Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. máj 2016

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 2C/156/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2708899912
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jarmila Bíliková

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2016:2708899912.40

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: RNDr. Y. O., B..

X.X.XXXX, X. U. XXX/X, XXX XX U., štátny občan SR, zastúpený splnomocnencom: Advokátska
kancelária Kurucová, s.r.o., so sídlom Hurbanova 486/2, 905 01 Senica, IČO: 36 271 268, proti
žalovaným: v 1. rade: K. O.Q., B.. XX.XX.XXXX, X. J. XX/XXXX, XXX XX U., štátny občan SR, zastúpený
advokátkou: JUDr. Alena Arbetová, so sídlom Nám. sv. Martina 3A, 908 51 Holíč, v 2. rade: Mgr. T. C.,
B.. XX.X.XXXX, X. J.. S. XXXX, XXX XX U., štátny občan SR, v 3. rade: Q. O., B.. XX.X.XXXX, X. U.
XXXX/XX, XXX XX U., štátny občan SR, zastúpená advokátkou: JUDr. Alena Arbetová, so sídlom Nám.
sv. Martina 3A, 908 51 Holíč, v 4. rade: P. T., B.. XX.X.XXXX, X. U. XXXX/XX, XXX XX U., štátny občan

SR o zriadenie vecných bremien po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r i a ď u j e vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez pozemok parcely registra C
KN, parc. č. XXXX/X, vinica vo výmere 2924 m2 v prospech vlastníkov pozemkov parcely registra C KN,
parc. č. XXXX, vinica vo výmere 2924 m2 a parc. č. XXXX/X, orná pôda vo výmere 2900 m2, všetky
pozemky nachádzajúce sa v k.ú. U., tak, ako je toto vecné bremeno zakreslené na Geometrickom pláne
č. 2C/156/2008 zo dňa 6.12.2013, vyhotovenom Ing. Romanom Wágnerom, znalcom z odboru geodézia
a kartografia, schválenom Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom dňa 23.12.2013 pod č.

552/13, a to v šírke 1,5 metra.

II. Súd z r i a ď u j e vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez pozemok parcely registra C KN,
parc. č. XXXX/X, vinica vo výmere 2924 m2 v prospech vlastníka pozemku parcely registra C KN, parc.
č. XXXX/X, orná pôda vo výmere 2900 m2, obidva pozemky nachádzajúce sa v k.ú. U., tak, ako je toto
vecné bremeno zakreslené na Geometrickom pláne č. 2C/156/2008 zo dňa 6.12.2013, vyhotovenom
Ing. Romanom Wágnerom, znalcom z odboru geodézia a kartografia, schválenom Okresným úradom

Skalica, katastrálnym odborom dňa 23.12.2013 pod č. 552/13, a to v šírke 1,5 metra.

III. Súd z r i a ď u j e vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez pozemok parcely registra C KN,
parc. č. XXXX/X, vinica vo výmere 2900 m2 v prospech vlastníka pozemku parcely registra C KN, parc.
č. XXXX/X, orná pôda vo výmere 2900 m2, obidva pozemky nachádzajúce sa v k.ú. U., tak, ako je toto
vecné bremeno zakreslené na Geometrickom pláne č. 2C/156/2008 zo dňa 6.12.2013, vyhotovenom

Ing. Romanom Wágnerom, znalcom z odboru geodézia a kartografia, schválenom Okresným úradom
Skalica, katastrálnym odborom dňa 23.12.2013 pod č. 552/13, a to v šírke 1,5 metra.

IV. Geometrický plán č. 2C/156/2008 zo dňa 6.12.2013, vyhotovený Ing. Romanom Wágnerom,
znalcom z odboru geodézia a kartografia, schválený Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom
dňa 23.12.2013 pod č. 552/13 je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku Okresného súdu Skalica č.k.

2C/156/2008 - 827 zo dňa 3. marca 2015.V. Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

VI. Žalobca, žalovaný v 1. rade, žalovaná v 2. rade a žalovaná v 4. rade sú p o v i n n í zaplatiť na
účet Okresného súdu Skalica náhradu trov konania štátu, každý v sume 398,22 eur, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

VII. Vo zvyšku trovy konania z n á š a štát.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodne právny predchodca žalobcu Y. O., B.. X.X.XXXX sa žalobou doručenou súdu dňa 30.6.1999,
podanouprotipôvodnýmžalovanýmv1.rade:K.O.,B..XX.XX.XXXX,v2.rade:H.O.Č.,B..XX.X.XXXX,
v 3. rade: T.. T. C., B.. XX.X.XXXX a v 4. rade: Q. O., B.. XX.X.XXXX, domáhal, aby súd zrušil podielové

spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 4070 pre obec a k.ú. U. ako pozemky
parcely registra C KN, parc. č. XXXXX - v častiach orná pôda vo výmere 1906 m2, orná pôda vo výmere
1906 m2, orná pôda vo výmere 1907 m2 a parc. č. XXXXX - v častiach orná pôda vo výmere 3303
m2, orná pôda vo výmere 3304 m2, orná pôda vo výmere 3304 m2 podľa geometrického plánu tak,
že výlučným vlastníkom novovytvorenej parcely orná pôda vo výmere 3126 m2 je žalobca v celosti,

výlučným vlastníkom novovytvorenej parcely orná pôda vo výmere 3126 m2 je žalovaný v 1. rade v
celosti, výlučným vlastníkom novovytvorenej parcely orná pôda vo výmere 3126 m2 je žalovaný v 2. rade
v celosti, výlučným vlastníkom novovytvorenej parcely orná pôda vo výmere 3126 m2 je žalovaný v 3.
rade v celosti, výlučným vlastníkom novovytvorenej parcely orná pôda vo výmere 3126 m2 je žalovaný
v 4. rade v celosti a uložil žalovaným povinnosť nahradiť žalobcovi náhradu trov konania.

Počas konania prišlo opakovane k zmene žalobného návrhu i k zmene okruhu účastníkov konania, buď
rozšírením, zastavením konania, univerzálnou sukcesiou alebo darovaním.

Žalobný petit bol ustálený uznesením č.k. 2C/156/2008 - 348 zo dňa 11.5.2009, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 12.3.2010, súd pripustil zmenu žaloby v nasledovnom znení:

„Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam v k.ú. Skalica na LV č. XXXX parc. č. XXXX
orná pôda vo výmere 9885 m2
parc. č. XXXX vinice vo výmere 5769 m2 reálnou deľbou podľa Geometrického plánu Ing. Jána Gerčáka
Čd 8/2002 zo dňa 27.1.2003, tak že do vlastníctva žalobcu prikazuje novovytvorenú parc. č. XXXX/X
orná pôda vo výmere 3121 m2 v celosti,

do vlastníctva žalovaného v 1. rade prikazuje novovytvorenú parc. č. XXXX/X orná pôda vo výmere
3106 m2 v celosti,
do vlastníctva žalovanej v 2. rade prikazuje novovytvorenú parc. č. XXXX/X orná pôda vo výmere 3083
m2 v celosti,
do vlastníctva žalovanej v 3. rade prikazuje novovytvorenú parc. č. XXXX/X orná pôda vo výmere 3099

m2 v celosti,
do vlastníctva žalovaných v 4., 5., 6. a 7. rade prikazuje novovytvorenú parc. č. XXXX/X orná pôda vo
výmere 3085 m2 a to každej v podiele 1.
Súčasne sa zriaďuje vecné bremeno práva prechodu pešo alebo ľahkým vozidlom cez parc. č. XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X H. XXXX/X v rozsahu medzi bodmi 913-101-106-105-104-103-102-984-913

vyznačenými na Geometrickom pláne Ing. Jána Gerčáka Čd 8/2002 zo dňa 27.1.2003.
Žalovaní v 1. až 7. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania najmä
právneho zastúpenia na účet splnomocneného zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“

Okruh účastníkov konania bol ustálený tak, ako sú označení v záhlaví rozhodnutia.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 3. marca 2015 tak, že I. zrušil podielové spoluvlastníctvo
účastníkov konania k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom

Skalica, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, pre obec a katastrálne územie U., ako pozemky parcelyregistra C KN, parc. č. XXXX, orná pôda vo výmere 9885 m2 a parc. č. XXXX, vinice vo výmere
5769 m2, II. novovytvorený pozemok parcely registra C KN, parc. č. XXXX, vinica vo výmere 2924
m2 tak ako je vyznačený na Geometrickom pláne vyhotovenom Ing. Romanom Wágnerom, znalcom

z odboru geodézia a kartografia, schválenom Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom dňa
23.12.2013podč.552/13,prikázaldovýlučnéhovlastníctvažalobcu,III.novovytvorenýpozemokparcely
registra C KN, parc. č. XXXX/X, vinica vo výmere 2924 m2 tak, ako je vyznačený na Geometrickom
pláne č. 2C/156/2008 zo dňa 6.12.2013, vyhotovenom Ing. Romanom Wágnerom, znalcom z odboru
geodézia a kartografia, schválenom Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom dňa 23.12.2013

pod č. 552/13, prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného v 1. rade, IV. novovytvorené pozemky
parcely registra C KN, parc. č. XXXX/X, ostatné plochy vo výmere 47 m2 a parc. č. XXXX/X,
orná pôda vo výmere 2900 m2 tak, ako sú vyznačené na Geometrickom pláne č. 2C/156/2008 zo
dňa 6.12.2013, vyhotovenom Ing. Romanom Wágnerom, znalcom z odboru geodézia a kartografia,
schválenom Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom dňa 23.12.2013 pod č. 552/13, prikázal
do výlučného vlastníctva žalovanej v 2. rade, V. novovytvorený pozemok parcely registra C KN, parc.

