Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. marec 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoCsp/4/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120245552
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:6120245552.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MárieVrtochovejasudcovJUDr.
ErikyZajacovejaJUDr.DenisaVékonyhovsporežalobcu:KRUKČeskáaSlovenskárepublika,s.r.o.,so
sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, zastúpený ŠMÍDA advokátni
kancelář s.r.o., organizačná zložka so sídlom Námestie sv. Egídia 42/97, Poprad, proti žalovanému P.
W., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, W., o zaplatenie 7.578,15 eur s príslušenstvom, na odvolanie

žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. 3Csp/56/2020-124 zo dňa 17. septembra
2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu zamieta.

Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi 7.578,15 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.072,98 eur od 21.01.2018

do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. priznal žalobcovi náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. Na odôvodnenie tohto rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou
Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal zaplatenia sumy 7.578,15 eur s príslušenstvom. Okresný
súd Banská Bystrica vo veci vydal platobný rozkaz sp. zn. 9Up/385/2020 zo dňa 09.03.2020, proti
ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. Vzhľadom na súhlas žalobcu s pokračovaním konania,
postúpil Okresný súd Banská Bystrica vec tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Žalobu odôvodnil tým, že

právny predchodca žalobcu OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava uzatvoril so žalovaným
dňa 26.01.2016 zmluvu o spotrebiteľskom poistenom OTP refinanc exprese, ktorej predmetom bolo
poskytnutie úveru vo výške 8.100 eur. Žalovaný si svoju povinnosť splácať riadne a včas neplnil a preto
dňa 22.11.2017 pôvodný veriteľ zaslal žalovanému výzvu na splatenie dlžných splátok s upozornením
na možnosť vyhlásenia úveru za splatný v celom rozsahu. Žalovaný dlžné splátky ani po zaslaní
výzvy nesplnil a pôvodný veriteľ pristúpil dňa 01.01.2018 k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. O tejto
skutočnosti informoval žalovaného listom zo dňa 01.01.2018, ktorý mu bol doručený dňa 10.01.2018.

Žalovaný uhradil celkovo na predmetný úver sumu 1.746,61 eur. Na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 04.12.2018 došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Žalovanému bola zmena v
osobe veriteľa oznámená listom zo dňa 06.12.2018. Žalovaný uhradil žalobcovi do dňa podania žaloby
10 eur. Posledná výzva na splatenie dlhu bola žalovanému zaslaná dňa 05.02.2020. Žalovaný uviedol,
že v zmluve absentuje údaj, v akej výške sa splátka úveru započítava na úroky a iné poplatky a v akej
výške sa započítava na istinu, ide teda o nekalú obchodnú praktiku a neprijateľnú zmluvnú podmienku,

preto považuje zmluvu za neplatnú. V prípade, že by súd považoval zmluvu za platnú, považuje úver za
bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie spomínaného údaju. Pôvodný veriteľ pred uzatvorením
zmluvy neskúmal s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať úver. Aj z tohto dôvodupovažuje úver za bezúročný a bez poplatkov. V čase uzatvárania zmluvy splácal viacero úverov, a to
úver od ČSOB, a.s. vo výške 4.000 eur; úver od Slovenskej sporiteľne, a.s. vo výške 6.000 eur; úver
od Home Credit Slovakia, a.s. vo výške 3.600 eur; úver od Poštovej banky, a.s., a.s. vo výške 10.000

eur; 4 úvery od Consumer Finance Holding, a.s. o výške 2.500 eur, vo výške 1.200 eur, vo výške
2.500 eur a vo výške 3.700 eur. Pôvodný veriteľ si neoveroval jeho finančnú situáciu a skutočnosť, či
je schopný splácať predmetný úver. Neskúmal jeho mesačné výdavky, ani iné úverové záväzky. Jeho
mesačný príjem bol v danom období cca 584 eur. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil,
že pôvodný veriteľ uzatvoril dňa 26.01.2016 so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom poistenom OTP

