Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. apríl 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 24C/127/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115221096
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8115221096.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobkyne: F. P., J..

XX.XX.XXXX, G. Z. XX, XXX XX H., právne zastúpenej JUDr. Miroslavom Sklenárom, advokátom so
sídlom Kováčska 40, 040 01 Košice, proti žalovanej: S. Z., J.. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX XX K.,
právne zastúpenej JUDr. Ladislavom Riedlom, advokátom so sídlom Levočská 4703/89, 080 01 Prešov,
v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že nehnuteľnosti, a to byt číslo 15 nachádzajúci na piatom poschodí bytového domu so
súpisným číslom XXXX, na ulici S. Č.. XX, v kat. území Prešov, spoluvlastnícky podiel o veľkosti XX/
XXXX na spoločných častiach a zariadeniach domu so súpisným číslom XXXX, v kat. území Prešov,

evidovaný Okresným úradom prešov, katastrálny odbor, na Liste vlastníctva č. XXXX a spoluvlastnícky
podiel o veľkosti XX/XXXX na pozemku parcely registra ,,C", parcelné číslo XXXX, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria o výmere 912 m2, v kat. území Prešov, evidovaný Okresným úradom
Prešov, odbor katastrálny na Liste vlastníctva č. XXXX, patria v celosti v režime bezpodielového
spoluvlastníctva manželov so žalovanou do dedičstva po nebohom Z. J., J.. XX.XX.XXXX, zomrelom
dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom K., S. Č.. XX.

II. Žalobkyňa m á vo vzťahu k žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
b u d e rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 10.08.2015 žiadala, aby súd určil, že podiel 1 na
nehnuteľnostiach, a to na byte číslo 15, nachádzajúcom sa na 5. poschodí bytového domu, súpisné číslo
XXXX, J. W. S. XX I. K. ako aj podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku parcele
registra ,,C“ patrí do dedičstva po poručiteľovi Z. J., J.. XX.XX.XXXX, zomrelom 01.12.2014. Žalobkyňa
svoj žalobný petit upravila v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 21.02.2018, v ktorom žiadala, aby
súdurčil,ženehnuteľnosť,atobytčíslo15,nachádzajúcisana5.poschodíbytovéhodomu,sosúpisným

číslom 4803, na ulici Mukačevská 11 v Prešove patrí v celosti v režime bezpodielového spoluvlastníctva
manželov so žalovanou do dedičstva po nebohom Z. J., J.. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa 01.12.2014.
Súd zmenu žalobného petitu pripustil Uznesením č. k. 24C 127/2015 - 63 zo dňa 22.02.2018, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 02.03.2018.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že je dcérou Z. J. zomrelého 01.12.2014. Otec nadobudol počas
manželstva so žalovanou do bezpodielového spoluvlastníctva byt číslo XX, nachádzajúci sa na ulici

S. XX I. K.. Po smrti jej otca sa dozvedela, že byt, v ktorom býval jej zosnulý otec a ktorý nadobudol
počas manželstva do bezpodielového spoluvlastníctva so žalovanou, sa nenachádza v bezpodielovom
spoluvlastníctve, ale vo výlučnom vlastníctve žalovanej na základe darovacej zmluvy. Neskôr sa
informovala na Okresnom úrade Prešov, Katastrálnom odbore a zistila, že jej otec spolu so svojoumanželkou previedli byt na tretiu osobu. Po povolení vkladu vlastníckeho práva na tretiu osobu táto
následne obratom darovala byt žalovanej do jej výlučného vlastníctva. Má za to, že právny úkon, a to
darovacie zmluvy uzatvorené medzi poručiteľom a žalovanou ako aj medzi žalovanou a treťou osobou,

sú absolútne neplatné, nakoľko svojím obsahom a účelom odporujú zákonu alebo ho obchádzajú.

3. Žalovaná sa k žalobe žalobkyne vyjadria v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 19.10.2015, v
ktorom uviedla, že v manželskom zväzku s poručiteľom žila takmer 28 rokov, poručiteľ sa pri zdravom
vedomíasvedomírozhodolusporiadaťichmajetkovépomery.Keďžekúpabytudoosobnéhovlastníctva

a všetky následné investície do bytu boli realizované z jej dedičstva, manžel považoval za potrebné
chrániť ju ako aj jej dedičstvo, a preto realizovali prevod bytu na jej osobou. Nárok uplatnený žalobkyňou
neuznáva.

