Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. marec 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 25Sa/27/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3019200161
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3019200161.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Radičovou v právnej veci žalobcu:

Complex HM, s. r. o., so sídlom Dvory 581, Púchov, IČO: 45 517 991, právne zast.: JUDr. Ing. Zuzana
Kvaková, advokát, so sídlom Žilina, J.M.Geromettu 146/1 proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie,
Bratislava, Ul. 29. augusta 8 a 10, za účasti ďalšieho účastníka A. O. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
R. X, XX-XXX Q., Z., F. Z., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 12171-4/2019-BA zo dňa
22. januára 2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej a ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo
dňa 05.02.2014 č.: 21020-1/2014/PB rozhodla, že zamestnancovi A. O. D. zaniklo povinné nemocenské
poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej
legislatívy dňa 31.10.2013. Rozhodla podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý a § 210 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. o soc. poistení“) a v
odôvodnení rozhodnutia poukázala na príslušné ustanovenia zák. o soc. poistení, ako i na Nariadenie
(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho

zabezpečenia v znení Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo dňa 16.09.2009
(ďalej len „základné nariadenie“) a vykonávacie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
987/2009 zo dňa 16.09.2009 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“), ktorým sa vykonáva nariadenie
č. 883/2004. Poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia (ďalej len „ZUS“) určila, že pán A. O. D.
podlieha odo dňa 01.11.2011 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky, na
základe čoho žalovaná vydala formulár E101 (PD A1), podľa ktorého sa na uvedeného zamestnanca
od 01.11.2011 do 31.10.2013 vzťahuje legislatíva SR. Dňa 08.03.2013 správny orgán vykonal u

zamestnávateľa (žalobcu) kontrolu a zistil, že zamestnávateľ vykazuje znaky schránkovej firmy a
predpokladá sa, že k reálnemu výkonu činnosti jeho zamestnancov nedochádza. Keďže pán A. O.
D. reálne nevykonáva činnosť ako zamestnanec na území Slovenskej republiky, nemôže podliehať
slovenským právnym predpisom.

2. Na odvolanie žalobcu, žalovaná napadnutým rozhodnutím podľa § 218 ods. 2 zákona č.
461/2003 Z.z. odvolanie v celom rozsahu zamietla a potvrdila rozhodnutie prvostupňového orgánu

napadnutým rozhodnutím. V odôvodnení rozhodnutia poukázala na zistený skutkový stav, z ktorého je
nesporné, že zamestnávateľ (žalobca) prihlásil zamestnanca (ďalší účastník) do registra poistencov a
sporiteľov starobného dôchodkového sporenia od 01.11.2011 do 31.12.2013. Za účelom preukázania
reálneho výkonu činnosti zamestnancov žalobcu vykonal prvostupňový správny orgán kontrolu, nazáklade ktorej dospel k záveru, že zamestnanec reálne nevykonáva činnosť na území Slovenskej
republiky a predmetné skutočnosti oznámil ZUS, ktorá stanovisko Sociálnej poisťovne akceptovala.
Žalovaná zdôraznila, že zamestnanec nemôže byť prihlásený do poistenia v rozpore s koordinačnými

nariadeniami. Skončením platnosti formulárov PD A1 zanikol dôvod na registráciu zamestnanca v
systéme sociálneho poistenia SR a preto prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie o zániku
sociálnehopoistenia,ktorýmdeklaroval,žezamestnanecpodliehalslovenskejlegislatívedo31.10.2013.
Keďže žalobca zamestnanca prihlásil do registra poistencov až do 31.12.2013, bola Sociálna poisťovňa
povinná odstrániť dôsledky nesprávnej registrácie zamestnanca. Žalovaná zároveň poukázala na

skutočnosť, že poľská inštitúcia - ZUS v súlade s článkom 16 (2) vykonávacieho nariadenia jej doručila
oznámenie, ktorým určila, že pán A. O. D. podlieha od 1 novembra 2013 právnym predpisom sociálneho
zabezpečenia Poľskej republiky. Vzhľadom k tomu, že Sociálna poisťovňa, ako inštitúcia dotknutého
členského štátu toto určenie nenamietala, stalo sa v súlade s článkom 16 (3) vykonávacieho nariadenia
definitívnym. Z uvedených dôvodov námietky odvolateľa nezakladajú dôvod na zmenu alebo zrušenie
napadnutého rozhodnutia.

