Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. február 2021

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10Pc/13/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719202819
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2021:5719202819.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci navrhovateľky: Y. T.,

U.. S., C.. XX.X.XXXX, S. I. XXXX/X, XXX XX, B., občianky Slovenskej republiky, proti manželovi: Q.
U., C.. XX.XX.XXXX, S. I. XXXX/X, XXX XX, B., O. U., občanovi Srbskej republiky, v konaní o rozvod
manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo navrhovateľky Y. T., U.. S., C.. XX.X.XXXX a Q. U., C.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa
XX.X.XXXX pred Matričným úradom Mesta Martin, sa rozvádza.

II. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

III. Štátu sa proti účastníkom náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 8.7.2019 sa navrhovateľka domáhala rozvodu svojho
bezdetného manželstva s manželom Q. U., občanom Srbskej republiky, žijúcim v Slovenskej republike.
Uviedla, že manželia sa spoznali koncom roka 2015 v zamestnaní. Ich priateľstvo prerástlo do lásky a po
vzájomných strávených chvíľach dospeli k rozhodnutiu uzavrieť manželstvo. Účastníci konania uzavreli
manželstvo dňa XX.X.XXXX a z ich manželstva nepochádzajú maloleté deti. Ako však navrhovateľka
uviedla, postupne nadobudla dojem, že ju manžel nepotrebuje, nedôveruje jej, uráža ju, neakceptuje

jej rodinu a nesnaží sa tráviť s ňou voľný čas. Vzťah navrhovateľky k manželovi postupne ochladol a
keďže tento vzťah považuje za narušený do tej miery, že bráni fungovaniu riadneho manželstva, žiadala
o rozvod manželstva.

2. K návrhu navrhovateľka pripojila sobášny list, vystavený Matričným úradom Mesta Martin a v priebehu
konania navrhovateľka na návrhu zotrvala. Súčasne súhlasila s tým, aby pojednávania boli vykonané
v jej neprítomnosti.

3. Manžel Q. U. sa prvýkrát vyjadril k návrhu podaním zo dňa 23.3.2020, na súd došlým 23.3.2020, z
ktorého vyplynulo, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Uviedol, že počas manželstva začal
pracovať v Bratislave ako šofér kamióna. Jeho manželka pracovala v inej firme ako šofér kamiónu a pre
pracovné povinnosti nemali manželia čas na spoločné stretnutia a spoločný život. Preto aj on s návrhom
na rozvod manželstva súhlasí a navrhuje, aby bolo rozvedené.

4. Navrhovateľka sa potom vyjadrila ešte listom z 23.4.2020, z ktorého vyplynulo, že s vyjadrením
manžela súhlasí a s manželom sa vzájomne dohodli na tom, že chcú manželstvo ukončiť, pretože
nespĺňa svoj účel, nemajú spoločné deti, ani spoločný majetok a preto obaja veria, že bude čo
najrýchlejšie rozvedené.5. Súd pri skúmaní svojej právomoci vychádzal z vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 207/1964 Zb.
o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou republikou

Juhosláviou o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach a zistil, že podľa
článku 26 ods. 2 má na prejednanie tejto veci právomoc, keďže obaja manželia žijú na území Slovenskej
republiky a navrhovateľka je súčasne občiankou Slovenskej republiky.

6.Dňa25.2.2021súdvykonalnapojednávanídokazovaniečítanímlistínpripojenýchdosúdnehospisua

vyjadrení účastníkov konania a to v neprítomnosti účastníkov konania, ktorí boli na pojednávanie riadne
predvolaní a ktorí s vykonaním pojednávania v svojej neprítomnosti súhlasili.

7. Súd mal takto nepochybne preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX pred
Matričným úradom Mesta Martin a to po viac ako dvojročnej známosti. U navrhovateľky ide o druhé
manželstvo, u manžela Q. U. ide o prvé manželstvo. Navrhovateľka je občiankou Slovenskej republiky

a manžel je občanom Srbskej republiky s tým, že obaja manželia po uzavretí manželstva, aj v čase
podania návrhu na rozvod manželstva, mali bydlisko v Slovenskej republike v meste B., C. P.. I. X/X. V
priebehu rozvodového konania však už manžel sa zdržiaval v S., kde aj pracoval. Tým bola založená
právomoc súdu Slovenskej republiky na konanie o rozvod manželstva účastníkov v zmysle vyhlášky
ministra zahraničných vecí č. 207/1964 Zb. o zmluve medzi Československou socialistickou republikou a

Socialistickou federatívnou republikou Juhoslávie o úprave právnych vzťahoch v občianskych, rodinných
a trestných veciach. Slovenská republika a Srbská republika sú touto zmluvou ako nástupnícke
štáty bývalej Československej socialistickej republiky a Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie
viazané.

