Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. október 2020

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 2T/99/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219010574
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Imrich Hlavička

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2020:4219010574.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v trestnej veci proti obžalovanému G.i N. a spol. pre prečin pytliactva v

spolupáchateľstve podľa § 20 k § 310 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, písmeno c/ Trestného zákona a iné,
na hlavnom pojednávaní dňa 6. októbra 2020 samosudcom JUDr. Imrichom Hlavičkom, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní

1/ G. N., nar. XX. mája XXXX v T., trvale bytom T., A. mládeže číslo XXXX/XX,

X/I.ef C., nar. XX. januára XXXX v T., trvale bytom T., D. ulica číslo XXX/XX,

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h , ž e

v bode 1/ obž. G. N. a obž. I. C.

po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa 01. novembra 2018 v čase od 09.00 h do 14.00 h v
katastrálnom území obce T., v rybárskom revíri E. K. s číslom X-Z.-1-1, pri riečnom kilometri XX,
ktorý patrí do obhospodarovania Mestskej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu T. (ďalej len „MsO
SRZ T.“), v rozpore s ustanovením § 13 odsek 1 písmeno b) zákona číslo 139/2002 Z. z. o rybárstve v
znení neskorších predpisov bez povolenia lovili ryby zakázaným, hromadne účinným spôsobom
- elektrickým prúdom pomocou agregátu z člna - pramice, pričom obv. G. N. bol v čase spáchania skutku
osobou, ktorá mala osobitne uloženú povinnosť chrániť životné prostredie - členom rybárskej stráže, ako

aj hospodárom MsO SRZ T., pričom ulovili najmenej jedného sumca veľkého (Silurus glanis), jedného
jalca hlavatého (Leuciscus cephalus) a osem boleňov dravých (Aspius aspius) nezistených rozmerov
a hmotností,

v bode 2/ obž. I. C.

v čase od 23.00 h dňa 26. marca 2019 do 05.20 h dňa 27. marca 2019 v katastrálnom území mesta T., na

sútoku riek E. K. a D. L., v rybárskom revíri D. L. s číslom 2-XXXX-X-X, ktorý patrí do obhospodarovania
MsO SRZ T. v rozpore s ustanovením § 14 písmeno a), písmeno b), § 15 odsek 1 písmeno b) zákona
číslo 216/2018 Z. z. o rybárstve v znení neskorších predpisov bez povolenia lovil ryby v čase ich ochrany
zakázaným, hromadne účinným spôsobom - sieťou o dĺžke 29 metrov, ulovil jedného sumca veľkého
(Silurus glanis) o dĺžke 78 cm a hmotnosti 2,95 kg, jedného boleňa dravého (Aspius aspius) o dĺžke 72
cm a hmotnosti 3,39 kg, a jedného pleskáča vysokého (Abramis brama) o dĺžke 45 cm a hmotnosti 1,13
kg, ktoré si privlastnil v rozpore s ustanovením § 10 odsek 1, § 14 odsek 19 vyhlášky číslo 381/2018

Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o rybárstve v znení neskorších predpisov, čím poškodenej MsO SRZ
Komárno spôsobil škodu v celkovej výške 105,08 - eura,t e d a

v bode 1/ obž. G. N.
spoločným konaním neoprávnene zasiahol do výkonu rybárskeho práva tým, že lovil ryby bez povolenia,
zakázaným, hromadne účinným spôsobom ako osoba, ktorá má osobitne uloženú povinnosť chrániť
životné prostredie,

v bode 1/ obž. I. C.

spoločným konaním neoprávnene zasiahol do výkonu rybárskeho práva tým, že lovil ryby bez povolenia,
zakázaným, hromadne účinným spôsobom,

v bode 2/ obž. I. C.

neoprávnene zasiahol do výkonu rybárskeho práva tým, že lovil ryby bez povolenia, v čase ochrany,
zakázaným, hromadne účinným spôsobom,

č í m s p á c h a l i

v bode 1/ obž. G. N.

prečin pytliactva v spolupáchateľstve podľa ustanovenia § 20 Trestného zákona k ustanoveniu § 310
odsek 1, odsek 2 písmeno a/, písmeno c/ Trestného zákona,

v bode 1/ obž. I. C.

prečin pytliactva v spolupáchateľstve podľa ustanovenia § 20 Trestného zákona k ustanoveniu § 310
odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona,

v bode 2/ obž. I. C.

prečin pytliactva podľa ustanovenia § 310 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j ú
obž. G. N.

podľa § 310 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona na trest odňatia
slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona súd obžalovanému G. N. ukladá aj trest zákazu činnosti
- výkonu rybárskeho práva v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

obž. I. C.podľa § 310 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 37 písmeno h/ Trestného zákona, § 38 odsek 2,
odsek 4 Trestného zákona a § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní
24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona súd obžalovanému I. C., nar.XX.X.XXXX v T. ukladá
trest prepadnutia veci:
1 kus rybárskej siete s dĺžkou 29 m.

