Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. október 2019

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/293/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214208770
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2019:8214208770.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v spore žalobcu: Environmentálny fond, so
sídlom Martinská 49, 821 05 Bratislava, IČO: 30 796 491, právne zastúpeného: Advokátska kancelária
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti
žalovanému: Q.. Q. W., nar. XX.XX.XXXX, S.I. XXX/XX, XXX XX O., právne zastúpenému: JUDr. Danica
Holováčová, advokátka, Čajakova 5, 040 01 Košice, o určenie existencie a vymáhateľnosti záložného

práva a iné, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Určuje, že záložné právo žalobcu zriadené Zmluvou č. XXXXX/XXUXX/O/Z/XXXX o zriadení
záložného práva uzatvorenou 23.10.2008 medzi žalobcom, ako záložným veriteľom a žalovaným, ako
záložcom, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený 24.10.2008 pod č. B. XXXX/XXXX, k
predmetu zálohu pozostávajúceho z pozemkov evidovaných na liste vlastníctva č. XXX, vedenom pre
okres O., obec S., katastrálne územie S.:
- parcela C KN č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 832 m2,

- parcela C KN č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2 569 m2,
- parcela C KN č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 434 m2,
- parcela C KN č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 22 791 m2,
- parcela C KN č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 252 m2,
- parcela C KN č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 20 m2,
- parcela C KN č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 502 m2,

- parcela C KN č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 175 m2,
- parcela C KN č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 143 m2,
- parcela C KN č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 27 m2,
- parcela C KN č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 27 m2,
- parcela C KN č. XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 105 m2,
- parcela C KN č. XXX, záhrada o výmere 224 m2,
- parcela C KN č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 775 m2,

- parcela C KN č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 102 m2,
- parcela C KN č. XXX, záhrada o výmere 820 m2,
- parcela C KN č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 34 m2,
- parcela C KN č. XXX/X, orná pôda o výmere 1 321 m2,
- parcela C KN č. XXX/X, ostatná plocha o výmere 2 547 m2,
- parcela C KN č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 125 m2,

- parcela C KN č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 105 m2,
- parcela C KN č. XXX/X, záhrada o výmere 35 m2,
- parcela C KN č. XXX/X, záhrada o výmere 56 m2,
- parcela C KN č. XXX, záhrada o výmere 249 m2,
- parcela C KN č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 686 m2,
- parcela C KN č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 746 m2,
- parcela C KN č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 6 994 m2,

- parcela C KN č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3 155 m2,- parcela C KN č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 824 m2,
- parcela C KN č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 944 m2,
- parcela C KN č. XXX/X, vodná plocha o výmere 625 m2,

- parcela C KN č. XXX, vodná plocha o výmere 207 m2
a stavieb evidovaných na liste vlastníctva č. XXX, vedenom pre okres O., obec S., katastrálne územie S.:
- súp. č. XXX, drevoobrábacia dielňa na parcele C KN č. XXX,
- súp. č. XXX, jedáleň, administratívna budova na parcele C KN č. XXX/X,
- súp. č. XXX, údržbárska dielňa, sklad na parcele C KN č. XXX/X,

- súp. č. XXX, sociálna budova na parcele C KN č. XXX/X,
- súp. č. XXX, výrobná hala, paletovacia linka na parcele C KN č. XXX,
- súp. č. XXX, parovňa na parcele C KN č. XXX/X,
- súp. č. XXX, sociálna budova, pílnica na parcele C KN č. XXX,
- súp. č. XXX, budova na parcele C KN č. XXX/X,
- súp. č. XXX, sklady na parcele C KN č. XXX,

- súp. č. XXX, príručný sklad na parcele C KN č. XXX/X,
- súp. č. XXX, trafostanica na parcele C KN č. XXX/XX,
- súp. č. XXX, prístrešok pri sklade na parcele C KN č. XXX/X,
vrátane všetkého príslušenstvo týchto stavieb, ktorými sú ich ploty, studne, prípojky inžinierskych sietí
vodovodu, kanalizácie, rigoly, rozvody parovodov a pilín - lávky, komunikácie a spevnené plochy, úpravy

potokov, elektrické rozvody a verejné osvetlenie existuje.

II. Žalovaný je p o v i n n ý strpieť predaj predmetu záložného práva tvoreného nehnuteľnosťami
označenými vo výroku I. tohto rozsudku, zriadeného zmluvou č. XXXXX/XXUXX/O/Z/XXXX o zriadení
záložného práva uzatvorenou 23.10.2008 medzi žalobcom ako záložným veriteľom a žalovaným ako

záložcom, vklad ktorej bol do katastra nehnuteľností povolený pod č. B. XXXX/XXXX dňa 24.10.2008.

III. Žalovaný je povinný z výťažku predaja predmetu záložného práva tvoreného nehnuteľnosťami
označenými vo výroku I. tohto rozsudku, zriadeného zmluvou č. XXXXX/XXUXX/O/Z/XXXX o zriadení
záložného práva uzatvorenou 23.10.2008 medzi žalobcom ako záložným veriteľom a žalovaným ako

záložcom, vklad ktorej bol povolený pod č. B. XXXX/XXXX dňa 24.10.2008 zaplatiť žalobcovi sumu
905.044,90 Eur s úrokom z omeškania vo výške 2 % ročne
- zo sumy 502.016,14 Eur za obdobie od 10.2.2015 do 27.2.2015,
- zo sumy 510.591,22 Eur za obdobie od 28.2.2015 do 27.3.2015,
- zo sumy 519.166,30 Eur za obdobie od 28.3.2015 do 27.4.2015,

- zo sumy 527.741,38 Eur za obdobie od 28.4.2015 do 27.5.2015,
- zo sumy 536.316,46 Eur za obdobie od 28.5.2015 do 29.6.2015,
- zo sumy 544.891,54 Eur za obdobie od 30.6.2015 do 27.7.2015,
- zo sumy 553.466,62 Eur za obdobie od 28.7.2015 do 27.8.2015,
- zo sumy 562.041,70 Eur za obdobie od 28.8.2015 do 28.9.2015,

- zo sumy 570.616,78 Eur za obdobie od 29.9.2015 do 27.10.2015,
- zo sumy 579.191,86 Eur za obdobie od 28.10.2015 do 27.11.2015,
- zo sumy 587.766,94 Eur za obdobie od 28.11.2015 do 28.12.2015,
- zo sumy 596.342,02 Eur za obdobie od 29.12.2015 do 27.1.2015,
- zo sumy 604.917,10 Eur za obdobie od 28.1.2016 do 29.2.2016,

- zo sumy 613.492,18 Eur za obdobie od 1.3.2016 do 28.3.2016,
- zo sumy 622.067,26 Eur za obdobie od 29.3.2016 do 27.4.2016,
- zo sumy 630.642,34 Eur za obdobie od 28.4.2016 do 27.5.2016,
- zo sumy 639.217,42 Eur za obdobie od 28.5.2016 do 27.6.2016,
- zo sumy 647.792,50 Eur za obdobie od 28.6.2016 do 27.7.2016,

- zo sumy 656.367,58 Eur za obdobie od 28.7.2016 do 29.8.2016,
- zo sumy 664.942,66 Eur za obdobie od 30.8.2016 do 27.9.2016,
- zo sumy 673.517,74 Eur za obdobie od 28.9.2016 do 27.10.2016,
- zo sumy 682.092,82 Eur za obdobie od 28.10.2016 do 28.11.2016,
- zo sumy 690.667,90 Eur za obdobie od 29.11.2016 do 27.12.2016,

- zo sumy 699.242,98 Eur za obdobie od 28.12.2016 do 27.1.2017,
- zo sumy 707.818,06 Eur za obdobie od 28.1.2017 do 27.2.2017,
- zo sumy 716.393,14 Eur za obdobie od 28.2.2017 do 27.3.2017,
- zo sumy 724.968,22 Eur za obdobie od 28.3.2017 do 27.4.2017,- zo sumy 733.543,30 Eur za obdobie od 28.4.2017 do 29.5.2017,
- zo sumy 742.118,38 Eur za obdobie od 30.5.2017 do 27.6.2017,
- zo sumy 750.693,46 Eur za obdobie od 28.6.2017 do 27.7.2017,

- zo sumy 759.268,54 Eur za obdobie od 28.7.2017 do 28.8.2017,
- zo sumy 767.843,62 Eur za obdobie od 29.8.2017 do 27.9.2017,
- zo sumy 776.418,70 Eur za obdobie od 28.9.2017 do 27.10.2017,
- zo sumy 784.993,78 Eur za obdobie od 28.10.2017 do 27.11.2017,
- zo sumy 793.568,86 Eur za obdobie od 28.11.2017 do 27.12.2017,

- zo sumy 802.143,94 Eur za obdobie od 28.12.2017 do 29.1.2018,
- zo sumy 810.719,02 Eur za obdobie od 30.1.2018 do 27.2.2018,
- zo sumy 819.294,10 Eur za obdobie od 28.2.2018 do 27.3.2018,
- zo sumy 827.869,18 Eur za obdobie od 28.3.2018 do 27.4.2018,
- zo sumy 836.444,26 Eur za obdobie od 28.4.2018 do 28.5.2018,
- zo sumy 845.019,34 Eur za obdobie od 29.5.2018 do 27.6.2018,

- zo sumy 853.594,42 Eur za obdobie od 28.6.2018 do 27.7.2018,
- zo sumy 862.169,50 Eur za obdobie od 28.7.2018 do 27.8.2018,
- zo sumy 870.744,58 Eur za obdobie od 28.8.2018 do 27.9.2018,
- zo sumy 879.319,66 Eur za obdobie od 28.9.2018 do 29.10.2018,
- zo sumy 887.894,74 Eur za obdobie od 30.10.2018 do 27.11.2018,

- zo sumy 896.469,82 Eur za obdobie od 28.11.2018 do 27.12.2018,
- zo sumy 905.044,90 Eur za obdobie od 28.12.2018 do zaplatenia.