4. Súd vykonal dokazovanie vypočutím strán sporu a listinnými dôkazmi, a to závetom zo dňa
17.07.2000, 30.03.1985, 11.09.2002, pripojeným Katastrálnym spisom, Notárskou zápisnicou číslo N

483/2013 zo dňa 01.08.2013, Notárskou zápisnicou číslo N 549/2013 zo dňa 10.09.2013, ostatným
spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

5. Žalobkyňa je dcérou poručiteľa Z. J., J.. XX.XX.XXXX, zomrelého dňa 01.12.2014. Žalovaná bola
manželkou poručiteľa. Dňa 17.07.2000 bol poručiteľom spísaný závet, v ktorom je uvedené, že byt na

ulici Mukačevská číslo 11 na 5. poschodí poručiteľ odkazuje po jeho smrti svojej dcére. Súdu v tomto
spore bol predložený závet zo dňa 30.03.1985 podpísaný poručiteľom, z ktorého vyplýva, že po jeho
smrti odkazuje byt, v ktorom býva, svojej dcére, v tomto konaní žalobkyni.

6.Zostranyžalovanejbolvpriebehutohtokonaniapredloženýzávetspísanýdňa11.09.2002,podpísaný

poručiteľom Z. J., v ktorom je uvedené, že poručiteľ v tomto závete ponechal byt na ulici S. Č. XX svojej
manželke. Zároveň touto listinou vydedil svoju dcéru z prvého manželstva, a to z dôvodu, že prenechal
dcére ako aj svojej prvej manželke trojizbový byt, z manželstva odišiel, pričom byt nechal svojej prvej
manželke. Dcéra, keďže prepadol alkoholizmu, mu nepomohla. Nepozvala ho ani na svadbu. To všetko
je v rozpore s dobrými mravmi, a preto mu dcéra neposkytla potrebnú pomoc počas alkoholizmu.

7. Dňa 01.08.2013 bola vo forme Notárskej zápisnice číslo N 483/2013, Nz 25937/2013 spísaná
Darovacia zmluva so zriadením vecného bremena, kde K. Z. J., žalovaná S. Z. darovali byt číslo 15,
evidovaný na Liste vlastníctva číslo XXXX, na X. poschodí, vchod číslo XX v bytovom dome súpisné
číslo 4803 na parcele registra ,,C“ číslo 9290 Ing. S. H. do jeho výlučného vlastníctva. V článku 8. tejto

darovacejzmluvysaobdarovanýIng.S.H.osobnýmzáväzkomzaviazal,žeponadobudnutívlastníctvak
nehnuteľnosti bezodkladne tieto nehnuteľnosti daruje do výlučného vlastníctva žalovanej. Tento osobný
záväzok nie je vecným bremenom a jeho porušenie sa považuje za porušenie dobrých mravov a darujúci
ma právo na vrátenie daru. Ing. S. H. sa zaviazal vykonať ďalší prevod v lehote tridsiatich dní odo dňa
nadobudnutia vlastníckeho práva. Táto Darovacia zmluva bola zapísaná do Katastra nehnuteľností dňa

22.08.2013 pod číslom zmeny XXXX/XX.

8. Dňa 10.09.2013 bola vo forme Notárskej zápisnice číslo N 549/2013, Nz 30598/2013 podpísaná
Darovacia zmluva, na základe ktorej darujúci Ing. S. Kmec previedol na žalovanú nehnuteľnosti
evidované na Liste vlastníctva číslo XXXX, byt číslo 15, na 5. poschodí, vchod číslo 11, v bytovom

dome,súpisnéčísloXXXXpostavenomnaparceleregistra,,C“číslo9290vrátanepodielunaspoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu, ako aj spoluvlastníckeho podielu na pozemku. Táto zmena
bola zapísaná pod číslom 5005/13.