3. Žalobca žalobou podanou v zákonnej lehote žiadal preskúmať vyššie uvedené rozhodnutie
žalovanej a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie. Poukázal na to,
že žalovanej zo strany ZUS bolo doručené oznámenie, že zamestnanec žalobcu podlieha v období od
01.11.2011 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky, žalovaná toto určenie

nenamietala a vystavila zamestnancovi formulár PD A1 na obdobie od 01.11.2011 do 31.10.2013.
Až po vydaní prvostupňového rozhodnutia o zániku povinného nemocenského poistenia, povinného
dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy doručila
ZUS oznámenie o určení, že zamestnanec žalobcu A. O. D. od 01.11.2013 podlieha právnym predpisom
Poľskej republiky. Zamestnanec žalobcu s takto určenou legislatívou nesúhlasil, využil prostriedky

právnej obrany, pričom konanie doposiaľ v Poľsku nebolo právoplatne ukončené. Napriek odvolaniu
žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaná napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu potvrdila, stotožnila sa s jeho postupom. Žalobca v žalobe namietal prekročenie právomoci
žalovanej citujúc článok 2 ods. 1, článok 11 a článok 13 ods. 3 základného nariadenia a článok 16 ods.
1, 2 a 4 vykonávacieho nariadenia. V danej veci je nesporné, že zamestnanec žalobcu má bydlisko v

Poľskej republike a teda na určenie uplatniteľnej legislatívy je príslušná ZUS a nie prvostupňový správny
orgán, a to s poukazom na článok 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. V prípade, že súd dospeje k
záveru, že správny orgán mal oprávnenie na vydanie rozhodnutia podľa § 178 ods. 1 písm. a) zák.
o soc. poistení, namietal samotnú spornosť vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu a tiež namietal
žalobca zákonnosť rozhodnutia pre absenciu vzájomného dialógu a zmierovacieho postupu podľa

rozhodnutia č. A1 z 12.júna 2009 Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia
o zavedení postupu dialógov a zmierovacieho postupu, týkajúceho sa platnosti dokumentov, určenia
uplatniteľných právnych predpisov a poskytovania dávok podľa Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 883/2004 (ďalej len „rozhodnutie č. A1“) a tiež nezákonné prerušenie konania o
odvolaniach. Žalobca vyslovil názor, že v stanoviskách členských štátov v danej veci je s poukazom na

vydaný formulár PD A1 verifikovaná rozdielnosť a preto mal medzi žalovanou a ZUS prebehnúť dialóg,
ktorého existencia musí byť objektívne preukázaná, a teda musí byť súčasťou administratívneho spisu
správnych orgánov, čo v danom prípade v administratívnom spise nie je, a preto má za to, že zmierovací
dialóg neprebehol, nebol dodržaný procesný postup určenia uplatniteľnej legislatívy. Pokiaľ sa týka
prerušenia odvolacieho konania, poukázal na to, že žalovaná prerušila konanie z dôvodu nemožnosti

presného a úplného zistenia skutkového stavu rozhodnutím zo dňa 16.12.2015 a následne účelovo
v konaní pokračovala, i keď žiadne nové skutočnosti v rozhodnutí neuviedla, nezaoberala sa tým,
či je v Poľsku proces určenia uplatniteľnej legislatívy ukončený, nedopytovala sa, či v čase vydania
napadnutého rozhodnutia prebiehali v Poľsku súdne konania. Žalobca ďalej namietal nepreukázanie
reálnej činnosti jeho zamestnanca na území SR, keď vonkajšia kontrola bola vykonaná za obdobie od

01.06.2010 do 31.01.2013 a posudzovaným obdobím v danej veci v zmysle rozhodnutia je obdobie po
01.11.2013.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala
na základné a vykonávacie nariadenia v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktoré majú prednosť pred

vnútroštátnoulegislatívouanazákladnúúlohutýchtonariadení,ktoroujeurčenieuplatniteľnejlegislatívy.
Zároveň poukázala na povinnosti inštitúcii členských štátov na základe čl. 76 základného nariadenia,
a to spoluprácu, vzájomné informovanie o relevantných skutočnostiach. Kontrolou so zameraním na
preverenie reálneho výkonu zamestnancov žalobcu na území SR správny orgán zistil rozhodujúceskutočnosti, pre ktoré dospel k záveru, že zamestnanec žalobcu reálne nevykonáva činnosť na území
SR, čo správny orgán v zmysle čl. 76 (4) základného nariadenia oznámil poľskej inštitúcii soc.
zabezpečenia - ZUS, ktorá jeho stanovisko akceptovala. Žalovaná poukázala na článok 16 ods. 1, 2, 3

vykonávaciehonariadenia,podľaktorýchZUSakopríslušnáinštitúciapredbežneurčila,žezamestnanec
podlieha právnym predpisom SR, s čím žalovaná súhlasila a vystavila zamestnancovi formulár PD
A1. Následne Sociálnej poisťovni bolo v súlade s článkom 16 (2) vykonávacieho nariadenia doručené
oznámenie ZUS Oddzial w Bielsku-Bialej č. 020000/70/2015-UBS OM PW-28 zo dňa 12.02.2015,
ktorým ZUS určila, že zamestnanec žalobcu od 01.11.2013 podlieha právnym predpisom sociálneho

