Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. júl 2019

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 8C/31/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217206312
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Ivanecký

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2019:8217206312.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov v právnej veci žalobcu C. W., N.. XX.XX.XXXX, A. K. XX, XXX XX A., zastúpeného

JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Námestie SNP 7, Stropkov, proti žalovanému B. C.,
P..B.., B. B.F. A. XX, A., J.: XX XXX XXX, zastúpený JUDr. Petrom Škerlíkom, CSc., advokátom so
sídlom ul. J. Ťatliaka 2051/8, Dolný Kubín, o primerané finančné zadosťučinenie, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi titulom primeraného finančného zadosťučinenia sumu
vo výške 151,09,- Eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 24.4.2013, ktorej bola pridelená spisová značka 5C 96/2013 sa žalobca
domáhal, aby súd zaviazal žalovaného vydať mu bezdôvodné obohatenie vo výške 151,09 Eur spolu
s 9,5% ročným úrokom z omeškania od 4.10.2011 do zaplatenia a zaplatiť mu primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 497,91 Eur. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Žalovaný navrhol žalobu
v časti o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia ako bezdôvodnú zamietnuť a zároveň
uviedol, že po podaní žaloby uhradil žalobcovi 151,09 Eur, pričom žalobca ho pred podaním žaloby

nepožiadal o vydanie bezdôvodného obohatenia, a preto žalobca nemá na úroky z omeškania z tohto
nároku právo a zároveň v tejto časti konania nemôže požadovať nárok na náhradu trov konania, pretože
žalovaný svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania v tejto časti. Žalobca
podaním, doručeným súdu dňa 4.10.2013 vzal nárok, týkajúci sa vydania bezdôvodného obohatenia vo
výške 151,09 Eur späť a zároveň nežiadal ani úroky z omeškania z danej sumy, nárok na ktoré vzal
rovnako späť. Žalovaný so späťvzatím v danej časti súhlasil. Uznesením č.k. 5C 96/2013 - 91 zo dňa
13.2.2017 súd zastavil konanie o nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 151,09

Eur spolu s 9,5% ročným úrokom z omeškania od 4.10.2011 do zaplatenia a nárok žalobcu na zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 497,91 Eur vylúčil na samostatné konanie, v ktorom
sa rozhodne aj o trovách tohto konania. Vylúčenej veci bola pridelená spisová značka 8C 31/2017.

2. Žalobca svoju žalobu v časti o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil
ustanovením§3ods.5zákonač.250/2007Z.z.avýškuodvodilodvýškyzmluvnejpokuty,ktorúvkonaní
4C 174/2011 od neho vymáhal žalovaný ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a ktorá bola rozsudkami

prvostupňového a odvolacieho súdu právoplatne zamietnutá. Ďalej uviedol, že je spravodlivé, aby
odradzovacia funkcia tohto satisfakčného prostriedku mala základ práve v ujme, ktorá mu hrozila.
Žalovaný poukázal nato, že tento nárok žalobcu je nedobromyseľný, pričom žalobca porušoval svoje
zmluvné povinnosti a obohatil sa o drahý mobilný telefón, preto nemá právo na priznanie akéhokoľvekfinančného zadosťučinenia. V žiadnom konaní na súde úspešne voči žalovanému neuplatnil porušenie
práva alebo povinnosti v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, na základe čoho by mu
vznikol nárok na finančné zadosťučinenie, ako ja na to, že v súdnej praxi nie je väčšinový názor na

to, že zmluvná podmienka vyhlásená tunajším súdom v súvisiacom súdnom konaní je neprijateľná
a nároky z nej, najmä nárok na zmluvnú pokutu, nie je možné priznať. Žalovaný v danom konaní
nevyužil svoje právo podať dovolanie, a rešpektuje teda rozhodnutie súdu ale zdôrazňuje, že súdna prax
súdom v SR v tomto ohľade nie je jednotná a naopak existujú súdy, ktoré takéto podmienky považujú
za zákonné a nároky z nich priznávajú. Ak zmluvná pokuta kryla hodnotu, ktorú účastník zmluvného

