Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. december 2020

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 25C/30/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6420204007
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Antal
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2020:6420204007.1

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobcu: V. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX,
XXX XX Y., právne zastúpený: JUDr. Samuel Baránik, advokát, so sídlom Podjavorinskej 7, 811 03
Bratislava,protižalovanej:E.Š.,I..XX.XX.XXXX,trvalebytomN.XX,XXXXXN.,onávrhunanariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým u k l a d á žalovanej, aby:

- do 3 dní odo dňa doručenia tohto neodkladného opatrenia sprístupnila vstup a vjazd od miestnej
komunikácienapozemkusparc.č.H.-N.XXX/Xdorodinnéhodomusúp.č.XX,postavenéhonapozemku
s parc.č. C-KN XX/X v k.ú. Y. a to tak, že o d s t r á n i visiace zámky na reťaziach umiestnené na
bráne a bránke pri hranici medzi pozemkami s parc.č. H.-N. XX/X F. H.-N. XXX/X v N..Ú.. Y. a umožní
tak žalobcovi vstup a vjazd do označeného rodinného domu priamo z miestnej komunikácie na parc.č.

H.-N. XXX/X,

- znášala vo vzťahu k pozemkom s parc.č. S.-N. XXX - orná pôda o výmere 382 m2, S.-N. XXX -
orná pôda o výmere 263 m2, S.-N. XXX - orná pôda o výmere 567 m2 a S.-N. XXX - orná pôda o
výmere 910 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. 493 vedenom pre k.ú. Y. Okresným úradom Žiar nad

Hronom, katastrálnym odborom, prechod, prejazd a ich užívanie v nevyhnutnej miere na riadny výkon
vlastníckeho práva k rodinného domu súp.č. XX, postaveného na pozemku s parc.č. C-KN XX/X v k.ú.
Y., a to až do právoplatného skončenia konania o určenie alebo zriadenie vecného bremena k týmto
pozemkom.

II. Žalobcovi súd u k l a d á povinnosť, aby v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia

podal žalobu o určenie eventuálne zriadenie vecného bremena k pozemkom s parc.č. S.-N. XXX - orná
pôda o výmere 382 m2, S.-N. XXX - orná pôda o výmere 263 m2, S.-N. XXX - orná pôda o výmere
567 m2 a S.-N. XXX - orná pôda o výmere 910 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. 493 vedenom
pre k.ú. Y. Okresným úradom Žiar nad Hronom, katastrálnym odborom, pričom žalobcom bude V. K. a
žalovanou bude E. Š.Á..

III. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 10.12.2020 bol Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej aj „súd“) doručený návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd ulož žalovanej povinnosť do 3 dní odo
dňa doručenia neodkladného opatrenia sprístupnila vstup a vjazd od miestnej komunikácie na pozemku
s parc.č. H.-N. XXX/X do rodinného domu súp.č. XX, postaveného na pozemku s parc.č. H.-N. XX/
X v k.ú. Y. a to tak, že odstráni visiace zámky na reťaziach umiestnené na bráne a bránke pri hranici

medzi pozemkami s parc.č. C-KN XX/X a H.-N. XXX/1 v k.ú. Y. a umožní tak žalobcovi vstup a vjazd do
označenéhorodinnéhodomupriamozmiestnejkomunikácienaparc.č.H.-N.XXX/Xaznášalavovzťahuk pozemkom s parc.č. S.-N. XXX - orná pôda o výmere 382 m2, S.-N. XXX - orná pôda o výmere 263
m2, S.-N. XXX - orná pôda o výmere 567 m2 a S.-N. XXX - orná pôda o výmere 910 m2, zapísaných na
liste vlastníctva č. 493 vedenom pre k.ú. Y. Okresným úradom Žiar nad Hronom, katastrálnym odborom,

prechod, prejazd a ich užívanie v nevyhnutnej miere na riadny výkon vlastníckeho práva k rodinného
domu súp.č. XX, postaveného na pozemku s parc.č. H.-N. XX/X v k.ú. Y., a to až do doby právoplatného
skončenia konania o určenie alebo zriadenie vecného bremena k týmto pozemkom. Zároveň žiadal súd
o priznanie trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

