Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. apríl 2020

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/74/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216202683
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2020:2216202683.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobcu: H. H., N.. XX.XX.XXXX,

C. A. V. XX, zastúpeného: Advokátska kancelária Legal cases, s. r. o., Dunajská Streda, Alžbetínske
nám. 328, proti žalovaným: 1/ Z. B. K., N.. XX.XX.XXXX, občan Maďarskej republiky, t. č. bytom Q.K.
N. Y. X a 2/ S. Á., N.. XX.XX.XXXX, C. A. Š., Č. V., W. XXX/X, zastúpenej JUDr. Beatricou Babačovou,
advokátkou, Šamorín, Hlavná 43, o zaplatenie 12.707,09 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi 12.707,09 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu voči žalovanej 2/ z a m i e t a .

Súd priznáva žalovanej 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobou zo dňa 29.02.2016 (po rozšírení peňažného nároku písomným podaním zo dňa 16.06.2016)
sažalobcadomáharozhodnutiasúdu,ktorýmbyzaviazalžalovanýchspoločnekvydaniubezdôvodného
obohatenia za neoprávnené užívanie nehnuteľnosti za obdobie od 31.08.2014 a 25.04.2016 vo výške
celkom 11.900 eur (za 19 mesiacov po 600 eur mesačne a k tomu 500 eur za apríl 2016) a ďalej nárok

rozšíril o náhradu škody vo výške 807,09 eur. Nárok odôvodnil tým, že žalobca je výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom zmluvy o budúcej (kúpnej) zmluve zo dňa 07.08.2014 uzavretej
medzižalobcomažalovaným1/,nazákladektorejsažalovaný1/donehnuteľnostinasťahoval.Žalovaný
1/ nedodržal zmluvnú povinnosť a nevyzval žalobcu na uzavretie kúpnej zmluvy,
avšak nehnuteľnosť ani dobrovoľne nevypratal a neoprávnene ju naďalej užíva napriek opakovaným
výzvam žalobcu. Žalovaný 1/ sa tak od 31.08.2014 na nehnuteľnosti zdržiaval bez právneho dôvodu a
bez súhlasu žalobcu. Žalobca zistil, že v rodinnom dome žalovaný 1/ býva so žalovanou 2/, ktorá sa v

dome zdržiava bez právneho dôvodu. Voči obom si preto žalobca uplatňuje za neoprávnené užívanie
nehnuteľnosti z titulu bezdôvodného obohatenia úhradu obvyklého nájomného sumou 600 eur mesačne,
ktorá suma zodpovedá výške obvyklého nájomného za užívanie porovnateľného rodinného domu v
centre mesta Šamorín. Po podaní žaloby žalobca zistil, že žalovaný 1/ sa nachádza vo výkone väzby
a nehnuteľnosť opustila medzičasom aj žalovaná 2/ (ktorá však odmietla žalobcovi vydať kľúče od
nehnuteľnosti a odovzdať mu nehnuteľnosť). Po výmene zámkov dňa 03.05.2016 žalobca zistil, že na
nehnuteľnosti sa nachádzajú osobné dámske aj pánske veci, chladnička bola plná čerstvého tovaru,

nachádzala sa tam mačka, do domu prišlo aj dieťa žalovanej 2/, ktorému bola mačka odovzdaná, ďalej
žalobca zistil, že žalovaní zriadili v dome elektrickú rozvodnú skriňu obchádzajúcu počítadlo spotreby
elektrickej energie, prostredníctvom ktorej odoberali elektrickú energiu neoprávnene, ktorú skutočnosťžalobca oznámil elektrárni a táto si na základe oznámenia vyúčtovala škodu spôsobenú neoprávneným
odberom vo výške 807,09 eur.