vzťahu dostal, čo je v tomto prípade hodnota žalobcovi poskytnutého mobilného telefónu vo výške 498,-
Eur, čo žalobca nezaplatil, a nezaplatil ani faktúry v lehote splatnosti na výzvu, bolo teda právom
žalovaného odstúpiť od zmluvy so žalobcom, a žalovaný nekonal nijakým spôsobom nekorektne alebo
nezákonne. Žalobca nevyvíjal žiadnu iniciatívu, neplnil si svoje zmluvné povinnosti, naopak faktúry
zaplatila až neskôr jeho mama, naopak žalobca získal hodnotu mobilného telefónu, čo je jeho čistým
ziskom a ktorú nemusí nikdy nikomu nahradiť. Nie je primerané aby sa rovnaký žalobca, ktorý si neplnil

svoje zmluvné povinnosti, domáhal ešte iného nároku, ktorý je nekorektný a špekulatívny. Práve jeho
konanie je vysoko nemorálne nepatrí mu žiadne zadosť učinenie. Veriteľ v tomto prípade v procesnom
postavení žalovaného, už mal spôsobenú ujmu tým, že hodnota telefónu mu nebola nikdy uhradená
a žalobca profituje z takéhoto rozhodnutia súdu. Každé ustanovenie zákona a rovnako aj zákon o
ochrane spotrebiteľa musí vychádzať nie len z doslovného znenia a gramatického výkladu jednotlivých

ustanovení zákona ale najmä z jeho významu , účelu, zmyslu a logickej súvislosti jeho aplikácie na
vzťahy , ktoré upravuje. V tejto žalovaný súvislosti poukázal na rozhodnutia ústavného súdu SR pod sp.
I. ÚS 18/1995, III. ÚS 431/2007, ktoré ustálili okrem iného, že zákon nemožno uplatňovať tak, aby došlo
k porušeniu práv a právom chránených záujmov v rozpore s jeho obsahom, účelom a zmyslom. Naopak
súd je povinný odchýliť sa od doslovného znenia právneho predpisu, ak to vyžaduje práve spomenutý

účel zákona. Žalobca nemusel uhradiť zmluvnú pokutu, získal mobilný telefón v určitej hodnote, naopak
vo vyhovení žalobe by druhý krát získal sumu rovnajúcu sa hodnote mobilného telefónu, ktorú už raz
dostal. Nie je možne formálne aplikovať zákon o ochrane spotrebiteľa v tomto prípade, bolo by to
nezákonné, a v rozpore s účelom daného zákona v ustanoveniach.

3. Súd dokazovanie žalobou, vyjadreniami účastníkov, spismi tunajšieho súdu 4C 174/2011 a 4C
47/2011, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

4. Na tunajšom súde prebiehal pod spisovou značkou 4C 47/2011 a neskôr pod spisovou značkou
4C 47/2011 spor medzi žalobcom v procesnom postavení žalovaného a žalovaným v procesnom

postavení žalobcu, v ktorom si žalobca B. C. P..s. uplatňoval od žalovaného C. W. zaplatenie istiny
vo výške 705,99 Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 705,99 Eur od 12.6.2009 až
do zaplatenia a náhradu trov konania z dôvodu, že obaja účastníci dňa 10.1.2009 uzavreli zmluvu
o pripojení č. XXXXXXX na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému užívateľskú SIM kartu s
prideleným telefónnym číslom a rovnako dňa 10.1.2009 uzavreli dodatok „400 a VIAC“, na základe

ktorého bol žalovanému predaný zľavnený mobilný telefón značky N., pričom žalovaný sa zaviazal
zotrvať v zmluvnom vzťahu s žalobcom 24 mesiacov a počas nej si riadne plniť zmluvné povinnosti. Pre
prípad porušenia zmluvných povinností bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 497,91 Eur. Žalovaný
si svoje zmluvné povinnosti neplnil a neuhrádzal žalobcovi vystavené faktúry za poskytnuté služby, na
základe čoho žalobca od zmluvy s žalovaným odstúpil. Predmetná uplatňovaná istina pozostávala zo

sumy 497,91 Eur ako zmluvnej pokuty a zo sumy 208,08 Eur ako nezaplatených služieb.