IV. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

V. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 21,5 %, o
výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 22.12.2014, finálnym spôsobom opravenou a doplnenou

podaním doručeným 12.4.2019 voči žalovanému domáhal určenia, že záložné právo žalobcu zriadené
Zmluvou o zriadení záložného práva č. XXXXX/XXUXX/O/Z/XXXX uzavretou 23.10.2008 medzi
žalobcom ako záložným veriteľom a žalovaným ako záložcom, ktorej vklad do katastra nehnuteľností
bol povolený 24.10.2008, na majetok vo vlastníctve žalovaného špecifikovaný v petite žaloby existuje
a je vymáhateľné. Ďalej žiadal uložiť žalovanému povinnosť strpieť predaj predmetu záložného práva

špecifikovanývpetitežaloby,zaplatiťzvýťažkupredajazálohužalobcovipohľadávkuvsume905.044,90
Eur s príslušenstvom, ktorým mal byť úrok z omeškania 9,05 % ročne zo sumy 905.044,90 Eur a
paušálna náhrada nákladov v sume 40,- Eur a tiež určiť, že pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí
záložné právo voči nadobúdateľovi zálohu. Súčasne si nárokoval aj náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 23.10.2008 žalobca a obchodná spoločnosť NIKONA, s.r.o. Ťačevská
1639/38A, Bardejov, IČO: 36 481 289 (ďalej len „spoločnosť NIKONA, s.r.o.“), ktorej právnym nástupcom
je obchodná spoločnosť Remeda s.r.o., IČO: 44 586 647 uzavreli Zmluvu č. XXXXX/XXUXX/O/
XXXX o poskytnutí podpory formou úveru, ktorou žalobca poskytol spoločnosti NIKONA, s.r.o. úver v
celkovej výške 1.029.011,49 Eur (pôvodne 31.000.000,- Sk), a to za účelom realizácie projektu výroby

peletiek z drevnej biomasy v priemyselnom parku S.. Táto pohľadávka žalobcu bola zabezpečená
Zmluvou o zriadení záložného práva č. XXXXX/XXUXX/O/Z/XXXX uzavretou dňa 23.10.2008 za účelom
zabezpečeniapohľadávkyžalobcuzozmluvyoposkytnutípodporyformouúveru.Vkladzáložnéhopráva
do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 24.10.2008 pod č. B.: XXXX/XXXX. Poukázal na to, že
uznesením Okresného súdu Prešov z 11.01.2011, sp. zn.: 1R/13/2010 bolo začaté reštrukturalizačné

konanie voči žalovanému a uznesením Okresného súdu Prešov z 8.4.2011, sp. zn.: 1R/3/2011 bolo
začaté reštrukturalizačné konanie voči spoločnosti NIKONA, s.r.o. Do reštrukturalizácie spoločnosti
NIKONA s.r.o. si žalobca prihlásil svoje pohľadávky v sume 157.513,55 Eur ako nesplatenú podporu
formou úveru s príslušenstvom a v sume 759.024,- Eur ako nedoplatok podpory formou úveru
s príslušenstvom. Obe pohľadávky boli prihlásené ako zabezpečené pohľadávky, a to na základe

označenej zmluvy o zriadení záložného práva. Dňa 11.8.2011 bol potvrdený reštrukturalizačný plána ukončená reštrukturalizácia žalovaného. Dňa 28.10.2011 bol potvrdený reštrukturalizačný plán a
ukončená reštrukturalizácia spoločnosti NIKONA, s.r.o. Ďalej tvrdil, že 8.2.2012 žalovaný požiadal
vtedajšiu Správu katastra Bardejov o výmaz záložného práva s odôvodnením, že záložné právo v

dôsledku reštrukturalizácie žalovaného zaniklo s poukazom na § 155 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“). Na
základe toho 16.5.2012 Správa katastra Bardejov žalobcovi doručila písomné oznámenie o výmaze
záložného práva z listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. S.. Žalobca však tvrdil, že k výmazu záložného
práva došlo neoprávnene, nakoľko § 155 zákona o konkurze a reštrukturalizácii výslovne upravuje

iba zánik záložných práv veriteľov dlžníka a nie iných osôb, že záložné práva iných osôb trvajú
napriek reštrukturalizácii záložcu i naďalej s tým, že ak by malo dôjsť k ich zmene, vyžaduje sa
individuálna dohoda záložného veriteľa a záložcu, ktorá však v danom prípade uzavretá nebola. Žalobca
nemal v reštrukturalizácii žalovaného postavenie veriteľa, ale iba záložné právo k majetku žalovaného,
nebol jeho veriteľom, preto si v jeho reštrukturalizácii ani nemohol prihlásiť svoju pohľadávku. Taktiež
tvrdil, že v dôsledku neplnenia reštrukturalizačného plánu NIKONA, s.r.o. sa obnovila pôvodná

zabezpečená pohľadávka žalobcu, ktorá je zabezpečená záložným právom a na tomto základe je
žalobca oprávnený sa domáhať uspokojenia svojej pohľadávky výkonom záložného práva zriadeného
na majetok žalovaného.

3. Žalovaný doručil k žalobe písomné vyjadrenie 16.3.2015, v ktorom uplatnený nárok neuznal

a žalobu navrhoval zamietnuť. Vo vyjadrení argumentoval, že Okresný súd Prešov uznesením z
20.1.2011, sp. zn. 1R/13/2010 povolil reštrukturalizáciu žalovaného a vyzval veriteľov dlžníka, aby
prihlásili svoje pohľadávky v lehote 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Reštrukturalizácia žalovaného
bola povolená 27.1.2011 a dňa 29.7.2011 bola reštrukturalizácia žalovaného ukončená potvrdením
reštrukturalizačného plánu. Žalobca si v pozícii veriteľa do reštrukturalizačného konania NIKONA, s.r.o.

prihlásil dve pohľadávky v celkovej výške 916.537,55 Eur, ktoré boli prihlásené ako zabezpečené
pohľadávky. Prihlásené zabezpečenie žalobcu - veriteľa bolo záložné právo zriadené Zmluvou o zriadení
záložného práva č. XXXXX/XXUXX/O/Z/XXXX na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného. V uznesení
Okresného súdu Prešov zo dňa 10.10.2011, sp. zn.: 1R/3/2011 bol do skupiny zabezpečených veriteľov
zaradený jediný veriteľ - žalobca, s pohľadávkou zistenou do výšky 916.537,55 Eur. Poukazoval

na obsah tohto uznesenia, podľa ktorého prihlásené zabezpečovacie právo na majetok tretej osoby
(žalovaného) veriteľovi (žalobcovi) zaniklo ako právo veriteľa, ktorý si riadne a včas neprihlásil svoje
pohľadávky podľa § 155 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Záložcovi (žalovanému) bol
v reštrukturalizačnom konaní potvrdený reštrukturalizačný plán a Okresný súd Prešov ukončil jeho
reštrukturalizáciu uznesením z 29.7.2011. Preto postavenie žalobcu - veriteľa zotrváva ako postavenie

zabezpečeného veriteľa, ale hodnota jeho zabezpečeného majetku je nulová; jeho nekrytá hodnota
zabezpečeného majetku prechádza k nezabezpečeným veriteľom. Nadväzujúc na to tvrdil, že tak
ako žalobca prihlásil svoju zabezpečenú pohľadávku do reštrukturalizačného konania voči spoločnosti
NIKONA, s.r.o., mal rovnakú povinnosť prihlásiť túto pohľadávku aj do reštrukturalizačného konania
voči žalovanému, nakoľko tento ako záložca zabezpečoval svojim majetkom pohľadávku žalobcu, ktorú

tento mal voči spoločnosti NIKONA, s.r.o. na základe zmluvy o poskytnutí podpory formou úveru. Keďže
žalobca si svoju povinnosť nesplnil a pohľadávku si v stanovenej lehote do reštrukturalizačného konania
voči žalovanému neprihlásil, jeho zabezpečovacie právo zaniklo.