(2) Žalovanej 2/ bola žaloba doručená riadne dňa 14.02.2017, k žalobe sa vyjadrila písomne podaním zo
dňa 23.02.2017, ktorým navrhla s poukazom na nedostatok vecnej legitimácie voči nej žalobu zamietnuť
s odôvodnením, že nárok žalobcu uplatnený voči nej v celom rozsahu neuznáva. Uviedla, že žalovaný
1/ mal záujem predmetnú nehnuteľnosť nadobudnúť do svojho vlastníctva, za ktorým účelom uzavrel so
žalobcom zmluvu o budúcej zmluve. So žalovaným 1/ udržiavala v tom čase bežný kamarátsky vzťah

a keďže žalovaný 1/ neovládal slovenský jazyk, požiadal ju o pomoc pri prekonávaní jazykovej bariéry,
najmä pri vybavovaní úveru, ktorý mal slúžiť na zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny. Tvrdenie žalobcu o
tom, že žalovaná 2/ opustila nehnuteľnosť a odmietla vydať žalobcovi kľúče a nehnuteľnosť mu odovzdať
nie je pravdivé. Nehnuteľnosť žalobcovi nemohla vydať, keďže ju neobývala. Jej dcéra v apríli 2016
videla, že do predmetnej nehnuteľnosti sa dobývajú nejakí ľudia a pri tej príležitosti si vzala mačku, ktorú
tam chodila sporadicky kŕmiť. Do rodinného domu chodila iba na návštevu a jej dcéra tam chodila kŕmiť

zatúlanú mačku. Poukázala na skutočnosť, že nehnuteľnosť, ktorá susedí so spornou nehnuteľnosťou,
bola v tom čase vo vlastníctve jej rodičov a v súčasnosti ju vlastní ona. Nemá žiadnu vedomosť o tom,
či žalobca mal so žalovaným 1/ uzavretú nájomnú zmluvu, ktorá by mu zakladala právo nehnuteľnosť
užívať. Žalovaná 2/ však so žalobcom nebola a nie je v žiadnom záväzkovom vzťahu, v predmetnej
nehnuteľnosti nebývala a nemohla žalobcovi spôsobiť žiadnu škodu.

(3)Žalovanému1/bolažalobariadnedoručenácestoujehoadvokátkydňa21.07.2019.Žalovaná2/súdu
v priebehu konania predložila písomné podanie žalovaného 1/ (zo dňa 08.08.2017), v ktorom uviedol, že
žalovaná 2/ sa nezdržiavala vždy u neho, iba príležitostne, nehnuteľnosť je vo vlastníctve žalobcu, ale na
základe inej obchodnej dohody ho užíva žalovaný 1/. Túto skutočnosť opakovane uviedol aj v písomnom

podaní z 30.10.2017 (opäť predloženom cestou žalovanej 2/). K výške nároku žalobcu sa nevyjadril.

(4) Replikou zo dňa 05.06.2017 žalobca k veci uviedol, že tvrdenie žalovanej 2/ o tom, že so žalovaným
1/ mala iba bežný kamarátsky vzťah nekorešponduje so skutočnosťou, pretože žalovaná 2/ v spornom
rodinnom dome bývala so žalovaným 1/ spoločne a tiež predloženie listinných dokladov týkajúcich

sa žalovaného 1/ vyvracia bežný styk. Sporadické kŕmenie mačky dcérou žalovanej 2/ takisto nie je
pravdivé, nakoľko mačka bola zatvorená v rodinnom dome, kam denne po škole dcéra žalovanej 2/
chodila domov a vlastnými kľúčmi si rodinný dom otvárala. Žalovaná 2/ podala na žalobcu trestné
oznámenie, pričom ak v rodinnom dome vôbec nebývala, nemala na to žiadny dôvod. Poukázal
tiež na to, že skutočnosť, že rodinný dom obývala žalovaná 2/, potvrdzujú osobné veci, ktoré tam ostali

- spodné prádlo, dámske bundy, svetre, blúzky a pritom chladnička bola zaplnená čerstvými zásobami
potravín.

(5) Duplikou zo dňa 30.08.2017 žalovaná 2/ k veci uviedla, že so žalovaným 1/ mala bežný kamarátsky
vzťahato,žemákdispozíciiniektorélistinypatriacežalovanému1/jenáhoda.Kzatknutiužalovaného1/

došlo v jej prítomnosti, počas ich spoločnej jazdy v motorovom vozidle a aktovka žalovaného 1/ a
ďalšie jeho osobné veci zostali v kufri vozidla, ktoré následne uschovala u seba doma. Jej dcéra nemala
k dispozícii kľúče od nehnuteľnosti patriacej žalobcovi, disponovala iba kľúčom od bránky - vchodu do
nehnuteľnosti, ktorá s nehnuteľnosťou žalobcu susedí. Trestné oznámenie na žalobcu podala z
dôvodu, že išlo o porušovanie domovej slobody žalovaného 1/, keďže žalobca likvidoval osobné

veci žalovaného 1/ bez jeho vedomia a bez jeho prítomnosti. Skutočnosť, že v rodinnom dome sa našli
dámske veci nepotvrdzuje, že tieto patrili žalovanej 2/.

