Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. apríl 2020

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 3Csp/78/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119263308
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Chlebo

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2020:6119263308.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudcom JUDr. Martinom Chlebom, v právnej veci žalobcu: MINIHOTOVOST,

SE, so sídlom: náměstí T.G. Masaryka 2392/17, Břeclav, Česká republika, IČ: 043 55 211, právne
zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom Majerníkova 3479/3A, Bratislava, IČO:
42 185 190, proti žalovanému: V. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom: Q. XXX, t.č. L. K. V. XX, I., v konaní o
zaplatenie 100 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a.

II. Žiadnej zo strán sporu sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou pôvodne na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 04.04.2019 domáhal,

aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť v prospech žalobcu sumu 100 EUR, spolu s úrokom z
omeškania 8,05% ročne zo sumy 100 EUR od 13.05.2016 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 12
EUR a trovy konania vo výške 52,80 EUR.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný sa prostredníctvom webovej stránky
www.minipozicka.sk registroval a požiadal žalobcu o poskytnutie úveru 100 EUR. Pri registrácii a
odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru žalovaný zároveň potvrdil, že súhlasí so zmluvou o úvere, ako

aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a že údaje, ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytol, sú
pravdivé a úplné. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere (Smlouva o zápůjčce č. 484978) zo dňa
07.04.2016 žalobca, ako veriteľ, poskytol žalovanému, ako dlžníkovi, úver vo výške 100 EUR, ktorý sa
žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 28 EUR, t.j. zaplatiť
celkovú čiastku vo výške 128 EUR, a to do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Vzhľadom na to, že
žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok, stal sa jeho dlh splatným dňa 05.05.2016. Podľa čl. 18
všeobecných podmienok poskytnutia úveru veriteľ je oprávnený upozorniť spotrebiteľa na omeškanie

so splátkou úveru, a to buď e-mailom, sms správou alebo písomne. Veriteľ je oprávnený požadovať
od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške
3 EUR za každú upomienku. Žalobca vyzýval žalovaného na zaplatenie jeho záväzku upomienkami
formou e-mailov. Žalovaný na upomienky nereagoval. Zaslané boli 4 upomienky, preto žalovanému
vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi 12 EUR za upomienky. Dňa 20.09.2017 bola žalovanému zaslaná
písomná výzva na úhradu dlhu. Žalovaný doteraz nezaplatil žalobcovi žiadnu platbu.

3. Okresný súd Banská Bystrica, ako súd kauzálne príslušný na konanie podľa zákona č. 307/2016 Z. z.
o upomínacom konaní, vydal dňa 30.04.2019 pod sp. zn. 15Up/357/2019 platobný rozkaz. Nakoľko sa
platobný rozkaz nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk a žalobca navrhol pokračovať v konaní,
bola vec postúpená na Okresný súd Námestovo.4. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená do vlastných rúk 05.12.2019, nevyjadril.

5. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka:
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

6.Podľačl.18ods.2NariadeniaEurópskehoparlamentuaRadyč.1215/2012z12.12.2012oprávomoci
a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel Ia):
Druhýúčastníkzmluvymôžežalovaťspotrebiteľalennasúdochčlenskéhoštátu,vktorommáspotrebiteľ

bydlisko.

7. Podľa čl. 6 ods. 1 a 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 593/2008 z 17.06.2008 o
rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I):

(1) Bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa
môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len
„spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej
len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu,
že podnikateľ:

a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo
b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny
a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.

(2) Bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá

spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany,
ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v
prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným.

8. Nakoľko žalobca je, a v čase poskytnutia peňažných prostriedkov žalovanému bol, osobou

registrovanou v Českej republike, súd posudzoval medzinárodnoprávne aspekty sporu. Podľa
slovenského aj európskeho práva je možné považovať vzťah medzi žalobcom a žalovaným za
spotrebiteľský vzťah. V zmysle čl. 18 ods. 2 Nariadenia Brusel Ia súd konštatuje, že má právomoc
rozhodovať tento spor, nakoľko žalovaný spotrebiteľ má bydlisko v Slovenskej republike. Vo vzťahu k
rozhodnému právu súd zistil, že Všeobecné podmienky poskytnutia úveru v bode 04 stanovujú, že na

úpravu právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným sa majú použiť ustanovenia právneho poriadku
Českej republiky. Súd z úradnej povinnosti skúmal, ktoré právo je pre žalovaného ako spotrebiteľa
výhodnejšie a dospel k záveru, že právny vzťah strán sporu by sa mal riadiť právnym poriadkom
Slovenskej republiky, a to aj s poukazom na čl. 6 ods. 1 nariadenia Rím I. Súd poukazuje aj na to,
že dojednanie o rozhodnom práve sa nachádza len vo všeobecných podmienkach, ktoré boli prílohou

zmluvyoúvere,spotrebiteľpretonemalreálnumožnosťovplyvniťvoľburozhodnéhoprávaapretotakéto
určenie rozhodného práva nie je možné považovať za voľbu spotrebiteľa podľa čl. 6 ods. 2 Nariadenia
Rím I.