9. Žalobkyňa súdu vo svojej výpovedi uviedla, že disponuje dvoma závetmi. Jeden mal byť ešte spísaný

poručiteľom v Košiciach a potom druhý závet. Poručiteľ prehlásil, že necháva svoju časť bytu dcére.
Origináli týchto závetov sú registrované na notárstve. Otec jej povedal, že keďže je jedináčik, nikoho
iného nemá, len ju, tak napíše závet o tom, že jej daruje byt v Košiciach. Potom, keď prišla na Slovensko,
tak povedal, že nemá byt v Košiciach, ale dal ho do výmeny, ktorý mal dávno už pred svadbou do
Prešova. Napísal druhý závet, kde všetko napísal na ňu. Zároveň jej povedal, že má na papiere dávať

pozor. Po rozvode rodičov bola zverené do starostlivosti svojej matky, s otcom sa pravidelne stretávala.
S otcom mala veľmi dobrý vzťah. Žije v Taliansku a v Taliansku má založenú aj rodinu. S otcom sa
stretávala len sporadicky. Keď jej syn mal okolo 15 rokov, otec jej zavolal. Volal tajne, nakoľko sa bál
svojej manželky, chcel sa obesiť. Z tohto dôvodu ho pozvala k nej do Talianska. Postarala sa o nehoa zabezpečila mu aj oblečenie. Keď prišla na Slovensko, s otcom sa pravidelne stretávala. Otec spísal
závet, v ktorom dvakrát odkázal byt jej. Prvýkrát to bolo v roku 1985 v Košiciach a druhý závet napísal
v roku 2000. Zároveň ju prosil, aby tieto listiny uschovala.

10. Žalovaná súdu uviedla, že tvrdenia žalobkyne sa nezakladajú na pravde. Za tridsať rokov, čo žila so
svojim manželom, jej vďačil za veľa. Na Mukačevskej ulici nadobudli byt, ktorý vymenili za košický byt.
Tento byt bol napísaný na nich obidvoch. Keď lekári manželovi povedali, že má zlé výsledky, išli rýchlo
za notárom a uskutočnili prevody. Obaja boli vedení ako spoluvlastníci. U notára robili darovacie zmluvy

na tretiu osobu Ing. H. s tým, že má tam doživotné užívacie právo. Bol by im dal peniaze, lebo oni už
peniaze nemali. Bola to vôľa jej manžela, aby byt nie súdnou cestou, ale normálnou cestou vo forme
notárskej zápisnice bol naspäť písaný na jej meno. Manžel chcel, aby byt bol výlučne na ňu, aby práve
jeho dcéra, ktorá ho z alkoholizmu nedostala, nenadobudla byt. Najprv previedli byt na Ing. H. a ten jej
ho naspäť previedol do jej osobného vlastníctva, to bola posledná vôľa poručiteľa. Dcéra mu nepomohla
v čase, keď trpel alkoholizmom. Byt spolu s poručiteľom vo forme notárskej zápisnice spísanej u JUDr.

S. darovali maklérovi realitnej kancelárie F.. H.. F.. S. H. sa potom rozhodol, že byt prevedie na ňu.

11. Právny zástupca žalobkyne žiadal žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovieť, mal za to, že
v tomto prípade ide o absolútne neplatný právny úkon, ktorý obchádza zákon. Právny zástupca
žalovanej namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne na podanie tejto žaloby, zároveň mal za to, že

žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na takejto žalobe. Právny zástupca žalovanej uviedol, že
poručiteľ zanechal závet, v ktorom platne uviedol dôvody vydedenia žalobkyne, a teda tá nie je dedičkou
poručiteľa.

12. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

13. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe

alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

16. Podľa § 143a ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť

zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe
spoločného majetku. Manželia sa môžu dohodnúť, že vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva
ku dňu zániku manželstva. Dohoda podľa odsekov 1 a 2 vyžaduje formu notárskej zápisnice. Manželia
sa môžu voči inej osobe na túto dohodu odvolať len vtedy, ak jej je táto dohoda známa.

17. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobný návrh žalobkyne je v celom rozsahu
dôvodný. V priebehu tohto konania boli súdu predložené notárske zápisnice, z ktorých mal súd
jednoznačne za preukázané, že poručiteľ so žalovanou ako svojou manželkou previedol dňa 01.08.2013
Darovacou zmluvou spísanou vo forme Notárskej zápisnice číslo N 483/2013, Nz 25937/2013 u JUDr.
Z. S. nehnuteľnosť zapísanú na Liste vlastníctva číslo XXXX, byt číslo 1X, na 5. Poschodí, vchod číslo

XX na Ing. S. H., ktorý podľa výpovede žalovanej bol realitným maklérom. Následne dňa 10.09.2013
bola vo forme Notárskej zápisnice spísaná Darovacia zmluva pod číslom N 549/2013, Nz 30598/2013 u
JUDr. Z. S., kde darca Ing. S. H. previedol nehnuteľnosť zapísanú na Liste vlastníctva číslo XXXX, byt
číslo XX, na 5. Poschodí, vchod číslo XX, J. W. S. I. K. J. Ž..