5. Rozsudkom pre zmeškanie č.k. 4C 47/2011 - 41 zo dňa 13.7.2011 súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 208,08€ € s 9 % ročným úrokom z omeškania od 12.6.2009 až do
zaplatenia, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej

pokuty vo výške 497,91€ spolu s 9% ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 497,91€ od 12.6.2009
do zaplatenie súd vylúčil na samostatné konanie, v ktorom sa rozhodne aj o trovách tohto konania.
V tomto rozhodnutí súd rozhodol o záväzku žalovaného zaplatiť žalobcovi za poskytnuté služby aj s
uplatňovaným úrokom z omeškania z tohto nároku. Vylúčenej veci bola pridelená spisová značka 4C
174/2011. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 4C 174/2011 - 21 zo dňa 30.11.2011 súd nárok žalobcu na

zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 497,91€, spolu s 9% ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 497,91€
od 12.6.2009 do zaplatenia zamietol. Určil, že zmluvná podmienka v Dodatku k Zmluve o pripojení,
uzavretého medzi spoločnosťou C. -V. B., a.s. a žalovaným dňa 10.1.2009, v článku 1. bode 2 poslednej
vety-"Účastníkzároveňberienavedomieasúhlasístým,ževprípadeporušeniadojednaniauvedenéhovpredchádzajúcejvetejepodľabodu4tohto DodatkupovinnýuhradiťPodnikuzmluvnúpokutuuvedenú
v tabuľke č. 1 tohto Dodatku", je ako neprijateľná neplatná. Určil, že zmluvná podmienka v Dodatku
k Zmluve o pripojení, uzavretého medzi spoločnosťou C. -V. B., a.s. a žalovaným dňa 10.1.2009, v

článku 1. bode 4 prvej vety -"V prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka ( najmä
hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b/ alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo
v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok)
a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú
pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku", je ako neprijateľná neplatná. Rozhodol, že žiaden z

účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a zaviazal žalobcu povinnosťou nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi trovy konania vo výške 109,42 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, v lehote
do 3. dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení súdu prvého stupňa uviedol, že uplatňovaná
zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda neplatným zmluvným dojednaním, na
základe čoho si žalobca nemôže v tomto konaní úspešne uplatňovať nárok ani na istinu, ani na jej
príslušenstvo. Súd aplikoval ustanovenie § 153 ods. 4 O.s.p. a neprijateľné podmienky výslovne určil

vo výroku rozsudku. Voči všetkým výrokom tohto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, na základe
čoho Krajský súd v Prešove ako odvolací súd rozsudkom 3Co 26/2012 - 57 zo dňa 23.5.2012 potvrdil
rozsudok súdu prvého stupňa so spresnením v časti určenia zmluvných podmienok za neprijateľné
tak, že ide o neprijateľné podmienky v bode 2 posledná veta a v bode 4 prvá veta dodatku k zmluve
o pripojení uzavretú dňa 10.1.2009, náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznal a uložil

žalobcovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy odvolacieho konania
50,98 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

6. Predmet základu žalobcovho nároku v tomto konaní sa odvíja od porušenia jeho práva zo strany
žalovaného tým, že vyššie uvedené zmluvné podmienky boli neprijateľné, tie podľa žalovaný dopredu

pripravil, spôsobovali nerovnováhu v jednotlivých právach a povinnostiach medzi účastníkmi tak, že
zvýhodňovali dodávateľa oproti spotrebiteľovi a preto boli ako neprijateľné neplatné. Zmluvná pokuta
nezohľadňovala charakter ani intenzitu porušenia zmluvných povinnosti žalobcom, nebrala do úvahy
skutočnosť, v akej fáze zmluvného vzťahu došlo k porušeniu povinnosti spotrebiteľom, navyše bola
dohodnutá iba v dôsledku porušenia povinností zo strany žalobcu, nie aj v prípade, ak by ich porušenie

spôsobil žalovaný. K dohode o zmluvnej cene mobilného telefónu, ktorý žalovaný predal žalobcovi za
zníženú cenu došlo dobrovoľne a platne a žalovaný si v rámci svojej obchodnej stratégie a marketingovej
taktiky veľmi dobre spočítal, že mu takéto zmluvy prinesú v budúcnosti zisk. Následne od žalobcu
požadoval zaplatenie nároku, na ktorý nemal právo a vystavil ho ako s tým súvisiaceho bezdôvodného
súdneho konania, tak aj predchádzajúcimi výzvami a upomienkami na zaplatenie nároku, na ktorý

žalovaný nemal právo a čo žalobca pociťoval ako obťažovanie.