(6) Súd vo veci vykonal dokazovanie svedkami, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a
zistil nasledovný skutkový stav veci:

(7) Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. Š. vyhotoveného cez katastrálny portál dňa
25.02.2016 bol žalobca vlastníkom spornej nehnuteľnosti (súp. č. XXX), ktorú pôvodne navrhol voči
žalovaným k vyprataniu. V priebehu konania vlastnícke právo k nehnuteľnosti previedol darovaním
žalobca na svoju dcéru. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. Š. vyhotoveného dňa

22.02.2017 cez katastrálny portál bola žalovaná 2/ od januára 2017 výlučnou vlastníčkou susediacej
nehnuteľnosti (súp. č. XXX), ktorú predtým vlastnila aj obchodná spoločnosť žalovaného 1/ (Wodmix,
s. r. o., Šamorín), v súčasnosti ju vlastní tretia osoba. Z predloženej fotodokumentácie vyplýva, že
nehnuteľnosti žalobcu a žalovanej 2/ majú spoločnú jednu stenu (tzv. dvojdom) a spoločný dvor.(8) Zmluvou o budúcej zmluve zo dňa 07.08.2014 uzavretou medzi žalobcom ako budúcim predávajúcim
a žalovaným 1/ ako budúcim kupujúcim sa zmluvné strany dohodli, že v lehote 5 dní od doručenia

výzvy budúceho kupujúceho adresovanej budúcemu predávajúcemu alebo opačne na uzavretie
kúpnej zmluvy, najneskôr do 31.08.2014 uzavrú kúpnu zmluvu. Predmetom kúpy mala byť domová
nehnuteľnosť súp. č. XXX s pozemkom.

(9) Obchodná spoločnosť Západoslovenská distribučná a. s., Bratislava vyúčtovala na nehnuteľnosť

žalobcu škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny vo výške 807,09 eur (za obdobie od
14.10.2015 do 13.04.2016).

(10) Svedkyňa S. N. vypovedala, že žalovanému 1/ chodila upratovať, upratovanie jej ponúkla žalovaná
2/, strávila tam upratovaním vždy asi dve hodiny, 5-6 krát. Prítomný bol vtedy žalovaný 1/. Nevšimla si,
že by na nehnuteľnosti okrem neho býval niekto ďalší, videla iba mužské oblečenie.

(11) Svedok M. K. - otec žalovanej 2/ vypovedal, že vie o tom, že žalovaná 2/ sa poznala so žalovaným
1/, ale nevie, že by udržiavali vzťah. Nehnuteľnosť susediacu s nehnuteľnosťou žalobcu chodievali
len kontrolovať, do týždňa viackrát, nikto sa na nej nezdržiaval, v januári 2017 ju predal žalovanej 2/.
Žalovaná 2/ aj s dcérou bývajú u nich v V..

(12) Svedkyňa P. K. uviedla, že so žalovanou 2/ sa stretli pracovne v dome, kde bývali „K. a ona“,
žalovaná 2/ sa nesprávala ako by bola na návšteve, videla tam aj jej dcéru.

(13) Svedok T. H., syn žalobcu uviedol, že žalovanú 2/ na nehnuteľnosti videl niekoľkokrát, nakoľko vo

dvore zvykol parkovať. Takisto ju videl v dome aj vtedy, keď išli s otcom a hľadali žalovaného 1/, bola
tam iba žalovaná 2/. Vídaval vychádzať z domu aj jej dcéru.