Podľa § 60 odsek 6 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej vecí sa stáva štát.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona súd obžalovanému I. C. ukladá aj trest zákazu činnosti
- výkonu rybárskeho práva v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodenú spoločnosť: Slovenský rybársky zväz - Mestská
organizácia Komárno, IČO: 36108707, so sídlom Komárno, Záhradnícka 4/2, s nárokom na náhradu

škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Komárno podal na súd obžalobu na obvineného G. N. a I. C. pre v bode
1/ prečin pytliactva v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 310 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, písmeno c/
Trestného zákona a v bode 2/ na obvineného I. C. pre prečin pytliactva podľa § 310 odsek 1, odsek 2

písmeno a/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe ako je uvedené v obžalobe.

Po podaní obžaloby v predmetnej veci bol vydaný trestný rozkaz, ktorým boli obidvaja obvinení uznaní
vinnými skutkovo a právne v zmysle obžaloby a boli im okrem iného uložené podmienečné tresty s
primeranými skúšobnými dobami. Proti vydanému trestnému rozkazu riadne a včas podali obidvaja

obvinení odpor, a preto bolo vo veci nariadené hlavné pojednávanie.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie ohľadne skutkov uvedených v obžalobe výsluchom
obžalovaného G. N. a I. C., zástupcu poškodeného E. L. a C. O., svedka S. P., C.. E. V., P. P., S. V., ako aj
prečítaním ostatných listinných dôkazov ako boli denný pracovný výkaz, úradné záznamy Slovenského

rybárskeho zväzu, žiadosť o schválenie odlovu, smernica, správa RVPS T., metodický pokyn ŠVPS SR,
osvedčenie BOZiPo-SK, dohoda o pracovnej činnosti, protokol o revízii prístroja, organizačný poriadok
Slovenského rybárskeho zväzu, vyjadrenie SRPZ Žilina, podanie správy Okresným úradom T., prepis
telefonátu, zápisnica o obhliadke miesta činu, zápisnice o prevzatí vecí, príjmový doklad, cenník, revízny
list, zoznam doličných vecí, fotodokumentácia, lustrácie v registri priestupkov, v databáze súdov, ZVJS,

STA, sociálnej poisťovni, registri Generálnej poisťovne, lustrácia v registri CESDAP a v registri trestov
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na obidvoch obžalovaných.

Obžalovaný G. N. na hlavnom pojednávaní ku skutku v bode 1/ obžaloby okrem iného uviedol, že v čase
spáchania skutku zastával funkciu hlavného hospodára Mestskej organizácie Slovenského rybárskeho

zväzu T. (ďalej len MsO SRZ KN). Výkon funkcie mu bol pozastavený do ukončenia predmetného
vyšetrovania. K veci uviedol, že MsO SRZ T. obdržalo od Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy
T. (ďalej len RVPS KN) objednávku na odlov vzoriek rýb, ktoré sa následne mali skúmať, či vo svalovine
rýb sa nachádzajú ťažké kovy. Táto objednávka bola daná telefonicky pánovi S. P., ktorý je predseda
MsO SRZ T., pričom žiadny oficiálny papier neobdržali. Obžalovaný ani nevedel koľko má byť odlovov,

pričom počas roku 2018 vykonal dva, na ktorých sa zúčastnili viacerí. Koncom októbra mu zavolal pán
P., že treba vykonať aj tretí odlov. Bolo zlé počasie a mal svoje služobné auto pokazené, tak na posledný
odlov išiel so svojím švagrom I. C.. G. P. vedel, že chce ísť vykonať odlov s pánom C. s čím súhlasil.
Následne išli s obžalovaným I. C. vykonať dňa 1.11.2018 odlov, pričom ho nahlásil na telefonickú linku
polície a následne ulovili 1 ks sumca o váhe 3 kg, 1 ks jalca hlavatého o váhe 1,5 kg a 7 ks boleňovdravých o celkovej váhe 4 až 4,5 kg. Následne ich z brehu ohlásila hliadka polície a začala sa uvedená
vec riešiť. Ulovené ryby, ktoré neboli pustené do koryta boli odovzdané na skúmanie RVPS T..