2. Žalobca svoj návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalobca je výlučným
vlastníkom stavby rodinného domu súp.č. 13, postaveného na pozemku s parc.č. H.-N. XX/X v k.ú.
Y. (ďalej len „Rodinný dom“). V Rodinnom dome má žalobca trvalý pobyt, pričom do vlastníctva ho
nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.09.1996 uzatvorenej s obcou Y. ako predávajúcim, a to
za kúpnu cenu 48.155,- Sk, ktorej vklad do katastra bol povolený Okresným úradom Žiar nad Hronom,
katastrálny odbor, dňa 08.10.1996. Rodinný dom je v strede obce, medzi obecným úradom a cintorínom,

pričom ide o starý rodinný dom po pôvodných obyvateľoch nemeckej národnosti, vysťahovaných z
obce na základe povojnových tzv. Benešových dekrétov (obec Lúčky bola do konca 2. svetovej vojny
obcou s obyvateľmi prevažne nemeckej národnosti, lokality Nemcami osídlených obcí tvorili oblasť
nazývanú Hauerland). Pozemkové nehnuteľnosti po takýchto pôvodných nemeckých obyvateľoch boli
následne v rámci pozemkovej reformy prideľované tzv. repatriantom, navrátilcom do vlasti slovenskej

národnosti, prípadne iným záujemcom slovenskej národnosti, stavby však nie vždy boli súčasťou
takýchto prídelových listín a tieto ostávali často v rukách štátu, resp. následne obcí. Takto tomu bolo aj
v prípade Rodinného domu - stavba bola vo vlastníctve obce a pozemky boli vo vlastníctve prídelcov,
t.j. osôb, ktoré ich dostávali do vlastníctva prídelovými listinami po ich konfiškácii osobám nemeckej
národnosti. Aj keď je teda Rodinný dom podľa listu vlastníctva postavený na pozemku s parc.č. C-KN

XX/X, tak tento pozemok na liste vlastníctva nie je vedený a vlastnícky je Rodinný dom a okolitý dvor
a záhrada vedený na ešte na pôvodných pozemkoch s parc.č. E-KN XXX, XXX, XXX F. XXX (ďalej
len „Pozemky“), ktoré boli do katastra zapísané až pri ROEPe, čo bolo v roku 2009, ako vlastníctvo už
v tom čase zosnulých prídelcov N. O. a E. O. rodenej I.. Do roku 2009 vlastnícke právo menovaných
vyplývalo iba z tzv. prídelovej listiny (výmer 11111/48), ktorá pre svoju účinnosť nepotrebovala intabuláciu

do vtedajšej pozemkovej knihy. Napriek tomu, že žalobca sa stal po kúpe od obce výlučným vlastníkom
celého Rodinného domu, časť Rodinného domu obývala pani W. Z. rodená O., I.. X.XX.XXXX, ktorá bola
dedičkou (dcérou) po prídelcoch - manželoch N. a E. O., ktorým patrili Pozemky. V čase kúpy Rodinného
domu žalobcom (rok 1996) však už boli manželia O. ako vlastníci Pozemkov obaja zosnulí a ich dcéra
W. Z. nemala záujem si vlastnícke právo po rodičoch usporiadať, iba mala záujem dožiť v Rodinnom

dome. Žalobca mal záujem s pani Z. mať dobré vzťahy - veď na jednej strane ona bola dedičkou po
vlastníkoch Pozemkov (aj keď si dedičstvo nikdy nenárokovala) a na druhej strane žalobca sa stal
výlučným vlastníkom Rodinného domu, ktorého časť ona obývala. Dohodli sa teda, že žalobca W. Z.
vyplatí za trvalé užívanie Pozemkov a pár hnuteľných vecí a súčasne jej umožní dožiť v Rodinnom dome.
Preto po nadobudnutí vlastníctva k Rodinnému domu žalobca umožnil W. Z. bezplatné užívanie časti

Rodinného domu vo forme doživotného vecného bremena a na druhú stranu W. Z. si zažiadala 20.000,-
Sk za vecné bremeno vo vzťahu k Pozemkom po jej rodičoch, ktoré mal zas nadobudnúť žalobca. Obe
strany požiadali o vyhotovenie zmluvnej dokumentácie pána V. U., pričom však tento zistil, že je možné
vyhotoviť dokumentáciu iba na vecné bremeno vo vzťahu k Rodinnému domu (t.j. vecné bremeno pre
p. W. Z.), nakoľko k Pozemkom sa zmluva vyhotoviť nedá vzhľadom na to, že nie sú majetkovoprávne

vysporiadané (vedené v pozemkovej knihe ešte na Nemcov, rodičom pani Z. patriace na základe
prídelovej listiny nezapísanej v katastri a neprededené). Žalobca podpísal dňa 14.11.1996 s pani W. Z.
zmluvu o zriadení vecného bremena v jej prospech (kde je mylne v texte táto označená ako teta žalobcu)
a na druhú stranu W. Z. prevzala od žalobcu dňa 18.11.1996 sumu 20.000,- Sk za vecné bremeno na
Pozemky, čo strany vyriešili vyhotovením písomného potvrdenia zo dňa 18.11.1996 o vyplatení sumy

