Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. november 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Sžsk/13/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3019200225
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:3019200225.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej

a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobkyne:
Complex HM, s. r. o, so sídlom Dvory 581, 020 01 Púchov, IČO: 45 517 991, právne zastúpenej JUDr.
Ing. Zuzanou Kvakovou, advokátkou, so sídlom J. M. Geromettu 146/1, 010 01 Žilina, proti žalovanej:
Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, za účasti: N. H. O.,
bytom XX-XXX O., B. Xm/XX, R. N., o preskúmanie rozhodnutia žalovanej, č. 31264-3/2019-BA z
02.04.2019, o kasačnej sťažnosti sťažovateľky (žalovanej) proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne,
č. k. 25Sa/24/2019-59 z 28.11.2019, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 25Sa/24/2019-59 z
28.11.2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkom,č.k.25Sa/24/2019-59z28.11.2019,KrajskýsúdvTrenčínepodľa§191ods.
1písm.c)af)zákonač.162/2015Z.z.Správnehosúdnehoporiadku(ďalejlen„SSP“),zrušilrozhodnutie
žalovanej, č. 31264-3/2019-BA z 02.04.2019, ktorým táto odvolanie žalobkyne ako zamestnávateľa
zamietla a v celom rozsahu potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica č.
38214-1/2018-PB z 20.11.2018, ktorým bolo rozhodnuté, že pánovi N. H. O. povinné nemocenské
poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi

žalobkyne, od 01.06.2010 podľa slovenskej legislatívy nevzniklo.

2. Krajský súd považoval za nesporné, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia už bolo určené,
že na zamestnanca žalobcu sa vzťahuje poľská legislatíva v rámci sociálneho zabezpečenia a
napriek uvedenému žalovaná konala a rozhodovala vo veci týkajúcej sa sociálneho zabezpečenia
zamestnanca podľa slovenskej legislatívy. Námietku žalobkyne týkajúcu sa prekročenia právomoci
žalovanou, správny súd vyhodnotil ako dôvodnú a vyslovil, že žalovaná sa musí prioritne vysporiadať s

otázkou svojej právomoci s poukazom na skutkový stav. Zároveň skonštatoval, že skutkový stav nemá
oporu v predloženom administratívnom spise a je potrebné, aby administratívny spis obsahoval všetky
písomnosti, dôkazy a rozhodnutia vo veci, čo v danom prípade nebolo splnené.

3. Proti rozsudku krajského súdu včas podala kasačnú sťažnosť žalovaná z dôvodov podľa § 440 ods.
1 písm. g) a h) SSP a žiadala, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne.
Argumentovala s poukazom na ustanovenia § 2 ods. 2, § 61 písm. a), § 177 ods. 1 a § 178 ods.

1 SSP, že žalobkyňa vo svojej žalobe jednoznačne nepreukázala a nešpecifikovala, akým spôsobom
bola napadnutým rozhodnutím poškodená na svojich právach. Trvala na tom, že vydaním napadnutého
rozhodnutia v žiadnom prípade nebolo zasiahnuté do subjektívnych práv žalobkyne, pričom však krajský
súd túto otázku vôbec neriešil. Zároveň poukázala na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, sp. zn.29Sa/5/2018, 29Sa/17/2018 a 28Sa/19/2018, ako aj Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 8Sa/2/2018,
ktoré v skutkovo rovnakých konaniach rozhodli v jej prospech.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok - SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačnej sťažnosti žalovanej je potrebné vyhovieť.

5. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

6. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

7. Podľa § 177 ods. 2 SSP, ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo
subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.

8. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako

účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

9.Správnysúdnyporiadokv§178ods.1priznávaaktívnulegitimáciunapodaniežalobynapreskúmanie
rozhodnutia správneho orgánu fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá o sebe tvrdí, že bola ako

účastník administratívneho konania na svojich právach alebo právom chránených záujmoch ukrátená
rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy. Iný subjekt (okrem prípadov uvedených v § 178
ods. 2 a 3 SSP) nie je aktívne legitimovaný na podanie takej žaloby v prospech inej osoby. So zreteľom
na ustanovenie § 178 ods. 1 treba považovať za náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu o
tom, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí

ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Len tak môže súd posúdiť otázku aktívnej
legitimácie žalobcu.