4. V priebehu konania žalobca v podaní z 20.4.2015 navyše argumentoval, že podľa § 122 ods.

1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii neexistuje tlačivo prihlášky, ktorou by sa záložný veriteľ
mohol prihlásiť do reštrukturalizácie záložcu a absentuje aj explicitná právna úprava, ktorá by takýto
postup upravila obdobne, ako je tomu v konkurznom konaní. Uvádzal, že nepeňažné pohľadávky
sa v reštrukturalizácii prihláškou neuplatňujú, pretože záložca nemá postavenie obligačného dlžníka
a záložný veriteľ nemá priamu peňažnú pohľadávku voči záložcovi. Namietal tiež, že žalovaný vo

svojom vyjadrení k žalobe len cituje odôvodnenie uznesenia Okresného súdu Prešov sp. zn. 1R/3/2011
z 10.10.2011, ktoré nemá záväzný charakter tak ako ho má len výrok súdneho rozhodnutia a ten
je po vecnej stránke správny, keďže v reštrukturalizácii dlžníka sa na záložné právo voči záložcovi
nemalo prihliadať, pretože uspokojenie záložného veriteľa sa z takéhoto zálohu deje separátne,
nezávisle na reštrukturalizácii dlžníka. V podaní z 10.2.2016 reagujúc na argumentáciu žalovaného v

podaní z 11.1.2016 v podstatnom poukázal na odlišnosť právnej úpravy vzťahujúcej sa k prihlasovaniu
zabezpečovacích práv v konkurze a reštrukturalizácii v závislosti od účinnosti neskorších jej zmien a
doplnení. Na podporu svojej argumentácie poukázal na obsah dôvodovej správy k zákonu č. 348/2011
Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene adoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
účinného od 1.1.2012. Rovnako namietol, že Okresný súd Prešov v reštrukturalizačnej veci sp. zn.
1R/3/2011 nemal kompetenciu riešiť otázku existencie alebo neexistencie záložného práva žalobcu voči

žalovanému. Poukazoval tiež na neúčinnosť reštrukturalizačného plánu spoločnosti NIKONA s.r.o. v
dôsledku jeho neplnenia odkazujúc na § 159 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. K ustanoveniu
2.4.3 reštrukturalizačného plánu spoločnosti NIKONA s.r.o. tiež namietal, že zabezpečenie pohľadávky
treťou osobou môže zaniknúť, alebo byť obmedzené iba výlučne v prípade, že s tým veriteľ výslovne
súhlasí, čo malo platiť aj podľa úpravy účinnej do 31.12.2011. Žalobca sa však nezúčastnil schôdze

veriteľov ani schvaľovacej schôdze a nikdy za predložený plán nehlasoval, teda individuálne sa nevzdal
svojho záložného práva voči záložcovi. Uvádzal tiež, že 23.8.2012 ako aj 9.10.2012 vyzval spoločnosť
NIKONA s.r.o. na zaplatenie splátky vyplývajúcej z potvrdeného reštrukturalizačného plánu, resp. na
plnenie reštrukturalizačného plánu a vo výzve z 12.12.2012 bola spoločnosť NIKONA s.r.o. upozornená
na neúčinnosť tohto plánu z dôvodu, že dlžník neplnil napriek výzve riadne a včas záväzok vyplývajúci z
plánu. Preto pokiaľ sa reštrukturalizačný plán stal voči žalobcovi neúčinným, žalobcova pohľadávka sa

obnovuje v plnom rozsahu na pôvodnú a obnovuje sa v plnom rozsahu i jej zabezpečenie a postih voči
prípadným spoludlžníkom, ručiteľom alebo záložcom, pokiaľ bol podľa plánu takýto postih obmedzený.
Svoju argumentáciu ďalej doplnil v tom smere, že záložnému veriteľovi ručí nie konkrétna osoba, ale vec,
čižezáložnýveriteľmôžesvojupohľadávkuuspokojiťztakejtoveci.Záložnéprávoobmedzujevlastnícke
právo v tom, že vlastník veci je povinný strpieť predaj veci a uspokojenie záložného veriteľa z výťažku

získaného predajom zálohu. Preto veriteľom, ktorý sa prihlasuje do reštrukturalizácie sa rozumie iba
obligačný veriteľ reštrukturalizačného dlžníka a nie záložný veriteľ, ktorý má pohľadávku voči inej osobe,
ako voči reštrukturalizovanému dlžníkovi. Žalobca ďalej voči argumentácii žalovaného o aplikovateľnosti
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 193/08 zo 4.6.2008 namietal, že Ústavný
súdSlovenskejrepublikynemáprávomocvykladaťprávnepredpisynižšejprávnejsilyakojeústavaanie

je ani oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a
uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej. Poukázal na záver Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplývajúci z označeného uznesenia, podľa ktorého by nebolo spravodlivé, aby mal žalobca
právo na plnenie plynúce súbežne z dvoch zabezpečení a tvrdil, že táto odlišnosť odôvodňovala toto
rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktoré však nemožno aplikovať na prerokúvaný prípad. K vznesenej

námietke miestnej nepríslušnosti v podaní žalovaného z 11.12.2017 žalobca namietal, že i keby išlo
o spor vyvolaným reštrukturalizáciou žalovaného, tak v prejednávanej veci ide o osobitnú miestnu
príslušnosť, ktorú súd mohol skúmať len na námietku žalovaného prednesenú najneskôr pri prvom
úkone, ktorý mu patril, čo však žalovaný neučinil, keďže ju vzniesol až v podaní z 11.12.2017. Po zrušení
prvého rozsudku tunajšieho súdu č.k. 1C/293/2014-596 z 15.12.2017 uznesením Krajského súdu v

Prešove č.k. 9Co/58/2018-677 z 22.1.2019 žalobca svoju argumentáciu k uplatnenému nároku podaním
z 10.4.2019 doplnil o zdôvodnenie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktorý videl
vo výmaze záložného práva zriadeného v zmysle Zmluvy o zriadení záložného práva bývalou Správou
katastra Bardejov na označenom liste vlastníctva. Právne postavenie žalobcu tak ostalo neisté a žalobca
nemá inú možnosť ochrany svojich práv, než domáhať sa určenia existencie a vymáhateľnosti svojho

záložného práva voči žalovanému. Naliehavý právny záujem žalobcu v konaní je podľa neho daný aj
právnou relevanciou vo vzťahu ku konaniu o proteste prokurátora, č. k. Pd 7/15/7701-8 z 24.2.2015 pred
Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom, pretože prípadné rozhodnutie vo vzťahu ku konaniu
o proteste prokurátora voči opatreniu/záznamu č. G. XXX/XXXX, ktorým bol vykonaný výmaz záložného
práva v prospech žalobcu predstavuje predbežnú otázku. Ďalej dopĺňal, že na veci nemení nič ani bod

2.4.3. záväznej časti reštrukturalizačného plánu žalovaného schváleného schvaľovacou schôdzou dňa
1.7.2011 a potvrdeného uznesením Okresného súdu Prešov, sp. zn. 1R/13/2010 zo dňa 25.7.2011,
ktorého znenie je obdobné reštrukturalizačnému plánu spoločnosti NIKONA s.r.o., pretože toto jeho
ustanovenie sa vzťahuje výlučne na obligačných veriteľov žalovaného, ktorí mali svoje pohľadávky
zabezpečené z majetku tretích osôb, žalobca však v rámci reštrukturalizačného konania žalovaného

nemal postavenie obligačného veriteľa žalovaného. Vyzval na dôsledné odlišovanie situácie, kedy
žalobca vystupuje v postavení obligačného veriteľa a kedy žalobca vystupuje v postavení záložného
veriteľa. V súvislosti s preukázaním správnosti svojej argumentácie poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Obdo/38/2018, zo dňa 29.1.2019, v zmysle ktorého zverejnením
uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku nedochádza k zániku

zabezpečovacích práv zriadených na majetku reštrukturalizačného dlžníka, ak je zabezpečovacím
právom zabezpečená pohľadávka tretej osoby odlišnej od reštrukturalizačného dlžníka.5. V priebehu konania žalovaný nad rámec vyjadrenia k žalobe v podaní z 23.9.2015 nesúhlasil
s tvrdením žalobcu o neexistencii prihlášky, ktorou by sa záložný veriteľ mohol prihlásiť do
reštrukturalizácie záložcu. Jedným z účinkov potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom je teda zánik

vymáhateľnosti neprihlásených pohľadávok voči dlžníkovi a tiež zánik riadne a včas neprihláseného
zabezpečovacieho práva. Poukazoval tiež na to, že pojmy veriteľ, dlžník a pohľadávka majú širší
význam a tam, kde špeciálne ustanovenia používajú pre označenie účastníkov záväzkového právneho
vzťahu iné označenie, treba dať prednosť tomuto označeniu, hoci ide o zvláštne označenie veriteľa
a dlžníka. Právny vzťah vzniknutý zo záložnej zmluvy bol teda záväzkovým vzťahom, v ktorom mal

