Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. október 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 38P/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120200710
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Linda Anovčinová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2120200710.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté

deti: M. V., nar. XX.XX.XXXX a Y. V., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, v konaní zastúpené
procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom J. Bottu, Trnava,
deti rodičov - matka: Y. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX/XA, H. V., t.č. J.. J. XX, M., otec: Ľ.C.
V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX/XA, H. V., o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté
deti, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec sa návrhom, doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 20.01.2020, domáhal zníženia výživného
na maloleté deti s odôvodnením, že je registrovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny
ako nezamestnaný. Jeho finančná situácia sa výrazne zmenila aj po vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Navrhol, aby súd znížil výživné na obe maloleté deti na sumu 75,- Eur
mesačne.

2. V doplnení návrhu doručenom súdu dňa 18.03.2020 uviedol, že jeho finančná situácia je výrazne

obmedzená aj tým, že je dlhodobo nezamestnaný. Momentálne má stanovený termín operácie. Po
operácii absolvuje liečenie v Smrdákoch, nakoľko trpí ťažkým atopickým ekzémom. Liečenia absolvuje
každý rok. Momentálne prispieva matke maloletých detí sumou 240,- Eur. Po rozvode jej 7 mesiacov
uhrádzal výživné priamo do rúk, čo matka pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva zatajila.
Chybu si priznal a výživné opätovne spláca formou splátok vo výške 40,- Eur. Mesačne teda platí sumu
280,- Eur, už na účet. Ďalej argumentoval tým, že má dlhodobo problém s hľadaním si zamestnania v
jeho odbore aj kvôli zvýšenej hygiene pre ťažký atopický ekzém. Deti pravidelne navštevuje, trávia u

neho aj víkendy. Jeho finančná situácia je náročná a zvláda ju len s pomocou jeho najbližšej rodiny.

3. Matka vo vyjadrení uviedla, že otec maloletých detí je dlhodobo a dobrovoľne nezamestnaný už od
roku 2006. Aj napriek tomu postavili rodinný dom bez hypotéky, nakoľko si vedel zarobiť aj bez trvalého
pracovnéhopomeru.Atopickýekzémmalužvčaseichzoznámeniavroku1996.Kvýdavkommaloletých
detí uviedla, že syn M. cestuje každý deň z M. H. H. V. do školy, kde ho vozí autom, nakoľko nechcel
prestúpiť do školy v M.. Dcéra Y. navštevuje školu na opačnej strane M., a preto ju tiež vozí do školy.

Navštevuje v škole platený krúžok a takisto chodí na tréningy S. L. M.. Poprela tvrdenia otca, že by jej
dával výživné sedem mesiacov priamo do rúk.4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, pripojeným spisom Okresného
súdu Trnava sp. zn. 19P/69/2017, najmä rozsudkom č. k. 19P/69/2017-19 zo dňa 07.02.2018, obsahom
zápisnice zo dňa 07.02.2018, výsluchom matky, otca a procesného opatrovníka, pričom zistil nasledovný

skutkový stav.

5. Matka na pojednávaní pri výsluchu uviedla, že je zamestnaná s priemerným mesačným čistým
príjmom v sume 750,- Eur. Vlastní trojizbový byt v M., na ktorý má hypotéku so splátkou 240,- Eur
mesačne. Náklady na bývanie má približne 300,- Eur (nájomné, voda elektrina, plyn a internet). V

domácnosti býva len s maloletými deťmi. Vlastní osobný automobil zn. F. X, C.. U. XXXX, za ktorý platí
poistku 160,- Eur ročne. V rámci vyporiadania BSM jej bola od otca maloletých detí vyplatená suma
57.000 Eur, z ktorej financovala kúpu bytu v M. a zbytok financovala z úveru. Spoločný syn Ľ. je plnoletý
a vyživovaciu povinnosť k nemu už nemá. Maloletý M. navštevuje X. C. A. U. H. V.. Na školu má výdavky
približne 20,- až 30,- Eur mesačne (učebnice, výlety, ZRPŠ). Platené krúžky nenavštevuje. Zdravotný
stav má dobrý. Otec prispieva na jeho výživu pravidelne. Maloletá Y. navštevuje X. C. A. U. M.. Platí