10. Žalobu podľa § 178 a nasl. SSP môže podať len ten, kto bol správnym rozhodnutím alebo
opatrením ukrátený na svojich právach a nielen na svojom záujme. V správnom súdnictve pri

rozhodovaní o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov súd poskytuje ochranu iba subjektívnym
právam žalobcu. Ten, kto o sebe tvrdí, že je žalobcom, musí byť preto súčasne aktívne legitimovaný
hmotnoprávne, čo znamená, že musí ísť o skutočné ukrátenie. Nedostatok hmotnej legitimácie má za
následok zamietnutie žaloby.

11. V tomto kontexte kasačný súd (v zhode so žalovanou) odkazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR,
sp. zn. IV. ÚS 228/2011-9 zo dňa 02.06.2011, podľa ktorého: „Na aktívnu legitimáciu na podanie žaloby
o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku (Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) nestačí, že
žalobca bol účastníkom správneho konania (alebo sa s ním v správnom konaní malo ako s účastníkom

konať), ale zároveň musel byť ako účastník správneho konania rozhodnutím, preskúmania zákonnosti
ktorého sa domáha, ako aj postupom správneho orgánu na svojich právach ukrátený. Správne súdnictvo
tak nie je založené na verejnej žalobe (actio popularis), ktorá by umožnila komukoľvek podať žalobu
o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Ukrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené a
podložené a aspoň potenciálne možné. Ako vyplýva z uvedeného, samotné postavenie účastníka v

správnom konaní ešte k naplneniu podmienky dotknutosti, resp. ukrátenia práv žalobcu nevedie.“

12. Žalovaná tak dôvodne namietala, že aktívna legitimácia na podanie žaloby je jednou z podmienok
konania a je potrebné ju skúmať.

13. Krajský súd však tejto otázke nevenoval dostatočnú pozornosť, nakoľko opomenul vyhodnotiť,
či žalobkyňa je osobou oprávnenou domáhať sa ochrany práv svojho zamestnanca, čo žalovaná aj
namietala.14. Bolo tiež potrebné prisvedčiť kasačnej námietke sťažovateľky (žalovanej), že žalobkyňa vo svojej
žalobe jednoznačne nepreukázala a nešpecifikovala, akým konkrétnym spôsobom bola poškodená na
svojich právach (nie na právach zamestnanca), či z akých dôvodov sa tak domnieva.

15. Pokiaľ žalobca už v žalobe argumentoval nedostatkom právomoci žalovanej a správneho orgánu
prvého stupňa vydať rozhodnutie o nevzniku povinného poistenia jeho zamestnanca, kasačný súd
dodáva, že napriek tomu, v rozhodnutí a ani v postupe žalovanej nebolo možné vzhliadnuť porušenie
subjektívnych práv žalobkyne.

16. Z vyššie uvedených dôvodov považoval kasačný súd kasačnú sťažnosť žalovanej za dôvodnú a
rozhodol podľa § 462 ods. 1 SSP o zrušení napadnutého rozhodnutia krajského súdu a vrátení veci na
ďalšie konanie, v ktorom rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).

17. S poukazom na ustanovenie § 462 ods. 2 SSP kasačný súd ešte poznamenáva, že zamietnutie

žaloby, tak ako navrhovala žalovaná, procesne neprichádza do úvahy. Podľa doterajšej úpravy
Občianskeho súdneho poriadku mohol Najvyšší súd Slovenskej republiky v prípade, ak zistil dôvodnosť
podanéhoodvolania,ajsámzmeniťrozhodnutiekrajskéhosúduažalobuzamietnuť.Podľanovejprávnej
úpravy SSP to už nie je v zmysle § 462 SSP možné. Revízna právomoc zostala Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky zachovaná len v prípade, ak bola žaloba zamietnutá. Vzhľadom na okolnosť, že

krajský súd nerozhodol uvedeným spôsobom, kasačný súd nemohol postupovať inak, ako pristúpiť k
zrušeniu napadnutého rozsudku krajského súdu v zmysle § 462 ods. 1 SSP a vráteniu veci na ďalšie
konanie.

18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.