č. XXXX/X, vinica vo výmere 2900 m2 tak, ako je vyznačený na Geometrickom pláne č. 2C/156/2008
zo dňa 6.12.2013, vyhotovenom Ing. Romanom Wágnerom, znalcom z odboru geodézia a kartografia,
schválenom Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom dňa 23.12.2013 pod č. 552/13, prikázal
do výlučného vlastníctva žalovanej v 3. rade, VI. novovytvorený pozemok parcely registra C KN, parc.
č. XXXX/X, vinica vo výmere 2924 m2 tak, ako je vyznačený na Geometrickom pláne č. 2C/156/2008

zo dňa 6.12.2013, vyhotovenom Ing. Romanom Wágnerom, znalcom z odboru geodézia a kartografia,
schválenom Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom dňa 23.12.2013 pod č. 552/13, prikázal
do výlučného vlastníctva žalovanej vo 4. rade, VII. novovytvorený pozemok parcely registra C KN,
parc. č. XXXX/X, ostatné plochy vo výmere 1035 m2 tak, ako je vyznačený na Geometrickom pláne č.
2C/156/2008 zo dňa 6.12.2013, vyhotovenom Ing. Romanom Wágnerom, znalcom z odboru geodézia

a kartografia, schválenom Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom dňa 23.12.2013 pod č.
552/13, prikázal do podielového spoluvlastníctva účastníkov, každému v podiele 1/5, VIII. zriadil vecné
bremeno spočívajúce v práve prechodu pešo cez pozemok parcely registra C KN, parc. č. XXXX/
X, vinica vo výmere 2924 m2 v prospech vlastníkov pozemkov parcely registra C KN, parc. č. 8003,
vinica vo výmere 2924 m2 a parc. č. 8004/6, orná pôda vo výmere 2900 m2 v rozsahu, v akom je

toto vecné bremeno zakreslené Geometrickým plánom č. 2C/156/2008 zo dňa 6.12.2013, vyhotovenom
Ing. Romanom Wágnerom, znalcom z odboru geodézia a kartografia, schválenom Okresným úradom
Skalica, katastrálnym odborom dňa 23.12.2013 pod č. 552/13, IX. zriadil vecné bremeno spočívajúce
v práve prechodu cez pozemok parcely registra C KN, parc. č. XXXX/X, vinica vo výmere 2924 m2
v prospech vlastníka pozemku parcely registra C KN, parc. č. XXXX/X, orná pôda vo výmere 2900

m2 v rozsahu, v akom je toto vecné bremeno zakreslené Geometrickým plánom č. 2C/156/2008 zo
dňa 6.12.2013, vyhotovenom Ing. Romanom Wágnerom, znalcom z odboru geodézia a kartografia,
schválenom Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom dňa 23.12.2013 pod č. 552/13, X. zriadil
vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez pozemok parcely registra C KN, parc. č. XXXX/
X, vinica vo výmere 2900 m2 v prospech vlastníka pozemku parcely registra C KN, parc. č. XXXX/X,

orná pôda vo výmere 2900 m2 v rozsahu, v akom je toto vecné bremeno zakreslené Geometrickým
plánom č. 2C/156/2008 zo dňa 6.12.2013, vyhotovenom Ing. Romanom Wágnerom, znalcom z odboru
geodézia a kartografia, schválenom Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom dňa 23.12.2013
pod č. 552/13, XI. rozhodol, že Geometrický plán č. 2C/156/2008 zo dňa 6.12.2013, vyhotovený
Ing. Romanom Wágnerom, znalcom z odboru geodézia a kartografia, schválený Okresným úradom

Skalica, katastrálnym odborom dňa 23.12.2013 pod č. 552/13 je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku,
XII. žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom vyporiadania náhradu vo výške
158,09 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, XIII. žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť
žalovanej v 2. rade titulom vyporiadania náhradu vo výške 43,70 eur, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, XIV. žalovanej v 3. rade uložil povinnosť zaplatiť žalovanej v 2. rade titulom vyporiadania

náhradu vo výške 59,28 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, XV. žalovanej v 4. rade uložil
povinnosť zaplatiť žalovanej v 2. rade titulom vyporiadania náhradu vo výške 44,48 eur, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku, XVI. žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal, XVII.
žalobcovi, žalovanému v 1. rade, žalovanej v 2. rade a žalovanej v 4. rade uložil povinnosť zaplatiť na
účet Okresného súdu Skalica náhradu trov konania štátu, každému v sume 398,22 eur, do troch dní od

právoplatnosti rozsudku a XVIII. vo zvyšku náhradu trov konania štátu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobca a žalovaní v 1. a 3. rade. Žalobca napadol rozsudok
len v časti zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu pešo cez pozemok parcelyregistra C KN, parc. č. XXXX/X, vinica vo výmere 2924 m2 v prospech vlastníkov pozemkov parcely
registra C KN, parc. č. XXXX, vinica vo výmere 2924 m2 a parc. č. XXXX/X, orná pôda vo výmere
2900 m2 (výrok VIII. rozsudku), v časti trov konania a trov štátu s návrhom na jeho zmenu zriadením

vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez predmetný pozemok pešo a ľahkým vozidlom
a priznaním mu náhrady trov konania, namietajúc nedostatočnosť zriadeného práva prechodu len pešo
cez pozemok, dôvodiac potrebou vstupovať na pozemok aj ľahkým vozidlom, napríklad malotraktorom,
alebo káričkou, za účelom riadneho hospodárenia na ňom a pokiaľ ide o rozhodnutie o náhrade trov
konania, namietajúc jeho nesprávnosť pre nezohľadnenie plného úspechu žalobcu v konaní a jeho

nezrozumiteľnosť pre nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia v tejto časti.

Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 3. rade napadli rozsudok v celom rozsahu, navrhli ho zrušiť
a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, namietajúc nesprávnosť geometrického plánu
tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť rozsudku, ktorým boli vymedzené aj vecné bremená zriadené súdom
na novovytvorených pozemkoch (a tak aj následnú nevykonateľnosť rozsudku) v časti jeho grafického

zobrazenia novovytvorených pozemkov z dôvodu, že geometrický plán a výmery uvedené vo výkaze
výmer nekorešpondujú s výmerami novovytvorených parciel v grafickom znázornení geometrického
plánu, v tejto súvislosti poukazujúc na parcelu číslo XXXX/X, pri ktorej v geometrickom pláne je uvedená
dĺžka 70,47 metrov, 130,56 metrov a 31,17 metrov avšak v grafickom znázornení 30 metrov chýba,
čo v konečnom dôsledku predstavuje výmeru novovytvorenej parcely XXXX/X len 2684 m2 oproti 2900

m2 a pokiaľ ide o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu peši cez novovytvorený
pozemok-parcelačísloXXXX/X namietajúcrozsah,vakomjetotovecnébremenozriadené(zakreslené
v geometrickom pláne - šírka prechodu 2,5m) dôvodiac, že pre chôdzu pešo po tomto pozemku je
postačujúca šírka 1,5 m.

Krajský súd v Trnave na základe podaných odvolaní uznesením č.k. 26Co/212/2015-895 zo dňa
15. decembra 2015 rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti zriadenia vecného
bremena spočívajúceho v práve prechodu pešo cez pozemok parcely registra C KN, parc. č. XXXX/
X, vinica vo výmere 2924 m2 v prospech vlastníkov pozemkov parcely registra C KN, parc. č. XXXX,

vinica vo výmere 2924 m2 a parc. č. XXXX/X, orná pôda vo výmere 2900 m2 , v časti zriadenia
vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez pozemok parcely registra C KN, parc. č.
XXXX/X, vinica vo výmere 2924 m2 v prospech vlastníka pozemku parcely registra C KN, parc. č.
XXXX/X orná pôda vo výmere 2900 m2, v časti zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve
prechodu cez pozemok parcely registra C KN, parc. č. XXXX/X, vinica vo výmere 2900 m2 v prospech

vlastníkov pozemkov parcely registra C KN, parc. č. XXXX/X orná pôda vo výmere 2900 m2 v rozsahu
v akom sú tieto zakreslené Geometrickým plánom č. 2C/156/2008 zo dňa 6.12.2013, vyhotovenom
Ing. Romanom Wágnerom, znalcom z odboru geodézia a kartografia, schválenom Okresným úradom
Skalica, katastrálnym odborom dňa 23. decembra pod č. 552/13 a v časti rozhodnutia o trovách konania
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ostanej časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V

odôvodnení uznesenia dospel k záveru, súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie za účelom zistenia
skutkových okolností potrebných pre jeho rozhodnutie o určení šírky práva prechodu potrebnej na výkon
práva žalobcu a to najmä zistením konkrétnej potreby využívania zriaďovaného vecného bremena v
prospech žalobcu (teda, či je účelné aby ho oprávnený využíval len na prechod peši s prípadným
nákladom, alebo aj na prejazd poľnohospodárskou alebo inou technikou, ktorú je účelné vzhľadom

na charakter pozemku a jeho konkrétne užívanie využívať na obhospodarovanie pozemku - parc. č.
XXXX). Pred rozhodnutím súdu o zriadení vecného bremena je v prvom rade najskôr potrebné ustáliť,
akým spôsobom je nevyhnuté zabezpečiť žalobcovi prístup na jeho pozemok vzhľadom na jeho reálne
užívanie,akémechanizmyobvyklenajehoobhospodarovaniepoužíva,ktorémôžedopraviťnapozemok
zhora od poľnej cesty a ktoré nie, u tých mechanizmov u ktorých to nie je možné, či je ich používanie na

daný druh obhospodarovania pozemku účelné a teda je nutné umožniť mu prístup cez cudzí pozemok,
v kladnom prípade, akú minimálnu šírku a kvalitu prípadnej príjazdovej cesty potrebuje a vzhľadom na
takto vykonané dokazovanie ustáliť potrebu zriadenia vecného bremena a jeho potrebnú šírku majúc
na zreteli, že vecné bremeno obmedzujúce vlastníka nehnuteľnej veci zriaďované súdom je dôvodné
zriadiť len v nevyhnutnom rozsahu potrebnom na účelné využitie veci, aby vlastník pozemku nebol

obmedzovaný nad primeranú mieru a nevznikala mu škoda. Obdobne potom z rozhodnutia súdu
prvého stupňa nevyplýva z akého dôvodu boli zriadené vecné bremená práva prechodu cez parc. č.
XXXX/X a parc. č. XXXX/X a to práve v rozsahu (2 m u parc. č. XXXX/X, prípadne 2,5 m u parc. č.
XXXX/X) vymedzenom v geometrickom pláne. Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšomkonaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 226 O.s.p. viazaný a opätovne o otázke
ostávajúcej predmetom konania (zriadenie vecného bremena práva prechodu cez parc. č. XXXX/X,
XXXX/X H. XXXX/X) rozhodnúť až po riadnom zvážení všetkých do úvahy prichádzajúcich možností

a to s vypravením nového rozhodnutia aj náležitým odôvodnením. V novom rozhodnutí rozhodne súd
prvého stupňa znova aj o trovách pôvodného a odvolacieho konania.