refinanc exprese č. 003/3016/16SU, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 8.100 eur,
splatný v 94 mesačných splátkach vo výške 116,31 eur a jednej mesačnej splátke vo výške 116,26 eur.
Celková čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť bola 11.101,75 eur, v zmluve bola uvedená RPMN za úver
8,72 %, ročná úroková sadzba 6,50 %, priemerná RPMN 9,59 %. V žiadosti o poskytnutie spotrebného
úveru je uvedené, že žalovaný je vlastníkom bytu, v časti „Údaje o príjmoch a výdajoch (záväzkoch)“
je uvedené, že žalovaný zarába 1.600 eur mesačne. Výška jeho záväzkov (spotrebných úverov) bola v

čase žiadosti vo výške 38.100 eur s celkovou mesačnou splátkou 649 eur. Podpisom žalovaný potvrdil,
že všetky údaje sú uvedené úplne a pravdivo. Čestným vyhlásením zo dňa 22.01.2016 žalovaný vyhlásil,
že jeho mesačný príjem je vo výške 1.600 eur. Z výpisu splácania vyplýva, že žalovaný celkovo na
predmetný úver do zosplatnenia uhradil sumu 1.631,95 eur. Do omeškania sa dostal splátkou splatnou
dňa 25.03.2017. Výzvou zo dňa 22.11.2017 pôvodný veriteľ vyzval žalovaného na splatenie dlžnej sumy

do 15 dní odo dňa doručenia výzvy, pričom ho upozornil na prípadnú možnosť zosplatnenia celého
dlhu a možnosť postúpenia pohľadávky, ktorá bola doručená dňa 28.11.2017. Pôvodný veriteľ listom
zo dňa 01.01.2018 oznámil žalovanému vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, ktoré bolo doručené
dňa 05.01.2018. Pôvodný veriteľ listom zo dňa 06.12.2018 žalovanému oznámil postúpenie pohľadávky
na žalobcu. Dňa 04.01.2019 bolo toto oznámenie doručené žalovanému. Pohľadávka bola postúpená

žalobcovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 04.12.2018 medzi žalobcom a
pôvodným veriteľom. Predžalobnou výzvou zo dňa 05.02.2020 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie
dlžnej sumy. Z predložených výplatných pások žalovaného vyplýva, že za obdobie od septembra
2015 do decembra 2015 bola priemerná mesačná mzda žalovaného v čistom vo výške 584,24 eur. Z
predložených úverových zmlúv žalovaným vyplýva, že žalovaný v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy

splácal úvery v poskytnutej výške 30.000 eur, pričom mesačné splátky spolu boli vo výške 689,38 eur.

2. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 1 ods. 2, § 7 ods. 1, § 9 ods.
1, 2 písm. l), § 11 ods. 1 písm. a), b), § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 9, § 565, § 517 ods. 2

Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Súd na základe vykonaného
dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná.
V prvom rade bolo potrebné zaoberať sa aktívnou legitimáciou žalobcu. Pôvodný veriteľ výzvou zo
dňa 22.11.2017 žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy, ktorá mu bola doručená dňa 28.11.2017. K
postúpeniu pohľadávky došlo až zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou dňa 04.12.2018, teda

dlžník bol nepretržite v omeškaní dlhšie ako 90 kalendárnych dní so splatením aspoň časti dlhu. O
postúpení pohľadávky bol žalovaný informovaný listom zo dňa 06.12.2018. Predmetná pohľadávka bola
postúpená v súlade so zákonom o bankách, čím bola aktívna legitimácia žalobcu preukázaná. Súd
konštatoval, že pôvodný veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru v súlade so zákonnými ustanoveniami,
nakoľko úver zosplatnil na základe splátky splatnej dňa 25.03.2017, pričom úver zosplatnil až k