Obžalovaný I. C. na hlavnom pojednávaní ku skutku v bode 1/ obžaloby uviedol, že išiel vykonať odlov so
svojím švagrom G. N. s elektronickým agregátom na jeho pramici, pričom mal vedomosť o tom, že pán P.
súhlasil s tým, že pôjde odlov vykonať on s G. N.. Ostatné skutočnosti týkajúce sa odlovu opísal v zhode
s tým čo tvrdil obžalovaný G. N.. Čo sa týka povolenia na vykonanie odlovu, tak to nevidel, spoliehal sa
na svojho švagra. Čo sa týka skutku v bode 2/ obžaloby uviedol že dňa 27.3.2019 v čase okolo 5.30 hod.

robil obhliadku na motorovom člne a vrtuľou sa zachytil o sieť, ktorú následne vybral, ryby dal do kýbľa,
následne do auta a keď ho zastavila policajná hliadka, odovzdal im ryby a neskôr aj sieť, ktorú nechal v
člne. Ryby si chcel zobrať domov na kuchyňu. To, že sa dopustil trestného činu popieral. S poukazom
na diametrálne odlišnosti bola čítaná zápisnica z prípravného konania po vznesení obvinenia, kde sa v
plnom rozsahu priznal k danému skutku. K rozporom uviedol, že on tú sieť neukladal do vody. Uvedenú
zápisnicu osobne podpísal.

Svedok E. L. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, ku skutku v bode 1/ obžaloby, že doklady
k monitoringu sa zozbierajú u nich na stole a následne sa vykonávajú uvedené odlovy na základe
požiadavky RVPS KN do 31.10.2018, kde je vždycky uvedené aký druh, kde sa má odloviť a ich
odovzdať. Y. má povinnosť dodať uvedené vzorky, a pri tých odlovoch má prebehnúť komunikácia

medzi hospodárom a so zástupcom RVPS KN. Následne sa dozvedel, že toho prvého tam bol nejaký
zásah polície. Ešte uviedol, že hospodár vždycky musí vedieť čo všetko musí splniť keď vykonáva odlov
elektrickým agregátom.

Svedok C. O. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol ku skutku v bode 1/ obžaloby, že dňa

1.11.2018 na základe telefonického oznámenia vykonal kontrolu rybárskeho revíru E. K., kde sa mal
vykonávať odlov elektrickým agregátom. Na mieste spozoroval pramicu s posádkou dve osoby, ktoré boli
následne vyzvané aby sa dostavili na breh, pričom sa jednalo o osoby obžalovaných. V člne spozoroval
elektrický agregát a k tomu potrebné náradie a zároveň ulovené ryby. Menovaný na výzvu, aby predložili
potrebné doklady na vykonanie odlovu rýb elektrickým agregátom poskytli iba povolenie na záchranu

rýb pri mimoriadnej situácii z revíru E. K., čo znamená, že ide o záchranný odlov pri vyvodnení rieky za
účelom následného vrátenia rýb do koryta, pričom záchrana sa vykonáva v medzihrádznom priestore.
Následne boli obžalovaní vyzvaní, aby predložili vyplnený denný výkaz o použití elektrického agregátu
s prehlásením členov lodnej skupiny ako aj písomný súhlas oblastného ichtyológa, pričom uvedené
doklady predložiť nevedeli. Ku skutku v bode 2/ obžaloby bola prečítaná jeho zápisnica o výpovedi z

prípravného konania v ktorej sa vyjadril, že dňa 27.3.2019 bol vyzvaný k asistencii polícii, pretože bolo
zastavené motorové vozidlo, kde u obžalovaného I. C. sa v ňom našli tri kusy ulovených rýb. Uvedené
ryby boli privlastnené neoprávnene, z dôvodu ich individuálneho času ochrany a boli ulovené hromadne
účinným spôsobom a to sieťou, k čomu sa priznal sám obžalovaný I. C.. Ryby sa už nedali vrátiť do vody
s poukazom na ich stav a boli organizáciou znehodnotené.