9. V súlade s § 297 písm. b) CSP súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis,
najmä žalobou, výpisom žalobcu z obchodného registra, zmluvou o úvere, všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru, emailovými upomienkami, výzvou na okamžité uhradenie dlžoby, upozornením NBS
z 09.08.2018 a lustráciou na internetovej stránke NBS .

11. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „Zákon o
spotrebiteľských úveroch“) účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere:Veriteľ je oprávnený poskytovať spotrebiteľské úvery len na základe povolenia udeleného Národnou
bankou Slovenska, a to v závislosti od udeleného povolenia v tomto rozsahu:
a) bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20a alebo

b) v obmedzenom rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20b.

12. Podľa § 11 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere:
Ak osoba v zmluve o spotrebiteľskom úvere označená ako veriteľ neoprávnene poskytne spotrebiteľský
úverbezpovoleniapodľatohtozákonaaleboosobitnéhopredpisu,uzatvorenázmluvaospotrebiteľskom

úvere je neplatná. Ak vznikne spotrebiteľovi povinnosť vydať poskytnuté finančné plnenie, osoba v
neplatnej spotrebiteľskej zmluve označená ako veriteľ je povinná umožniť spotrebiteľovi uhradiť len
skutočne poskytnuté finančné plnenie v splátkach a lehote, ktorá však nesmie byť kratšia ako lehota,
v ktorej by mal spotrebiteľ vrátiť finančné plnenie, ak by neexistoval dôvod neplatnosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ak sa nedohodnú inak; tým nie je dotknuté právo spotrebiteľa vrátiť poskytnuté
finančné plnenie naraz.

13. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka:
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

14. Súd v zmysle § 185 ods. 2 CSP a § 295 CSP vykonal dôkaz lustráciou vo verejne prístupnom registri
Národnej banky Slovenska a zistil, že žalobca nemal v čase poskytovania peňažných prostriedkov
žalovanému udelené povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek

na území Slovenskej republiky. Existencia takéhoto povolenia je, a aj v čase poskytnutia peňažných
prostriedkov bola, elementárnou podmienkou oprávňujúcou veriteľa poskytovať spotrebiteľské úvery
a pôžičky spotrebiteľom na území Slovenskej republiky. Poskytovanie spotrebiteľských úverov a
pôžičiek bez takéhoto povolenia možno hodnotiť aj ako nepovolené podnikanie. Žalobca preukázateľne
poskytovalspotrebiteľskéúverysústavneazaúčelomdosiahnutiaziskuaposudzovanýprípadnemožno

hodnotiť ako jednorazové poskytnutie úveru. V zmysle § 11 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch
je preto zmluva o úvere uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným neplatná. Poskytnutie peňažných
prostriedkov žalobcom žalovanému preto nie je z právneho hľadiska úverom ani pôžičkou, ale plnením
z neplatného právneho úkonu. Takéto plnenie má povahu bezdôvodného obohatenia.

15. Tým, že zmluva o úvere uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným bola od začiatku neplatná,
žalovanémuvzniklapovinnosťuhradiťžalobcovilenskutočneposkytnutépeňažnéprostriedky.Súdpreto
žalobcovi nepriznal plnenia a nároky odvodené od tejto neplatnej zmluvy o úvere, ktoré boli žalobcom
vyčíslené na 12 EUR, ktoré mali vzniknúť z titulu zasielania upomienok žalovanému.

16. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka:
(1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

17. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka:
Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie
§ 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť
ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka,

ktorý o premlčaní vedel.

18. Podľa § 879v Občianskeho zákonníka:
Konanie,predmetomktoréhojepohľadávkavzniknutázospotrebiteľskejzmluvy,začatépredúčinnosťou
tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.

19. Žalobca neuvádza kedy presne žalovanému poskytol peňažné prostriedky. Stalo sa tak však určite
do 05.05.2016, kedy žalobca uvádza splatnosť dlhu žalovaného. Už v tom čase muselo byť žalobcovi
vzhľadom na všetky okolnosti zrejmé, že došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkoržalobcu. Subjektívna premlčacia lehota žalobcu na uplatnenie bezdôvodného obohatenia tak uplynula
najneskôr 05.05.2018. Najneskôr od tohto dátumu je možné považovať pohľadávku žalobcu voči
žalovanému za premlčanú. Nakoľko sa toto konanie začalo dňa 04.04.2019, súd naň musel aplikovať

ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 05.12.2018. Súd v konaní zistil, že pohľadávka
žalobcu je premlčaná. Takúto pohľadávku nemožno v zmysle § 54a Občianskeho zákonníka vymáhať.
Preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

20. Žalovaný bol z procesného hľadiska stranou, ktorá mala úspech v spore v celom rozsahu. Nakoľko

však žalovanému žiadne trovy v tomto konaní nevznikli, súd nepriznal náhradu trov žiadnej zo strán.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom
súde Námestovo. Podľa zákona č. 62/2020 Z.z. do 30.04.2020 táto lehota neplynie. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).