Po rozhodnutí uznesením Krajského súdu v Trnave, predmetom konania naďalej zostalo predmetom
konania rozhodnutie o otázke zriadenia vecných bremien a trov konania (keďže rozsudok tunajšieho

súdu zo dňa 3. marca 2015 v časti zrušenia podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadania reálnou
deľbou medzi spoluvlastníkov podľa geom. plánu č. 2C/156/2008 zo dňa 6.12.2013, vyhotoveného
Ing. Romanom Wágnerom, znalcom z odboru geodézia a kartografia, schváleného Okresným úradom
Skalica, katastrálnym odborom dňa 23.12.2013 pod č. 552/13, v časti určenia, že Geometrický plán č.
2C/156/2008 zo dňa 6.12.2013, vyhotovený Ing. Romanom Wágnerom, znalcom z odboru geodézia a
kartografia, schválený Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom dňa 23.12.2013 pod č. 552/13

je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku, v časti uloženia povinnosti žalovanému v 1. rade zaplatiť
žalobcovi náhradu 158,09 eur, v časti v časti uloženia povinnosti žalovanému v 1. rade zaplatiť žalovanej
v 2. rade náhradu 43,70 eur, v časti uloženia povinnosti žalovanej v 3. rade zaplatiť žalovanej v 2. rade
náhradu 59,28 eur, v časti uloženia povinnosti žalovanej vo 4. rade zaplatiť žalovanej v 2. rade náhradu
44,48 eur nadobudol dňa 19.2.2016 právoplatnosť).

Súd doplnil dokazovanie v intenciách záverov Krajského súdu v Trnave, a to predovšetkým výsluchom
a vyjadreniami účastníkov konania, pričom prihliadol aj na ostatný obsah spisu a zistil tento skutkový
stav veci:

Podľa aktuálneho výpisu z katastra nehnuteľností vedeného Okresným úradom Skalica, katastrálnym
odborom sú na LV č. XXXX pre obec a k.ú. U. zapísané dve nehnuteľnosti ako pozemky parcely registra
C KN, a to parc. č. XXXX orná pôda vo výmere 9885 m2 a parc. č. XXXX vinice vo výmere 5769 m2,
ktorých podielovými spoluvlastníkmi sú žalobca a žalovaní v 1. až 4. rade, každý v podiele 1/5-iny.
Žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel darovacou zmluvou V-1360/13 zo dňa 3.7.2013. Žalovaná

v 4. rade nadobudla svoj spoluvlastnícky podiel na základe Osvedčenia o dedičstve 4D 92/2006 OS
Senica zo dňa 7.2.2007, darovacou zmluvou V-940/09 zo dňa 30.6.2009 a žalovaní v 1. až 3. rade na
základe Rozhodnutia PPÚ-99/05/KOC zo dňa 28.1.2005.

Znaleckým posudkom č. 10/2012 zo dňa 6.4.2012 súdom ustanoveného znalca Ing. Romana Wágnera

- znalca z odboru geodézia a kartografia, ktorý doplnil na pojednávaní dňa 26.9.2013, mal súd
preukázané, že po vykonaní prešetrenia dokumentov nachádzajúcich sa v technickej dokumentácii
Správy katastra Skalica, určení hraníc pozemkov znalec vykonal mieste šetrenie, predmetom ktorého
bolo zameranie samotných nehnuteľností. Zameranie bolo vykonané GPS prístrojom ozn. Trimble
R-8 s pomocou roveru TSC3. Meranie bolo vykonané prostredníctvom GNSS (globálny navigačný

satelitný systém) - metódou RTK (real time kinematik). Zamerané boli rohy budov, existujúce
oplotenia, chodníky a iné identické body, rozhrania užívania jednotlivých pozemkov tak, ako ich
označili účastníci sporu na mieste samom, všetky riadky vinohradu umiestneného na predmetných
pozemkoch. Poukázal na ustanovenia zák.č. 180/1995 Z.z., na základe ktorého je nutné, aby minimálna
výmera poľnohospodárskeho pozemku, ktorý vznikne právnym delením bola 2000 m2. Znalec vyhotovil

geometrický plán, ktorým vznikne šesť pozemkov o nasledovných výmerách: parc. č. XXXX - 2924
m2 do vlastníctva žalobcu, parc. č. XXXX/X - 1035 m2 do podielového spoluvlastníctva účastníkov
konania, parc. č. XXXX/X - 47 m2 do vlastníctva žalovanej v 2. rade, parc. č. XXXX/X - 2924 m2 do
vlastníctva žalovaného v 1. rade, parc. č. XXXX/X - 2924 m2 do vlastníctva žalovanej v 4. rade a
parc. č. XXXX/X - 5800 m2 do podielového spoluvlastníctva žalovaných v 2. a 3. rade. Pri navrhnutom

rozdelení predmetných nehnuteľností vychádzal z toho, kto doteraz a v ktorých častiach predmetné
nehnuteľnosti užíva, pretože sa jedná o vysadené vinohrady. Taktiež vzal do úvahy aj výšku jednotlivých
spoluvlastníckych podielov účastníkov konania. Súčasťou tohto geometrického plánu je aj zriadenie
vecného bremena práva prechodu v súlade s doteraz zaužívaným, a na miestnom šetrení nikým
nespochybneným spôsobom.

Z doplnku znaleckého posudku č. 10/2012 zo dňa 7.1.2014 mal súd preukázané, že znalec v zmysle
požiadaviek súdu a účastníkov konania vyhotovil úradne overený geometrický plán č. 2C/156/2008, v
ktorom doplnil šírky a dĺžky jednotlivých novovytvorených parciel a zároveň pôvodne navrhnutú parc.č. XXXX/X rozdelil na parc. č. XXXX/X H. XXXX/X tak, aby žalované v 2. a 3. rade mali každá jeden
pozemok vo výlučnom vlastníctve. V zmysle tohto geometrického plánu parc. č. XXXX/X pripadla do
vlastníctva žalovanej v 3. rade a parc. č. XXXX/X do vlastníctva žalovanej v 2. rade. Taktiež v tomto

geometrickom pláne bol v zmysle požiadavky súdu navrhnutý prístup na novovytvorenú parc. č. XXXX/
X z hornej časti. Znalec ďalej prehľadným spôsobom určil výmery, ktoré predstavujú novovytvorené
parcely z dvoch pôvodných parciel č. XXXX H. XXXX tak že z vypracovanej tabuľky je zrejmé, akú
výmeru má každá novovytvorená parcela z každej pôvodnej parcely (jednotlivo). Tieto výmery vypočítal
z digitálnych súborov odovzdaných na katastrálny odbor spolu s geometrickým plánom. Súčasťou tohto

geometrického plánu je aj zriadenie nasledovných vecných bremien:
- vecné bremeno práva prechodu cez pozemok parc. č. XXXX/X v prospech vlastníkov pozemkov parc.
č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X H. XXXX/X vo vyznačenom rozsahu
- vecné bremeno práva prechodu cez pozemok parc. č. XXXX/X v prospech vlastníkov pozemku parc.
č. XXXX/X H. XXXX/X vo vyznačenom rozsahu
- vecné bremeno práva prechodu cez pozemok parc. č. XXXX/X v prospech vlastníka pozemku parc.

č. XXXX/X vo vyznačenom rozsahu
- vecné bremeno práva prechodu cez pozemok parc. č. XXXX/X v prospech vlastníka pozemku parc.
č. XXXX/X vo vyznačenom rozsahu.

Žalovaná v 2. rade s vypracovaným znaleckým posudkom, jeho doplnením a vypracovaným

geometrickým plánom nesúhlasila a žiadala o odstránenie vecného bremena z pozemku, ktorý by mal
pripadnúť nej, keďže táto cesta je urobená iba pre majiteľku pozemku parc. č. XXXX/X.

Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 3. rade s navrhovaným rozdelením parciel č. XXXX H. XXXX ako aj
s novovytvorenými parcelami v zmysle doterajšieho užívania súhlasili, avšak nesúhlasili so zriadením

vecných bremien. Zriadenie vecného bremena na novovytvorenej parcele č. XXXX/X považujú za
zbytočné, nakoľko ide len o prechod vlastníčky tejto parcely, nie je tým riešený prechod žiadneho iného
vlastníka. Zriadenie vecného bremena na novovytvorenej parcele č. XXXX/X ako ani na novovytvorenej
parcele č. XXXX/X rovnako nie je potrebné, nakoľko prístup k parcele č. XXXX je zabezpečený z cesty,
ktorú bežne využívajú všetci užívatelia záhradkárskej osady J..

Žalobca k obsahu podaného znaleckého posudku a jeho doplneniu nemal výhrady. S ohľadom na
vyjadrenia žalovaných v 1. a 3. rade trval na zriadení vecného bremena na parc. č. XXXX/X z dôvodu,
že na parc. č. XXXX, ktorej vlastníkom by sa mal stať sa nemôže iným spôsobom dostať.

Žalovaná v 4. rade sa k znaleckému posudku a jeho doplneniu nevyjadrila.

Z ohliadky na mieste samom vykonanej dňa 4.6.2014 mal súd preukázané, že účastníci sporu majú v
severnej časti pozemku parc. č. XXXX postavené vinohradnícke domčeky. Ich užívanie je nasledovné:
stavbu na parc. č. XXXX užíva žalovaná v 2. rade, stavbu na parc. č. XXXX užíva žalobca, stavbu na

parc. č. XXXX užíva žalovaný v 1. rade, stavbu na parc. č. XXXX užíva žalovaná v 3. rade a stavbu na
parc. č. XXXX užíva žalovaná v 4. rade. Vinohradnícky domček na parc. XXXX je pôvodný vinohradnícky
domček po neb. rodičoch T. H. H. O.. Právny predchodca žalobcu stavbu dostaval. T. H. H. O. boli rodičia
pôvodného žalobcu Y. O., užívali ako postavenú pôvodnú stavbu a vlastnícky im patrili parc. č. XXXX H.
XXXX v ľavej časti od cesty. T. O. zomrel v r. XXXX a nehnuteľnosti naďalej užívala jeho manželka H.

s deťmi, najmä s Y. O. - otcom žalobcu v 1. rade, ostatní len počas víkendu. V r. XXXX H. O. zomrela,
dovtedy si všetci súrodenci rozumeli. Pôvodná stavba terajšej stavby na parc. č. 8006 zasahovala so
svojimi základmi a prízemnou časťou až do časti na parc. č. XXXX. Pôvodný žalobca vystavil základy
ľavej steny stavby od cesty a aj poschodie. V r. XXXX pôvodný žalobca realizoval nadstavbu a aj túto
užíval. Ponechal si v užívaní vybudovanú rodinnú pivnicu pod stavbou s tým, že navrhoval aby ten, kto

si pivnicu ponechá vyplatí ostatných súrodencov. Nakoniec sa rozhodlo tak, že si súrodenci postavia
samostatné stavby. Asi v r. XXXX si približne všetci začali stavať vinohradnícke domčeky, takto sa
dohodli.
Do HTÚP sa užívali nehnuteľnosti tak, že otec žalovaného v 1. rade užíval parc. č. XXXX od cesty z
pravej časti asi do 1/2 šírky a 3/4 dĺžky. Ľavú polovicu parcely od cesty užívali bratia H. (otec žalovanej v

4. rade) a T. (manžel žalovanej v 3. rade). Hornú časť parc. č. XXXX užívali na polovicu Y. (otec žalobcu)
a Y. (matka žalovanej v 2. rade). Y. ľavú časť od cesty a Y. pravú. Nehnuteľnosti sa takto užívali na
základe vzájomnej dohody. Do HTÚP v spodnej časti nebol žiadny vinohrad. Z hornej časti do lokality
J. mali vysadené Y.I. H. Y.. Pod nimi mali vinohrady T. H. H.. Pod Y. mal vinohrad Y.. V rámci HTÚP bolizlikvidované všetky vinohrady, ktoré boli vysadené na parcelách. Na základe dohody, keď Y. H. Y. si
nechceli vysádzať vinohrady v spodnej časti sa dohodlo, že budú užívať parcely v hornej časti. Po vrátení
pôdy brat Y. (pôvodný žalobca) si vysadil vinohrad v hornej časti vpravo od cesty, ktorý je tam doteraz.