Svedok S. P. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol ku skutku v bode 1/ obžaloby, že je
predsedom MsO SRZ T., pričom ako organizácia dostali požiadavku od Štátnej veterinárnej správy
na odlov určitých druhov rýb z dôvodu monitorovania na zistenie škodlivých látok a ťažkých kovov vo
svalovine. Odlov sa mal vykonať v lovnom revíri E. K., kde podľa pokynu mali byť zabezpečené tri vzorky,

toznamená,ževšetkyzinéhodruhurýbvtrochintervalochodmesiacamáj2018dokoncaoktóbra2018.
Prvý odlov sa vykonal do konca júla a druhý sa vykonal koncom augusta. Pri obidvoch odlovoch bol
osobne prítomný, bol tam aj obžalovaný v prvom rade, doktor V.r a P. Benedek, vtedajší veliteľ rybárskej
stráže. G. prvom odlove boli ulovené dravé ryby, a to boleň, pri druhom kaprovité a na treťom odlove
mal byť zameraný na spodných dravcov, teda sumca a zubáča. Malo sa odloviť do jednej vzorky 1 ks

ryby min. 3 kg váhy, resp. ďalší kus, aby presiahol váhu v súhrne 3 kg. Posledný odlov sa nevykonal v
októbri kvôli zlým poveternostným podmienkam. S veterinárom V. bolo dohodnuté, že sa odlov uskutoční
keď to umožnia poveternostné podmienky. Dňa 1.11.2018 mu volal hospodár pán N., že je zadržaný a
má problémy. Následne bolo zistené, že na odlove s ním bol I. C. a nebol tam nikto iný. Keď sa pýtal
obžalovaného G. N., že aké ryby má ulovené, tak mu uviedol, že jedného sumca viac ako 3 kilového a

ešte aj iné ryby v počte 10 až 12 ks. Keď sa ho opýtal, že načo má ulovené ostatné ryby, tak na to nič
neuviedol. To, že obžalovaný G. N. išiel vykonať odlov mu neoznámil, pričom posledný ich telefonický
rozhovor bol dňa 30.10.2018 a zdôraznil mu, že ak by išiel vykonať odlov, má to oznámiť doktorovi V..
Dňa 31.10.2018 dokonca dňa 1.11.2018 sa mu snažil dovolať aby nešiel vykonať odlov, pretože budesviatok, veľa rybárov bude vonku a aby z toho neboli problémy, avšak telefón mu nedvíhal. Potvrdenie,
resp. písomnosť, že do kedy sa majú vykonať odlovy nemal k dispozícii, vždy ho priniesol pán V.. Podľa
jeho udania na odlove mal byť prítomný C.. V., veliteľ rybárskej stráže a jeden zo štatutárov MsO SRZ

KN. Zároveň uviedol, že elektronickým agregátom sa dajú loviť ryby selektívne, teda z vody sa vyberie
ryba, ktorú potrebujeme, omráčená ryba približne po 30 sek odpláva preč.

Svedok C.. E. V. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol ku skutku v bode 1/ obžaloby, že
Slovenský rybársky zväz mal povinnosť RVPZ KN dodať vzorky na vyšetrenie. V danom prípade sa

jednalooposlednúvzorkupriodlove,ktorejnebol.Nahlavnompojednávanínajskôrneuviedoldokedysa
mal posledný odlov vykonať a na záver uviedol, že do 31.10.2018 podľa metodického pokynu. Zároveň
potvrdil, že sumec veľký, boleň dravý a jalec hlavatý nie je jeden druh rýb.

Svedok P. P. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol ku skutku v bode 1/ obžaloby, že je členom
rybárskej stráže MsO SRZ KN a dňa 1.11.2018 dostal informáciu, že niekto loví v revíri E. K. zakázaným

spôsobom, a to použitím elektrického agregátu. Išiel na miesto kde spozoroval na vode čln, dve osoby
na palube a počul, že agregát je spojazdnený. Následne zavolal hliadku polície, ktorá keď dorazila,
vyzvali osoby nachádzajúce sa na člne aby sa pristavili pri brehu. Jedna osoba v člne bol G. N. a druhú
osobu nepoznal. Po výzve nevedeli preukázať relevantné dokumenty a povolenia na odlov rýb týmto
spôsobom. Mali ulovených viacero rýb, medzi ktorými bol sumec, jalec hlavatý a ešte iné druhy rýb.