18. Súd ma za to, že tieto právne úkony, sú absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon je
právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť, a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonuide vtedy, ak svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo zákon obchádza. Obchádzanie
zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon síce
neodporuje výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon

dodržaný nebol.

19. Právny zástupca žalovanej mal za to, že žalobkyňa nie je aktívne vecne legitimovaná na podanie
tejto žaloby. Súd s tvrdením právneho zástupcu žalovanej o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobkynevtomtokonanínesúhlasí.Súduvádza,žeurčovacínávrhspočívajúcivtom,ževecčihnuteľná

alebo nehnuteľná patrí do dedičstva po poručiteľovi, a teda, že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej
smrti, môže uplatňovať, to znamená je vecne legitimovaný len ten, koho práva a povinnosti sa takéto
určenie týka. Takouto osobou môže byť len ten, kto je poručiteľovým dedičom, prípadne tí, ktorí do
rozhodnutia súdu sú považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. To platí aj v
prípade, ak poručiteľ zanechal viac dedičov a ak nebolo dedičstvo medzi nimi ohľadne vecí, o ktoré
ide v občianskom súdnom konaní vedenom s inou osobou ako dedičom, vyporiadané. Za stavu, že v

pôvodnom dedičskom konaní nebol tento majetok známy, nebol predmetom dedičstva a nebol v konaní
o dedičstvo prejednaný, sú až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaní
za vlastníkov tejto veci (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14.03.2011 sp. zn. 3CDo
222/2010). Určovací návrh spočívajúci v tom, že vec hnuteľná alebo nehnuteľná patrí do dedičstva po
poručiteľovi, a teda, že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, môže uplatňovať len ten, koho práva

a povinnosti sa takéto určenie týka. Takouto osobou môže byť len ten, kto je poručiteľovým dedičom,
prípadne jeho právnym nástupcom. Nespornou skutočnosťou medzi stranami sporu bolo, že žalobkyňa
je dcérou poručiteľa Z. J., zomrelého dňa 01.12.2014 a žalovaná bola poručiteľovou manželkou. Z tohto
dôvodu námietka právneho zástupcu žalovanej o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne s
poukazom na citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky neobstojí.

20. Súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá - ktorá vec patrí do dedičstva
po poručiteľovi. V konaní o takých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto
veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni,
nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Treba dodať, že ak súd vyhovie žalobe požadujúcej uvedené
určenie a vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje

rozhodnutie o dedičstve (osvedčenie o dedičstve), že dedič je v súčasnosti vlastníkom veci. Po smrti
poručiteľa môžu vo všeobecnosti nastať právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája vznik
vlastníctva niekoho iného (napríklad vydržaním); v konaní, v ktorom sa zisťuje, či určitá vec bola v
čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, sú však takéto (neskoršie) skutočnosti právne bezvýznamné.
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 16. 12. 2010, sp. zn. 3 Cdo 154/2010)

Spodná časť formulára

21. Pokiaľ ide o námietku právneho zástupcu žalovanej o nedostatku naliehavého právneho záujmu
žalobkyne na podanie tejto žaloby, súd s týmto tvrdením opätovne nesúhlasí.

22. Žalobkyňa ako dedička po poručiteľovi Z. J., zomrelom dňa 01.12.2014 má jednoznačne naliehavý
právny záujem, aby súd určil, že byt číslo 15, nachádzajúci sa na adrese S. Č. XX, vchod číslo 11,
zapísaný na Liste vlastníctva číslo XXXX patrí do dedičstva po poručiteľovi a z tohto dôvodu aby bol
prejednaný v dedičskom konaní.