(14) Žalovaný 1/ navrhol žalobu zamietnuť s poukazom na to, že nebol nájomcom spornej nehnuteľnosti,
ale je jej vlastník. K tomuto tvrdeniu predložil „protinávrh“, ktorým žiadal navrátenie pôvodného stavu

vlastníctva k nehnuteľnosti z roku 2014 s tým, aby súd poskytol jeho vlastnícke práva, pretože vlámaním
a zneužitím verejnej listiny mu boli vzaté a trvá na poctivej a zákonnej kúpe. Ďalej navrhol, aby súd
zaviazalžalobcunaúhraduúrokovzaroky2014až2019zazálohuprevedenúžalobcovivovýške30.000
eur a odškodnenie za uvedenie do omylu, navrhol ustanovenie znalca na stanovenie novej hodnoty
nehnuteľností. Súdu tiež predložil trestné oznámenie, ktoré podal na žalobcu (na dotaz súdu prokurátor

oznámil, že vec bola odložená z dôvodu premlčania trestného stíhania).

(15) Obaja žalovaní súdu v priebehu konania predložili rôzne verzie návrhu kúpnej zmluvy, zo dňa
27.10.2014 a zo dňa 30.05.2014, predmetom prevodu vlastníctva je sporná nehnuteľnosť. V oboch je
ako predávajúci označený žalobca, ako kupujúci je v skoršom návrhu označená obchodná spoločnosť

žalovaného 1/, v druhom návrhu je ako kupujúci žalovaný 1/ ako fyzická osoba. Obe verzie sú podpísané
oboma stranami, podpisy nie sú overené. Ďalším podaním z 23.01.2020 žalovaný 1/ navrhol a predložil
ako dôkazy k prejednávanému sporu (okrem návrhu kúpnej zmluvy z 30.05.2014) „záväznú úverovú
ponuku Tatra banky, a. s.“ spísanú žalovaným 1/ ako konateľom, tri rôzne znalecké posudky k domu
súp. č. XXX (polyfunkčná budova) a kolaudačné rozhodnutie k domu súp. č. XXX, ďalej navrhol k

procesu kúpnej zmluvy a odhadu hodnoty nehnuteľností vypočuť označených svedkov - pracovníka
banky a advokáta, k tomu vyčíslil sumu 73.154 eur na zálohe 30.000 eur, úrokoch 16.650 eur, hotovosti
z nehnuteľnosti 22.730 Kč a 26.500 eur. Na pojednávaní poukázal na to, že bol vážny záujemca o
kúpu nehnuteľnosti, ktorú užíval od augusta 2014 do 26.03.2016 na základe uzavretej zmluvy o budúcej
kúpnej zmluvy. Nehnuteľnosť sa nachádza na adrese Hlavná 13 a užíval ju sám. K uzavretiu kúpnej

zmluvy a poskytnutiu úveru zo strany UniCredit banky nedošlo z toho dôvodu, že bolo zistené, že neboli
vysporiadané pozemky pod nehnuteľnosťami, ktoré následne napravil advokát (ktorého k tomu navrhol
vypočuť).Nehnuteľnosťužívalsvojvoľnearovnakomijužalobcasvojvoľneposkytol,opakovaneuviedol,
že nebol nájomca, bol kupujúci. K vyúčtovaniu neoprávneného odberu (elektriny) uviedol, že plyn platil
prostredníctvom žalobcu na jeho účet a predložil výpis zo svojho účtu zo septembra 2015.

(16) V písomnom podaní zo dňa 22.01.2018 žalovaná 2/ poukázala na to, že so žalovaným 1/
spolupracovala pri jeho podnikateľských aktivitách, mala s ním bežný kamarátsky vzťah a navštevovalaho aj v predmetnej nehnuteľnosti. Často sa zdržiaval v zahraničí, a na jeho žiadosť na predmetnú
nehnuteľnosť dohliadala.

(17) V písomnom podaní zo dňa 02.02.2018 žalobca uviedol, že žalobcovi bola známa skutočnosť,
že žalovaná 2/ so žalovaným 1/ spolu žijú a svedčila tomu sústavná prítomnosť žalovanej 2/ a jej
maloletej dcéry v rodinnom dome. Žalobca sa viackrát pokúšal mimosúdne dohodnúť so žalovaným 1/
za prítomnosti žalovanej 2/ na uvoľnení jeho domu, avšak neúspešne. Skutočnosť o bývaní žalovanej 2/
a jej dcéry v rodinnom dome potvrdila jednoznačne nad všetky pochybnosti svedkyňa P. K., je potvrdená

početnými detskými a ženskými vecami, ktoré v dome ostali po vyprataní nehnuteľnosti, k čomu navrhol
žalobca vykonať test DNA pre účely zistenia, či veci patrili žalovanej 2/, resp. jej dcére.