7. Pri právnom posúdení predmetného sporu vychádzal súd z ustanovení zákona č. zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

8. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva
spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov
verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo
zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.

9. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

10. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom dňa
24.4.2013 Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže

sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde
proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny
stav, vrátane vydania bezdôvodného obohatenia, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje
záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov
poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým

spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.11. Podľa § 3 ods. 2,3 zákona o ochrane spotrebiteľa účinného k 24.4.2013 Právo spotrebiteľa na
informácie sa zabezpečuje povinnosťou orgánu verejnej moci zverejniť právoplatné rozhodnutia vo

veciach týkajúcich sa ustanovení tohto zákona, ako aj ďalších osobitných predpisov upravujúcich práva
spotrebiteľov. Ak spotrebiteľ uplatní právo na sprístupnenie právoplatného rozhodnutia nahliadnutím
do rozhodnutia v sídle orgánu verejnej moci, ktorý rozhodnutie vydal, má právo robiť si z rozhodnutia
výpisy a odpisy. Spotrebiteľ má aj právo požiadať orgán verejnej moci o vyhotovenie kópie rozhodnutia.
Skutočné náklady spojené s vyhotovením kópie znáša spotrebiteľ. Každý spotrebiteľ má právo na

ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.9)

12. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z.z. (ďalej len „Zákon o ochrane
spotrebiteľa“), či už v pôvodnom alebo terajšom znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv.
relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje

primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie
Zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného
zadosťučinenia,pretožetotosavsúčasnostiposkytujeajbeztoho,abyporušenieprávaalebopovinnosti
spotrebiteľa ustanovené Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitným predpisom, bolo spôsobilé
privodiť ujmu spotrebiteľovi.

13. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného
zadosťučinenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a podľa osobitných predpisov, ktorými sú
predpisy na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ porušil

osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná úprava
spotrebiteľských zmlúv v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, ktorou bola aj zmluva medzi účastníkmi
tohto konania, ktorá bola vrátane dodatku uzavretá dňa 10.1.2009, pretože žalobca je v právnom
postavení spotrebiteľa a príjemcu služieb a žalovaný je v právnom postavení dodávateľa služieb.
Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného

vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované zákonné ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z.z. má postihnúť nečestného dodávateľa, ktorý tieto osobitné právne normy nerešpektuje,
čo bolo dostatočne preukázané v konaní 4C 47/2011 a v súvisiacom konaní 4C 174/2011, kedy súd
nepriznal žalovanému nárok na zmluvnú pokutu, dohodnutú s žalobcom v dodatku k zmluve o pripojení
č. 3130810 zo dňa 10.1.2009 a takéto zmluvné dojednanie právoplatne prehlásil ako neprijateľnú a teda

nečestnú obchodnú praktiku žalovaného.

14. V prejednávanej veci je teda zrejmé, že žalobca úspešne uplatnil porušenie jeho práva,
ustanoveného osobitným predpisom v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 4C 47/2011 a
následne 4C 174/2011, v ktorom bolo rozhodnuté o neprijateľnosti zmluvnej podmienky žalovaného

nadiktovanej žalobcovi v návrhu na uzavretie zmluvy o pripojení, ktorú žalobca nemohol nijakým
spôsobom ovplyvniť, čo spôsobovalo jej neplatnosť a neprijateľnosť a na základe ktorej si žalovaný na
súde uplatňoval voči žalobcovi nárok na zaplatenie sumy vo výške 497,91 Eur s úrokmi z omeškania, čo
mu súd právoplatne nepriznal. Námietky žalovaného, že nie sú splnené právne podmienky na uplatnenie
si takéhoto nároku zo strany žalobcu súd teda irelevantné.