8. Podľa článku 26 ods. 2 tejto dvojstrannej zmluvy o právnej pomoci, ak je v čase podania návrhu jeden
z manželov občanom jednej zmluvnej strany a druhý občanom druhej zmluvnej strany, je pre konanie
o rozvod príslušný súd zmluvnej strany, na území ktorej majú obaja manželia bydlisko. Pokiaľ jeden
z manželov má bydlisko na území jednej zmluvnej strany a druhý na území druhej zmluvnej strany,
je príslušný súd zmluvnej strany, na území ktorej má bydlisko manžel, proti ktorému návrh smeruje. V

obidvoch prípadoch možno manželstvo zrušiť rozvodom iba z príčin a za podmienok, ktoré sú súčasne
ustanovené právnymi poriadkami oboch zmluvných strán.

9. V tomto prípade aj keď každý z manželov bol občanom inej zmluvnej strany, skutočnosť ich
spoločného bydliska na území Slovenskej republiky založila právomoc súdu Slovenskej republiky pre

konanie o rozvod manželstva, na druhej strane však splnenie podmienok pre rozvod manželstva bolo v
zmysle zmluvy nutné skúmať podľa právneho poriadku oboch zmluvných strán.

10. Podmienky pre rozvod manželstva upravuje na území Slovenskej republiky Zákon o rodine č.
36/2005 Z.z. a to v ust. § 23.

11. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

12. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

13. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi

prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

14. Na území Srbskej republiky upravuje podmienky pre rozvod manželstva Zákon o rodine, publikovaný
v úradnom vestníku Republiky Srbsko č. 18/2005, 72/2011 - iný zákon a 6/2015. Podľa citovaného
zákona môže aj na území Srbskej republiky zaniknúť manželstvo rozvodom (§ 30 ods. 1 Zákona o rodine

platného na území Srbskej republiky), pričom podľa § 41 Zákona o rodine platného na území
Srbskej republiky, každý z manželov má nárok na rozvod manželstva, ak sú manželské vzťahy vážne a
trvalo narušené, alebo ak objektívne nie je možné očakávať obnovenie spolužitia manželov.15. Je takto zrejmé, že trvalé a vážne narušenie manželských vzťahov a absencia očakávania obnovy
manželského spolužitia je dôvodom pre rozvod manželstva na území oboch štátov.

16. Súd zistiac, že takáto situácia u manželov nastala, keďže z ich stanovísk bolo zrejmé, že manželia už
fakticky spolu nežijú a obaja s rozvodom súhlasia a nemajú záujem na obnove manželského spolužitia,
rozviedol manželstvo účastníkov konania v zmysle článku 26 ods. 2 zmluvy, ktorej znenie bolo
publikované vo vyhláške č. 207/1964 Zb. a to z dôvodov uvádzaných v § 23 Zákona o rodine, platného
na území Slovenskej republiky a z dôvodu uvedeného v § 41 Zákona o rodine platného na území Srbskej

republiky.

17. O trovách konania, ktoré účastníkom konania vznikli, súd rozhodoval podľa § 52 C.m.p. (Zákon č.
161/2015 Z.z.), teda procesného predpisu, platného na území Slovenskej republiky. V tomto konaní súd
zásadne nepriznáva trovy konania ani jednému z účastníkov konania.

18. O trovách štátu súd rozhodol podľa ust. § 57 C.m.p. s prihliadnutím na ust. § 155 ods. 1
C.s.p. (Zákon č. 160/2015 Z.z.). V tomto konaní vznikli štátu trovy vyhotovením prekladov v súvislosti
so zisťovaním obsahu práva Srbskej republiky a v súvislosti s prekladom dožiadania pre justičné orgány
na území Srbskej republiky pri doručovaní súdnych písomnosti manželovi na území Srbskej republiky.
Súd vychádzal z ust. § 155 ods. 1 C.s.p. a keďže manžel má právo pred súdom Slovenskej

republiky konať v materinskom jazyku a súd je povinný s tím takto konať, súd rozhodol, že trovy, ktoré
štátu vznikli v súvislosti so zisťovaním podmienok pre toto súdne konanie, prekladom dožiadaní súdu
a listín zaslaných Srbskými justičnými orgánmi štátu proti účastníkom konania, neprizná.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd

Martin.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 C. m. p. odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 C. m. p. odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.Podľa § 63 C. m. p. v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.

Podľa § 64 C. m. p. zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.