Z činnosti vie, že odlov na základe požiadavky RVPZ KN, resp. za použitia elektrického agregátu sa
vykonáva takým spôsobom, že musí byť jedna osoba na brehu aby sledovala jednak či sa niečo nestane
resp. aby v prípade nejakých komplikácii z brehu vedela vyriešiť hlásenia, podávať vysvetlenia a zároveň
mala potrebné doklady k uvedenému odlovu. Zároveň pri takomto odlove sa má do denníka zapísať
použitie elektrického agregátu, druh a počet rýb, pričom obžalovaní sa uvedeným záznamom nevedeli

preukázať.

Svedok S. V. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že ku skutku v bode 1/ obžaloby sa nevie
vyjadriť, pretože na mieste činu sa nenachádzal a následne citoval zákonné ustanovenia, smernice a
usmernenia týkajúce sa uvedenej problematiky.

Svedok W. C. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol ku skutku v bode 2/ obžaloby, že spolu s
kolegom P. G. dňa 27.3.2019 v T.e na ulici V. Q. zastavili motorové vozidlo Fiat Punto, ktorého šofér bol
I. C., pretože mali operatívnu informáciu, že lovil ryby zakázaným spôsobom a vezie ich v uvedenom
vozidle. Menovaný uviedol, že má v aute 3 kusy rýb, ktoré dobrovoľne vydal.

Svedok P. G. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, ku skutku v bode 2/ obžaloby zhodne ako
jeho kolega W. C. a ešte uviedol, že menovaný sa priznal, že lovil ryby zakázaným spôsobom sieťkou,
ktorú mal mať v člne na E., kde aj išli a dobrovoľne im ju vydal.

Z vyjadrenia Slovenského rybárskeho zväzu - Rada Žilina vyplynulo, že na mesiac november 2018
ichtyológ na rybárskom revíri č.2-4440-1- E. K. nedával súhlas na odlov rýb hromadne účinnou metódou.

Súčasťou vyšetrovacieho spisu je aj podaná správa Okresného úradu Komárno, odbor starostlivosti o
životné prostredie, že na rybárskom revíri č.2-4440-1- E. K. v čase spáchania skutku nebola vyhlásená

mimoriadna situácia, na možnosť použitia elektrického agregátu na odlov rýb.

Z prepisu telefonátu zo dňa 1.11.2018 je preukázané, že osoba vystupujúca pod menom G. N. volal na
linku polície s tým, že nahlásil, že bude loviť ryby na E. od 16 riečneho kilometra po 2 riečny kilometer.

Priamy úmysel u obžalovaného G. N. v bode 1/ obžaloby bol ustálený v tom, že obžalovaný vedel, že
z čoho sa má skladať jedna vzorka a kedy sa má odlov ukončiť keď nevedel mal mať k tomu relevantné
dokumenty, s ktorými sa mal oboznámiť pred začatím odlovu, čo napriek z jeho činnosti známej neučinil.
Po začatí odlovu až do toho času kedy boli príslušníkmi policajného zboru vyzvaní aby sa dostavili
k brehu naďalej lovili ryby rôzneho druhu. Na základe dokazovania bolo ustálené aj to, že uvedeným

agregátom sa dalo vyberať do pramice pomocou siete iba tie ryby a v takom množstve aké sa mali
odloviť. Ostatné, ktoré boli omráčené v prípade, že sa do pár sekúnd nedajú do siete, tak následne
odplávajú preč. Ďalej priamy úmysel bol preukázaný aj v tom, že povolenie, ktoré mal G. N. na odlov
elektronickým agregátom bolo vydané na krízovú situáciu, keď sa mohli loviť ryby, ktoré boli vyplavené,pri rozliatí hlavného toku a nemalo sa tým pádom loviť uvedeným spôsobom ryby v hlavnom toku.
Obrana obžalovaného v tom smere, že zahlásil odlov na telefonickú linku polície s presnou pozíciou
nevyvracia tú skutočnosť, že on ako hlavný hospodár si mal zabezpečiť pri vykonaní uvedeného odlovu

relevantné dokumenty ktoré boli potrebné na vykonanie odlovu a mal postupovať tak, ako to bolo pri
predchádzajúcich odlovoch. Neznalosť toho, že do kedy bolo vydané povolenie nemôže mať v danom
prípade za následok tú skutočnosť, že sa nedopustil trestného činu kladenému mu za vinu. Súd zároveň
poukazuje aj na tú skutočnosť, že pred odlovom si mal zabezpečiť a vopred vyplniť denný výkaz o použití
elektrického agregátu s prehlásením členov lovnej skupiny, ktorý po tom ako boli vyzvaní hliadkou polície