družinu 15,- Eur mesačne. mala by navštevovať krúžok v škole, za ktorý bude doplácať asi 10,- Eur
mesačne. Na krúžok futbalu platí 20,- Eur mesačne. Zdravotný stav má dobrý. Na obe deti má matka
zvýšený výdavok na cestovanie, do školy a na krúžky. Obe deti sa s otcom stretávajú.

6. Otec na pojednávaní pri výsluchu uviedol, že je nezamestnaný, nie je evidovaný na úrade práce.

Privyrába si brigádne, nejde o stabilný príjem, vie si zarobiť 300,- až 500,- Eur mesačne v čistom. Je
vyučený mäsiar, snaží sa privyrobiť si v tejto oblasti, napr. pri zabíjačkách. Neevidoval sa, pretože by
chcel niečo rozbehnúť, začať podnikať. Aj preto nemá stabilnú prácu. Od rozvodu sa mu zatiaľ nič
nepodarilo rozbehnúť. Iný príjem okrem brigád nemá. Na úrade práce sa nebol informovať ohľadom
práce, ani o prípadnom rozbehu podnikania. Vlastní nehnuteľnosť, dvojposchodový päťizbový rodinný

dom v H. V., ktorý mali v BSM. Matku maloletých detí vyplatil sumou 57.000,- Eur. Nebral si úver ani
hypotéku, nakoľko mu pomohli s vyplatením brat a rodičia. Požičiaval si 50.000,- Eur, niekedy v apríli
2018. Splatil z tej pôžičky sumu 6.000,- Eur. V rodinnom dome býva spolu s mím najstarší syn Ľ. s
priateľkou a ich maloletá dcéra. Syn je už plnoletý, zamestnaný, nemá k nemu vyživovaciu povinnosť.
Prispievajú mu sumou 100,- Eur na bývanie. Výdavky na nehnuteľnosť a bývanie má v sume približne

300,- Eur. Vlastní osobný automobil F. X C.. U. XXXX, ktorý predáva. Úspory nemá žiadne. Má atopický
ekzém od 14 rokov. V máji 2020 bol na operácii kŕčových žíl, inak je jeho zdravotný stav dobrý. S deťmi
sa stretáva pravidelne. Na ich výživu prispieva sumou 240,- Eur mesačne a sumou 40,- Eur na splátky
zročného výživného. Platí si životné poistenie, v rámci ktorého sú pripoistené aj deti, a to Ľ. E. M., platí
to od narodenia detí až do dosiahnutia veku 24 rokov. Ročná platba na Ľ. je v sume 859,17 Eur a na

M. je sume 527,40 eur ročne.

7. Procesný opatrovník maloletých detí k veci uviedol, že vzhľadom na tvrdenia otca sú napr. v Amazone
voľné pracovné miesta. K podanému návrhu ďalej uviedol, že zníženie výživného nie je v záujme
maloletých detí.

8. Z obsahu spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 19P/69/2017 vyplýva, že rozsudkom č. k.
19P/69/2017-19 zo dňa 07.02.2018, právoplatným dňa 16.03.2018, ktorým súd manželstvo rodičov
maloletých detí rozviedol, zároveň schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej boli maloleté deti zverené
do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého M. sumou 120,- Eur

a maloletej Y. sumou 120,- Eur mesačne. Z obsahu pripojeného spisu vyplýva, že matka bola v čase
rozhodnutia na predĺženej rodičovskej dovolenke. Nepoberala žiadne štátne dávky, privyrábala si ako
vizážistka, manikérka, pričom jej príjem z tejto činnosti bol približne 300,- až 400,- Eur v čistom. Výdavky
s vedením domácnosti znášal prevažne otec maloletých detí. Bývali v rodinnom dome, ktorý bol v BSM.
Maloletý M. navštevoval X. C. A. U. H. V., maloletá Y. od L. XXXX navštevovala MŠ, pričom výdavky s