žalobcapostavenieveriteľa(zákonnéoznačeniezáložnýveriteľ)ažalovanýpostaveniedlžníka(zákonné
označenie záložca). Ďalej sa v konaní na podklade § 206 ods. 6 zákona o konkurze a reštrukturalizácii
domáhal aplikácie predpisov účinných do 1.1.2012. V podaní z 11.1.2016 poukazoval okrem už
uvedeného na znenie bodu 2.2.1 záväznej časti reštrukturalizačného plánu dlžníka NIKONA, s.r.o.,
v zmysle ktorej zabezpečený veriteľ (žalobca) vzhľadom na stav svojej pohľadávky zmenil povahu
svojej pohľadávky v súlade s § 155 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii zo zabezpečenej na

nezabezpečenú. Poukazoval tiež na bod 2.4.3 reštrukturalizačného plánu spoločnosti NIKONA, s.r.o.,
podľa ktorého účastníci plánu prijímajú bez výhrad, že práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich
pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa
uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb dňom potvrdenia plánu
súdom zanikajú. Teda žalobca sám mal v reštrukturalizačnom pláne spoločnosti NIKONA s.r.o. súhlasiť

s tým, že mu ako veriteľovi dlžníka dňom potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká právo
domáhať sa uspokojenia jeho pôvodnej zabezpečenej pohľadávky z majetku tretích osôb, t.j. z majetku
žalovaného. V podaní z 21.3.2016 doplnil, že žalobca sa súdne nedomáhal vyslovenia neúčinnosti
reštrukturalizačného plánu spoločnosti NIKONA s.r.o. Poukazoval tiež na účel reštrukturalizačného
konania, ktorým je oddlženie dlžníka pri súčasnom čiastočnom uspokojení veriteľov tak, aby nedošlo k

zániku dlžníka. Opakoval, že neprihlásenie zabezpečovacieho práva alebo jeho vadné prihlásenie má
za následok, že veriteľ zabezpečenej pohľadávky má v konaní postavenie zabezpečeného veriteľa. V
prípade potvrdenia plánu súdom, jedným z účinkov vyplývajúcich z § 155 ods. 2 zákona o konkurze a
reštrukturalizácii je, že neprihlásené zabezpečovacie právo, vzťahujúce sa na majetok dlžníka zanikne
a keďže si ho žalobca v reštrukturalizačnom konaní žalovaného neprihlásil spôsobom podľa § 120 ods.

1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, toto nesporne zaniklo. V ďalšom poukazoval na obsah plánu
a vzdanie sa veriteľov svojich pohľadávok vo výške 90 %, na základe čoho odmietal námietku žalobcu
o nezrozumiteľnosti bodu 2.4.3 reštrukturalizačného plánu spoločnosti NIKONA s.r.o. Vo vyjadrení z
2.10.2017 sa na podporu svojej dosiaľ produkovanej argumentácie odvolal na uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 193/08 zo 4.6.2008, ktorým mala byť odmietnutá sťažnosť

záložného veriteľa voči uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 2R/1/2007-393 zo 14.12.2007 z dôvodu,
že neprihlásenie zabezpečovacieho práva v konaní o reštrukturalizácii malo za následok jeho zánik. V
konaní tiež podaním z 11.12.2017 vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Bardejov,
ktorú odôvodnil poukazom na § 9 ods. 2 zákona č. 371/2004 Z.z., ktorý bol platný a účinný v čase
podania žaloby, podľa ktorého je na konkurzné a vyrovnacie konanie vrátane sporov týmito konaniami

vyvolanými s výnimkou vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak osobitný zákon
neustanovuje inak, príslušným Okresný súd Prešov. Mal za to, že dané konanie je sporom vyvolaným
reštrukturalizáciou a preto ho má prejednať Okresný súd Prešov. V stanovisku z 31.5.2019 vo vzťahu k
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Obdo/38/2018, zo dňa 29.1.2019 oponoval,
že jeho právny názor platí len pre reštrukturalizačné konania začaté od 1.1.2012 a na jeho prípad

nie je aplikovateľný. Opakovane sa domáhal, aby pri posúdení prípadu sa vychádzalo z aplikácie
právneho názoru, aký bol vyslovený v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
193/08 zo 4.6.2008. Popieral existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení s
poukazom na to, že žalobca sa mal po výmaze záložného práva v katastri nehnuteľností domáhať
ochrany svojho domnelého práva cestou správneho súdnictva žalobou voči postupu orgánov katastra

nehnuteľností. Vo svojej záverečnej reči pred súdom navyše vzniesol námietku premlčania uplatneného
nároku, s poukazom na to, že žalobca sa uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 1R/3/2011 vo
veci reštrukturalizácie dlžníka NIKONA s.r.o. dozvedel, že prihlásené zabezpečovacie právo na majetok
tretej osoby zaniklo.

6. Súd vo veci vykonal pojednávanie v dňoch 13.1.2016, 28.3.2017, 10.6.2017, 17.8.2017, 13.10.2017
a 15.12.2017, na ktorom vydal rozsudok č. k. 1C/293/2014-596 z 15.12.2017, ktorým žalobu zamietol
a žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Pri svojom
rozhodnutí vychádzal zo záveru, že o žalobe nemohol konať ani čiastočne, pretože pokiaľ by malvysloviť, že zabezpečenie záložným právom trvá a toto existuje a nemalo byť vymazané, musel by konať
aj so záložným dlžníkom, keďže žalobca je oprávnený domáhať sa uspokojenia svojej zabezpečenej
pohľadávky z výťažku, ktorý získa z predaja zálohu vo vlastníctve žalovaného. V žalobe totiž požadoval

aj uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť pohľadávku spoločnosti NIKONA, s.r.o. z výťažku predaja
zálohu. Podľa tohto názoru by sa tak rozsudok musel vzťahovať aj na záložného dlžníka, keď tento spolu
so záložným veriteľom a záložcom uzavreli záložnú zmluvu a boli účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu,
ktorým sa záložné právo zriadilo, pričom účinky rozsudku by museli pôsobiť nie len voči žalovanému
ako záložcovi, ale aj voči záložnému dlžníkovi, ktorého dlh sa má z predaja zálohu uspokojiť. Ak žaloba

nesmeruje voči všetkým, ktorí uzavreli záložnú zmluvu, nie je daný ani naliehavý právny záujem na
takomto určení, pretože sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov hmotnoprávneho vzťahu,
z čoho vyplýva, že účastníkmi konania (či už na strane žalobcu alebo žalovaného) o takomto návrhu
musia byť všetci účastníci právneho úkonu, prípadne ich právni nástupcovia, keďže účinky rozsúdenej
veci sa musia vzťahovať aj na nich.

7. Rozsudok okresného súdu č. k. 1C/293/2014-596 z 15.12.2017 bol konaní predchádzajúcom vydaniu
tohto rozsudku zrušený uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 9Co/58/2018-677 z 22.1.2019,
právoplatným 19.2.2019, ktorým bola vec súčasne vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Podľa názoru odvolacieho súdu, z obsahu žaloby, skutkových tvrdení v žalobe
uvedených, ako aj prezentovaných v priebehu celého konania je zrejmá podstata a dôvod, prečo bola

žaloba podaná, t.j. v žalobe je tvrdená zmena objektívnej reality v spojení s deklarovaním požiadavky,
ktorej by mal súd poskytnúť právnu ochranu. Je nepochybné, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
určenia existencie práva a od existencie tohto práva odvodeného nároku na uloženie povinností
žalovanému špecifikovaných v petite žalobného návrhu. Záložnou zmluvou nie sú definované iné práva
a im zodpovedajúce povinnosti, ako práva žalobcu ako veriteľa a povinnosti žalovaného ako záložcu.