01.01.2018, teda po uplynutí viac ako 3 mesiacov od splatnosti splátky, v zmysle ktorej uplatnil svoje
právo zosplatniť úver. Zároveň upozornil na uplatnenie práva žalovaného predžalobnou upomienkou
zo dňa 22.11.2017, ktorá bola žalovanému doručená dňa 28.11.2017, teda viac ako 15 dní pred
zosplatnením úveru. Je nepochybné, že sporové strany uzavreli zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského
úveru, na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 8.100

eur a ten sa zaviazal úver splatiť v 94 mesačných splátkach vo výške 116,31 eur a jednej mesačnej
splátke vo výške 116,26 eur. Celková čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť bola 11.101,75 eur. Žalovaný v
konaní namietal neplatnosť zmluvy, resp. bezúročnosť a bez poplatkovosť poskytnutého úveru z dôvodu
neskúmania jeho bonity pôvodným veriteľom pri uzatváraní zmluvy. Žalovaný namietal, že pôvodný
veriteľ mohol vykonať lustráciu v Sociálnej poisťovni, alebo si vyžiadať výplatnú pásku. Súd v prvom rade

konštatoval, že porušenie tejto povinnosti nemá za následok neplatnosť zmluvy, ale iba bezúročnosť
a bezpoplatkovosť poskytnutého úver. Zmluvu súd považoval za uzatvorenú platne. Žalobca skúmanie
bonity preukazoval vyplnenou žiadosťou o poskytnutie úveru a čestným prehlásením. Súd mal za
to, že pôvodný veriteľ dostatočne skúmal bonitu žalovaného, pričom nedošlo k hrubému porušeniutejto povinnosti. Za hrubé porušenie sa považuje skutočnosť, ak veriteľ vôbec neprihliadal na bonitu
žalovaného a za týmto účelom nevykonal žiadne šetrenie. V žiadosti o poskytnutie úveru je uvedené,
že žalovaný je vlastníkom bytu, má mesačný príjem vo výške 1.600 eur a zároveň má záväzky vo výške

38.100 eur s mesačným výdavkom vo výške 649 eur. Z uvedeného vyplýva, že pôvodný veriteľ prihliadol
na jednak vlastníctvo žalovaného, jednak na výšku mesačného príjmu uvedenú v žiadosti o poskytnutie
úveru a zároveň aj na výšku mesačných výdavkov žalovaného. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že on
sám neuvádzal výšku mesačného príjmu 1.600 eur, keďže žiadosť je podpísaná žalovaným a v žiadosti
je uvedené, že žalovaný sa zaviazal uviesť úplné a pravdivé údaje. Z príjmu 1.600 eur mesačne by

bol žalovaný schopný splácať úver v dohodnutých splátkach. Uvedené skutočnosti zároveň žalovaný
potvrdil aj čestný vyhlásením. Ak by sa aj pripustilo, že skúmanie bonity žalovaného pôvodným veriteľom
nebolo úplne dôkladné a tým by úplne nekonal s odbornou starostlivosťou, určite vzhľadom na vyššie
uvedené neporušil svoju povinnosť podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch
v hrubom rozsahu. Napriek tomu, že žalovaný je v postavení spotrebiteľa aj on má zodpovednosť za
svoje konanie. V prípade, ako sám žalovaný potvrdil, že mal v dobe uzatvorenia zmluvy splácať viacero

úverov, pričom nebol schopný splácať mesačne ani úvery, ktoré už mal, je pre súd nepochopiteľné, že si
chcel vziať ďalší úver, o ktorom navyše vedel, že ho nebude schopný splácať. Vyjadrenie žalovaného,
že zmluvu, žiadosť o poskytnutie úveru nečítal, je nepochopiteľné vzhľadom na výšku poskytnutého
úveru. Aj spotrebiteľ sa musí pri uzatváraní zmlúv chovať zodpovedne, pričom musí sám vedieť či je
schopný predmetný úver splácať. U žalovaného navyše nedošlo k skutočnosti v priebehu splácania