Ján - otec žalovaného v 1. rade užíval polovicu šírky parcely vpravo od cesty, kde si vysadil vinohrad a
v druhej polovici vľavo si vysadili vinohrady T. H. H.. Po tomto sa začali vzájomné vzťahy narúšať.
Prechod medzi stavbami parc. č. XXXX H. XXXX bol pôvodne spoločným prechodom pre všetkých
užívajúcich. Za stavbou parc. č. XXXX v zadnej časti za terasou je nehnuteľnosť oplotená smerom
hore. Vyznačený koniec navrhovaného spoločného dvora je pri začiatku vysadených vinohradov. V

časti vyznačenej ako spoločný dvor sa nachádzajú plechové búdky na náradie. Žalobca na hornú časť
parcely chodil pešo zo svojej stavby popri stavbe parc. č. XXXX z pravej časti od cesty. Pri používaní
mechanizmov na obrábanie jazdil po ceste a vchádzal na nehnuteľnosť z hornej časti. Žalovaný v 1.
rade zo stavby parc. č. XXXX prechádza za účelom obrábania vinohradu cez prechod medzi stavbami
parc. č. XXXX H. XXXX. Pri používaní traktora na oranie používa tento priestor. Žalovaná v 3. rade za
účelom výkonu prác vchádza na nehnuteľnosť za stavbou parc. č. XXXX v ľavej časti od cesty, jedná sa

o priechod s bráničkou šírky 70 cm. Žalovaná v 4. rade z jej stavby za účelom výkonu prác prechádza
cez spoločný dvor vyznačený na geometrickom pláne za stavbou smerom hore, a to buď brázdou zľava
spoločnou so žalovanou v 3. rade alebo sprava. V hornej časti užíva nehnuteľnosť, na ktorej nemá z
dolnej časti zabezpečený prístup mechanizmami, napr. na oranie, sem sa dostáva z hornej časti. V
prípade navrhovaného rozdelenia by horná časť pripadla do vlastníctva žalovanej v 2. rade a mala by

zamedzený prístup na zvyšnú jej hornú časť.
Po prechode medzi riadkami vinohradov sa na konci riadkov nachádza trávnatá plocha ukončená
starším plotom. Za plotom sa nachádza časť, ktorá bola v rámci HTÚP vyňatá. Tento plot zrejme
predstavuje hranicu medzi parc. č. XXXX H. XXXX. Za plotom pravú polovicu od cesty užíva žalovaný
v 1. rade až po riadky vinohradu, ktoré užíva žalobca. Ľavú polovicu užívajú žalované v 3. a 4. rade.

Žalovaný v 1. rade na zadnú časť, parc. č. XXXX prechádza buď z pravej strany novovytvorenej
parc. č. XXXX/X alebo medzi prvým a druhým riadkom svojho vinohradu. V ľavej časti vyznačenej
právom prechodu podľa geometrického plánu jazdí veľkým traktorom na jar a jeseň, keď túto časť nemá
vysadenú. Inak používa menšie mechanizmy. Žalovaná v 3. rade prechádza cez svoj vinohrad na časť
ovocného sadu hore. Na túto časť pôvodne parc. č. XXXX zvrchu potrebuje zabezpečiť prístup pre

prípad, že by chcela kosiť veľkou kosačkou alebo túto časť chcela obrábať. Žalovaná v 4. rade na
túto hornú časť, parc. č. XXXX prichádza z hornej cesty, aby ju mohla obrábať. V hornej časti parc. č.
XXXX sprava sú vysadené tri riadky vinohradov, ktoré vysadil žalobca a aj užíva. Vedľa smerom vľavo
sa nachádza nepokosená trávnatá plocha, ktorú užíva žalovaná v 2. rade. V ďalšej časti vľavo užíva
pozemok žalovaná v 4. rade až po hornú cestu. Zvyšok vľavo po hranicu suseda a po cestu zhora užíva

žalovaná v 3. rade. Po prechode podľa parc. č. XXXX sa na konci nachádza ujazdená trávnatá plocha,
zakončená starým rozbitým pletivovým plotom, za ktorým prechádza cesta. Z hornej časti parc. č. XXXX,
asi do jednej tretiny dĺžky je zarastená nepokoseným trávnatým pásom.

Z Kópie katastrálnej mapy z Okresného úradu Skalica, katastrálny odbor zo dňa 11.6.2014 mal súd

preukázané, že z parcely registra C KN parc. č. XXXX (cesta) vedie na záhradkársku osadu J. prístupová
cesta (parc. č. XXXX), ktorá člení záhradkárske osady po pravej strane J. a po ľavej strane Z.. Na parcelu
registra C KN parc č. XXXX nadväzuje parcela registra C KN parc. č. XXXX ako pokračujúca cesta. Z
Kópie katastrálnej mapy ďalej vyplýva, že parcela registra C KN parc. č. XXXX hraničí s parcelou registra
C KN parc. č. XXXX. Parcely registra C KN parc. č. XXXX ako aj parc. č. XXXX sú vo vlastníctve Mesta

U., slúžia ako cesta, sú zaradené ako účelová verejná komunikácia, využívajú sa ako prístupová cesta
do záhradkárskych lokalít J. H. Z..

Žalobca s poukazom na právny názor odvolacieho súdu v podaní doručenom súdu dňa 22.2.2016
uviedol, že rozsudkom zo dňa 3.3.2015 mu súd prikázal do vlastníctva parcelu registra C KN, parc. č.

XXXX, vinica vo výmere 2924 m2, tento pozemok pozostáva z časti z viníc a z časti ornej pôdy. Časť
nehnuteľnosti obrába ako ornú pôdu a na túto časť sa dostáva zhora od poľnej cesty. Len tadiaľ prejde
veľkými strojmi, napr. traktorom na oranie, sejačkou, bránami, pluhmi, mulčovačom a rotavátorom. Na
vinice chodil cez novovytvorenú parc. č. XXXX/X, čo bolo zaužívané. Žalovaný v 1. rade nenamietal
zriadenie tohto vecného bremena, a preto žalobca súhlasil, aby bola nehnuteľnosť rozdelená podľa

užívania. Žalobca mal záujem o parc. č. XXXX/X, ktorá je lepšia, prístupnejšia a bol ochotný umožniť
spoluvlastníkom prechod cez túto parcelu. Žalovaný v 1. rade s tým nesúhlasil a o túto parcelu mal
záujem i napriek tomu, že sa cez ňu chodilo na parc. č. XXXX, ktorú súd prikázal do vlastníctva žalobcu.
Navyše vinohradnícke domčeky sa nachádzajú blízko parc. č. XXXX/X. Žalobca sa potrebuje dostať nasvoju parc. č. XXXX zospodu cez parc. č. XXXX/X ľahkým povozom, a to malotraktorom s prívesným
vozíkom za účelom obhospodarovania vinice, napr. okopávania, postreku, hnojenia a zberu úrody. Na
tieto úkony potrebuje ľahké vozidlo, ktorým by neznehodnotil ani nezničil parcelu, na ktorej je zriadené

vecné bremeno. Navyše vecné bremeno právo prechodu je podľa geometrického plánu široké 2,5 m.
Takáto šírka práva prechodu zodpovedá potrebe žalobcu, je dostatočná, nakoľko bude tadiaľto chodiť
malotraktorom s vlečkou, prípadne káričkou, aby mohol vinice obrobiť. Ako aj znalec uviedol, vecné
bremeno zakreslil tak, ako sa právo prechodu používalo medzi účastníkmi cez parc. č. XXXX/X a žiaden
z účastníkov toto vecné bremeno nenamietal. Navrhol preto, aby súd zriadil vecné bremeno spočívajúce

v práve prechodu pešo a ľahkým vozidlom, malotraktorom, prívesným vozíkom cez pozemok parcely
registra C KN, parc. č. XXXX/X, vinica vo výmere 2924 m2 v prospech vlastníkov pozemkov parcely
registra C KN parc. č. XXXX, vinica vo výmere 2924 m2 a parc. č. XXXX/X, orná pôda vo výmere 2900
m2 v rozsahu, v akom je toto vecné bremeno zakreslené Geometrickým plánom č. 2C/156/2008 zo dňa
6.12.2013, vyhotovenom Ing. Romanom Wágnerom.

Žalovaní v 1. a 3. rade vo vyjadrení zo dňa 29.2.2016 uviedli, že žalobca nespĺňa zákonné podmienky
pre zriadenie vecného bremena, jeho zriadenie nie je nevyhnutné, ale naopak neprimerane zasiahne
do ich práv. V tejto súvislosti poukázali na rozsudky NS ČR sp. zn. 22 Cdo/2854/2010 a sp. zn. 22
Cdo/38/2005. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalobca a aj žalovaná v 2. rade si môžu
zabezpečiť prístup inak. Z toho dôvodu žalovaní v 1. a 3. rade trvali na tom, aby súd zriadenie vecného

bremena v prospech žalobcu a žalovanej v 2. rade zamietol, a to v celom rozsahu. Z opatrnosti, teda ak
by súd napriek uvedenému mal za to, že existujú dôvody na zriadenie vecného bremena, vyjadrili sa i
k samotnému rozsahu vecného bremena, keď primárne šírka vecného bremena viac ako 1,5 metra je
nedôvodná. V závere svojho vyjadrenia poukázali i na ust. § 128 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré
je všeobecným ustanovením k obmedzovaniu vlastníckeho práva. Preto, ak by k obmedzeniu práva

zriadením vecného bremena prišlo, treba toto obmedzenie vykompenzovať náhradou.