23. Súd má za to, že Darovacie zmluvy, ktoré boli spísané vo forme Notárskej zápisnice na Notárskom
úrade JUDr. Z.J. S., sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi s poukazom na § 39 Občianskeho
zákonníka. Súd je toho názoru, že právne úkony, ktorými sa previedlo vlastnícke právo k bytu na
žalovanú, sú absolútne neplatné, pretože predmetom týchto právnych úkonov bolo darovanie medzi
manželmi, ktoré v konečnom dôsledku obchádzalo kogentné ustanovenia a rozsah bezpodielového

spoluvlastníctvamanželov.Takétokonaniežalovanejakoajporučiteľajeneprípustné.Žalovanávosvojej
výpovedi v konaní pred súdom jednoznačne uviedla, že darovacie zmluvy k bytu, ktorý bol predmetom
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, spolu s poručiteľom uzatvorila za účelom aby nadobudla
výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania, pričom postup bol
vopred s účastníkmi právnych úkonov dohodnutý. Cieľom týchto právnych úkonov vykonaných počas

trvania manželstva zomrelého Z. J. a žalovanej ako jeho manželky bolo obchádzanie zákona. Zmyslom
týchto právnych úkonov, t. j. darovacích zmlúv spísaných vo forme Notárskej zápisnice u JUDr. Z. S.
G., aby žalovaná nadobudla výlučné vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré tvorili predmet BSM, a teda
obchádzali sa nimi kogentné ustanovenia zákona a rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželova konanie žalovanej a poručiteľa, respektíve tretej osoby, je potrebné považovať za neprípustné
modifikovanie rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd súhlasí s tvrdením žalobkyne,
že právne úkony, na základe ktorých žalovaná nadobudla výlučné vlastnícke práva k bytu, trpia vadou

absolútnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že týmito
právnymi úkonmi spísanými vo forme Notárskej zápisnične u JUDr. Z. S. poručiteľ, žalovaná, ako aj
tretia osoba obchádzali kogentné ustanovenia zákona, čím je možné kvalifikovať, že tieto právne úkony
sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi. Rovnako ich cieľom bolo vylúčiť žalobkyňu ako poručiteľovu
dedičku v prvej dedičskej skupine z nadobudnutia dedičstva po poručiteľovi.

24. Súd vyhovel žalobnému petitu a určil, že byt číslo XX, na ulici Mukačevská 11, zapísaný na Liste
vlastníctva číslo XXXX, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach, ako
aj spoluvlastnícky podiel na pozemkoch patrí v rozsahu BSM do dedičstva po nebohom poručiteľovi a
jeho manželke, v tomto konaní žalovanej.

25. V súvislosti so žalobným petitom súd poukazom na § 195 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku,
podľa ktorého vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí do kompetencie súdu
konajúcemu v konaní o dedičstve a táto kompetencia nemôže patriť súdu rozhodujúcemu v sporovom
konaní o určenie, že určitá vec patrí do dedičstva, keďže žiadna právna norma takúto kompetenciu súdu
v konaní vo veci samej nedáva.

26. Pokiaľ ide o ďalšie tvrdené skutočnosti prednesené v tomto konaní v súvislosti s predloženými
závetmi, súd k tomuto uvádza, že platnosť týchto závetov resp. posúdenie či tu boli alebo neboli dané
dôvody vydedenia žalobkyne ako dcéry poručiteľa, nie sú predmetom tohto konania. Závety predložené
žalovanou, respektíve žalobkyňou v tomto konaní, budú prejednané v konaní o dedičstve. V konaní

o dedičstve koná a rozhoduje súdom poverený notár, pričom súd v tejto súvislosti poukazuje na §
161 a nasledujúceho Zákona číslo 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok a tieto otázky nie sú
predmetom tohto sporového konania, ale budú následne vyriešené v dedičskom konaní, respektíve
dedičia budú notárom odkázaní na podanie žaloby na súd.

27.Pokiaľideoprednesprávnehozástupcužalovanejvzáverečnejreči napojednávanídňa04.04.2018,
že žalovanou stranou mal byť aj dotknutý účastník Darovacej zmluvy Ing. Z. H., s týmto tvrdením súd
v žiadnom prípade nesúhlasí, Žalobkyňa sa touto žalobou nedomáha v žalobnom petite neplatnosti
darovacích zmlúv spísaných vo forme notárskej zápisnice. Predmetom tohto konania je určenie, že
byt číslo 15, patrí v režime BSM do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa a žalovanej ako jeho

manželky. Neplatnosť darovacích zmlúv skúma súd len ako prejudiciálnu otázku. Aktívnu a pasívnu
vecnú legitimáciu tak mal súd za preukázanú.

28. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p., žalobkyňa mala v konaní úspech v
celom rozsahu, z tohto dôvodu jej súd vo vzťahu k žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku postupom podľa § 262 C.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.