(18) V danom prípade si žalobca uplatnil nárok voči žalovaným 1/ a 2/ z titulu ušlého zisku na neplatenom
na nájomnom, keď tvrdil, že nehnuteľnosť obývali bez právneho dôvodu obaja žalovaní spoločne. K
otázke spolužitia žalovaných súd nepovažoval za hospodárne vykonať žalobcom navrhovaný dôkaz

(testom DNA), nakoľko žalovaný 1/ opakovane v spore uviedol, že neviedli spoločnú domácnosť. Bolo
síce preukázané, že žalovaná 2/ sa v spornej nehnuteľnosti často zdržiavala, preto mohla byť aj s dcérou
videná svedkyňou, čo však neznamená, že do nej bola presťahovaná s úmyslom trvale sa v nej zdržiavať
a túto skutočnosť by nepotvrdilo ani preukázanie, že nájdené veci patrili žalovanej 2/. Nárok uplatnený
voči žalovanej tak súd posúdil za nedôvodný a preto v tejto časti žalobu zamietol.

(19) Podľa § 185 ods. 2 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) súd môže aj bez
návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy
nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná,
ak tento zákon neustanovuje inak.

(20)Podľa§150ods.1,2CSPstranymajúpovinnosťpravdivoaúplneuvádzaťpodstatnéarozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd
strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

(21) Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

(22) Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. - OZ) každý zodpovedá za škodu,

ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to,
čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

(23) Predpokladom vzniku každej občiansko-právnej zodpovednosti je existencia protiprávneho úkonu,
spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a pri subjektívnej

zodpovednosti za škodu aj zavinenie.

(24) Žalovaný 1/ začal užívať nehnuteľnosť po uzavretí zmluvy o budúcej zmluve so žalobcom, túto
skutočnosť sám potvrdil. Nároku žalobcu sa bránil produkovaním dôkazov o (neúspešnom) procese
kúpy, tvrdil, že nebol nájomcom, ale kupujúcim. Dôkazy svedkom, ktoré navrhol, súd nevykonal, nakoľko

nie sú pre spor významné. Žalovaný dôkaz o legitímnom užívaní spornej nehnuteľnosti nepredložil. Súd
mal v spore preukázané, že žalovaný 1/ užíval nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, v tejto časti posúdil
nárok žalobcu tak za oprávnený.

(25) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok je opodstatnený, avšak

výlučne voči žalovanému 1/, ktorého preto k peňažnej povinnosti v plnom rozsahu uplatneného nároku
zaviazal. Žalovaný nehnuteľnosť v spornom období užíval neoprávnene (protiprávne), žalobca ako
vlastník nemal možnosť v spornom období disponovať s nehnuteľnosťou a prípadne ju prenajímať iným
osobám za odplatu, čím mu v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného 1/ vznikla škoda
na ušlom zisku a preto nárok voči žalovanému 1/ z titulu náhrady škody má súd za preukázaný. Rovnako

za preukázanú považoval súd aj k náhrade uplatnenú škodu vzniknutú z vyúčtovania neoprávneného
odberu elektriny, týkajúceho sa práve spornej nehnuteľnosti (neoprávnený odber zistil žalobca po
tom, ako prestal žalovaný 1/ užívať nehnuteľnosť), tento bol vyúčtovaný žalobcovi ako zmluvnémuodberateľovi, došlo k nemu však v období, kedy užíval nehnuteľnosť žalovaný 1/, pričom v tomto smere
žalovaný 1/ tvrdenia žalobcu nesporoval.

(26) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

(27) Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,

prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

(28) V spore mala žalovaná 2/ plný úspech a preto má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi,
žalobca zas bol úspešný v procese voči žalovanému 1/, taktiež v plnom rozsahu, preto súd aj žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací

návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich

preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)