návštevou materskej školy boli vo výške 40,- Eur. Obe deti mali inak bežné výdavky. Otec maloletých
detí bol nezamestnaný. V poslednom zamestnaní, kde pracoval ako mäsiar, dal výpoveď, pretože chcel
začať podnikať. Výpoveď dal v roku 2009, následne bol dobrovoľne nezamestnaný, pomáhali im rodičia.
Privyrábal si brigádne, s kamarátovi pomáhal s autami, a jeho mesačný príjem bol vo výške 300,- až
800,- Eur. Okrem maloletého M. E. Y. mal ešte vyživovaciu povinnosť k synovi Ľ., ktorý je už plnoletý,

navštevoval X. C.Č. L. I. Š. E.. Majetok, ktorý mal, patril do BSM. Okrem toho iný majetok nemal.9. Z výplatných pások predložených matkou za obdobie od augusta 2019 do júna 2020 vyplýva jej
priemerný čistý mesačný príjem vo výške 697,09 Eur. Matke je tiež vyplácaný aj daňový bonus na deti
vo výške 45,44 Eur.

10. Z oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava zo dňa 23.07.2020 vyplýva, že otec maloletých
detí nie je poberateľom žiadnych dávok sociálneho poistenia.

11. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 16.07.2020 vyplýva,

že otec maloletých detí nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Naposledy bol v
evidencii uchádzačov o zamestnanie evidovaný od 02.10.2017 do 30.11.2017 a vyradený bol z
dôvodu nespolupráce. Zároveň nepoberá žiadne štátne sociálne dávky (prídavok na dieťa, rodičovský
príspevok) a ani dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke. V minulosti poberal prídavky na deti od
januára 2004 do januára 2019. Nepoberá ani žiadny peňažný príspevok na kompenzáciu.

12. Z lustrácie otca v Sociálnej poisťovni zo dňa 14.07.2020 vyplýva, že mu nie sú vyplácané žiadne
dávky sociálneho poistenia a ani za neho nie je odvádzané žiadne poistné.

13. Podľa Štruktúry miezd Štatistického úradu za rok 2018 bola priemerná čistá mesačná mzda u
spracovateľov mäsa, rýb a podobných výrobkov 659,- Eur a mechanikov a opravárov motorových

vozidiel 827,- Eur.

14. Podľa § 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich

detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne

stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

17. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

18. Predmetom konania je rozhodovanie o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti M.
E. Y.. Výživné na maloleté deti bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k.
19P/69/2017-19 zo dňa 07.02.2018, keď bol dohodou rodičov otec zaviazaný prispievať na výživu
maloletých detí sumou 120,- Eur mesačne na každé z detí.

19. Hmotnoprávnou podmienkou, aby mohol súd opakovane vo veci rozhodnúť je zmena pomerov,
pričom je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Zákon
o rodine kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie, aby v rámci svojich možností a
schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na maloleté deti v takom rozsahu,

aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Výdavky oboch rodičov na svoje vlastné zabezpečenie sú
vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti iba druhoradé a odvodené od toho, že obaja sú povinní
prispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností a schopností tak, aby v celom rozsahu pokryli
potreby oprávnených maloletých detí, aby tieto mali zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň. Prvoradoupovinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Zákon o rodine kladie pred
potreby rodiča potreby dieťaťa.

20. Súd skúmal či došlo k podstatnej zmene pomerov na strane účastníkov konania, ktorá by
odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti, pričom na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že návrh na zníženie výživného nie je podaný dôvodne.