Zo zmluvy je teda zrejmé, kto je subjektom, ktorý má pohľadávku zabezpečenú záložným právom, teda
kto má oprávnenie na uspokojenie pohľadávky z výťažku pri speňažení predmetu zálohu pre prípad,
že zálohom zabezpečená pohľadávka nebude zaplatená, kto je tým subjektom, predmet vlastníctva
ktorého slúži k zabezpečeniu pohľadávky, ktorá má byť predmetom speňaženia, ak dlh zodpovedajúci
zabezpečenej pohľadávke nebude splnený. V konaní, v ktorom sa žalobca prioritne domáhal určenia

existencie záložného práva nie sú nositeľmi práv a povinností, o ktoré v konaní ide iné osoby ako záložný
veriteľ, ktorý má pohľadávku zabezpečenú záložným právom a záložný dlžník, ktorý je vlastníkom
(majiteľom) predmetu sporného záložného práva (t.j. zálohu). Právnej sféry ďalších osôb, napr. dlžníka,
voči ktorému má záložný veriteľ pohľadávku zabezpečenú záložným právom, sa toto konanie netýka,
pretože výsledok konania (rozhodnutie súdu o tom, či tu záložné právo je alebo nie je) nemôže mať -

na rozdiel od záložného veriteľa a záložného dlžníka - na ich právne pomery žiadny vplyv, t.j. nemôže
mať žiadny dopad na vymedzenie ich práv alebo povinností súdnym rozhodnutím (Najvyšší súd Českej
republikyvrozsudkusp.zn.21Cdo/679/2001z3.4.2002).Obligačnýdlžníkvkonaní,predmetomktorého
je určenie, či tu záložné právo je alebo nie je, nie je vecne legitimovaný, nie je nositeľom práv a
povinností, o ktoré v konaní ide a teda vecne legitimovanými sú len záložný veriteľ, ktorý má pohľadávku

zabezpečenú záložným právom a záložný dlžník, ktorý je vlastníkom (majiteľom) predmetu sporného
záložného práva, t.j. zálohu (Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku sp. zn. 21Cdo/5188/2014 z
1.12.2015). Preto záver súdu prvej inštancie vyslovený v rozsudku č. k. 1C/293/2014-596 z 15.12.2017,
ktorým žalobu zamietol z dôvodu, že účastníkom konania nebol aj dlžník žalobcu, t.j. že okruh pasívne
legitimovaných osôb nebol úplný, čím nemal byť daný ani naliehavý právny záujem na požadovanom

určení, nebol správny. Súd prvej inštancie ďalej nesprávne stotožnil ním tvrdenú absenciu vecnej
pasívnej legitimácie s naliehavosťou právneho záujmu. Vecnú legitimáciu má totiž v konaní o určenie
práva ten, právnej sféry ktorého sa sporné právo týka, naliehavosť právneho záujmu na požadovanom
určení je daná vtedy, keď by bez požadovaného určenia bolo právo žalobcu neisté. V konkrétnom
prípade žalobca komplexom tvrdených skutkových okolností preukázal právny záujem na požadovanom

určení existencie záložného práva a okruh tých, ktorí by mali byť účastníkmi konania určil správne.
Ak súd prvej inštancie žalobu zamietol nepreskúmavajúc ju po stránke vecnej, zaťažil svoje konanie a
rozhodnutie vadou odôvodňujúcou zrušenie jeho rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) C.s.p. a
vrátenie veci na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 C.s.p. Pri ďalšom rozhodovaní odvolací
súd usmernil okresný súd, aby vzal zreteľ na skutočnosť, že žalobca sa žalobou domáhal rozhodnutia

o viacerých nárokoch žalobou špecifikovaných, rozhodol o celom predmete konania a v tejto súvislosti
tiež posúdil, či podaním z 10.2.2016 mienil žalobca upresniť petit žaloby alebo navrhnúť pripustenie
zmeny žaloby a ak áno, o predmetnom podaní rozhodnúť tak, aby v prípade, že žalobe v tejto časti
vyhovie, bol výrok rozsudku vykonateľný. Vo vzťahu k tej časti petitu žaloby, ktorou sa žalobca domáhalrozhodnutia, že pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné právo voči nadobúdateľom zálohu sa
mal okresný súd zaoberať zmyslom a právnym záujmom na požadovanom určení v kontexte s ostatnými
požiadavkami vyplývajúcimi z petitu žalobného návrhu.

8. V ďalšom konaní realizovanom po zrušení označeného rozsudku okresného súdu a po zákonnej
zmene zákonného sudcu na základe dodatku č. 10 k rozvrhu práce Okresného súdu Bardejov na rok
2018 z 31.8.2018, žalobca na výzvu súdu v podaní z 10.4.2019 výslovne uviedol, že úpravou petitu
tretieho výroku žaloby v podaní z 22.12.2016 a rovnako ani jeho ďalšou úpravou v podaní z 10.4.2019

nenavrhuje zmenu žaloby. K posúdeniu uvedených dvoch úprav žalobného petitu súd v prvom rade
uvádza, že v každej veci je viazaný obsahom uplatneného žalobného nároku a nie jeho formuláciou.
Tvorcovia civilného sporového poriadku považujú za možný napríklad aj taký procesný postup súdu, pri
ktorom na základe návrhu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy súd rozhodne, že žalobca je vlastníkom
veci, ak je zo žaloby dostatočne zrejmé, že žalobca sleduje, aby bol zapísaný ako vlastník vo verejnom
registri (bližšie pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,

M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 505 s.).
Súd nadväzne na to pripomína svoju ustálenú judikatúru (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Cdo/219/2007 z 30. júla 2008), že petit žaloby je povinný posudzovať čisto z hľadiska
obsahového a teda pri svojom rozhodovaní nie je do najmenších podrobností viazaný výrazovými
prostriedkami použitými v texte petitu alebo jeho doslovným znením. Vychádzajúc z uvedeného a

porovnajúc v danom prípade obsah podaní z 22.12.2016 a 10.4.2019 (a v nich uvedených návrhov
rozhodnutí, ktorých vydania sa žalobca domáha) s obsahom žaloby, ako aj jej skutkovým a právnym
zdôvodnením dospel súd k záveru, že žalobca úpravami petitu žaloby nenavrhoval ani nevykonal
jeho obsahovú zmenu, o ktorej by muselo byť rozhodnuté samostatným procesným uznesením podľa
§ 142 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), pretože ako v žalobe uvedeným petitom,

tak aj petitom navrhovaným po jeho konečnej formulačnej úprave v podaní z 10.4.2019 sa žalobca
domáhal rozhodnutia o tých istých žalobných nárokoch: za a/ nároku na určenie, že záložné právo
žalobcu zriadené zmluvou č. XXXXX/XXUXX/O/Z/XXXX o zriadení záložného práva uzatvorenou dňa
23.10.2008 medzi žalobcom, ako záložným veriteľom a žalovaným špecifikovaným totožne v žalobe aj v
predloženýchúpraváchpetituexistujeajevymáhateľné,zab/nárokunauloženiepovinnostižalovanému

strpieť predaj predmetu záložného práva z označenej zmluvy o zriadení záložného práva, za c/ nároku
na uloženie povinnosti žalobcovi z výťažku z predaja označeného predmetu záložného práva zaplatiť
pohľadávku v sume 905.044,90 Eur spolu s príslušenstvom (príslušenstvo vykonateľným spôsobom
definoval až v podaní z 10.4.2019 odstrániac tým dovtedajšiu vadu neurčitosti žaloby tak, že žiadal
priznať úrok z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 905.044,90 Eur odo dňa 10.2.2015 do

zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,- Eur) a napokon za d/ nároku na určenie, že pri
prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi zálohu. Po analýze obsahu
žalobného petitu a jeho následných formulačných úpravách preto nebolo možné dospieť k záveru, že
žalobca na základe úpravy petitu žaloby požaduje iné právo, než ktoré si uplatnil už pôvodnou žalobou,
alebo že by rozširoval už skôr uplatnené právo. Uvedenými úpravami petitu žaloby nedochádzalo ani k

podstatnej zmene rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, keďže podľa ich vyhodnotenia súdom
tieto v priebehu konania v zásade len dopĺňali právnu argumentáciu žalobcu na podporu dôvodnosti
ním uplatnených nárokov. Uvedené platí aj pokiaľ ide o v podaní z 10.4.2019 uplatnené právo na
zaplatenie príslušenstva zo sumy 905.044,90 Eur z výťažku predmetu záložného práva, keďže už v
pôvodnej žalobe si žalobca právo na príslušenstvo z tejto pohľadávky uplatňoval, avšak neurčitým

spôsobom, preto bol namieste postup súdu analogicky vychádzajúci z obsahu § 129 C.s.p., ktorým súd
žalobcu vyzval na doplnenie žalobného petitu tak, aby bol aj petit tejto časti uplatneného žalobného
nároku vykonateľný (k prihliadaniu na podmienku vykonateľnosti žalobného petitu súd prvej inštancie v
konečnom dôsledku usmernil aj odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení). Doplnením vykonaným
žalobcom podaním z 10.4.2019 došlo v tejto časti len k odstráneniu vady už pôvodne podanej žaloby