úveru, ktorá by mala za následok nemožnosť splácania úveru. Súd takéto konanie žalovaného považuje
až za hraničiace s vypočítavosťou, spoliehajúc sa na právnu ochranu spotrebiteľa. Žalovaný v konaní
ďalej namietal, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že v zmluve absentuje údaj,
aká časť z výšky splátky ide na istinu, aká časť na úroky a aká časť na prípadné zvyšné poplatky. Súd
prvej inštancie konštatoval, že podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 146/2017 v spojení

s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. v Klára Bíroová amortizačná
tabuľka (tabuľka v ktorej je uvedené koľko zo splátky ide na istinu, koľko na úroky a koľko na iné poplatky)
podľa smernice č. 2008/48 nemusí byť súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere a spotrebiteľ sa jej
môže domáhať na základe žiadosti o poskytnutie takejto amortizačnej tabuľky. V prípade posudzovania
namietanej náležitosti teda smernica 2008/48 nevyžaduje, aby súčasťou zmluvy bola aj amortizačná

tabuľka. Náležitosť zmluvy je splnená v prípade ak zmluva obsahuje výšku a počet splátok, čo je v tomto
prípade splnené. Pôvodný veriteľ v súlade so zákonom pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
celého dlhu. Zmluva o úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti, preto sa úver nebude považovať
za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný poskytnutý úver riadne a včas nesplatil, v dôsledku čoho
súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.578,15

eur. Vzhľadom k tomu, že je žalovaný so zaplatením dlžnej sumy v omeškaní, priznal súd žalobcovi
popri istine aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 7.072,98 eur od 21.01.2018 do
zaplatenia podľa § 3 nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle
§ 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100 %, keďže žalobca mal
vo veci úplný úspech.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, v ktorom uviedol, že rozsudok súdu prvej
inštancie považuje za nesprávny a súd vec nesprávne právne posúdil, keď poskytnutý úver nie
je bezúročný a bez poplatkov. Poukázal na znenie § 7 ods. 1, ods. 4, ods. 15, ods. 16 zákona o
spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorých má veriteľ povinnosť pred poskytnutím spotrebiteľského

úveru s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Vynaložením odbornej starostlivosti veriteľa sa rozumie posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov. Vynaloženie
odbornejstarostlivostijeveriteľpovinnýhodnovernepreukázať,čovkonanípreukázanénebolo.Žalobca
v konaní nepreukázal, že by si pôvodný veriteľ pred poskytnutím úveru overoval jeho schopnosť

splácať úver v príslušných registroch spotrebiteľských úveroch. Ak by si pôvodný veriteľ splnil svoju
zákonnú povinnosť a posudzoval by schopnosť žalovaného splácať úver s prihliadnutím na údaje
uvedené v registri spotrebiteľských úveroch, zistil by, že mal v čase uzatvorenia zmluvy mesačné
splátky iných úverov spolu vo výške 789,34 eur. Jeho čistý priemerný mesačný príjem bol vo výške
cca 585 eur. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských

úveroch sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti sa považuje
posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a
rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na
účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Súd v odôvodnení rozsudkuuviedol, že o hrubé porušenie povinnosti ide iba vtedy, ak veriteľ vôbec neprihliadol na bonitu žalovaného
a za týmto účelom nevykonal žiadne šetrenie, pričom tento názor je v rozpore s ustanovením § 11
ods. 2 zákona. Nakoľko pôvodný veriteľ posudzoval jeho schopnosť splácať úver bez prihliadnutia

na údaje z príslušnej databázy alebo registra spotrebiteľských úveroch, pôvodný veriteľ sa dopustil
hrubého porušenia povinnosti, preto je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov. Súd uviedol, že
pôvodný veriteľ dostatočne posúdil jeho schopnosť splácať úver, nakoľko pri posudzovaní schopnosti
vychádzal zo Žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 26.1.2016 a z Čestného vyhlásenia zo dňa 26.12016.
V danom prípade však nebolo preukázané, že by pôvodný veriteľ posudzoval jeho schopnosť splácať