21. Od poslednej úpravy uplynula relatívne krátka doba, necelé tri roky. Matka, ktorá zabezpečuje

starostlivosť o maloleté deti, je zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom 700,- Eur. Býva s
deťmi v trojizbovom byte v M., na ktorý má hypotéku. Náklady na bývanie sú okolo 300,- Eur mesačne.
Maloletý M. navštevuje X. C. A. U. H. V. a maloletá Y. navštevuje X. C. A. U. M.. Matke sa zvýšili výdavky
s cestovaním, nakoľko maloletého M. vozí do školy z M. H. H. V. (nechcel prestúpiť do M.) a maloletá
Y. začala navštevovať tréningy futbalu, kde matka uhrádza poplatok 20,- Eur mesačne. Otec sa s deťmi
pravidelne stretáva a aj pravidelne prispieva na ich výživu. Stále je dobrovoľne nezamestnaný, nie je

vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, k zmene jeho zdravotného stavu nedošlo. Nepoberá
žiadne dávky sociálneho poistenia. Privyrába si príležitostnými brigádami, kde zarobí 300,- až 500,- Eur
mesačne. Vlastní päťizbový rodinný dom v H. V., ktorý bol v BSM. Na výplatu BSM si požičal od rodičov a
brata sumu 50.000,- Eur, z ktorých doposiaľ splatil 6.000,- Eur. Vyživovaciu povinnosť voči najstaršiemu
plnoletému synovi už nemá.

22. Návrh na zníženie výživného otec odôvodnil tým, že je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce,
má zhoršený zdravotný stav s čím sú spojené ťažkosti s hľadaním práce a po vyporiadaní BSM sa jeho
finančná situácia zhoršila.

23.Zozistenéhoskutkovéhostavunazákladevykonanéhodokazovaniadospelsúdkzáveru,ženedošlo
k podstatnej a trvalej zmene pomerov na strane otca ako povinného rodiča, ktorá by odôvodňovala
zníženie jeho vyživovacej povinnosti na maloleté deti. Ako už súd uvádzal vyššie v zmysle Zákona o
rodine má vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom prednosť pred ostatnými výdavkami
rodičov. Prípadné zníženie vyživovacej povinnosti by nepochybne nebolo na ich prospech a nie je ani

v ich záujme. Pri rozhodovaní o určení výživného a jeho zmene je potrebné prihliadať predovšetkým
na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí, zníženie výživného je výrazným zásahom do práv
dieťaťa a dochádza k nemu len vo výnimočných a odôvodnených prípadoch, kedy povinná osoba nie
je schopná doposiaľ určenú vyživovaciu povinnosť plniť z objektívnych dôvodov bez ohrozenia vlastnej
sociálnej situácie. V predmetnej veci ale v žiadnom prípade o takúto situáciu nejde. Súd k argumentom

otca, ktorými odôvodňoval zníženie výživného uvádza, že otec je dobrovoľne nezamestnaný už od
roku 2009, kedy na jeho žiadosť došlo k ukončeniu pracovného pomeru. Naposledy bol vedený v
evidencii uchádzačov o zamestnanie v novembri 2017, vyradený bol z dôvodu nespolupráce. Atopickým
ekzémom trpí už od detstva, čiže tiež nejde o zmenu jeho zdravotného stavu od poslednej úpravy,
ktorá bola vo februári 2018. Skutočnosť, že otec je dlhodobo dobrovoľne nezamestnaný a aktívne

si prácu nehľadá, nie je dôvodom na zníženie výživného. Deti nemôžu byť sankcionované znížením
výživného týmto spôsobom, resp. nie je možné takto prenášať vyživovaciu povinnosť na druhého rodiča
(v tomto prípade matku), ktorý si svoju povinnosť voči maloletým deťom riadne plní. Súdu sa nejavilo ako
logickévysvetlenieotca,žejedobrovoľnenezamestnanýzdôvodujehosnahyorozbehnutiepodnikania,
keďže tak isto vysvetľoval svoju nezamestnanosť aj v čase rozvodu. Odvtedy sa ani nezamestnal a ani