a odstráneniu formulačnej duplicity pri nároku na uloženie povinnosti strpieť výkon záložného práva. V
prípade odstránenia vád neurčitosti a nezrozumiteľnosti žalobného petitu nejde nikdy o zmenu žaloby,
súd v konaní postupuje vychádzajúc z pôvodnej žaloby a rovnako aj z jej obsahového doplnenia,
ktorým bola vada petitu žaloby odstránená. K správnosti tohto postupu súd poukazuje na obsah
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/143/2006, ktorý judikoval, že pokiaľ

procesný úkon strany konania obsahuje zjavnú nesprávnosť, ktorej odstránenie nevyžaduje značnú
procesnú aktivitu súdu, je súd povinný dať strane konania možnosť túto nesprávnosť napraviť ďalším
procesným úkonom. Opak by bol ničím neodôvodnený formalistický a svojvoľný postup, ktorý je v
rozpore s princípom materiálnej spravodlivosti vyplývajúcej z čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky a obsahuzákladného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. Neurčitosť alebo
nezrozumiteľnosť žalobného petitu totiž nemôže byť dôvodom pre zamietnutie žaloby (per analogiam
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/3/2003). K námietkam žalovaného

proti tomuto postupu súdu produkovaným v podaní z 31.5.2019 súd uvádza, že žalovanému bol daný
dostatočný časový priestor na oboznámenie sa so žalobcom prednesenými formulačnými úpravami a
doplneniami odstraňujúcimi vady uplatnených žalobných nárokov a rovnako aj adekvátna príležitosť na
označenie vlastných prostriedkov procesnej obrany, ktoré by vyvrátili dôvodnosť žalobcom uplatnených
nárokov. Súd dokonca bez skúmania dôvodov žiadosti žalovaného o predĺženie lehoty na doručenie

vyjadrenia k nim, predĺžil žalovanému lehotu na jeho vyjadrenie do 31.5.2019, aby pre rozsiahlosť
a právnu náročnosť veci nemohlo byť objektívne spochybňované nedodržanie zásad spravodlivého
procesu. Teda v žiadnom prípade nemožno dospieť k záveru, že týmto postupom súdu došlo k porušeniu
rovnosti strán v konaní. Obidve strany mali dostatočný priestor pre uplatnenie svojich prostriedkov
procesného útoku a procesnej obrany, uplatnené žalobné nároky boli dostatočne definované, určité a
zrozumiteľné a aj strany konania s nimi boli vzájomne oboznámené, čo umožnilo súdu vo veci konať

a rozhodnúť.

9. Po zrušení rozsudku č. k. 1C/293/2014-596 z 15.12.2017 vykonal tunajší súd vo veci pojednávanie
5.9.2019, na ktorom uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a pojednávanie odročil za účelom
verejného vyhlásenia rozsudku podľa § 219 ods. 2 C.s.p. na 3.10.2019. Počas celého konania súd vo

veci vykonal dokazovanie zmluvou o poskytnutí podpory formou úveru č. XXXXX/XXUXX/O/XXXX z
23.10.2008, Zmluvou o zriadení záložného práva č. XXXXX/XXUXX/O/Z/XXXX z 23.10.2008, dohodou
o splátkach uzavretou medzi žalobcom a spoločnosťou NIKONA, s.r.o. z 25.10.2010, oznámením o
výmaze záložného práva zo 16.5.2012, úplnou kópiou listu vlastníctva č. XXX vedeného pre katastrálne
územie Kružlov a listinami, na podklade ktorých boli na tomto liste vlastníctva vykonané zmeny,

podstatnými časťami spisov Okresného súdu Prešov sp. zn. 1R/3/2011 a 1R 13/2010, výpismi z
obchodného registra, výsluchom H.. Š. I. a ostatným obsahom spisu, na základe čoho súdu ustálil tieto
pre posúdenie prípadu podstatné skutkové zistenia:

10. Dňa 23.10.2008 žalobca a obchodná spoločnosť NIKONA, s.r.o. uzavreli Zmluvu č. XXXXX/XXUXX/

O/XXXX o poskytnutí podpory formou úveru, ktorou žalobca poskytol spoločnosti NIKONA, s.r.o. úver na
činnosti zamerané na dosiahnutie cieľov štátnej environmentálnej politiky v celkovej výške 1.029.011,49
Eur (pôvodne 31.000.000,- Sk) za úrokovú sadzbu 1 % ročne a to za účelom realizácie projektu - výroba
peletiek z drevnej biomasy v priemyselnom parku S.. Prvú splátku bola spoločnosť NIKONA, s.r.o.
povinná zaplatiť v sume 8.576,41 Eur (25.8373,- Sk) do 27.1.2009, a všetky ďalšie mesačné splátky v

sume 8.575,08 Eur vždy do 27. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci až do splatenia celej poskytnutej
podpory, teda do termínu 27.12.2018. V zmysle čl. V. bodov 5. a 6. bola v rovnakých termínoch
splatnosti spoločnosť NIKONA, s.r.o. povinná zaplatiť aj splatné úroky z nesplatenej časti úveru. V
zmysle čl. VI. bodu 2. tejto zmluvy, splatenie poskytnutej podpory a jej príslušenstva žalobcovi malo
byť zabezpečené zriadením záložného práva na stavby a pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom

území S., zapísané na liste vlastníctva č. XXX vedenom pre katastrálne územie S.. V zmysle čl. VI.
bodu 7. zmluvy, bol žalobca oprávnený v priebehu trvania zmluvného vzťahu požadovať od spoločnosti
NIKONA, s.r.o. doplnenie alebo rozšírenie zábezpeky poskytnutej podpory tak, aby hodnota predmetu
zálohu zodpovedala hodnote pôvodného zálohu. Uvedené ustanovenie zmluvy normovalo, že ak tak
spoločnosť NIKONA, s.r.o. neurobí v lehote do 14 dní odo dňa výzvy, žalobca bol oprávnený od zmluvy

odstúpiť a požadovať, aby spoločnosť NIKONA, s.r.o. splatila zostatok nesplatenej časti úveru aj s
príslušenstvom jednorázovo. Podľa čl. VII. bodu 2. označenej zmluvy, v prípade nezaplatenia splátky
žalobcom poskytnutej podpory vo výške a v termíne dohodnutých v zmluve alebo v prolongovanom
termíne, žalobca uplatní voči spoločnosti NIKONA, s.r.o. od prvého dňa omeškania úroky z omeškania
vo výške 2 % ročne z výšky nesplatenej splátky istiny. V zmysle čl. VII. bod 5. zmluvy, v prípade

ohrozenia návratnosti žalobcom poskytnutej podpory je žalobca oprávnený požadovať, aby dlžník
rozšíril zabezpečenie úveru a jeho príslušenstva, odstúpiť od zmluvy a požiadať spoločnosť NIKONA,
s.r.o. o zaplatenie celého zostatku nesplatenej istiny vrátane jej príslušenstva jednorázovo, uplatniť svoje
práva z titulu zriadenia záložného práva a vymáhať svoje pohľadávky súdnou cestou. V zmysle čl. IX.
bola označená zmluva uzatvorená na dobu do zaplatenia žalobcom poskytnutej podpory.

11. Toho istého dňa, t.j. 23.10.2008 žalobca, žalovaný a spoločnosť NIKONA, s.r.o. uzatvorili podľa § 261
ods. 6 Obchodného zákonníka a § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka Zmluvu o zriadení záložného
práva č. XXXXX/XXUXX/O/Z/XXXX, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva v prospechžalobcu ako záložného veriteľa na zabezpečenie istiny vo výške 31.000.0000,- Sk, úrokov, penále a
ďalších pohľadávok záložného veriteľa zo žalobcom poskytnutej podpory na základe Zmluvy č. XXXXX/
XXUXX/O/XXXX o poskytnutí podpory formou úveru z 23.10.2008 vrátane jej dodatkov. Z obsahu čl.