úver s ohľadom na údaje získané z registrov spotrebiteľských úverov. Pôvodný veriteľ si dokonca ani
len neoveril jeho príjem či už prostredníctvom Sociálnej poisťovne, výplatnými páskami alebo výpisom
z účtu banke. Takýto postup pôvodného veriteľa nemožno považovať za posúdenie schopnosti splácať
spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou. V konaní pred súdom prvej inštancie viackrát namietal,
že žalobca nie je oprávnený žiadať jednorazové splatenie úveru, nakoľko pôvodný veriteľ nekonal
s odbornou starostlivosťou, pričom uvedenou námietkou sa súd vôbec nezaoberal. V odôvodnení

rozsudku iba uviedol, že jeho schopnosť splácať spotrebiteľský úver posúdil dostatočne a že nedošlo k
hrubémuporušeniupovinnosti.Vtejtočastijetakrozsudoknezákonnýanepreskúmateľný.Vzhľadomna
uvedené takéto konanie nemožno považovať za konanie s odbornou starostlivosťou, nakoľko pôvodný
veriteľ nemal vôbec záujem na tom, aby zistil, či je schopný úver splácať. Vzhľadom na skutočnosť,
že pôvodný veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou, nebol oprávnený vyhlásiť úver za predčasne

splatný, preto je vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru listom zo dňa 1.1.2018 absolútne neplatné. Z
ustanovenia § 17 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že veriteľ môže postúpiť
pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere iba v prípade, ak je pohľadávka po konečnom termíne
splatnosti spotrebiteľského úveru alebo sa pohľadávka stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru. Vzhľadom na skutočnosť, že vyhlásenie pôvodného veriteľa o predčasnej

splatnosti úveru je neplatné, pôvodný veriteľ nemohol ani platne postúpiť pohľadávku zo zmluvy o
úvere na žalobcu. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 4.12.2018 uzatvorená medzi žalobcom a
pôvodným veriteľom je tak absolútne neplatná a žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Zo Zmluvy
o postúpení pohľadávok nevyplýva, že by predmetom postúpenia mala byť aj pohľadávka zo Zmluvy.
Žalobca k Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 04.12.2018 priložil prílohu, v ktorej nie je uvedená

pohľadávka zo Zmluvy. Vzhľadom na túto skutočnosť súd dospel k nesprávnemu zisteniu, že predmetom
postúpenia je pohľadávka zo Zmluvy, nakoľko táto skutočnosť zo Zmluvy nevyplýva. S poukazom na
vyššie uvedené napadnutý rozsudok je v celom rozsahu nesprávny, nepreskúmateľný a vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, súd nedostatočným odôvodnením rozsudku porušil jeho právo
na spravodlivý súdny proces. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak,

že žalobu v celom rozsahu zamietne alebo rozhodnutie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi a
rozhodnutím súdu prvej inštancie. Žalovaný vo svojom odvolaní neprináša ani novú argumentáciu ani

nové dôkazy a má za to, že s predloženými námietkami sa súd v odôvodnení rozsudku už vysporiadal
v dostatočnom rozsahu. Navrhoval, aby odvolací súd odvolanie v plnom rozsahu zamietol a priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a

z dôvodov odvolania žalovaného, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou na súde prvej inštancie domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 7.578,15 eur s príslušenstvom. Právny predchodca žalobcu (OTP banka