15. Uvedeným konaním došlo zo strany žalovaného k porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez
ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi spočívajúcu v nezákonnom zaplatení zmluvnej pokuty a
teda stratu finančných prostriedkov. V prípade žalovaného nešlo len o hrozbu akademickú, možnú v
budúcnosti, ale išlo už o priame naplnenie hrozby tým, že žalobca žalovanému zaplatil okrem dôvodnej

sumy 208,08 Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 12.6.2009 až do zaplatenia aj sumu
151,09 Eur, ktorú žalovaný napriek tomu, že vedel o tom, že nárok na zmluvnú pokutu je nezákonný,
prijal od žalobcu celkove 400 Eur a to dňa 3.8.2011 sumu 200 Eur a dňa 3.10.2011 opätovne sumu 200
Eur. Uvedené finančné prostriedky boli žalovaným prijímané nad rámec toho, na čo mal žalovaný nárok
s poukazom na právoplatný rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 4C 47/2011- 41. Žalobca v dôsledku toho

nemohol disponovať finančnými prostriedkami, ktoré boli potrebné k jeho živobytiu. Závery, ktoré súviseli
s nárokom žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaný uznal a takéto bezdôvodné
obohatenie mu zaplatil po podaní žaloby, svedčia o tom, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatnil
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa i osobitnými predpismiSo zreteľom na to má žalobca podľa názoru súdu právo na primerané finančné zadosťučinenie a tento
nárok je čo do základu opodstatnený.

16.Pokiaľideovýškufinančnéhozadosťučinenia,tátozávisíodúvahysúdu.Priurčenívýškyfinančného
zadosťučinenia vychádzal súd z toho, že finančné zadosťučinenie má sankčnú povahu a jeho účelom
je odradiť nečestného dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Na druhej strane však nemôže
predstavovať neprimerané obohacovanie spotrebiteľov.

17. Súd je toho názoru, že čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia, bude pre žalobcu
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 151,09 eur, ktorá zodpovedá presne sume, o ktorú sa
žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. V prevyšujúcej časti preto súd žalobu o zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia zamietol, keďže by podľa názoru súdu predstavovalo
neprimerané obohacovanie žalobcu ako spotrebiteľa na úkor žalovaného ako dodávateľa.

18. Túto sumu 151,09 Eur považoval súd zároveň za primeranú s ohľadom na intenzitu zásahu
žalovaného do práva žalobcu ako spotrebiteľa. Žalovaný totiž pri kontrahovaní zmluvy o pripojení využil
slabšie postavenie žalobcu, ktorý nemohol zmluvu žiadnym spôsobom namietať. Následne zasielal
žalobcovi výzvy a upomienky, ktoré boli spôsobilé zasiahnuť a negatívne ovplyvniť psychiku žalobcu,
pretože nárok bol vo väčšej časti nedôvodný a vyvolával v žalobcovi pocit vyššieho záväzku, než na

ktorý mal žalovaný právo. Navyše v neskoršej fáze tohto faktického vzťahu medzi účastníkmi konania,
kedy žalovaný vyplatil žalobcovi dlžnú sumu aj s príslušenstvom, žalovaný dobre vedel, že žalobca
preplatil dlžnú sumu, nič neučinil a tento preplatok mu dobrovoľne nevrátil. Priznanú sumu považuje súd
za adekvátnu s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobcu ako spotrebiteľa. Priznané
finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá jej vznikla konaním žalovaného, je určitou

satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou
žalovaného, ktorý ako dodávateľ konal závadne. Navyše v tomto prípade spotrebiteľ, teda žalobca, nie
je povinný preukázať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa nepriznáva právo na
finančné zadosťučinenie v prípade vzniku ujmy, ale už vtedy, keď mu ujma v nadväznosti na porušenie
práv spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom sa úspešne domáhal ochrany svojich práv. V danom prípade

sa žalobca úspešne domohol nielen svojho práva na vydanie bezdôvodného obohatenia ale aj práva na
ochranu pred nezákonným uplatňovaním nároku žalobcu ne zmluvnú pokutu, a teda boli splnené všetky
zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia.

19. Na druhej strane žalobca do vyhlásenia uznesenia o ukončenom dokazovaní pred súdom prvého

stupňa nijako nepreukázal opodstatnenosť svojho nároku na vyššie finančné zadosťučinenie, na ktoré
by mal podľa návrhu nárok napríklad opakovaným a častým telefonickým obťažovaním zo strany
žalovaného, alebo ním poverených vymáhačských spoločností, majúcich povahu zásahu do ochrany
osobností, ktoré by súd bezpochyby posúdil ako dôvod pre vyššiu sankciu žalovanému. Naopak, svoj
nárok odôvodnil iba výškou žalobcom uplatňovanej zmluvnej pokuty, inak ostal pri uplatňovaní tohto

nároku pasívny, čo tunajšiemu súdu nestačí.

