Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. november 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/244/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1717207008
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1717207008.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.AdelyUnčovskejačlenovsenátu

JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o.,
IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so
sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: K. G., L.. X.X.XXXX, J. P. XX, XXX
XX G. o zaplatenie 3 358,30 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Pezinok zo dňa 3.8.2018, č.k. 42Csp/28/2017-102, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žaloby, rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa
3.8.2018, č.k. 42Csp/28/2017-102 v zamietajúcej časti týkajúcej sa zaplatenia 322,08 eur s úrokom z

omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 322,08 eur od 30.10.2014 do zaplatenia z r u š u j e a
konanie v tejto časti z a s t a v u j e.

V zostávajúcej časti sa rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I) a priznal žalovanej voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II).

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie vo veci právne odôvodnil ustanovením § 565, § 53 ods. 9, § 100
ods. 1, § 103 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „Občiansky
zákonník“) a vecne tým, že pri posudzovaní nároku žalobcu vzhľadom k námietke premlčania vznesenej
v konaní žalovanou skúmal, či nárok uplatnený žalobcom nie je premlčaný. Mal za preukázané, že
žalobca pristúpil dňa 29.10.2014 k zosplatneniu celého dlhu vyplývajúceho zo Zmluvy o pôžičke, na
základe ktorej poskytol žalovanej ako dlžníkovi pôžičku vo výške 3 000 eur. Vyvodil, že žalobca tak

mohol urobiť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (podľa § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka), preto je zrejmé, že nesplnenou splátkou rozhodnou pre začatie plynutia
premlčacej doby v zmysle § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka je splátka, ktorej splatnosť nastala
dňa 20.7.2014. Dospel k záveru, že ak žalobca zosplatnil dlh ku dňu 29.10.2014, premlčacia doba
začala plynúť dňa 20.7.2014 a uplynula dňa 20.7.2017, pričom žaloba bola podaná dňa 16.8.2017, t.j.
po uplynutí premlčacej doby. Z uvedeného dôvodu nemohol žalobcovi priznať premlčané právo a žalobu
v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1

C.s.p., a priznal žalovanej nárok v rozsahu 100%.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, odôvodňujúc ho ustanovením § 365
ods. 1 písm. h) C.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právnehoposúdenia veci. Mal za to, že pokiaľ by súd prvej inštancie správne posúdil premlčanie podľa § 103 prvá
veta Občianskeho zákonníka, premlčaniu by podliehali časť splátky splatnej 20.3.2014 vo výške 66,03
eur a splátky splatné od 20.4.2014 do 20.7.2015, a nepremlčané sú splátky splatné od 20.8.2014 do

20.10.2014. Poukázal na to, že úver bol zosplatnený dňa 29.10.2014. Podľa jeho názoru obmedzenie
v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nemá žiaden vplyv na beh premlčacej doby. Pokiaľ
by mala začať premlčacia doba celého dlhu plynúť od splatnosti prvej omeškanej splátky, ako to vyslovil
súd prvej inštancie, došlo by tak v rozpore so zákonom k posunutiu začatia premlčacej doby pred okamih
splatnosti všetkých omeškaných splátok nasledujúcich po splatnosti prvej z nich. Poukázal na uznesenie

KrajskéhosúduvBratislavesp.zn.9Co/44/2018aKrajskéhosúduTrenčín,č.k.17Co/228/2016-74,ktoré
totožné posúdenie začatia plynutia premlčacej doby posúdili ako neprípustné. Podľa jeho názoru by
pohľadávka nebola premlčaná ani v prípade, ak by bol spôsob určenia začiatku plynutia premlčacej doby
použitý súdom prvej inštancie, keď pre určenie začiatku plynutia by bola rozhodujúca splátka splatná
dňa 20.8.2014. Konštatoval, že v zmysle uvedeného je žaloba nedôvodná len čo do zaplatenia 322,08
eur s príslušenstvom, preto v tejto časti zobral žalobu späť. Zároveň žiadal, aby odvolací súd zmenil

napadnutý rozsudok v zostávajúcej časti tak, že žalobe o zaplatenie 3 036,22 eur spolu s príslušenstvom
vyhovie.

4. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná vyjadrila podaním zo dňa 27.8.2018, v ktorom poukázala na
predžalobnú upomienku, z ktorej je zrejmé, že splátka, ktorá spôsobila zosplatnenie úveru, je splátka

za mesiac 06/2014. Mala za to, že dôvodne vzniesla námietku premlčania a žiadala, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

5. Podľa § 370 ods. 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

6. Podľa § 370 ods. 2 C.s.p., súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

7. Podľa § 370 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich
odsekov primerane.

8. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal žalobu čiastočne späť v čase po rozhodnutí súdu prvej inštancie,
avšak predtým ako sa rozsudok súdu prvej inštancie stal právoplatným, pričom žalovaná sa nevyjadrila k

výzve súdu ohľadom súhlasu s čiastočným späťvzatím žaloby (a teda nevzniesla žiadne vážne dôvody,
pre ktoré nesúhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby), odvolací súd postupoval v zmysle § 370 C.s.p., I.
výrokom tohto rozhodnutia pripustil čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 322,08 eur s úrokom
z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 322,08 eur od 30.10.2014 do zaplatenia, rozsudok súdu
prvej inštancie v tejto časti zrušil a konanie v späťvzatej časti zastavil.

9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže
sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie
pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie

je podané dôvodne.

10. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou
dňa 31.1.2014 Zmluvu o pôžičke č. 7133285, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej finančné
prostriedky vo výške 3 000 eur, ktoré mala splácať v pravidelných mesačných 60 splátkach po 85,35

eur, a to až do celkovej sumy 4 790,40 eur, pričom žalovaná uhradila celkom 104,67 eur. Žalobca
dňa 27.8.2014 predžalobnou upomienkou vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok a upozornil ju
na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru, pokiaľ nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci
06/2014 do 5.10.2014. Nakoľko zo strany žalovanej nedošlo k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne
poskytnutej lehote, žalobca dňa 19.10.2014 úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom

zo dňa 29.10.2014.

11. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov odomeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

12. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

13. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

14. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h) C.s.p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie v
posudzovanej veci nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov

alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení
dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo
malo byť zistené.

15. V prípade úverovej zmluvy (zmluvy o pôžičke) ) sa veriteľ s dlžníkom môžu dohodnúť na plnení v
splátkach, pričom v takom prípade každá zo splátok nadobúda splatnosť osobitne v zmysle zmluvne
dojednaných podmienok. Oprávnenie veriteľa požadovať splatné plnenie, teda časový okamih vzniku
žalobného práva, sa tak vždy bude vzťahovať len na konkrétnu splátku. Z uvedeného vyplýva, že
každá splátka sa premlčuje inak v tom zmysle, že premlčacia lehota plynie pre každú jednotlivú splátku

osobitne. Z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluvné strany si môžu dojednať
klauzulu o splatnosti celého dlhu pre nezaplatenie čo i len jednej splátky. V dôsledku existencie takéhoto
dojednania môže veriteľ požadovať od dlžníka nielen zaplatenie konkrétnej splátky, ale celého dlhu. V
takomto prípade plynie všeobecná trojročná premlčacia lehota nielen pre konkrétnu splátku, ale pre celý
dlh odo dňa splatnosti tejto nesplnenej splátky. V ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka sa

spresňujú podmienky splácania záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv v splátkach. Podľa danej právnej
úpravy je dodávateľ ako veriteľ oprávnený uplatniť právo vyplývajúce z § 565 Občianskeho zákonníka
najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, pričom toto právo môže uplatniť
len za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní. Citované zákonné
ustanovenia § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka tak len spresňujú podmienky pre platné

predčasné zosplatnenie úveru (pôžičky) pre nezaplatenie splatnej splátky, avšak neupravujú posun
začiatku plynutia premlčacej doby. Pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby sa v danom prípade
aplikuje ustanovenie § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka. Preto ak došlo zo strany veriteľa k
využitiu práva na zosplatnenie platne, premlčacia doba začína plynúť odo dňa zročnosti tej splátky, pre
ktorú došlo k zosplatneniu úveru (pôžičky).