zabezpečenia Poľskej republiky. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa, ako inštitúcia dotknutého
členského štátu, toto určenie nenamietala, stalo sa v súlade s čl. 16 (3) vykonávacieho nariadenia
definitívnym. Z uvedeného je zrejmé, že zamestnancovi žalobcu bola uplatniteľná legislatíva určená zo
strany ZUS v zmysle čl. 16 (2) v spojení s čl. 16 (3) vykonávacieho nariadenia, a teda nebolo potrebné
zahájiť zmierovací dialóg v zmysle rozhodnutia A1 z 12.06.2009, ako namieta žalobca. Žalovaná
poukázala na rozsudok NS SR sp.zn. 10Sžso/20/2015, v zmysle ktorého je takéto definitívne určenie pre

súd záväzné. K nedostatku právomoci žalovaná uviedla, že v danom prípade nerozhodovala o určení
uplatniteľnej legislatívy u zamestnanca žalobcu, ale prvostupňový správny orgán rozhodol len o zániku
jeho sociálneho poistenia podľa právnych predpisov SR, teda žalovaná napadnutým rozhodnutím v
spojení s prvostupňovým rozhodnutím len deklarovala skutočnosť, že zamestnancovi žalobcu zaniklo
poistenie podľa právnych predpisov SR. K námietke bezdôvodnosti prerušenia odvolacieho konania

žalovaná uviedla, že konanie prerušila aj z dôvodu predloženia prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru
EÚ a nie z dôvodu zisťovania súdnych konaní v Poľsku, pretože nie je viazaná priebehom a výsledkami
konaní o opravných prostriedkoch v administratívnych konaniach a tiež súdnymi konaniami v Poľskej
republike, a súčasne ani nemá vedomosť o akomkoľvek prebiehajúcom súdnom konaní v Poľsku.
Žalovaná zároveň poukázala na rozhodnutia iných krajských súdov v obdobných veciach, v ktorých bolo

rozhodnuté v prospech Sociálnej poisťovne.

5. Ďalší účastník sa k podanej žalobe písomne nevyjadril.

6. Krajský súd v Trenčíne o podanej žalobe rozhodol rozsudkom zo dňa 27.02.2020, č.k.

14Sa/13/2019-64 tak, že zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej a vec vrátil na ďalšie konanie,
keď dospel po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správnych orgánov k záveru, že
žalovaná nesprávne posúdila potrebu vydania rozhodnutia o zániku povinného poistenia vo vzťahu k
ďalšiemu účastníkovi konania (zamestnankyne žalobcu) a zároveň sa nedostatočne zaoberala svojou
právomocou rozhodovať o zániku povinného poistenia zamestnanca žalobcu v čase, keď už bola určená

uplatniteľná legislatíva iného členského štátu.

7. Proti rozsudku krajského súdu podala kasačnú sťažnosť žalovaná a Najvyšší súd SR rozsudkom
zo dňa 25. novembra 2020 sp.zn. 9Sžsk/54/2020 o kasačnej sťažnosti rozhodol tak, že rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 14Sa/13/2019-64 z 27.02.2020 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V

uvedenom rozsudku uviedol: „Kasačný súd pripomína, že správne súdnictvo nie je založené na princípe
verejnej žaloby, ktorý umožňuje komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho
orgánu. I keď aktívna žalobná legitimácia nemá formálne povahu procesnej podmienky konania, správny
súd je povinný ju skúmať počas celého konania. Ukrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené
a podložené a aspoň potencionálne možné. Samotné postavenie účastníka správneho konania k

naplneniu podmienky ukrátenia práv žalobcu nevedie.“

8. Kasačný súd vytkol tunajšiemu súdu, že neposúdil správne otázku aktívnej legitimácie žalobcu,
ktorá je jednou z podmienok, bez splnenia ktorej nie je možné žalobe priznať úspech a správne súdy
na jej splnenie musia prihliadať počas celého konania. Žalobca síce v podanej žalobe uvádza, že sa cíti

byť ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím a postupom žalovanej a domáha sa svojich
subjektívnych práv, ktoré však následne žiadnym spôsobom nešpecifikuje. Žalobca v podanej žalobe
poukazuje na možné ukrátenie práv svojho zamestnanca.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe opätovne

preskúmalnapadnutérozhodnutiežalovanejapostupsprávnychorgánovpredjehovydanímpodľa§199
a nasl. SSP, oboznámil sa s písomnými podaniami účastníkov konania a s pripojeným administratívnym
spisom správnych orgánov. Správny súd rozhodol vo veci verejným vyhlásením rozsudku, nakoľkožalobca nežiadal o nariadenie pojednávania a žalovaná súhlasila s rozhodnutím vo veci bez nariadenia
pojednávania.

10. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovanej v spojení s
rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, na základe ktorých bol určený zánik sociálneho
poistenia zamestnanca žalobcu - A. O. D. podľa slovenskej legislatívy dňom 31.10.2013.

11. V danej veci je medzi účastníkmi konania nesporné, že žalobca sa od 1. júna 2010

prihlásil do registra zamestnávateľov vedeného Sociálnou poisťovňou a tiež, že prihlásil
A. O. D. ako svojho zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov
starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou od 01.11.2011 do
31.12.2013. Uvedený zamestnanec je občanom Poľskej republiky s bydliskom v Poľskej republike,
ktorý vykonáva prácu ako zamestnanec a ako SZČO v rôznych členských krajinách. Žalovaná vystavila
uvedenému zamestnancovi formulár PD A1, a to na obdobie od 01.11.2011 do 31.10.2013.

12. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

14. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí,
že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením

orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

15. Správny súdny poriadok v § 178 ods. 1 priznáva aktívnu legitimáciu na podanie žaloby
na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá o sebe tvrdí,
že bola ako účastník administratívneho konania na svojich právach alebo právom chránených

záujmoch ukrátená rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy. Žiaden subjekt nie je aktívne
legitimovaný na podanie žaloby v prospech inej osoby. So zreteľom na ustanovenie § 178 ods. 1
treba považovať za náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu o tom, že bol ukrátený na svojich
právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce
z právneho predpisu. Len tak môže súd posúdiť otázku aktívnej legitimácie žalobcu.

16. Žalobupodľa§178anasl.SSPmôžepodaťlenten,ktobolsprávnymrozhodnutímaleboopatrením
ukrátený na svojich právach a nielen na svojom záujme. V správnom súdnictve pri rozhodovaní o
žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov súd poskytuje ochranu iba subjektívnym žalobcovým
právam.

17. So zreteľom na vyššie uvedené je potrebné považovať za náležitosť žaloby aj konkrétne
tvrdenie žalobcu o tom, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu,
pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Len tak môže súd posúdiť otázku
aktívnejlegitimáciežalobcu.Aktívnalegitimácianapodaniesprávnejžalobyjepodmienkou,bezsplnenia

ktorejniejemožnéžalobepriznaťúspech.Nasplnenietejtopodmienkymusísúdprihliadaťpočascelého
konania.

18. V prejednávanej veci žalobca síce v podanej žalobe uvádza, že sa cíti byť ukrátený na
svojich právach nezákonným rozhodnutím žalovanej, avšak žiadnym spôsobom nešpecifikuje, akým

konkrétnym spôsobom bol poškodený na svojich subjektívnych právach, čo konštatoval i kasačný súd
v zrušujúcom rozhodnutí.

19. Žalobca v podanej žalobe poukazuje na práva zamestnanca, namieta prekročenie právomoci
správnych orgánov s poukazom na základné a vykonávacie nariadenia, ďalej na nesprávny procesný

postup správnych orgánov a vyhodnotenie skutkového stavu, nesprávne právne posúdenie a
nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Tieto námietky sa však nedajú považovať za odôvodnenie a
preukázanieaktívnejlegitimáciežalobcu,nevyplývaznichaképrávaaprávomchránenézáujmyžalobcuboli predmetným rozhodnutím ohrozené resp. poškodené. Správny súd pripomína, že žiaden subjekt
nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby v prospech inej osoby.

20. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie
je možné priznať úspech z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že rozhodnutiami správnych orgánov bolo
zasiahnuté do jeho subjektívnych práv. I keď je nesporné, že žalobca ako zamestnávateľ platí povinné
nemocenské, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, Zákon o sociálnom poistení v ust.
§ 145 upravuje vrátenie poistného, a preto postavením žalobcu ako zamestnávateľa, ktorý platí poistné,

nebolo zasiahnuté do jeho majetkovej sféry a práv.

21. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného
dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

22. Zuvedenýchdôvodovsprávnysúdžalobuakonedôvodnúzamietolanámietkamižalobcuvpodanej

žalobe sa už opätovne nezaoberal, nakoľko ich dôvodnosť či nedôvodnosť, s poukazom na skutočnosť,
že žalobca nepreukázal, že rozhodnutiami správnych orgánov bolo zasiahnuté do jeho subjektívnych
práv, je v danej veci pre rozhodnutie súdu nepodstatná.

23. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 a § 169 SSP tak, že úspešnej žalovanej

a ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca
odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.
2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.