Výsluchom žalobcu mal súd preukázané, že práva zriadenia vecného bremena sa domáha z toho
dôvodu, že ako vlastník novovytvorenej parc. č. XXXX má v spodnej časti od vinohradníckeho domčeka
vysadený vinohrad a za ním je orná pôda, ktorú obrába. V prípade prechodu od stavby k vinici sa jedná

o vzdialenosť 270 m, v prípade, že by z vinohradníckeho domčeka chodil cez verejnú komunikáciu
z hornej časti je to vzdialenosť 4 km. Za účelom obrábania vinice vykonáva striekanie podľa potreby
5-7 krát ročne postrekovačom, s ktorým potrebuje prejsť na vinicu, taktiež doviesť vodu. Zozbieranú
úrodu potrebuje v prepravkách dopraviť do vinohradníckeho domčeka. V súčasnej dobe z dôvodu
narušených vzťahov spracúva úrodu hrozna v inej búde. Počas vlastníctva nehnuteľnosti otcom žalobcu

tento spracúval úrodu vo vinohradníckom domčeku. V prípade, že žalobca potrebuje obrobiť pôdu,
používa ľahkú techniku, malý traktor s vlečkou, ktorého šírka kolies je 180 cm, kosačku a rotavátor.
Vo vinohradníckom domčeku priestory využíva na uskladnenie úrody, má tu uložené drobné náradie.
Ostatné mechanizmy na obrábanie má v mieste bydliska. V hornej časti za vinohradom sa pestovala
zelenina,asidvarokynatejtočastinemávysadenúžiadnuúrodu.Priobrábaníornejpôdyzavinohradom

používa veľký traktor, s ktorým jazdí z hornej strany. V súčasnej dobe používa vstup na nehnuteľnosť
z hornej časti pre narušené vzťahy a aj preto, že žalovaný v 1. rade má nehnuteľnosť v pravej časti
vedľa vinohradov pooranú, a preto mu nechce po tejto časti chodiť. Žalobca je ochotný dohodnúť sa
so žalovaným v 1. rade na výmene nehnuteľností, ktoré im boli prikázané do vlastníctva s tým, že mu
zaplatí náhradu za vysadené porasty a súhlasí s právom prechodu.

Výsluchom žalovaného v 1. rade mal súd preukázané, že tento nesúhlasí s tým, aby bolo vôbec zriadené
vecné bremeno v prospech žalobcu. V časti nehnuteľnosti, kde má byť zriadené vecné bremeno, ide
o najlepšiu bonitu pôdy a celá táto časť má vyššiu hodnotu ako celý vinohrad žalobcu. Žalobca má
v plnom rozsahu zabezpečený prístup na nehnuteľnosť z hornej cesty a tento prístup môže v celom

rozsahuvyužívať.Taktiežajjehoprávnypredchodcavyužívalprístupzhornejčasti,atoajnaošetrovanie
vinohradu, napr. postrekovanie. V prípade, že bude zriadené vecné bremeno tak, ako navrhuje žalobca,
žalovaný v 1. rade nebude môcť svoju nehnuteľnosť užívať a táto bude znehodnotená. Vinohrad má
vysadený vedľa časti parcely, kde má vyznačené právo vecného bremena. Žalovaný v 1. rade potvrdil,
že sa medzi rečou rozprávali so žalobcom o tom, kto si ktorú parcelu vyberie na užívanie a taktiež o

tom, že ak by žalovaný v 1. rade užíval hornú parcelu, žalobca mu umožní prístup cez spodnú parcelu,
nepamätá si však, že mu taktiež on zabezpečí prístup v prípade, že by si by vybral hornú parcelu. Šírku
svojej parcely má rozdelenú tak, že z ľavej strany od stavby je vysadený vinohrad a pravá strana je
používaná ako orná pôda, ktorú riadne obrába. Inú ornú pôdu nemá a v prípade zriadenia vecnéhobremena by mu zostala len úzka časť ornej pôdy, ktorú by nemohol využívať. V hornej časti má sad a
pole. Svojím traktorom jazdí od stavby po pravej časti parcely smerom hore, ale len na jar a na jeseň.
Inak používa ako prístup na hornú časť priestor medzi riadkami vo vinohrade. S návrhom žalobcu na

výmenu nehnuteľností nesúhlasí.

Výsluchom žalovanej v 2. rade mal súd preukázané, že táto nesúhlasí s tým, aby cez jej novovytvorenú
parcelu bolo zriadené vecné bremeno, pretože sa týmto znehodnotí. Navrhuje aby aj v jej prospech
bolo zriadené vecné bremeno, a to právo prechodu pešo, ale aj s použitím poľnohospodárskej techniky,

prístrojov, ktoré sú prístupné na trhu a používajú sa za účelom vykonávania poľnohospodárskych
prác. Žalovaní v 1., 3., a 4. rade majú zabezpečený prístup na svoje pozemky priamo zo svojich
vinohradníckych domčekov, ale ona spolu so žalobcom musia chodiť 1 km smerom na T. V. pešo z
vinohradníckych domčekov za účelom obrábania svojich pozemkov. Ani jeden zo žalovaných nemali
záujem na prikázaní pozemkov v hornej časti, pretože nechcú chodiť hore. Osobne nehnuteľnosť, ktorá
jej bola prikázaná do vlastníctva, neužíva, vinohrad nezakladala, nemá k tomto vzťah. Pozemok leží

úhorom, žalovaná v 2. rade má záujem na predaji vinohradníckeho domčeka aj s pozemkom. Doteraz
však nenašla žiadneho kupca, predaj je sťažený tým, že pozemok sa nenachádza za vinohradníckym
domčekom, ale až v hornej časti. Poukázala i na šírku pozemku žalovaného v 1. rade a pri zriadení
vecného bremena na okraji tohto pozemku bude môcť žalovaný v 1. rade zvyšok pozemku riadne užívať.

Výsluchom žalovanej v 3. rade mal súd preukázané, že táto nevidí dôvod v tom, aby bolo zriadené
vecné bremeno pre žalovanú v 2. rade, pretože je to smiešne. Naopak žiada, aby bolo zriadené vecné
bremeno v jej prospech, a to právo prechodu z hornej cesty cez pozemok žalovanej v 2. rade, aby sa
mohla dostať na svoj pozemok za vinohradníckym domčekom. Zriadenie vecného bremena chce riešiť
do budúcnosti, pretože má troch synov, pre prípad, že by si chceli zabezpečiť prístup z hornej cesty. V

záverečnej reči na ostatnom pojednávaní sa však pridržala záverečnej reči svojho právneho zástupcu,
ktorý uviedol, že žalovaná v 3. rade netrvá na zriadení práva vecného bremena cez nehnuteľnosť, ktorá
je prikázaná do vlastníctva žalovanej v 2. rade.

Výsluchom žalovanej v 4. rade mal súd preukázané, že od svojej stavby sa nemôže priamo žiadnym

prostriedkom dostať na novovytvorenú parcelu, pretože aj z pravej aj z ľavej strany sú vysadené
vinohrady, medzi ktorými je brázda. V spodnej časti parcely má vysadený vinohrad a v hornej časti
parcely je pole, ktoré potrebuje obrábať. Na túto časť sa potrebuje dostať s mechanizmami, aspoň s
malotraktorom. Z toho dôvodu má záujem na tom, aby aj pre ňu bolo zriadené vecné bremeno práva
prechodu. Po vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie pri vykonanom doplnenom dokazovaní

výsluchom účastníka uviedla, že nemá záujem na zriadení akéhokoľvek vecného bremena ani záujem
chodiť cez pozemky ostatných účastníkov.

Podľa § 136 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), vec môže byť v
spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Spoluvlastníctvo je podielové a bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi
manželmi.

Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 142 ods. 1, 3 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na
návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie

podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k
novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a
vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na

nehnuteľnosti.

Podľa § 151o ods. 1 a 3 OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánualebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno
zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby
spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Podľa § 128 ods. 2 OZ, vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak

účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.

Podľačl.11ods.4Listinyzákladnýchprávaslobôd,vyvlastneniealebonútenéobmedzenievlastníckeho
práva je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu.

Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že účastníci v čase začatia konania boli

podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre obec a k.ú. U., a to každý
v podiele 1/5-iny. Medzi účastníkmi k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
nedošlo. Výsluchom účastníkov mal súd preukázané, že medzi účastníkmi, ktorí sú príbuznými dlhodobo
prichádza k nezhodám ohľadom užívania spoločných nehnuteľností. Zo znaleckého dokazovania
vyplynulo, že nehnuteľnosti sú reálne deliteľné a každý z účastníkov má záujem na prikázaní

novovytvorených nehnuteľností do svojho vlastníctva. Súd preto rozsudkom zo dňa 3. marca 2015 zrušil
podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania a pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva použil
prvý zo zákonných spôsobov vyporiadania, a to reálnu deľbu. Spoluvlastníctvo vyporiadal rozdelením
nehnuteľností na základe vypracovaného znaleckého posudku a geometrického plánu č. 2C/156/2008
zo dňa 6.12.2013 súdom ustanoveného znalca Ing. Romana Wágnera, schváleného Okresným úradom

Skalica, katastrálnym odborom dňa 23.12.2013 pod č. 552/13, majúc za to, že takéto reálne rozdelenie je
v záujme všetkých spoluvlastníkov, pričom súd zároveň vzal do úvahy i dlhodobé užívanie nehnuteľností
účastníkmi a ich záujem naďalej nehnuteľnosti účelne využívať. V zmysle geometrického plánu súd
prikázal každému z účastníkov do výlučného vlastníctva jednu novovytvorenú parcelu v približne
rovnakej výmere, a to nasledovne: parc. č. XXXX - vinica vo výmere 2924 m2 do vlastníctva žalobcu,

parc. č. XXXX/X - vinica vo výmere 2924 m2 do vlastníctva žalovaného v 1. rade, parc. č. XXXX/X -
vinica vo výmere 2924 m2 do vlastníctva žalovanej v 4. rade, parc. č. XXXX/X - vinica vo výmere 2900
m2 do vlastníctva žalovanej v 3. rade a parc. č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 2900 m2 do vlastníctva
žalovanej v 2. rade. Do vlastníctva žalovanej v 2. rade súd prikázal aj novovytvorenú parc. č. 8004/2
- ostatné plochy vo výmere 47 m2, keďže táto bezprostredne susedí so stavbou žalovanej v 2. rade,

užíva ju práve žalovaná v 2. rade a ostatní spoluvlastníci ju nemôžu s ohľadom na jej umiestnenie
dobre užívať. Novovytvorenú parcelu č. XXXX/X - ostatné plochy vo výmere 1035 m2 súd považoval za
potrebné ponechať naďalej v podielovom spoluvlastníctve účastníkov, pretože táto parcela sa nachádza
okolo vinohradníckych domčekov, musí slúžiť všetkým, pričom vzhľadom na šírku parcely nie je možné,
aby mohol mať každý jeden zo spoluvlastníkov samostatný prístup k svojej nehnuteľnosti.