20.000,-Sk.PostupomčasuvšakzačalimedzižalobcomaW.Z.vznikaťnezhody,ktorémalisvojpôvodv
tom, že žalobca chcel opravovať a riešiť desaťročiami zanedbaný technický stav Rodinného domu, čomu
sa pani Z. bránila a nebola ochotná opravy strpieť. Ponúkla žalobcovi, že sa trvalo z Rodinného domu
odsťahuje, ak jej za zrušenie ťarchy zaplatí sumu 40.000,- Sk. Uvedené žalobca odmietol a nakoniec s
pomocou komisie pre verejný poriadok obce Lúčky sa dohodol spôsob spolunažívania. Napriek tomu,

že vzťahy medzi žalobcom a pani Z. neboli najlepšie, pani Z. od roku 1996 (kedy sa dohodli na vecných
bremenách) nikdy nespochybnila právo žalobcu užívať Pozemky. Po smrti pani W. Z. sa o Pozemky
začala zaujímať jej dcéra, žalovaná. Podala na tunajší súd v roku 2020 podnet na ich prejednanie v
dedičských konaniach po zosnulých manželoch O. (t.j. starých rodičov žalovanej) a na základe uznesenítunajšieho súdu sp.zn. 1D 14/2020 a 5D 14/2020 nadobudla výlučné vlastníctvo k Pozemkom, tieto
boli katastrom zapísané na list vlastníctva č. XXX vedeného pre k.ú. Y. (t.j. pripísané na LV 493 k iným
pozemkom žalovanej a LV 494 bol zrušený). Do Rodinného domu sa dá dostať dvoma bránami - prvá

brána je riadnou bránou od ulice, ide priamo z miestnej komunikácie na parc.č. H.-N. XXX/X (ďalej len
„Brána 1“). Brána 1 je jediným prístupom na bežný život súvisiacim s fungovaním v Rodinnom dome
- návšteva obchodu, priateľov, lekára, dochádzka do zamestnania a pod. Druhá brána je odzadu - od
lesa a polí (ďalej len „Brána 2“), ktorú využíval žalobca iba na prechod do lesa a polí, keď zvážal k domu
drevo. Príchod k Bráne 2 je možný iba v tomu zodpovedajúcej obuvi (pracovné čižmy), nakoľko príchod

je blatistý a rozmočený, nevedie ku nej žiadna spevnená cesty, iba poľná cesty prejazdná iba traktorom.
Príchod k Rodinnému domu cez Bránu 2 je pre bežný život nemožný, nevedie z miestnej komunikácie,
alecezsúkromnépozemky(vovlastníctveevanjelickejcirkvi,rímskokatolíckejcirkviažalovanej)aidepo
blatistej nespevnenej ceste k zadnej časti Rodinného domu (chlievom). Listom zo dňa 12.8.2020 vyzvala
žalovaná prostredníctvom jej advokátky žalobcu, aby sa zdržal užívania Pozemkov a Brány 1 a navrhla
nájomné v sume 150 € ročne za to, že žalobca bude využívať iba Bránu 2 - teda že nebude vstupovať do

Rodinného domu od ulice, od miestnej komunikácie na parc.č. H.-N. XXX/X, ale odzadu, poľnou blatistou
cestou, ktorú využíval žalobca iba na zvážanie dreva z lesa a nejde o riadny prístup. Skutočnosť, že v
liste žalovaná označuje Bránu 2 ako prístup po spevnenej ceste, nie je pravdivým tvrdením. Žalobca na
výzvu žalovanej nereagoval, nakoľko očakával, že nastane to, čo žalovaná v advokátskom liste uvádza
- že si žalovaná uplatní svoje nároky súdnou cestou a žalobca sa bude môcť na súde brániť právnymi

