3/ priznáva voči
žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté
samostatným uznesením.

II. V časti o vypratanie nehnuteľnosti a odstránenie neoprávnenej stavby žalobkyni priznáva voči
žalovanému 3/ nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške
tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala: 1) voči žalovaným 1/ až 3/ určenia
neplatnosti podnájomnej zmluvy uzavretej 21.2.2007 medzi žalovaným 2/ a žalovaným 3/, predmetom

ktorej bola časť pozemku parc. č. XXX/X - TTP vo výmere 11 427 m2 pozostávajúca zo zastavanej
plochy vo výmere 200 m2 a ostatnej užívanej plochy vo výmere 578 m2, podľa § 37 a § 39 Občianskeho
zákonníka, 2) voči žalovanému 3/ uloženia povinnosti vypratať a vydať žalobkyni časť nehnuteľností
zapísanej na LV č. XXX v k. ú. Y. R. ako parcela č. XXX/X - zastavané plochy vo výmere 368 m2
tak, ako bude vyznačená na geometrickom pláne vypracovanom v konaní geodetom ustanoveným
súdom a uloženia povinnosti odstrániť neoprávnenú stavbu z parcely č. 148/1 a 3) voči žalovaným

1/ až 3/ náhrady trov konania. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom z 29.5.2013 sp. zn.
7C/146/2007-274vspojenísopravnýmuznesenímz11.2.2014sp.zn.7C/146/2007-310,ktorýmzastavilkonanie v časti o určenie neplatnosti podnájomnej zmluvy z 21.2.2007 a jej dodatku č. 1 z 25.10.2007
uzavretýchmedzižalovanými2/a3/(výrokI.rozsudku),žalovanému3/uložilpovinnosťnasvojenáklady
odstrániť časť oporného múra z pozemku parc. č. 148/1 zapísaného ako parcela registra ". na LV č.

XXX v k. ú. Košické Hámre, obec Košické Hámre, okres Košice - okolie v rozsahu parcely č. XXX/X
- zastavané plochy vo výmere 11 m2 vytvorenej geometrickým plánom č. 7C/146/2007 vyhotoveným
IT.. S. H. dňa 24.5.2012 úradne overeným Správou katastra Košice - okolie dňa 31.5.2012 pod č.
553/2012, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou výroku rozsudku a vypratať uvedený pozemok parc. č.
XXX/X v rozsahu uvedenej parcely 148/4 v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II. rozsudku)

a rozhodnutie o trovách konania si vymienil podľa § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej (výrok III. rozsudku). Vo výrokoch I. a III. rozsudok nadobudol právoplatnosť 23.11.2013. Voči
výroku II. rozsudku podal odvolanie žalovaný 3/. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací rozsudkom z
8.4.2014 sp. zn. 5Co/617/2013-321, právoplatným 13.5.2014, potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu
podal dovolanie žalovaný 3/, ktoré podaním doručeným súdu 13.12.2019 zobral späť, preto Najvyšší súd

Slovenskej republiky ako dovolací súd uznesením z 22.1.2020 sp. zn. 8Cdo/306/2019 dovolacie konanie
zastavil a žalobkyni priznal náhradu trov dovolacieho konania voči žalovanému 3/ v plnom rozsahu.

3. Rozhodovanie o náhrade trov konania právne posúdil podľa § 470 ods. 1, ods. 2 prvá veta, článok 4
ods. 1, ods. 2 , § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 396 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP.

4. V časti o určenie neplatnosti podnájomnej zmluvy a jej dodatku bolo konanie zastavené z dôvodu
späťvzatia žaloby žalobkyňou. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany
sporu. Ak žalobca berie žalobu späť ako následok správania sa žalovaného po začatí konania, platí,
že zastavenie konania procesne zavinil žalovaný. V prejednávanom spore tomu tak nebolo, zastavenie

konania teda späťvzatím žaloby procesne zavinila žalobkyňa, preto jej nárok na náhradu trov konania
voči žalovaným v uvedenom rozsahu nevznikol. Žalovaný 1/ sa na pojednávaní konanom 29.5.2013
práva na náhradu trov konania vzdal ( v konaní mu trovy ani nevznikli), preto mu súd náhradu trov
konania voči žalobkyni nepriznal. Trovy v tejto časti konania však vznikli žalovaným 2/ a 3/, ktorí boli v
spore zastúpení advokátmi, preto im súd podľa § 256 ods. 1 CSP priznal voči žalobkyni nárok na ich plnú

náhradu. Súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa § 257 CSP pri rozhodovaní o
náhrade trov konania, nakoľko žalobkyňa nemala naliehavý právny záujem na požadovanom určení, čo
vo svojich vyjadreniach namietali aj žalovaní 2/ a 3/, a uvedené bolo v konečnom dôsledku aj dôvodom
späťvzatia žaloby v tejto časti.

5. V časti o vypratanie nehnuteľnosti a odstránenie neoprávnenej stavby mala žalobkyňa voči
žalovanému 3/ plný úspech, a to tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní,
preto súd podľa vyššie citovaného ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP priznal žalobkyni
voči žalovanému 3/ nárok na plnú náhradu trov prvoištančného a odvolacieho konania.

6. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote žalobkyňa, a to v rozsahu jeho I. výroku a
žiadala, aby odvolací súd tento zmenil a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. Odvolanie
odôvodnila tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Je zarážajúce, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy pri rozhodovaní o náhrade trov konania
medzi žalobkyňou a žalovanými v 2. a 3. rade závery tvoriace odôvodnenie rozsudku Krajského

súdu v Košiciach sp.zn. 5Co/617/2013 zo dňa 8.4.2014, kde sa konštatuje, že žalovaný v 2. rade v
konaní vystupoval iba v časti konania o určenie neplatnosti, a to absolútnej, podnájomnej zmluvy zo
dňa 21.2.2017 a jej dodatku, v tejto časti bolo konanie rozsudkom súdu zastavené dňa 29.5.2013,
rozsudok je právoplatný, teda ešte v roku 2013, a zástupca žalovaného v 2. rade sa ku odvolaniu
žalovaného v 3. rade vyjadrovať nebude. Z vyjadrenia žalobkyne v odvolacom konaní vyplýva, že

podnájomná zmluva, ktorou žalovaný v 2. rade prenechal do podnájmu GP č. 7/2007 zo dňa 5.2.2007
novovytvorenú parcelu č. 149, ktorá značnou mierou zasahovala do parc. č. XXX/X vlastnícky patriaca
žalobkyni, bola podnájomná zmluva v tejto časti absolútne neplatným právnym úkonom. Rovnako
absolútnou neplatnosťou je postihnutý akýkoľvek dodatok k takémuto právnemu úkonu. Žalovaný v
3. rade sa zaviazal využiť predmet podnájmu na záhradkársko-rekreačné účely s tým, že sa jedná

o existujúcu rekreačnú chatu a jej bezprostredné okolie. Podľa článku 7 bod 7. podnájomnej zmluvy,
každá zmena alebo stavebná úprava vykonaná na predmete podnájmu, mala byť predtým písomne
povolená nájomcom. Žalovaný v 3. rade v konaní netvrdil, ani nepreukázal, že by mal písomné povolenie
stavebnej úpravy spočívajúce v stavbe oporného múru na prenajatom pozemku vystavané žalovanýmv 2. rade ako nájomcom, teda oprávnenosť stavby. Keďže predmetom podnájomnej zmluvy bola aj
časť pozemku teraz parc. reg. "X. Y. Č.. XXX/X druh pozemku - zastavané plochy vo výmere 368 m2 v
jej výlučnom vlastníctve, bola podnájomná zmluva v tejto časti absolútne neplatným právnym úkonom.

Vo veci na pojednávaní dňa 29.5.2013 zobrala žalobu v časti určenia neplatnosti podnájomnej zmluvy
a jej dodatku voči žalovaným v 1. - 3. rade späť z dôvodu, že keďže v konaní mohla priamo žalovať
o splnenie povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, prípadne z právneho vzťahu v zmysle § 80 písm. b/
O.s.p., išlo o typické sporové konanie, v ktorom súd rozhodol deklaratórne, že povinnosť žalovaného vo
sfére hmotného práva existuje a táto deklarácia sa prejavila vo výroku rozhodnutia súdu ukladajúceho

žalovanému túto hmotnoprávnu povinnosť splniť. Pri tejto žalobe o splnenie povinnosti jej postačil výrok
súdu týkajúci sa zásahu do jej vlastníckeho práva a odpadla jej povinnosť preukázať tzv. naliehavý
právny záujem. Bola toho názoru, že súd prvej inštancie mal o trovách konania v I. výroku rozhodnutia
rozhodnúť v súlade s § 257 CSP, podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitého zreteľa. Za takéto dôvody CSP vyžaduje, aby v aktuálnom prípade išlo
o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitého zreteľa. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach

daného sporu. V prejednávanom prípade poukázala na uznesenie NS SR sp.zn. 6 MCdo/5/2011, z
ktorého citovala relevantnú časť a mala za to, že ide výlučne o náhradu trov konania podľa I. výroku
uznesenia, ktoré by si strany sporu mali znášať samy. Ona zastavenie konania o absolútnu neplatnosť
podnájomných zmlúv pre nepreukázanie existencie naliehavého právneho záujmu, rozhodne nezavinila.
Z uvedených dôvodov navrhla odvolaciemu súdu rozhodnúť o I. výroku vo veci náhrady trov konania

tak, ako uviedla v petite svojho odvolania.

7. Žalovaní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas

oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§365 ods. 1 písm. h/ CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobkyne je dôvodné.

9. Odvolanie žalobkyne bolo podané voči napadnutému uzneseniu výlučne proti jeho I. výroku, ktorým
súd rozhodol o náhrade trov konania v časti o určenie neplatnosti podnájomnej zmluvy, súčasne odvolací
súd II. výrok napadnutého uznesenia nepovažuje za výrok závislý vo vzťahu k odvolaním napadnutému
I. výroku, súčasne nejde ani o ďalší prípad stanovený v § 379 písm. b/ a c/ CSP, kedy odvolací súd
nie je rozsahom odvolania viazaný, na základe čoho napadnuté uznesenie v časti II. výroku nadobudlo

právoplatnosť a nebolo predmetom odvolacieho prieskumu.