Slovensko, a.s.) poskytol žalovanému spotrebiteľský úver, a to na základe zmluvy o spotrebiteľskom
poistenom OTP refinanc exprese č. 003/3016/16SU zo dňa 26.01.2016, vo výške 8.100 eur, ktorý sa
žalovaný zaviazal splácať 94 pravidelnými mesačnými splátkami po 116,31 eur, pri RPMN 8,72 %,
priemernou RPMN 9,59 %, s úrokovou sadzbou 6,50 %. Celková suma, ktorú mal žalovaný zaplatiť
bola vo výške 11.101,75 eur. V žiadosti o poskytnutie úveru žalovaný uviedol, že je vlastníkom bytu,

jeho mesačný príjem je vo výške 1.600 eur a výška jeho iných záväzkov bola v tom čase vo výške
38.100 eur s celkovou mesačnou splátkou vo výške 649 eur. Čestným vyhlásením zo dňa 22.01.2016
žalovaný vyhlásil, že jeho mesačný príjem je vo výške 1.600 eur. Žalovaný celkovo do zosplatnenia
úveru zaplatil sumu 1.631,95 eur, pričom sa do omeškania dostal so splátkou splatnou dňa 25.03.2017.Výzvou zo dňa 22.11.2017 (doručenou dňa 28.11.2017) právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného
na úhradu dlžnej sumy a upozornil ho, že ak nedôjde do 15 dní od doručenia výzvy k zaplateniu dlžnej
sumy, bude oprávnený pristúpiť k zosplatneniu celého dlhu a k postúpeniu pohľadávky. Následne právny

predchodca žalobcu oznámením zo dňa 01.01.2018 (doručeným dňa 05.01.2018) vyhlásil predčasnú
splatnosťúveru.Zmluvouopostúpenípohľadávokzodňa04.12.2018OTPbankaSlovensko,a.s(právny
predchodca žalobcu) postúpila pohľadávku voči žalovanému z predmetnej úverovej zmluvy žalobcovi
a oznámením zo dňa 06.12.2018 (doručeným dňa 04.01.2019) právny predchodca žalobcu postúpenie
pohľadávky oznámil žalovanému.

7. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä
posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa

a účelové použitie údajov o sociálno- ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej
schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je. Alebo posudzovanie schopnosti splácať
úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo
bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

8. S poukazom na citové zákonné ustanovenia odvolací súd konštatuje, že je plne opodstatnené
vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta právnym predchodcom žalobcu.
Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako je tomu aj
prejednávanej veci, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a

podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa,
teda § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, Zákon o spotrebiteľských úveroch a ďalšie. Bolo na
žalobcovi, aby preukázal, že bonitu žalovaného náležite skúmal jeho právny predchodca a že si splnil
povinnosti plynúce pre neho, resp. vo vzťahu k jeho právnemu predchodcovi z ust. § 7 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch.

9. Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne
podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka. Nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa
využívať verejne dostupné informácie, akými sú napr. štátom publikované údaje o životnom a
existenčnom minime podľa zákona č. 110/2006 a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa

zistenými (nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (rozsudok Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. 33 Cdo 2178/2018).

10. Zákon o spotrebiteľských úveroch kladie veriteľovi povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou,
ide teda o povinnosť posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na dobu,

na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru. Veriteľ musí pritom posudzovať celkovú sociálno-ekonomickú situáciu
spotrebiteľa, teda nielen jeho príjmy, ale aj výdavky. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti od frekvencie splácania zostane spotrebiteľovi v jeho
osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov

a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať
spotrebiteľov osobný/ domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo
vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti,
konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo
stránrozpočtusamaosebekposúdeniuúverovejschopnostinepostačuje.Preúčelyposúdeniasplnenia

povinnosti uloženej dodávateľovi posúdiť schopnosti spotrebiteľa splácať úver nie je smerodajné,
aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ
pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta. Súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď
ustálil, že právny predchodca žalobcu skúmanie bonity preukázal len na základe vyplnenej žiadosti o
poskytnutieúveruačestnéhoprehlásenia.Skúmaniebonityzostranyprávnehopredchodcužalobcubez