prostriedkami. Žalovaná však návrh na súd nepodala a v októbri t.r. prikročila k invazívnej svojpomoci -
do schránky k Rodinnému domu žalobcovi vhodila rukopisne spísaný odkaz s textom: „Peniaze za tento
rok pošli šekom. Do poznámky daj „nájom pôdy za rok 2020“. Čakám do konca mesiaca. Moja adresa
N. XX.“ Následne žalovaná uzamkla reťazou a visiacimi zámkami Bránu 1 a vedľa nej sa nachádzajúcu
bráničku, čím úplne znemožnila vstup žalobcu k jeho Rodinnému domu od miestnej komunikácie na

parc.č. C-KN 473/1 a žalobca musel začať chodiť cez Bránu 2, pešo po obkľuke poza cintorín, cez
súkromné pozemky a cez blatistú, šmykľavú a nespevnenú cestu, neprístupnú pre automobily (prístupnú
iba pre traktor). Na fotodokumentácii vidno zámok žalobcu na Bráne 1 prekrytý ďalším zámkom daným
žalovanou, zámok na bráničke vedľa Brány 1 a pre bežný život nevhodný prístup cez Bránu 2. Niet
sporu o tom, že v tomto prípade si konkurujú vlastnícke práva žalovanej k Pozemkom s vlastníckymi

právami žalobcu k Rodinnému domu; ide o stavbu na cudzom pozemku. Tento stav však žalobca
nezavinil a nevysporiadané pozemky pod stavbami sú dedičstvom z minulosti, ako dôsledok opustenia
zásady superficies solo cedit od účinnosti tzv. Stredného Občianskeho zákonníka (od 1.1.1951), čím
sa upustenie od tejto zásady stalo jednou zo základných doktrín vtedajšieho (socialistického) právneho
poriadku. Odklon od tejto zásady pretrváva v našom poriadku dodnes (viď ustanovenie § 120 ods. 2

OZ, podľa ktorého stavby nie sú súčasťou pozemku). Náš právny poriadok teda plnohodnotne chráni
tak vlastníctvo pozemku, ako aj stavby na ňom postavenej (ak bola samozrejme táto realizovaná v
súlade s príslušnými predpismi, t.j. ak ide o stavbu legálnu). Nakoľko v prípade Rodinného domu ide
o stavbu legálnu, riadne zapísanú v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva, požíva vlastnícke právo
žalobcu k Rodinnému domu právnu ochranu. Bude až vecou dokazovania vo veci samej (miestnou

ohliadkou, výsluchmi, znaleckým dokazovaním), či žalobca užíva vstup a vjazd k Rodinnému domu
na základe vydržaného vecného bremena, alebo súd zriadi toto vecné bremeno postupom podľa §
151o ods. 3 (ako právo cesty k Rodinnému domu cez Pozemky). Je však už teraz možné povedať, že
žalobca má právny nárok na prechod a prejazd cez Pozemky (nakoľko nie je možné užívať Rodinný
dom bez prístupu k nemu) a toto právo žalobcovi garantujú ustanovenia § 151o ods. 1 resp. § 151o

ods. 3 OZ. V konaní vo veci samej sa teda žalobca bude domáhať určenia existujúceho vecného
bremena eventuálne konštitutívneho zriadenia vecného bremena podľa § 151o ods. 3 OZ, t.j. pôjde o
konanie o určenie eventuálne zriadenie vecného bremena. Do doby rozhodnutia súdu vo veci samej je
však opodstatnené žiadať od žalovanej, aby strpela dlhodobo zaužívaný pokojný stav, teda žiadať súd
o nariadenie neodkladného opatrenia na obnovenie pokojného stavu, ktorý žalovaná prednedávnom

narušila uzamknutím prístupu cez Bránu 1 a bráničku. Postup, ktorý zvolila žalovaná, je treba označiť za
nedovolenú, invazívnu svojpomoc, žalovaná sa nedržala svojho listu zo dňa 12.08.2020, kde uvádzala,
že sa bude svojich tvrdených nárokov domáhať právom predpísaným spôsobom - t.j. súdnou cestou.
Žalobkyňa „vzala vec do svojich rúk“ a svojpomocne znemožnila žalobcovi riadny vstup do Rodinného
domu, a to bez súdneho rozhodnutia, bez toho, aby sa mohol žalobca voči uvedenému zásahu vopred