16. V posudzovanom prípade sa súd prvej inštancie správne zaoberal prioritne námietkou premlčania,
ktorú žalovaná uplatnila pri prvom procesnom úkone. Z predžalobnej upomienky zo dňa 27.8.2014
vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na zaplatenie nedoplatku na splátkach
v celkovej výške 554,80 eur. Zároveň žalovanú upozornil, že ak do 5.10.2014 nedôjde k úhrade

splátky splatnej v mesiaci 06/2014, bude právny predchodca žalobcu oprávnený úver zosplatniť. Sám
žalobca tvrdil v žalobe, že nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote
nedošlo, právny predchodca žalobcu dňa 29.10.2014 úver zosplatnil. V posudzovanom prípade podľa
názoru odvolacieho súdu došlo k modifikácii začiatku plynutia premlčacej lehoty pre pohľadávku z
úverovej zmluvy, a to práve z dôvodu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru žalobcom. Predčasným

zosplatnením celej pohľadávky zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy začiatok plynutia premlčacej doby
nie je už možné posudzovať podľa prvej vety § 103 Občianskeho zákonníka, teda odo dňa zročnosti
jednotlivých splátok, nakoľko sa naplnila hypotéza predpokladaná druhou vetou ustanovenia § 103
Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. S poukazom na zákonnú lehotuustanovenú v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka bol oprávnený žalobca úver zosplatniť až v dobe,
keď žalovaná bola v omeškaní so zaplatením splátky po dobu tri mesiace. Bolo právom žalobcu, nie
povinnosťou úver zosplatniť, pričom mohol tak urobiť až po 20.09.2014 pre omeškanie sa so splátkou

splatnou dňa 20.06.2014 za podmienky že súčasne upozornil žalovanú v lehote nie kratšej ako 15 dní.
Nakoľko žalobca pristúpil ku dňu 29.10.2014 k zosplatneniu celkového úveru, bola to splátka splatná dňa
20.06.2014, ktorá vyvolala zosplatnenie, resp. pre nezaplatenie ktorej bolo právom žalobcu zosplatniť
ostatný (nezosplatnený) zvyšok úveru, ako to vyplýva z predžalobnej upomienky. Zákonnom momentom
ustanoveným v § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka, ktorý určil začiatok plynutia premlčacej doby

pri zosplatnení dlhu, je tak moment splatnosti splátky, pre ktorú veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru, a to napriek skutočnosti, že splatnosť a tým aj začiatok plynutia premlčacej doby niektorých
splátok pred vyhlásením predčasnej splatnosti nastal po tejto dobe. Kogentná zákonná dikcia v tomto
smere modifikuje podľa názoru odvolacieho súdu moment začatia plynutia premlčacej doby z dôvodu
právnej skutočnosti, a to zosplatnenia úveru. Nemožno prisvedčiť odvolacej argumentácii žalobcu o
nezákonnosti, či neprijateľnosti aby začiatok premlčacej doby pre celý dlh začal plynúť splatnosťou

neuhradenej splátky, t.j. aj pre splátky, ktoré ešte nie sú splatnými. Premlčacia doba práva na zaplatenie
celého zosplatneného dlhu sa v zmysle zákona začala skôr, ako došlo k zosplatneniu dlhu, a to odo dňa
zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený. Odvolací súd tak má za to, že správny je
taký výklad, ktorý posudzuje začatie plynutia premlčacej doby celého zvyšku dlhu žalovaného vrátane
splátok, ktoré boli splatnými v medziobdobí troch mesiacov, odo dňa splatnosti splátky splatnej dňa

20.06.2014. Trojročná premlčacia doba tak začala v posudzovanom prípade plynúť odo dňa 20.06.2014
a uplynula dňa 20.06.2017. Nakoľko bol žalobný návrh podaný na súd prvej inštancie dňa 16.8.2017,
bol podaný po márnom uplynutí premlčacej doby. Keďže v posudzovanom prípade došlo k uplynutiu
všeobecnej premlčacej doby na uplatnenie práva, žalovaná premlčanie v konaní namietla, v dôsledku
čoho nemožno premlčané právo žalobcovi priznať, rozhodol súd prvej inštancie vecne správne, keď

žalobu žalobcu zamietol, hoci začiatok plynutia premlčacej doby ustálil odlišne ako odvolací súd, keď
opomenul vziať do úvahy skutočnosť, že žalobca v predžalobnej upomienke určil splátku, pre ktorú
neskôr celý dlh zosplatnil.

17. Odvolací súd v súvislosti s odvolacou argumentáciou žalobcu uvádza, že citované rozhodnutia

všeobecných súdov Slovenskej republiky, na ktoré žalobca v odvolaní poukazoval nie sú považované
za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 C.s.p., a odvolací súd nimi nie
je viazaný.

18. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie (v zostávajúcej časti po

pripustení čiastočného späťvzatia žaloby a zastavenia konania v tejto časti) ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 2 C.s.p. potvrdil.

19. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. (súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) a § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak strana

procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane a priznal žalovanej
plnú náhradu trov odvolacieho konania.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).