II bodu 2. zmluvy o zriadení záložného práva vyplýva, že záložné právo bolo zriadené v prospech
záložného veriteľa do výšky istiny, úrokov a poplatkov úveru, ako aj ďalších pohľadávok záložného
veriteľa z poskytnutých prostriedkov žalobcu. V čl. II bode 4. bola uvedená špecifikácia predmetu zálohu,
ktorý mali tvoriť stavby a pozemky nachádzajúce sa v k.ú. S.Ž., zapísané na LV č. XXX a následne
riadne špecifikované, pričom zahŕňali ako nehnuteľnosti označené vo výroku I. tohto rozsudku, tak aj

ďalšie pozemky (parcely č. XXX/X, XXX/X. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X. XXX/X, XXX, XXX/
X, XXX/X, XXX) a stavby (súp. č. XXX, XXX, XXX). Zoznam vecí tvoriacich predmet zálohu bol ďalej
doplnený aj o stavby neevidované na liste vlastníctva č. XXX, vedenom pre katastrálne územie: S., ktoré
mali byť postavené na pozemkoch zapísaných na liste vlastníctva č. XXX (sklad olejov na parc. č. XXX/
X, prístrešok medzi pílnicou a obytnou budovou na parc. č. XXX/X, sklady na parc. č. XXX, úzkokoľajová
vlečka na parc. č. XXX/X, koľaje pre sklad a prísun guľatiny do reťazového dopravníka na parc. č. XXX/

X) a o stavby postavené na parcele č. XXX/X evidovanej na katastrálnej mape vedenej pre katastrálne
územie: S. (zásobník na piliny pri kotolni a prístrešok pri kotolni) a tiež o príslušenstvo hlavných stavieb,
ako sú ploty, studne, prípojky inžinierskych sietí vodovodu, kanalizácie, rigoly, rozvody parovodov a
pilín - lávky, komunikácie a spevnené plochy, úprava potoky, elektrické rozvody a verejné osvetlenie.
V zmysle čl. III. mal byť predmet zálohu ocenený znaleckým posudkom na sumu 41.500.000,- Sk bez

DPH. V zmysle čl. IV. zmluvy o zriadení záložného práva, záložné právo k predmetu zálohu vznikne
povolením vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností, ktorá skutočnosť musí byť vyznačená v
liste vlastníctva v časti C - Ťarchy. Podľa čl. VII. Zmluvy o zriadení záložného práva 1. Záložca súhlasí
a potvrdzuje, že záložné právo sa stane vykonateľným a záložný veriteľ môže začať s jeho výkonom
ak záložca nesplní ktorúkoľvek časť zabezpečenej pohľadávky, 2. Po tom, ako sa záložné právo

stane vykonateľným a po tom, ako záložný veriteľ doručí záložcovi a dlžníkovi (ak osoba dlžníka nie je
totožná so záložcom) „Oznámenie o výkone záložného práva“, môže záložný veriteľ 2.1. predať záloh
alebo ktorúkoľvek jeho časť priamo ktorejkoľvek tretej osobe za minimálnu predajnú cenu stanovenú
súdnoznaleckým posudkom nie starším ako 3 mesiace alebo 2.2. predať záloh alebo ktorúkoľvek jeho
časť na dobrovoľnej dražbe, spôsobom podrobne upraveným v zákone č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných

dražbách v znení neskorších predpisov, pričom minimálna vyvolávacia cena bude určená na základe
aktuálneho súdno-znaleckého posudku alebo 2.4. predať záloh formou verejnej obchodnej súťaže v
zmysle ust. § 281 a nasledujúcich Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
3. Záložný veriteľ je oprávnený predať predmet zálohu niektorým z uvedených spôsobov alebo ho
prenajať a to po uplynutí 30 dňovej lehoty stanovenej v „Oznámení o začatí výkonu záložného práva“, ak

do doby predaja nedostane od záložcu správu o zaplatení zabezpečenej pohľadávky, vrátane dokladu
preukazujúceho jej úhradu. 4. Náklady výkonu záložného práva sú súčasťou pohľadávky záložného
veriteľa voči záložcovi a ich zaplatenie je zabezpečené záložným právom. 11. Záložný veriteľ môže
prevziať všetok výnos z predaja zálohu ako celku aj z predaja každej jeho časti a použiť tento výnos
(či už jedinou operáciou alebo postupne po prevzatí výnosov z predaja jednotlivých častí zálohu) na

uhradenie všetkých nákladov a výdavkov záložného veriteľa v súvislosti s výkonom záložného práva
podľa záložnej zmluvy a po uspokojení tohto nároku aj na uhradenie zostávajúcej časti zabezpečenej
pohľadávkyalebojejktorejkoľvekčastiurčenejzáložnýmveriteľom. Vkladzáložnéhoprávabolpovolený
Správou katastra Bardejov 24.10.2008 pod č. B. XXXX/XXXX.

12. Z obsahu dokazovania ďalej vyplynulo, že na liste vlastníctva č. XXX, vedenom pre katastrálne
územie S. bolo na základe pol. v. z. XX/XX (pod ktorou bol zaevidovaný vklad Zmluvy o zriadení
záložného práva - B. XXXX/XXXX) zapísané v časti C - ťarchy záložné právo žalobcu k parcelám CKN
č. XXX/X o výmere 7 281 m2 zast.pl., XXX/X o výmere 571 m2 zast.pl., XXX/X o výmere 66 m2 zast.
pl., XXX/X o výmere 479 m2 zast. pl., XXX/X o výmere 1 130 m2 záhrady, XXX/X o výmere 337 m2

zast. pl., XXX/X o výmere 145 m2 zast. pl., XXX/X o výmere 852 m2 zast. pl., XXX o výmere 801 m2
záhrady, XXX/X o výmere 221 m2 zast. pl., XXX/X o výmere 290 m2, XXX o výmere 832 m2 zast.
pl., XXX o výmere 2 569 m2 zast. pl., XXX o výmere 1 434 m2 zast.pl., XXX/X o výmere 17 346 m2
zast.pl., XXX/X o výmere 252 m2 zast. pl., XXX/X o výmere 20 m2 zast. pl., XXX/X o výmere 502 m2
zast. pl., XXX/X o výmere 175 m2 zast. pl., XXX/X o výmere 295 m2 zast. pl., XXX/X o výmere 27 m2

zast. pl., XXX/X o výmere 27 m2 zast.pl., XXX/XX o výmere 105 m2 zast. pl., XXX o výmere 224 m2
záhrada, XXX/X o výmere 1 775 m2 zast. pl., XXX/X o výmere 102 m2 zast.pl., č. XXX o výmere 820
m2 záhrada, XXX o výmere 34 m2 zast. pl., XXX/X o výmere 1 321 m2 orná pôda, XXX/X o výmere
2 547 m2 ostatná plocha, XXX o výmere 125 m2 zast. pl., XXX o výmere 105 m2 zast.pl., XXX/X ovýmere 35 m2 záhrada, XXX/X o výmere 56 m2 záhrada, XXX o výmere 249 m2 zast. pl., XXX/X o
výmere 1 686 m2 zast. pl., XXX/X o výmere 746 m2 zast. pl., XXX/X o výmere 6 994 m2 zast.pl., XXX/
X o výmere 3 155 m2 zast.pl., č. XXX/X o výmere 824 m2 zast. pl., XXX o výmere 1 944 m2 zast. pl.,

XXX o výmere 709 m2, zast. pl., XXX/X o výmere 625 m2 vod. pl., XXX o výmere 207 m2 vod.pl. a
tiež stavbám súp. č. XXX na parcele č. XXX - drevoobrábacia dielňa, súp. č. XXX na parcele č. XXX/X
- jedáleň, administratívna budova, súp. č. XXX na parcele č. XXX/X - údržbárska dielňa, sklad, súp. č.
XXX na parcele č. XXX/X - sociálna budova, súp. č. XXX na parcele č. XXX - výrobná hala, paletovacia
linka, súp. č. XXX na parcele č. XXX/X - parovňa, súp. č. XXX na parcele č. XXX - sociálna budova,

pílnica, súp. č. XXX na parcele č. XXX/X - kotolňa, súp.č. XXX na parcele č. XXX/X - garáž, vrátnica, súp.
č. XXX na parcele č. XXX/X - budova, súp. č. XXX na parcele č. XXX - sklady, súp. č. XXX na parcele
č. XXX/X - príručný sklad, súp. č. XXX na parcele č. XXX/XX - trafostanica, súp. č. XXX na parcele č.
XXX/X - čerpacia stanica, súp. č. XXX na parcele č. XXX/X - prístrešok pri sklade. Na označenom liste
vlastníctva č. XXX vedenom pre k.ú. S. bola v časti C vyššie uvedená ťarcha (záložné právo v prospech
žalobcu) vymazané pod položkou v.z. XX/XX na základe žiadosti žalovaného o výmaz záložného práva

a k nemu pripojeného uznesenia Okresného súdu Prešov č.k. 1R/13/2010-220 z 25.7.2011, o čom bol
žalobca upovedomený oznámením o výmaze záložného práva z listu vlastníctva zo 16.5.2012, podľa
ktorého malo záložné právo v prospech žalobcu zaniknúť s poukazom na § 155 zákona o konkurze a
reštrukturalizácii následkom ukončenia reštrukturalizácie žalovaného. Z úplného listu vlastníctva č. XXX
bolo tiež zistené, že na základe položky v. z. XX/XX boli z označeného listu vlastníctva odpísané parcely