Na základe rozhodnutia Krajského súdu v Trnave zo dňa zo dňa 15. decembra 2015 v danej veci
predmetom konania naďalej zostalo rozhodnutie o otázke zriadenia navrhovaných vecných bremien a
trov konania. Súčasťou geometrického plánu č. 2C/156/2008 zo dňa 6.12.2013, z ktorého súd vychádzal
pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva účastníkov konania bolo aj zriadenie vecných bremien, a

to konkrétne v prospech vlastníkov pozemkov parc. č. XXXX (t.č. žalobca), XXXX/X (t.č. žalovaná v 4.
rade), XXXX/X (t.č. žalovaná v 3. rade) a XXXX/X (t.č. žalovaná v 2. rade) vo vyznačenom rozsahu.
Žalovaná v 4. rade v ďalšom konaní po vrátení veci odvolacím súdom nemala záujem na zriadení
akéhokoľvek vecného bremena, rovnako ako aj žalovaná v 3. rade, ktorá sa na ostatnom pojednávaní
pridržala záverečnej reči svojho právneho zástupcu, pri ktorej uviedol, že žalovaná v 3. rade netrvá na

zriadeníprávavecnéhobremenaceznehnuteľnosťprikázanúdovlastníctvažalovanejv2.rade.Žalobca
a žalovaná v 2. rade na zriadení vecných bremien v prospech nich naďalej trvali.

Súd po doplnení dokazovania v rámci rozhodovania o zriadení práva vecného bremena vzal do úvahy
okolnosti, za ktorých zostali novozriadené parcely bez prístupu od stavieb, ktoré súvisia s účelom

ich využívania, taktiež i negatívne účinky, ktoré so sebou zriadenie vecného bremena prináša, históriu
vlastníckych vzťahov k pozemkom účastníkov. V minulosti sa jednalo o dve na seba nadväzujúce
parcely v užívaní právnych predchodcov účastníkov a následné postupné rozdelenie na užívanie
dedením nehnuteľností a postavením stavieb asi v roku 1972. Nejedná sa o stavby, ktoré majú slúžiťk trvalému bývaniu, ale o vinohradnícke domčeky a ich hospodársky účel v súvislosti s pestovaním
viniča a obrábaním poľnohospodárskej pôdy. Na základe nepísanej dohody boli nehnuteľnosti užívané
až do roku 1981, keď v rámci HTÚP (hospodársko-technickej úpravy pôdy bola horná časť nehnuteľnosti

zadelená do honov JRD a právny predchodcovia žalobcu a žalovanej v 2. rade sa začali domáhať
užívacieho práva spodnej časti nehnuteľností. V konaní vedenom na Okresnom súde Senica pod sp. zn.
8C/119/1981 boli neúspešní z dôvodu, že sa nemohli úspešne domáhať úpravy užívacieho práva ako
podieloví spoluvlastníci len na tom základe, že vykonaním HTÚP prišlo k zmene predmetu podielového
spoluvlastníctva. Právny predchodca žalovaného v 1. rade vstúpil v roku 1956 do JRD, do ktorého

vniesol pôdu mimo inej i tú časť, o ktorú bol vedený spor o užívanie a táto mu bola pridelená ako
záhumienka. Žalobcovia preto nemali užívacie právo k tejto časti nehnuteľnosti. Z uvedeného vyplýva,
že v rámci súdneho konania už od roku 1981 sa domáhal žalobca, resp. jeho právny predchodca
usporiadania spoluvlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam. K dohode medzi účastníkmi neprišlo a
preto podaním žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dňa 30.06.1999 sa
opätovne domáha usporiadania spoluvlastníckych vzťahov. Nepochybne od podania žaloby uplynula

doba takmer 16 rokov trvania súdneho sporu, po ktorú pretrvávajú narušené vzťahy účastníkov konania
bez možnosti sa dohodnúť. Dĺžka konania bola ovplyvnená preukázateľne rozhodovaním o návrhu
na vydanie predbežného opatrenia, opakovanými procesnými rozhodnutiami o opakovaných zmenách
žalobného návrhu, okruhu účastníkov (rozšírením, zastavením konania, univerzálnou sukcesiou alebo
darovaním), odvolacími konaniami, dedičským konaním, znaleckým dokazovaním, jeho doplnením,

prebiehajúcim projektom pozemkových úprav a nepochybne aj zmenou v súlade s optimalizáciou súdnej
sústavy. Pôvodne napadla žaloba na novozriadený Okresného súdu Skalica, po jeho zrušení bola vec
prenesená na Okresný súd Senica a po znovuzriadení Okresného súdu Skalica bola vec prenesená na
Okresný súd Skalica, čím prišlo aj k zmene zákonného sudcu a potreby naštudovania veci.

Súd po zvážení hore uvedených okolností prípadu, prihliadnuc predovšetkým na spôsob vyporiadania
podielového spoluvlastníctva účastníkov konania, dôvody, ktoré viedli súd k zvolenému spôsobu
vyporiadania (t.č. v tejto časti právoplatne rozhodnuté) s použitím ust. § 142 ods. 3 OZ rozhodol o
zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez pozemok parcely registra C KN, parc.
č. XXXX/X v prospech vlastníka pozemku parcely registra C KN, parc. č. 8003 (t.č. žalobcu) a cez

pozemky parcely registra C KN, parc. č. XXXX/X, L.. Č.. XXXX/X, L.. Č.. XXXX/X v prospech vlastníka
pozemku parcely registra C KN, par. č. XXXX/X (t.č. žalovanej v 2. rade).V konaní bolo preukázané,
že žalobca aj žalovaná v 2. rade majú zabezpečený prístup na svoje novovytvorené parcely z hornej
časti z obecného pozemku. Napriek tejto skutočnosti však súd rozhodol o zriadení vecného bremena
spočívajúceho v práve prechodu v prospech uvedených účastníkov, a to aj napriek nesúhlasu ostatných

dotknutých účastníkov. Súd podotýka, že nie je možné vyhovieť individuálnym predstavám každého z
účastníkov, zvlášť za situácie, keď ich stanoviská sú diametrálne odlišné a navyše sa menia, ale úlohou
súdu je vykonať spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi účastníkmi.

Žalovanáv2.radevpriebehukonaniažiadala,abysúdvyporiadalpodielovéspoluvlastníctvovytvorením
rovnako širokých pozemkov po celej dĺžke oboch nehnuteľností, každému za jeho vinohradníckym
domčekom. Vytvorením piatich rovnako dlhých pozdĺžnych pozemkov by vznikli pomerne úzke a
príliš dlhé pozemky, ktorých hranice by sa poposúvali tak, že by aj tak nepokračovali za jednotlivými
zrealizovanými stavbami. Podľa názoru súdu by bolo v rozpore s účelnosťou využívania nehnuteľností

a zhoršilo by to už aj tak narušené vzťahy medzi účastníkmi, ak by vykonal vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva podľa návrhu žalovanej v 2. rade. Do vlastníctva jednotlivých účastníkov konania by
sa dostali časti parciel, ktoré dlhodobo užíval druhý spoluvlastník aj vysadením viniča, bol by sťažený
prístup z postavených vinohradníckych domčekov na obrábané pozemky a novovytvorené parcely
by boli veľmi úzke, priemerne v šírke 4 m. Súd preto nepristúpil k takémuto spôsobu vyporiadania

podielového spoluvlastníctva
Súd teda sledujúc oprávnené záujmy všetkých spoluvlastníkov a zároveň rešpektujúc možnosť
účelného využitia pozemkov vzhľadom na ich charakter ako aj jestvujúci spôsob ich užívania,
pristúpil k vyporiadaniu rozdelením nehnuteľností na základe vypracovaného geometrického plánu
č. 2C/156/2008 zo dňa 6.12.2013 súdom ustanoveného znalca Ing. Romana Wágnera, s ktorým

ostatní účastníci súhlasili. V zmysle geometrického plánu bola síce prikázaná každému z účastníkov
do výlučného vlastníctva novovytvorená parcela v približne rovnakej výmere, avšak novovytvorené
parcely žalobcu a žalovanej v 2. rade ako jediných bezprostredne nenadväzujú na spoločný dvor, kde
majú postavené vinohradnícke domčeky, ale nachádzajú sa v hornej časti sporných nehnuteľností.Súd teda vybral alternatívu, ktorá z hľadiska umiestenia novovytvorených nehnuteľností bola do istej
miery znevýhodnením žalobcu a žalovanej v 2. rade, a preto so záujmom čo najspravodlivejšie vec
medzi účastníkmi usporiadať, toto znevýhodnenie kompenzoval zriadením vecných bremien tak, aby

aj títo účastníci mali zabezpečený prístup na svoje nehnuteľnosti zo spoločného dvora za účelom
plnohodnotného užívania svojich nehnuteľností. S poukazom na charakter vinohradníckeho domčeka,
ktorý má slúžiť na uskladnenie náradia, hnojív, postrekov, úrody, prípravovňu spracovania úrody vyplýva,
že tento účel môže byť splnený len v prípade, že z vinohradníckeho domčeka bude umožnený prístup na
s ním súvisiacu obrábanú pôdu. Súd považuje za spravodlivé usporiadanie práve také, ktoré umožní

každému z účastníkov prístup na svoju novovytvorenú parcelu z dolnej časti, kde má svoj vinohradnícky
domček. Ak by vecné bremeno v tomto rozsahu nebolo zriadené, žalobca a žalovaná v 2. rade by mali
znemožnený prístup na svoje pozemky kratšou cestou za účelom vykonávania jednoduchších prác,
napr. sadenie, okopávanie, rýľovanie, postrekovanie, kontrola stavu úrody, zber úrody. Podľa názoru
súdu nemožno po žalobcovi a žalovanej v 2. rade (príp. iných vlastníkov týchto nehnuteľností v prípade
predaja, iného právneho nástupníctva) spravodlivo požadovať, aby v prípade, že budú chcieť vykonať

napr. kontrolu stavu úrody, zistiť potrebu postrekovania alebo odtrhnúť si napríklad len zopár paradajok
boli nútení použiť pre prístup na svoje nehnuteľnosti výlučne hornú cestu, ktorá je niekoľkonásobne
dlhšia (predovšetkým v prípade, ak nie sú motorizovaní) ako cesta z dolnej časti od vinohradníckeho
domčeka, kde má navyše žalobca uskladnené aj drobné náradie. Žalovaná v 2. rade síce v súčasnej
dobe nehnuteľnosť, ktorá jej bola prikázaná do vlastníctva, neužíva a zamýšľa predaj nehnuteľností.