10. Podstatou odvolania žalobkyne je názor o tom, že súd prvej inštancie mal o trovách konania v I.
výroku rozhodnutia rozhodnúť v súlade s § 257 CSP a stranám sporu náhradu trov konania nepriznať.

11. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

12. Podľa § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa. Citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti

za výsledok (§ 255 CSP), aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd podľa
neho nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí
zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane.
Dôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,anivýnimočnéokolnostizákonneuvádzaaniexemplifikatívne.Výklad
týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom

voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009, sp. zn. 5 Cdo 67/2010 či sp. zn. 3 MCdo 46/2012) ustanovenie §
257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle
svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú
zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť

trovy konania výnimočne prihliadnuť. Priamo z textu zákonného ustanovenia vyplýva, že súd by mal
podľa neho rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch. Zmyslom predmetného zákonného ustanovenia
je, že ak súd zvolí postup podľa neho, nemôže žiadnej zo strán (ani úspešnej, ani neúspešnej) priznať
náhradu trov konania. Napriek doslovnému zneniu ustanovenia § 257 CSP, nepriznanie sa môže týkaťvšetkých trov alebo len ich časti. Na účely moderácie nie je rozhodujúce, na základe akej zásady boli
trovy uložené a ktorá strana ich má platiť; moderovať možno aj trovy zastaveného konania (pozri tiež
Nález ÚS SR z 10.10.2018 sp. zn. I. ÚS 168/2018).

13. Aplikácia vyššie citovaného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch
a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.

14. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia, súd síce na strane jednej správne vychádzal

zo zistenia, že konanie v tejto časti (v časti o určenie neplatnosti podnájomnej zmluvy) bolo zastavené
z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyňou a správny je tiež jeho záver o tom, že zastavenie konania
procesne zavinila žalobkyňa svojim späťvzatím, jeho následné zhodnotenie neexistencie dôvodov
hodných osobitného zreteľa je však nesprávne.

15. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho

na daný prípad interpretoval. Tým je naplnený odvolaním uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.
1 písm. h/ CSP.

16. Z napadnutého uznesenia vyplýva, že súd sa vo vzťahu k postupu podľa § 257 CSP obmedzil iba na
konštatovanie, že nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa § 257 CSP s odôvodnením,

že žalobkyňa nemala naliehavý právny záujem na požadovanom určení a uvedené bolo v konečnom
dôsledku aj dôvodom späťvzatia žaloby.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie nepripustil (vylúčil) možnosť postupu podľa §
257 CSP poukazom na okolnosť, ktorá mala relevanciu vo vzťahu ku skúmaniu otázky zavinenia na

zastavení konania, ktorá z tohto dôvodu nemôže byť posudzovaná ako okolnosť, pre ktorú je/nie je
odôvodnený postup podľa § 257 CSP.

18. Ďalej podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie nezhodnotil všetky okolnosti, ktoré mohli
mať význam pre rozhodnutie o trovách konania, pokiaľ ide o aplikáciu § 257 CSP.

19. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v časti nároku o určenie neplatnosti podnájomnej zmluvy
každopádne rezonuje okolnosť, ktorá vyplýva tiež z podaného odvolania, a to, že napriek skutočnosti,
že konanie v časti tohto nároku bolo zastavené pre späťvzatie, to, či podnájomná zmluva je (ne)platná,
súd skúmal v konaní ako predbežnú otázku, pretože posúdenie, či podnájomná zmluva je (ne)platná,

bolo podstatným pre posúdenie dôvodnosti ďalších v konaní uplatnených nárokov. V tejto súvislosti
je potrebné tiež zdôrazniť, že v konečnom dôsledku súd posúdil túto predbežnú otázku v prospech
žalobkyne, keď jej dal za pravdu, a posúdil zhodne s jej názorom, že podnájomná zmluva (následne jej
dodatok) je absolútne neplatná.

20. Súd prvej inštancie, pokiaľ sa zaoberal prípadnou aplikáciou postupu podľa § 257 CSP, nechal tieto
okolnosti bez povšimnutia a nezaoberal sa nimi vôbec, hoci ich posúdenie je relevantným.

21. Práve okolnosti, ktoré odvolací súd popísal v bode 19. odôvodnenia tohto uznesenia, na ktoré vo
svojej podstate poukázala tiež odvolateľka, predstavujú okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým

bolo potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.
Prihliadnutím na uvedené okolnosti nastala situácia, kedy nebolo možné žiadnej zo strán (ani úspešnej,
ani neúspešnej) priznať náhradu trov v tejto časti konania.

22. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

23. Zo všetkých uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho
napadnutom rozsahu (výroku I.) zmenil podľa § 388 CSP tak, že stranám sporu náhradu trov konania
v časti o určenie neplatnosti podnájomnej zmluvy nepriznal.

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konanianepriznal; žalobkyni žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli a žalovaní neboli úspešní
v odvolacom konaní.

25. Toto rozhodnutie prijal senát pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).