na dostavenie sa k brehu nevedel predložiť, to znamená že uvedený záznam vyhotovil až ex post. Vina
obžalovaného bola ustálená aj tou skutočnosťou, že sa na dvoch predchádzajúcich odlovoch osobne
zúčastnil a dokonca ich aj on sám vykonával, pričom on mal povolenie na manipuláciu s elektrickým
agregátom a musel si byť vedomý, že z čoho sa skladá jedná vzorka a aj toho, že odlov sa ukončí
ak jedna ryba resp. súhrn rýb iba jedného druhu, ktorý sa má odloviť dosiahne hmotnosť nad 3 kg.
Pričom pri poslednom odlove uvedené vedome nedodržal, nevenoval pozornosť ani tomu, že aký druh

ryby má odloviť, pretože mal odlovené dravé ryby a to minimálne jedného jalca, ktorý bol súčasťou
prvej vzorky, na ktorom odlove sa zúčastnil. Podľa viacerých výpovedí bolo zistené, že v pramici sa
nachádzalo viacej rýb, pričom niektoré boli pustené späť do koryta rieky a nebolo ich možné stotožniť
a kvantifikovať. Preto je evidentné, že obidvaja obžalovaní lovili ryby pre seba a nie pre objednávku
RVPS KN. Uvedený nezákonný odlov, ktorý vykonávali sa snažili zakryť pod objednávku RVPS KN.

Čo sa týka obžalovaného I. C. aj on bol dlhoročným členom rybárskeho zväzu, musel mať vedomosť
o tom, že lov rýb elektrickým agregátom je zakázaný spôsob a takisto nevyplnil denný výkaz, resp.
poučenie, ktoré malo byť vyhotovené ešte pred spustením elektrického agregátu. Obžalovaný I. C. bez
povolenia napomáhal loviť ryby zakázaným spôsobom. K uvedenému súd ešte na margo dodáva, že
lov bol ukončený iba preto, že boli vyzvaní príslušníkmi polície, aby sa dostavili na breh, tým pádom,

keby neboli nútení odlov ukončiť, s najväčšou pravdepodobnosťou by ulovili ešte väčšie množstvo rýb.
Vinu preukazujúce je aj tá skutočnosť, že obžalovaný G. N. na uvedený odlov nikoho z MsO SRZ KN
nezavolal a takisto ani doktora V., pretože musel mať vedomosť, že takýmto spôsobom nemôže loviť
ryby v takom množstve, ktoré sa nachádzalo v pramici. Z výpovedí bolo ďalej preukázané, že doktor V. z
RVPSKNmalvždysosebouuvedenépovolenie,naktorombolivšetkypotrebnéinformácie,čiužčasový

rozsah odlovu a aj druh odlovu, pričom obžalovaný G. N. napriek týmto osobným skúsenostiam, išiel
loviť ryby zakázaným spôsobom bez akýchkoľvek relevantných informácii, resp. náležitých dokumentov.
Zároveň nemal dopredu vyplnený pracovný výkaz. Skutočnosť, že listina od RVPS T. existovala a mala
ju k dispozícii MsO SRZ T. potvrdil svedok E. L., pričom nemal vedomosť o tom, že sa predĺžil dátum
vykonania odlovov.

Čo sa týka skutku v bode 2/ obžaloby, obžalovaný I. C. sa v plnom rozsahu k uvedenému skutku priznal,
ešte v prípravnom konaní aj dobrovoľne uhradil škodu, ktorá bola vyčíslená za ulovené ryby. V danom
prípade ani jeho obrana, že uvedenú sieť nie on uložil do vody nič nemení na tom, že následne ju
z vody vytiahol, čím vlastne uvedené ryby ulovil on sám v čase ich individuálnej ochrany, uložil do

svojho motorového vozidla ulovené ryby, ktoré si chcel následne ponechať a spotrebovať ich vo svojej
domácnosti. Čo sa týka siete označil miesto kde sa mala nachádzať a to v jeho člne, ktorú dobrovoľne
vydal. Ako dlhoročný člen rybárskeho zväzu si musel byť plne vedomý toho, že chytanie rýb sieťou je
zákonom trestné (čo vlastne aj on sám vo svojej výpovedi priznal) a pokiaľ uvedená sieť nebola jeho mal
o tom upovedomiť rybársku stráž, resp. následne mal ísť odovzdať ulovené ryby mieste príslušnému

rybárskemu zväzu resp. polícii. To, že uvedené ryby odlovil použitím siete potvrdil aj svedok C. O.,
ktorý sa nachádzal na mieste kde bol zastavený a kontrolovaný policajnou hliadkou, kde sa k tomu sám
obžalovaný dobrovoľne priznal a uvedené potvrdili aj členovia hliadky a to W. C. a P. G..