overenia výšky čistého mesačného príjmu, výdavkov na živobytie, prípadné dlhy na poistení, daniach a
podobne, nie je postačujúce pre splnenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.
z.. Bez toho, aby právny predchodca žalobcu skúmal aj iné spomínané aspekty, napr. celkové mesačné
výdavky žalovaného, nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovaného, potrebnej preposúdenie schopnosti žalovaného splácať dlh zo zmluvy. Už samotná skutočnosť, že žalovaný požiadal
o úver za účelom splatenia iných úverov (v žiadosti o poskytnutie úveru žalovaný uviedol ako účel úveru,
pričom v žiadosti uviedol výšku iných záväzkov vo výške 38.100 eur) mala mať za následok zvýšenú

pozornosť veriteľa, aj napriek tomu, že žalovaný v žiadosti o poskytnutie úveru a v čestnom prehlásení
klamal a uviedol mesačný príjem vo výške 1.600 eur, ktorý je v skutočnosti vo výške cca 600 eur podľa
predloženýchpotvrdeníopríjme.Nemožnotedakonštatovať,žezostranyprávnehopredchodcužalobcu
sa jednalo o konanie s odbornou starostlivosťou. Iba vzájomným porovnaním všetkých rozhodujúcich
činiteľovjetotižmožnévyhodnotiť,čispotrebiteľjeschopnýačipravdepodobnevbudúcnosti(minimálne

v období, na ktoré sa zmluva uzatvára) bude schopný plniť svoje záväzky. Je možné uzavrieť, že veriteľ
si nesplní povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou pri posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, ak bude vychádzať len z objektívne predloženého osobného prehlásenia dlžníka o
jeho majetkových pomeroch. Už gramatickým a logickým výkladom § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľskom
úvere možno dôjsť k záveru, že dostatočnými nie sú informácie získane iba od spotrebiteľa. Odborná
starostlivosť predpokladá, aby údaje, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, boli overené, resp. objektívne

podložené minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní
zmluvy vychádzal len z vyjadrenia spotrebiteľa o jeho schopnosti splácať úver (ktoré boli nepravdivé),
uvedené nepochybne predstavuje formalistický prístup dodávateľa k splneniu povinnosti vyplývajúcej
mu z ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom úvere. Za týchto okolností právny predchodca
žalobcu zjavne nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., ale naopak,

tieto svoje povinnosti porušil, keď riadne neskúmal príjem a výdavky žalovaného, čím sú naplnené
predpoklady hmotnoprávnej fikcie podľa § 11 ods. 2 zákona prvá veta, t.j. že právny predchodca žalobcu
nebol oprávnený vyžadovať od žalovaného jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

11.Právnypredchodcažalobcutedanemoholpristúpiťkvyhláseniupredčasnejsplatnostiúveru,nakoľko

nekonal s odbornou starostlivosťou. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8
zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými, a to za predpokladu
predchádzajúcej písomnej výzvy a po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky
banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Citované ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o

bankách oprávňuje banku postúpiť na iný subjekt len peňažný záväzok, s ktorým je dlžník v omeškaní
(z dôvodovej správy k uvedenému zákonu týkajúcej sa predmetného ustanovenia je zrejmé, že toto
ustanovenie upravuje možnosť využitia inštitútu postúpenia pohľadávky zodpovedajúcej nesplácaného
dlhu) a nemôže postúpiť pohľadávku, ktorá ešte nebola splatná. Z uvedeného teda vyplýva, právny
predchodca žalobcu nemohol postúpiť žalobcovi tzv. „živý úver“. Pokiaľ teda právny predchodca žalobcu

postúpil svoju pohľadávku na žalobcu konal v rozpore s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách, a
preto je Zmluva o postúpení pohľadávky neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a
žalobca teda nie je v prejednávanej veci aktívne vecne legitimovaný. Vzhľadom na nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie na strane žalobcu bolo potrebné žalobu zamietnuť.

12. Na základe uvedených záverov preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388
CSP zmenil.

13. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa
§ 396 ods. 1 a 2 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zmenil

rozsudok súdu prvej inštancie v dôsledku dôvodne podaného odvolania žalovaného, priznal v konaní
úspešnému žalovanému nárok náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).