nezačal podnikať. Neevidoval sa na úrade práce a aktívne si nehľadal stabilnú prácu, aby mohol riadne
prispievať na výživu maloletých detí. Súd považuje za neuveriteľné, aby otec od roku 2009 kedy bol
naposledy zamestnaný, vykonával len brigádnické práce za odmenu ním uvádzanú, a to aj vzhľadom
na skutočnosť, že je dlhodobo dobrovoľne nezamestnaný, bez evidencie na príslušnom úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny, pričom nie je poberateľom štátnych sociálnych dávok alebo príspevkov. O

uvedenom svedčí aj to, že otec bol schopný od vyplatenia matky maloletých detí z BSM v apríli 2018,
kedy si od rodiny požičal sumu 50.000,- Eur, splatiť z tejto pôžičky sumu 6.000,- Eur. Súd dodáva,
že aj v aktuálnej situácii sú voľné pracovné miesta, ale otec žiadnym spôsobom nepreukázal a v
podstate to ani netvrdil, že by si aktívne hľadal stabilnú prácu. V konaní tiež nepreukázal, že by mu
jeho zdravotný stav (atopický ekzém) znižoval možnosť zamestnať sa a že by došlo k zmene jeho

zdravotného stavu od poslednej úpravy. Otcovi tiež odbudla vyživovacia povinnosť voči najstaršiemu
synovi, ktorý s rodinou býva v jeho domácnosti a prispieva mu na úhradu nákladov sumou 100,- Eur
mesačne. Skutočnosť, že otec sa doposiaľ nezamestnal, alebo si nezabezpečil iný stabilný príjem, aby
moholplniťsvojuvyživovaciupovinnosť,nemôžebyťnaťarchumaloletýchdetí.Vyživovaciapovinnosťjeprvoradápovinnosťkaždéhorodičaatútosirodičmusíplniťajnaúkorsvojichosobnýchpotrieb.Aknemá
otec príjem zo zamestnania, či živnosti, jeho aktivitu oprávneného rodiča smerujúcu k získaniu príjmov
nemožno považovať za dostatočnú, keďže otec zjavne nevyužil všetky svoje možnosti a nezúročil všetky

svoje schopnosti na zabezpečovanie zákonnej vyživovacej povinnosti k maloletým. Vzhľadom na otcove
skúsenosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, v prípade ak by sa zamestnal, by mohol dosahovať
minimálny čistý príjem vo výške 659,- Eur (ako spracovateľ mäsa) až 827,- Eur (ako opravár vozidiel),
a nie ním deklarovaný príjem 300,- až 500,- Eur mesačne. Otec sám zapríčinil svoj súčasný stav, kedy
je nezamestnaný, bez oficiálneho príjmu a bez príspevkov.

24. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní vychádzal s poukazom na
ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine zo skutočnosti, že je v možnostiach a schopnostiach otca
platiť výživné v určenej výške. Súd ďalej dodáva, že pri uplatnení princípu potenciality príjmov osoby
povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného,
ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená

príjmov,ktorépovinný(potenciálne)moholmaťvzhľadomnasvojvek,zdravotnýstav,schopnosti,stupeň
dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa
uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce
aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k
strate možnosti platiť výživné. Zníženie výživného neprichádza tiež do úvahy v prípade, ak ide o konanie

povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených),
vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej
výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine).

25. Z vykonaného dokazovania potom súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by boli dôvodom na zníženie

výživného, preto návrh otca na zníženie výživného zamietol.

26. Podľa § 58 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) o nároku na
náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

28. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporovcýh konaniach je v zásade

vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených
v § 53 a nasl. CMP a zároveň účastníci náhradu trov konania ani nežiadali.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

Odvolanie zo strany matky by nebolo právne účinné, nakoľko uvedený účastník konania sa práva podať
odvolanie výslovne vzdal do zápisnice na súde po vyhlásení rozhodnutia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.