20. K námietkam žalovaného:
- že obdobný nárok na zmluvnú pokutu iné súd priznávajú a teda nemožno ustáliť, že sa jedná o
neprijateľnú zmluvnú podmienku, tunajší súd poukazuje na ustanovenia § 53a Občianskeho zákonníka

- ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo
vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa
používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými

spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd
uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutie súdu podľa
odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku
1 v rozsahu tejto časti. Skutočnosť, že žalovaný priznal, že uplatňuje nároky z takýchto zmluvných

podmienok aj naďalej pred inými súdmi ( čo je súdu známe aj z jeho činnosti) a iné súdy mu to
priznávajú, ho diskvalifikuje akýmkoľvek spôsobom narážať na správanie sa žalobcu a označovať jeho
správanie sa za nemorálne. Po právoplatnom vyhlásení neprijateľnej zmluvnej podmienky mal žalovaný
okamžite prestať nielen s jej uplatňovaním na súde, pričom žiadny súd na území SR mu takéto právoz takejto podmienky nemal priznať, ale najmä s jej faktickým uplatňovaním v zmluvách, ktoré uzavrel
so spotrebiteľmi po takomto rozhodnutí súdu. To, že tak naďalej činil mu bezpochyby prinieslo zisk, ale
úplnevrozporesakoukoľvekmorálkouapoukazovanienasprávaniesažalobcujevprípadežalovaného

nevhodné a neprimerané.
- že súdy nemôžu mechanicky aplikovať právny predpis ( v tomto prípade
ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa ) tunajší súd uvádza, že v konaní bolo preukázané
jednak nezákonné uplatňovanie zmluvnej pokuty zo strany žalovaného voči žalobcovi ako porušenie
práva zo strany žalovaného ako aj príslušné iniciovanie súdneho procesu, ale zároveň akceptovanie

bezdôvodného obohatenia, ako druhé porušenie práva žalobcu a jeho vydanie až na základe súdneho
sporu, ktorý musel žalobca iniciovať preto, aby dostal len to, čo mu patrí. V čom vidí žalovaný nedostatok
súvislosti pre základ nároku nie je súdu zrejmé, súd však aj vyššie v tomto rozsudku žalovanému
vysvetlil, že tento súdny spor nie je porušením spravodlivosti, naopak, sankcionuje žalovaného za
zjavné opakované porušenie zákona zo strany žalovaného na úkor žalobcu, ktorý v tomto a súvisiacich
konaniach preukázal splnenie zákonných podmienok.

- že žalobca dostal mobilný telefón v sume 498 Eur, tento žalovanému nevrátil
a akékoľvek ďalšie plnenie žalovaného žalobcovi by bolo duplicitné a nespravodlivé voči žalovanému
súd uvádza, že poskytnutie mobilného telefónu žalobcovi bolo dobrovoľné a za cenu, ktorú žalovaný
sám navrhol a žalobca akceptoval. Ak žalovaný na tomto základe zmluvne neplatne dohodol zmluvnú
pokutu, ktorá mala kryť skutočnú hodnotu telefónu ( ktorú zároveň sám určil), nemá to žiadny právny

súvis s okolnosťou, že žalobca nadobudol platne vlastnícke právo k tomuto mobilnému telefónu a vo
svojich dôsledkoch spočívala v tom, že žalovaný vo svojom nezákonnom zámere prišil o zisk sám a bez
cudzieho zavinenia. Je jeho vecou, že takto určil cenu telefónu, pretože na tom nebolo nič nezákonné
a naopak musí znášať to, že neplatne dohodol zmluvnú pokutu a nemá na jej zaplatenie žiadny nárok
a to ani v súvislosti s poskytnutím mobilného telefónu žalobcovi. Žalobca mu v tomto prípade nie je nič

dlžný. Primerané finančné zadosťučinenie sa odvíja od úplne odlišných právnych podmienok, tieto boli
splnené a súvislosť s mobilným telefónom poskytnutým žalobcovi neexistuje.

21. O trovách konania a súvisiaceho konania 5C 96/2013 bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 2 C.s.p.,
pretože obe strany mali v tomto celom konaní čiastočný úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie nie je oprávnený podať ten, v koho prospech bolo

rozhodnutie vyhlásené.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.