brániť. Svojpomoc zo strany žalovanej znemožňuje žalobcovi riadne užívať Rodinný dom, kde má trvalý
pobyt, znemožňuje mu z Rodinného domu vykonávať bežné životné úkony (chodiť do práce, chodiť do
obchodu, k lekárovi, preberať poštu) a v prípade zhoršenia zdravotného stavu, ohrozenia bezpečnosti
či požiaru znemožňuje prístup záchranných zložiek k Rodinnému domu. Prístup odzadu od lesa apolí je na daný bežný život absolútne nepoužiteľný, neprístupný, a tvrdenia žalovanej v liste zo dňa
12.08.2020 sú v tomto smere tvrdeniami účelovými, skreslenými. Postup žalovanej v tejto súvislosti
je potrebné rovnako označiť za zrejmý a nepovolený zásah do pokojného stavu. Do tej doby, než

rozhodne súd o právnych vzťahoch prístupu do Rodinného domu žalobcu medzi žalobcom a žalovanou
rozhodnutím vo veci samej s trvalým charakterom, je spravodlivé poskytnúť právnu ochranu rýchleho
a dočasného charakteru neodkladným opatrením, ktorým súd nariadi žalovanej sprístupnenie Brány
1 a bráničky, ktoré táto uzamkla reťazou a visiacimi zámkami a uloží žalovanej, aby strpela prechod,
prejazd a užívanie v nevyhnutnom rozsahu na výkon vlastníckeho práva k Rodinnému domu vo vzťahu

k Pozemkom. Kladným rozhodnutím súdu o nariadení neodkladného opatrenia nenadobúda žalobca
žiadne práva trvalého charakteru, o týchto bude rozhodnuté až v konaní vo veci samej, ku ktorého
zahájeniu súd zaviaže žalobcu v súlade s § 336 ods. 1 CSP.

3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby d) niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia

pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24
hodín od doručenia návrhu.

12. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

13. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto

povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

14. Podľa § 336 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej.

15. Podľa § 336 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba
nebola v lehote podaná.16. Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou
úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, alebo po
skončeníkonaniavovecisamejnastať.Podmienkouprevydanieneodkladnéhoopatreniajeosvedčenie,

že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu do práv strany, resp.
že existuje obava, že druhá strana sporu výkon rozhodnutia o nároku žalobcu zmarí alebo aspoň
ohrozí. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť
vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie

najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom
tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k
nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi,
resp. len s veľkými ťažkosťami. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti
hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná
ochrana. Okrem existencie nároku musí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť i to, že úprava

pomerov strán neznesie odklad, alebo že by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený. Súd
neodkladné opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia a ak je potrebné bezodkladne
upraviť dané pomery.

17. Súd po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a priloženými listinnými

dôkazmi dospel k nespornému záveru, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi procesnými
stranami prostredníctvom súdom nariadeného neodkladného opatrenia. Súd mal za osvedčené, že v
aktuálnom stave dochádza k výraznému zásahu do vlastníckeho práva žalobcu so strany žalovanej,
kde je priamo ohrozené vykonávanie základných životných potrieb žalobcu (chodiť do práce, chodiť
do obchodu, k lekárovi, preberať poštu) a v prípade zhoršenia jeho zdravotného stavu, ohrozenia

bezpečnosti či požiaru dochádza k znemožneniu prístupu záchranných zložiek k rodinnému domu. Na
základe uvedeného by mohlo dôjsť nie len k ohrozeniu zdravia a majetku žalobcu, ale aj k v verejnému
ohrozeniu, napr. pri vzniku požiaru. Druhá prístupová cesta k rodinnému domu žalobcu je v tomto smere
nepoužiteľná, nakoľko jej využívaním by dochádza k obmedzovaniu vlastníckych práv ďalších vlastníkov
a zároveň je neprístupná pre automobily. Z uvedeného je zrejmé, že sú splnené všetky predpoklady na

zásah súdu nariadením neodkladného opatrenia a to až do rozhodnutia vo veci samej.

18. Súd zároveň uložil žalobcovi povinnosť podať aby v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto
uznesenia podal žalobu o určenie eventuálne zriadenie vecného bremena k pozemkom s parc.č. S.-N.
XXX - orná pôda o výmere 382 m2, S.-N. XXX - orná pôda o výmere 263 m2, S.-N. XXX - orná pôda

o výmere 567 m2 a E-KN 134 - orná pôda o výmere 910 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. 493
vedenomprek.ú.Y.OkresnýmúradomŽ.I.K.,katastrálnymodborom,pričomnesplnenietejtopovinnosť
bude mať za následok zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 336 ods. 3 CSP.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal vo veci úspech
voči žalovanej v rozsahu 100 %.

21. Na základe vyššie uvedeného rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar
nad Hronom v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol
založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli

uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.