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, vyhodnotením zabezpečených dôkazov jednotlivo ako aj

v ich súhrne, súd má za to, že obžalovaný G. N. skutku v bode I/ obžaloby sa dopustil konania právne
kvalifikovaného ako prečin pytliactva v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 310 odsek 1, odsek 2 písmeno
a/, (a to hromadne účinným spôsobom za použitia elektrického agregátu bez povolenia), písmeno c/ (ako
osoba, ktorá mala osobitne uloženú povinnosť chrániť životné prostredie a to hlavný hospodár MsO SRZ
KL.) Trestného zákona. Z hľadiska zavinenia je možné konanie obžalovaného považovať za úmyselné

priame podľa § 15 písmeno a/ Trestného zákona, pretože nevykonával odlov iba jednej vzorky, o čom
mal vedomosť z minulých odlovov.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, vyhodnotením zabezpečených dôkazov jednotlivo ako aj
v ich súhrne, súd má za to, že obžalovaný I. C. v skutku v bode 1/ obžaloby sa dopustil konania právne
kvalifikovaného ako prečin pytliactva v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 310 odsek 1, odsek 2 písmeno

a/, (a to hromadne účinným spôsobom za použitia elektrického agregátu bez povolenia) Trestného
zákona. Z hľadiska zavinenia je možné konanie obžalovaného považovať za úmyselné priame podľa §
15 písmeno a/ Trestného zákona, pretože nevykonával odlov iba jednej vzorky.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, vyhodnotením zabezpečených dôkazov jednotlivo ako

aj v ich súhrne, súd má za to, že obžalovaný I. C. v skutku v bode 2/ obžaloby sa dopustil konania
právne kvalifikovaného ako prečin pytliactva podľa § 310 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, (a to hromadne
účinným spôsobom za použitia rybárskej siete) Trestného zákona. Z hľadiska zavinenia je možné
konanieobžalovanéhopovažovaťzaúmyselnépriamepodľa§15písmenoa/Trestnéhozákona,pretože
ako člen rybárskeho zväzu si bol vedomí tej skutočnosti, že lov rýb rybárskou sieťou je zakázaný spôsob
lovu rýb.

Čo sa týka rýb, ktoré boli ulovené súd na základe vykonaného dokazovania modifikoval skutkovú vetu
v bode 1/ obžaloby v časti množstva druhu rýb, pričom bolo zistené, že ulovili najmenej jedného sumca
veľkého (Silurus glanis), jedného jalca hlavatého (Leuciscus cephalus) a osem boleňov dravých (Aspius
aspius) nezistených rozmerov a hmotností s poukazom na výpoveď svedka E. V. zo dňa 4.4.2019, kde

potvrdil tú skutočnosť, že na RVPS T. boli doručené vzorky 1 ks sumec veľký, 1 ks jalec hlavatý a 2 ks
boleňov dravých, čo znamená, že pravdepodobne omylom od začiatku vyšetrovania sa zamenili názvy
boleňa a jalca, pretože ak by to bolo naopak nemohli by byť na RVPS KN doručené dva kusy boleňa
dravého.

Súd na základe hore uvedených skutočností dospel k záveru, že obžalovaní sa dopustili protiprávneho
konania, tak ako je uvedené v predmetnom rozsudku.

Podľa odpisu z registra trestov obžalovaný G. N. sa doposiaľ nedostal do rozporu s Trestným zákonom.
Priestupkovobolriešenýjedenkrát,atovroku2015blokovoupokutouvsume20,-eur,pričomsadopustil

priestupku na úseku dopravy.

Pri určení druhu a výmery trestu súd prihliadal na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, ako aj na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosti jeho nápravy.