Avšak právo vyplývajúce z vecného bremena je nerozlučne späté s vlastníckym právom k nehnuteľnosti
a teda prechádza s vlastníctvom veci na právneho nástupcu. Súd preto zriadil vecné bremeno aj v
prospechtejtonehnuteľnosti,súčasnevovlastníctvežalovanejv2.radeatorešpektujúczásadurovného
postavenia spoluvlastníkov.
Súd zároveň poukazuje i na to, že žalovaný v 1. rade pri svojom výsluchu potvrdil, že sa medzi rečou

rozprávali so žalobcom o tom, kto si ktorú parcelu vyberie na užívanie a taktiež o tom, že ak by žalovaný
v 1. rade užíval hornú parcelu, žalobca mu umožní prístup cez spodnú parcelu. Žalovaný v 1. rade sám
trval len výlučne na prikázaní do svojho vlastníctva pozemok bezprostredne nadväzujúci na spoločný
dvor, hoci vedel o hrozbe zaťaženia predmetnej nehnuteľnosti vecným bremenom v prospech vlastníkov
pozemkov nachádzajúcich sa v hornej časti (keďže uvedené bolo zrejmé z geometrického plánu).

Zároveň aj po právoplatnom zrušení aj vyporiadaní podielového spoluvlastníctva bol žalobca ochotný
dohodnúť sa so žalovaným v 1. rade na výmene nehnuteľností, ktoré im boli prikázané do vlastníctva
s tým, že mu zaplatí náhradu za vysadené porasty a súhlasí s právom prechodu, avšak ani s takýmto
návrhom žalobcu žalovaný v 1. rade nesúhlasil.

Súd zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu, nie však aj v práve prejazdu ľahkým vozidlom,
malotraktorom, prívesným vozíkom (resp. s použitím poľnohospodárskej techniky) tak, ako to žiadal
žalobca a tiež aj žalovaná v 2. rade. Ako bolo uvedené vyššie, dôvodom, prečo súd pristúpil k zriadeniu
vecných bremien bolo, aby žalobcovi a žalovanej v 2. rade umožnil priamy prístup k nehnuteľnostiam,
ktorévrámcivyporiadaniapripadlidoichvlastníctva,zospoločnéhodvora,kdemajúsvojevinohradnícke

domčeky, a to za účelom vykonávania jednoduchších prác (ako napr. okopávania alebo kontroly a zberu
úrody). V prípade potreby využitia mechanizmov môžu použiť hornú cestu, ktorú žalobca aj využíva.
Jedná sa o prístupovú cestu (parc.č. XXXX), ktorá člení záhradkárske osady po pravej strane J. a po
ľavej strane Z. (lokalita, v ktorej sa nachádzajú predmetné nehnuteľnosti) vo vlastníctve mesta, ktorá
je zaradená ako účelová verejná komunikácia. Na hornú cestu je zabezpečený prístup cez asfaltovú

cestu zo spodnej časti a jedná sa o jednoduchší prístup i keď dlhší. Nehnuteľnosti sa nachádzajú
vo svahovitom teréne, keď stúpajú od spodnej časti smerom hore a presúvanie poľnohospodárskych
mechanizmov po celej dĺžke svahu dohora sa javí byť náročné. Súd mal navyše z výsluchu žalobcu
preukázané, že vo vinohradníckom domčeku má uložené len drobné náradie, ostatné mechanizmy
na obrábanie má v mieste bydliska, a preto ak prichádza na svoje nehnuteľnosti motorizovaný za

účelom používania mechanizmov na obrábanie, nie je dôvodné, aby mal zabezpečený prístup na svoju
nehnuteľnosť z dolnej aj hornej časti.

Súd určil rozsah vecného bremena tak, ako je zakreslené na Geometrickom pláne č. 2C/156/2008 zo
dňa 6.12.2013, avšak len v šírke 1,50 metra, čo je na splnenie účelu, pre ktoré bolo vecné bremeno

zriadené, podľa názoru súdu dostatočné (podľa štátnej technickej normy - STN 73 6110, ktorou sa riadi
projektovanie chodníkov a cestičiek pre chodcov, najmenšia voľná šírka chodníka musí byť 1,5 m, teda
0,75 m na každú jeho stranu).Vecné bremeno je zriadené na parc.č. XXXX/X, ktorá pri vyporiadaní pripadla do vlastníctva žalovaného
v 1. rade. Žalovanému v 1. rade súd prikázal do vlastníctva parcelu, ktorá je zo všetkých najširšia (šírka
8,72 m) a tak mu ponechal v podstate doteraz ním obhospodarovanú výmeru a ním vysadené všetky

riadky vinohradu bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov. Časť tejto parcely sám žalovaný v 1. rade
používa na jazdu traktorom pri sezónnych prácach a jeho parcela za spoločným dvorom je situovaná
za stavbami vo vlastníctve žalobcu a žalovanej v 2. rade, čo bolo zrejmé už v minulosti, keď sa stavby
realizovali. Preto je dôvodné, aby znášal ťarchu zriadeného vecného bremena.
Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade v odvolaní proti rozsudku tunajšieho súdu

zo dňa 3.3.2015, pokiaľ ide o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez jeho
novovytvorený pozemok, namietal len rozsah, v akom je toto vecné bremeno zriadené, dôvodiac, že pre
chôdzu pešo po tomto pozemku je postačujúca šírka 1,5 m. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu výslovne
uviedol, že súhlasí so zriadením vecného bremena cez svoj pozemok v spôsobe obmedzenia, a to
prechodom pešo, nesúhlasí, aby bolo zriadené vecné bremeno spôsobom prevozu ľahkým vozidlo. V
ďalšom konaní po vrátení veci odvolacím súdom tunajšiemu súdu síce nesúhlasil s tým, aby bolo vôbec

zriadené vecné bremeno v prospech žalobcu, avšak zároveň z opatrnosti, teda ak by súd mal za to,
že existujú dôvody na zriadenie vecného bremena, pokiaľ ide o samotný rozsah vecného bremena, za
nedôvodnú považoval len šírku vecného bremena viac ako 1,5 metra.
Vecné bremeno v prospech žalovanej 2. rade je síce zriadené až cez tri parcely, avšak nejedná sa o
veľkéúsekyavecnébremenozaberálenúzkuvýmeru,apretohosúdnepovažujezaneprimeranýzásah

do vlastníckeho práva dotknutých vlastníkov. Ide o najkratší možný spôsob ako zabezpečiť žalovanej v
2. rade prístup na jej novovytvorenú parcelu zo stavby postavenej na spoločnom dvore.

Súd má za to, že zriadením vecného bremena spôsobom a v rozsahu uvedenom vyššie súd dostál
požiadavke zriadiť vecné bremeno len v nevyhnutnom rozsahu tak, aby žalobcovi a žalovanej v 2.

rade bolo zaistené obvyklé užívanie nehnuteľností, ktoré pripadli do ich výlučného vlastníctva v rámci
vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a zároveň, aby dochádzalo k čo najmenším zásahom do
vlastníckeho práva ostatných dotknutých účastníkov.

Žalovaní v 1. a 3. rade žiadali zriadenie vecného bremena v prospech žalobcu a žalovanej v 2. rade

zamietnuť, a to z dôvodu, že podľa ich názoru v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre
zriadenie vecného bremena. V tejto súvislosti poukázali na rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo/2854/2010,
predmetomktoréhobolozriadenievecnéhobremenaspočívajúcehovprávecestyzverenejkomunikácie
k pozemkom a stavbe. Podľa uvedeného rozhodnutia je možné zriadiť vecné bremeno tzv. „nutnej cesty“
len za kumulácie nasledovných podmienok, a to 1. vlastník stavby nie je vlastníkom priľahlého pozemku

(v danom prípade splnené), 2. prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak (v tunajším súdom
prejednávanejvecisanejednáozabezpečenieprístupuzverejnejkomunikáciekstavbe,pozemkom,ale
ide o zabezpečenie prístupu od stavby k pozemku za účelom jeho obrábania a zberu úrody) a 3. nie sú
splnené okolnosti, ktoré zriadenie vecného bremena vylučujú - pokiaľ vzhľadom na okolnosti konkrétnej
veci by nebolo možno po vlastníkovi spravodlivo požadovať, aby cestu trpel (žalovanému v 1. rade bola

pri vyporiadaní pridelená najširšia parcela, bezprostredne nadväzujúca na spoločný dvor, a teda i na
jeho stavbu; navyše bolo v konaní preukázané, že časť parcely, na ktorej je vyznačené vecné bremeno,
je nevysadená a sám žalovaný v 1. rade túto časť používa ako prejazd pri použití mechanizmov za
účelom obrábania pôdy). Z uvedeného je zrejmé, že skutkové okolnosti prejednávanej veci sú odlišné
od situácie, akú riešil Najvyšší súd ČR v hore uvedenej veci, a preto súd poukázanie žalovaných v 1. a

3. rade na predmetné rozhodnutie nepovažoval za dôvodné.
Vyššie uvedení žalovaní tiež poukázali i na rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo/38/2005 a v súvislosti
s ním na skutočnosť, že prístup cez cudzí pozemok cez zriadené vecné bremeno by bol pre toho,
kto sa zriadenia vecného bremena domáha pohodlnejší, resp. výhodnejší, alebo by sa obišiel bez
stavebných úprav, nie je významná. Predmetom uvedeného konania bolo taktiež zriadenie vecného

bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok, keď Najvyšší súd ČR riešil návrh na
zriadenie vecného bremena nevyhnutnej cesty k stavbe, teda zabezpečenie prístupu k stavbe z verejnej
komunikácie. Išlo o situáciu, keď pri realizácii stavby na pozemku žalobcovia situovali vjazdy v časti
stavby bezprostredne súvisiacej s pozemkom vo vlastníctve žalovaného a neriešili prístup po vlastnom
pozemku. V tunajším súdom prejednávanej veci prístup k stavbám vo vlastníctve účastníkov konania je

zabezpečený z verejnej komunikácie. Predmetom konania v časti zriadenia práva vecného bremena je
zabezpečenie prístupu zo stavby na pozemok, získaný po vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, za
účelom jeho užívania. Jedná sa o stavby, ktoré majú charakter vinohradníckeho domčeka s jeho účelom
užívania a zabezpečenie prístupu na poľnohospodársku pôdu, vinice za účelom pestovania plodín a stým súvisiacim obrábaním, ošetrovaním, výsadbou, braním úrody a pod. Z týchto skutočností je potom
zrejmé, že z dôvodu rozdielnych skutkových okolností a odlišnosti situácie, ktorú riešil Najvyšší súd ČR,
ani uvedené rozhodnutie nemá priamy súvis s prejednávanou vecou.