Súd uznal obžalovaného G. N. vinného za skutok v bode 1/ tak ako je uvedený v odsudzujúcom
rozsudku. Pri právnom posúdení žalovaného skutku ako prečinu pytliactva v spolupáchateľstve podľa
§ 20 k § 310 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, písmeno c/ Trestného zákona súd vychádzal zo základnej
trestnej sadzby v rozpätí 6 mesiacov až 3 roky. U obžalovaného nebola zistená poľahčujúca a ani

priťažujúca okolnosť. Pri určení druhu a následne konkrétnej výmery trestu vychádzajúc zo zásad
uvedenýchv§34Trestnéhozákonasúduložilobžalovanémupodmienečnýtrestodňatiaslobodyvtrvaní
18 mesiacov s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou v trvaní 24 mesiacov s prihliadnutím na
spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy, keď súd dospel k záveru, že takýto trest bude spôsobilý

na dosiahnutie svojho účelu, teda zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným, zabráni mu v
páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu a k tomu, aby viedol riadny život a
súčasneodradíinýchodpáchaniatrestnýchčinovazároveňvyjadrímorálneodsúdenieobžalovaného.S
poukazom na tú skutočnosť, že sa dopustil trestného činu na úseku rybárstva, kde je potrebné povolenie,
súd uložil aj trest zákazu činnosti výkonu rybárskeho práva v trvaní 36 mesiacov.

PodľaodpisuzregistratrestovobžalovanýI.C.sadoposiaľdostaldorozporustrestnýmzákonomtrikrát,
pričom v jednom prípade sa jednalo o podmienečné zastavenie trestného stíhania a v dvoch prípadoch
sa na neho hladí ako keby nebol odsúdený. Priestupkovo bol riešený dvakrát, a to v roku 2018 a 2019
blokovými pokutami, pričom sa dopustil priestupkov na úseku dopravy.

Pri určení druhu a výmery trestu súd prihliadal na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, ako aj na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosti jeho nápravy.Súd uznal obžalovaného I. C. vinného za skutok v bode 1/ a bode 2/, tak ako sú uvedené v
odsudzujúcom rozsudku. Pri právnom posúdení žalovaných skutkov ako prečinov pytliactva v bode 1/

v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 310 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona a v bode
2/ podľa § 310 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona súd vychádzal zo základnej trestnej
sadzby v rozpätí 6 mesiacov až 3 roky. U obžalovaného nebola zistená poľahčujúca ale bola zistená
jedna priťažujúca okolnosť a to, že spáchal viac trestných činov v zmysle ustanovenia § 37 písmeno h/
Trestného zákona. Obžalovaný mal prevahu priťažujúcich okolnosti k poľahčujúci v pomere 1:0 a preto

súd aplikoval ustanovenie § 38 odsek 4 Trestného zákona a zvyšoval dolnú hranicu trestnej sadzby
o jednu tretinu, čím upravená trestná sadzba bola v rozmedzí 16 mesiacov až 3 roky. Súd v danom
prípade ukladal úhrnný trest v zmysle ustanovenia § 41 odsek 1 Trestného zákona. Pri určení druhu
a následne konkrétnej výmery trestu vychádzajúc zo zásad uvedených v § 34 Trestného zákona súd
uložil obžalovanému úhrnný podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov s podmienečným
odkladom so skúšobnou dobou v trvaní 36 mesiacov s prihliadnutím na spôsob spáchania činu, jeho

následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť nápravy, keď súd dospel k záveru, že takýto trest bude spôsobilý na dosiahnutie svojho účelu,
teda zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným, zabráni mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti,
vytvorí podmienky na jeho výchovu a k tomu, aby viedol riadny život a súčasne odradí iných od páchania
trestných činov a zároveň vyjadrí morálne odsúdenie obžalovaného. S poukazom na tú skutočnosť,

že sa dopustil trestného činu na úseku rybárstva, kde je potrebné povolenie, súd uložil aj trest zákazu
činnosti výkonu rybárskeho práva v trvaní 36 mesiacov. Súd obžalovanému uložil aj trest prepadnutia
veci a to 1 kus rybárskej siete s dĺžkou 29 metrov, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu a
zároveň rozhodol, že vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Zároveň súd poškodený Slovenský rybársky zväz - Mestská organizácia T., s nárokom na náhradu škody
odkázal na civilný proces, pretože ulovené rybu v skutku v bode 1/ obžaloby boli odovzdané Regionálnej
veterinárnej správe T. na vykonanie rozboru a ryby ulovené v skutku v bode 2/ obžaloby, obžalovaný
I.r v celej výške uhradil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia.
Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Komárno a rozhoduje o ňom Krajský súd v Nitre. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré za obžalovaného podáva jeho obhajca,
ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec musí

byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú
rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Z odvolania prokurátora musí byť zrejmé, či
odvolanie smeruje v prospech alebo neprospech obžalovaného.