Zároveň žalovaní v 1. a 3 . rade z opatrnosti, teda ak by súd mal za to, že existujú dôvody na zriadenie
vecného bremena, poukázali na ust. § 128 ods. 1 Občianskeho zákonníka (pravdepodobne mali na
mysli ust. § 128 ods. 2 OZ) a vykompenzovanie obmedzenia vlastníckeho práva náhradou.
V zmysle ust. § 128 ods. 2 OZ vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo

obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za
náhradu. Obmedzením vlastníckeho práva treba rozumieť také vyvlastnenie, ktoré nemožno považovať
za nútený prechod vlastníckeho práva, a teda zánik pôvodného vlastníckeho práva, ale iba za akt
spôsobujúci obmedzenie vlastníctva s trvalými, prípadne dočasnými účinkami. K takým obmedzeniam
patrí zriaďovanie vecného bremena súdom, úradom životného prostredia, príslušným pozemkovým
úradom v zmysle § 9 ods. 5 a § 19 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov a pod.

Pri týchto obmedzeniach vlastníckeho práva, so zreteľom na ich najvážnejší zásah do práva vlastníka,
sa vyžaduje splnenie prísnych podmienok. Vyvlastnenie a obmedzenie vlastníckeho práva je prípustné:
- vo verejnom záujme, ktorý musí jestvovať konkrétne, a v každom individuálnom prípade sa musí
posudzovať osobitne, nie paušálne,
- účel vyvlastnenia musí byť v súlade s týmto verejným záujmom,

- musí sa dodržať zásada subsidiarity, t.j. že tento účel nemožno dosiahnuť inak, spravidla dohodou s
obmedzovaným vlastníkom,
- len na základe zákona, čo vylučuje skúmanie predošlých predpokladov v kontexte právnej normy nižšej
právnej sily, než je zákon,
- za náhradu, ktorá sa poskytuje v peniazoch (relutárne), a len zákon by mohol určiť naturálnu náhradu,

- účinky týchto obmedzení môžu nastať len od okamihu rozhodnutia o vyvlastnení (ex nunc), a nie spätne
(ex tunc).
Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 568/2007 Z.z. bol do ustanovenia § 151o
doplnený nový odsek 3, ktorý umožňuje zriadiť vecné bremeno rozhodnutím súdu v tých prípadoch,
ak vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno

zabezpečiť inak.
Situácia predvídaná v § 151o ods. 3 OZ predstavuje konflikt vlastníckeho práva vlastníka stavby s
vlastníkom pozemku. Pri zriaďovaní nevyhnutnej cesty je preto potrebné dbať, aby právo vlastníka
pozemku bolo obmedzené, čo možno najmenej. Hoci z ust. § 151 ods. 3 OZ priamo nevyplýva povinnosť
zaplatiť náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, dotknutý vlastník má právo na poskytnutie náhrady

priamo podľa čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. Uvedený článok Listiny síce dopadá
na obmedzenie vlastníckeho práva vo verejnom záujme, ale vo verejnom záujme je i zabezpečenie
riadnehoužívaniastaviebvlastníkom-idenielenoverejnýzáujemnatom,abyvlastníckeprávovlastníka
stavby mohlo byť vykonané, ale i verejný záujem na riadnej údržbe stavby (por. rozhodnutie ÚS ČR z
11. marca 1998, sp. zn. Pl. ÚS 41/97).

Žiadny právny predpis nestanoví, akým spôsobom má byť táto náhrada určená, pričom spôsob jej
určenia vymedzuje judikatúra. Najvyšší súd ČR v rozsudku zo dňa 20. júla 2005, sp. zn. 22 Cdo
1897/2004 stanovil dve základné kritéria, podľa ktorých náhrada za zriadenie vecného bremena musí
byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí, pričom poskytnutie
náhrady je hmotnoprávnou podmienkou pre zriadenie práva cesty.

V súdenej veci však nejde o zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 OZ spočívajúceho v
práve cesty cez priľahlý pozemok, nejedná sa o situáciu ak vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom
priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, a teda v danom prípade
nejde ani o obmedzenie vlastníckeho práva vo verejnom záujme. V súdenej veci je predmetom
zabezpečenie prístupu zo stavby na pozemok, získaný po vyporiadaní podielového spoluvlastníctva,

za účelom jeho obrábania. S ohľadom na uvedenú neexistenciu verejného záujmu na zriadení vecných
bremien má súd za to, že v danom prípade neboli splnené podmienky na to, aby obmedzenie
vlastníckeho práva bolo kompenzované náhradou. Súd zároveň opätovne podotýka, že zriadenie
vecného bremena bolo do istej miery zmiernením znevýhodneného postavenia žalobcu a žalovanej v 2.
rade v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva s ohľadom na umiestnenie pozemkov, ktoré pri

vyporiadaní pripadli do ich vlastníctva, v záujme dodržania zásady rovného postavenia spoluvlastníkov.
Obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom dotknutých účastníkov tak bolo istým spôsobom
kompenzované výhodnejším postavením z hľadiska polohy pozemkov nadobudnutých pri vyporiadanípodielovéhospoluvlastníctva,ktorýmrozhodnutímsúdrešpektovaldlhodobozaužívanýspôsobužívania
nehnuteľností spoluvlastníkmi napriek nesúhlasu žalobcu a žalovanej v 2. rade.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

S použitím ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiadny z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vzal do

úvahy skutočnosť, že žalobca pred podaním žaloby vyvíjal aktivity za účelom zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva mimosúdnou dohodou, rovnako však aj žalovaná v 2. rade. V danom
prípade žalobca síce žaloval na zrušenie podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou, len navrhoval
reálne iné rozdelenie. Súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo na základe vykonaného dokazovania a
rozdielne od navrhovaných dohôd zo strany žalobcu, ktoré súd neakceptoval. Teda žalobca bol fakticky
úspešný v žalobe o reálnu deľbu, ale neúspešný v spôsobe jej prevedenia. Súd zároveň prihliadol i na

charakter súdneho sporu, a teda že vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam bolo v
záujme všetkých podielových spoluvlastníkov.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,

náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Súd v súlade s ust. § 148 ods. 1 O.s.p. rozhodol o povinnosti žalobcu a žalovaných v 1., 2. a 4.
rade, u ktorých nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, zaplatiť trovy štátu, každý v
sume 398,22 eur. Trovy štátu pozostávajú zo znalečného priznaného znalcovi Ing. Jánovi Gerčákovi z

odboru geodézie uznesením č.k. SI - 4C/242/1999-234 zo dňa 16.2.2007 vo výške 403,14 eur (predtým
12.145 Sk), ktoré boli znalcovi plne hradené z rozpočtových prostriedkov súdu. Trovy štátu ďalej
pozostávajú zo znalečného priznaného znalcovi Ing. Jozefovi Vlčejovi z odboru stavebníctvo, odvetvia
pozemných stavieb, odhad hodnoty nehnuteľností uznesením č.k. 2C/156/2008 - 639 zo dňa 31.5.2013
vo výške 149,40 eur, z ktorého časť vo výške 49,40 eur bola hradená z rozpočtových prostriedkov súdu.

Trovy štátu ďalej pozostávajú zo znalečného priznaného znalcovi Ing. Romanovi Wágnerovi z odboru
geodézia a kartografia, odvetvie geodézia, kartografi a fotogrametria uznesením č.k. 2C/156/2008 -
553 zo dňa 14.5.2012 vo výške 1.374,84 eur, z ktorého časť vo výške 974,84 eur bola hradená z
rozpočtových prostriedkov súdu; uznesením č.k. 2C/156/2008 - 705 zo dňa 12.3.2014 vo výške 525,64
eur a uznesením č.k. 2C/156/2008 - 728 zo dňa 17.4.2014 vo výške 38,20 eur, ktoré boli plne hradené z

rozpočtových prostriedkov súdu. V priebehu konania súd nespotrebovaný preddavok účastníkov v sume
0,10 eur (predtým 3 Sk) preúčtoval na trovy štátu, a preto súd celkové trovy štátu o túto sumu ponížil.
Spolu tak trovy štátu predstavujú sumu 1.991,12 eur. Čo sa týka pomeru, ktorým súd uložil účastníkom
zaplatiť trovy štátu, súd tieto trovy rozdelil pomerne medzi všetkých účastníkov, nakoľko vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva bolo v záujme všetkých účastníkov a k dohode nedošlo, pričom nebolo

jednoznačne preukázané, že sa tak stalo zavinením niektorého z účastníkov konania. Uznesením č.k.
2C/156/2008 - 547 zo dňa 11.4.2012 súd priznal žalovanej v 3. rade oslobodenie od súdnych poplatkov
z časti, a to v polovici súdnych poplatkov. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 11Co/492/2012 - 597 zo
dňa 4.2.2013 uvedené uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovanej priznal oslobodenie od
súdnych poplatkov v celom rozsahu. Vzhľadom na vyššie uvedené súd zároveň rozhodol, že vo zvyšku

(v časti pripadajúcej na žalovanú v 3. rade) znáša trovy konania štát.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v piatich vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť, protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2, písm. a/-f/ O.s.p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania,
vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej
viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.)

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).