CKN č. XXX/X o výmere 7 281 m2 zast. pl., XXX/X o výmere 571 m2 zast.pl., XXX/X o výmere 66 m2
zast. pl., XXX/X o výmere 479 m2 zast. pl., XXX/X o výmere 1 130 m2 záhrady, XXX/X o výmere 337
m2 zast. pl., XXX/X o výmere 145 m2 zast. pl., XXX/X o výmere 852 m2 zast. pl., XXX o výmere 801
m2 záhrady, XXX/X o výmere 221 m2 zast. pl., XXX/X o výmere 290 m2 a XXX o výmere 709 m2 zast.
pl., ako aj stavby súp. č. XXX na parcele č. XXX/X - kotolňa, súp. č. XXX na parcele č. XXX/X - garáž,

vrátnica a súp. č. XXX na parcele č. XXX/X - čerpacia stanica. Dňa 19.1.2015 bola pod položkou v.
z. X/XX na označenom liste vlastníctva zapísaná poznámka o tomto súdnom konaní. V tejto súvislosti
bolo tiež zistené, že dňa 3.3.2015 bol Okresnému úradu Bardejov, katastrálny odbor doručený protest
prokurátora č. k. Pd 7/15/7701-8 z 24.2.2015 voči opatreniu bývalej Správy katastra Bardejov zapísanej
pod G. XXX/XXXX vo veci výmazu záložného práva žalobcu z označeného listu vlastníctva, pričom

rozhodnutím č.k.: R.-O.-S.-T. X/XXXX-G. z 30.3.2015 bolo konanie o tomto proteste prerušené podľa
§ 29 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov z dôvodu začatia
konania o predbežnej otázke, ktorou je rozhodnutie o určení existencie a vymáhateľnosti záložného
práva žalobcu v tomto konaní.

13. Z dohody o splátkach uzavretých medzi žalobcom a spoločnosťou NIKONA, s.r.o. z 25.10.2010 bolo
ďalej zistené, že za obdobie marec 2010 až október 2010 bola spoločnosť NIKONA, s.r.o. v omeškaní s
pravidelnými splátkami, pričom zmluvné strany Zmluvy č. XXXXX/XXUXX/O/XXXX o poskytnutí podpory
formouúverusadohodlinasplácaníaspôsobesplácaniatohtodlhuvyčíslenéhonasumu64.686,51Eur.

14. Z výpisov z obchodného registra bolo zistené, že spoločnosť NIKONA, s.r.o., Ťačevská 1639/38A,
Bardejov, IČO: 36 481 289, ktorá od 29.10.2013 vystupovala pod zmeneným obchodným menom
MOTIWAR GROP s.r.o., s posledným sídlom Panenská 8, 811 03 Bratislava zanikla bez likvidácie
zlúčením s inými obchodnými spoločnosťami na základe zmluvy o zlúčení z 30.3.2015 spísanej vo forme
notárskej zápisnice č. N 145/2015, Nz 10603/2015, NCRls 10867/2015 a jej právnym nástupcom sa

stala obchodná spoločnosť Remeda s.r.o., Magurská 37, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 44 586 647 (ďalej
len spoločnosť Remeda s.r.o.)

15. Ďalej bolo zistené, že na návrh žalovaného bolo uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn.
1R/13/2010 z 11.1.2011, publikovaným 18.1.2011 začaté reštrukturalizačné konanie voči žalovanému

podnikajúcemu pod obchodným menom Q. W.-U. W. Q. V. S. XX, XXX XX O., H.: XX XXX
XXX. Uznesením č. k. 1R/13/2010-53 z 20.1.2011 bola povolená reštrukturalizácia žalovaného, za
správcu ustanovený H.. Š. I., pričom veritelia žalovaného boli vyzvaní v lehote 30 dní od povolenia
reštrukturalizácie prihlásiť svoje pohľadávky a súčasne bol uznesením určený rozsah právnych úkonov
žalovaného, ktoré počas reštrukturalizácie podliehajú súhlasu správcu. Z reštrukturalizačného plánu

žalovaného bolo zistené, že svoje pohľadávky prihlásilo spolu 8 veriteľov v celkovej sume 1.575.457,16
Eur, pričom medzi stranami nebolo sporné, že žalobca v tomto reštrukturalizačnom konaní žiadnu
pohľadávku voči žalovanému neprihlásil. Zabezpečovacie právo si prihlásila len obchodná spoločnosť
Tatrabankaa.s.shodnotouzabezpečenia1.212.950,-Euraprihlásenouvýškoupohľadávky164.784,16Eur, pričom na základe plánu mala získať plnenie do 100 % výšky svojej prihlásenej pohľadávky, teda
výška tejto prihlásenej pohľadávky sa nemenila. Nezabezpečení veritelia mali získať plnenie do výšky
10 % svojej prihlásenej pohľadávky. Tento reštrukturalizačný plán bol schválený schvaľovacou schôdzou

konanou 1.7.2011 a potvrdený uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 1R/13/2010-220 z 25.7.2011
publikovaným v obchodnom vestníku 29.7.2011, ktorým bola zároveň ukončená reštrukturalizácia
žalovaného.

16. Z obsahu pripojeného spisu vo veci reštrukturalizácie spoločnosti NIKONA, s.r.o. bolo zistené, že

Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. 1R/3/2011 z 8.4.2011 začal reštrukturalizačné konanie na návrh
spoločnosti ALDA TRADE, s.r.o. Kláštorská 20, 085 01 Bardejov, IČO: 36 490 016. Uznesením č.k.
1R/3/2011-126 z 27.4.2011 bola reštrukturalizácia spoločnosti NIKONA, s.r.o. povolená, za správcu
ustanovený H.. Š. I., pričom veritelia spoločnosti NIKONA, s.r.o. boli vyzvaní v lehote 30 dní od
povolenia reštrukturalizácie prihlásiť svoje pohľadávky a súčasne bol uznesením určený rozsah
právnych úkonov spoločnosti NIKONA, s.r.o., ktoré počas reštrukturalizácie mali podliehať súhlasu

správcu. Do reštrukturalizácie spoločnosti NIKONA s.r.o. si žalobca prihlásil svoju pohľadávku v sume
146.020,90 Eur predstavujúcu nesplatenú podporu formou úveru s úrokmi v sume 10.797,83 Eur a
úrokmi z omeškania v sume 694,82 Eur, teda spolu 157.513,55 Eur. Prihláška tejto pohľadávky (č.l.
324 spisu) bola doručená reštrukturalizačnému správcovi 6.6.2011, žalobca vyhlásil, že pohľadávku
eviduje v účtovníctve 3.6.2011. Ďalej si žalobca do reštrukturalizačného konania spoločnosti NIKONA,

s.r.o. prihlásil pohľadávku predstavujúcu nedoplatok podpory formou úveru v sume 759.024,- Eur.
Obe pohľadávky boli prihlásené ako zabezpečené a to na základe zmluvy o zriadení záložného
práva č. XXXXX/XXUXX/O/Z/XXXX. Reštrukturalizačný plán na s. 32 obsahuje záver, že prihlásené
zabezpečovacie právo žalobcu na majetok tretej osoby zaniklo v zmysle § 155 ods. 2 zákona o
konkurze a reštrukturalizácii, ako právo veriteľa, ktorý si riadne a včas neprihlásil svoje pohľadávky v

reštrukturalizačnom konaní žalovaného, ktorého reštrukturalizačný plán potvrdil Okresný súd Prešov
uznesením z 29.7.2011 (správne má byť 25.7.2011 - poznámka súdu). Podľa tohto plánu, postavenie
žalobcumalozotrvaťakopostaveniezabezpečenéhoveriteľa,alehodnotajehozabezpečenéhomajetku
mala byť nula a so svojou pohľadávkou nekrytou hodnotou zabezpečeného majetku mal žalobca prejsť k
nezabezpečeným veriteľom. Zo záväznej časti tohto reštrukturalizačného plánu ďalej vyplýva, že všetci

veritelia na základe neho, mali získať uspokojenie svojich pohľadávok v rozsahu 10 %, a vzdať sa
časti svojich pohľadávok v rozsahu 90 %. Žalobcovi mala spoločnosť NIKONA s.r.o. splatiť uvedených
10 % pôvodného záväzku v 120-tich mesačných splátkach po 763,78 Eura splatnými k poslednému
dňu kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom jún 2012 až do splatenia nového záväzku dlžníka.
Reštrukturalizačný plán spoločnosti NIKONA s.r.o. v bode 2.4.3 jeho záväznej časti obsahoval na s. 35

ustanovenie, podľa ktorého „účastníci plánu vzhľadom na skutočnosť, že veritelia dlžníka sú uspokojení
do výšky 100 % buď peňažným plnením, alebo vzdaním sa nároku prijímajú bez výhrad skutočnosť,
že práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom
dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z
majetku tretích osôb dňom potvrdenia tohto plánu súdom zanikajú“. Žiada sa poznamenať, že rovnaké

ustanovenie obsahoval aj reštrukturalizačný plán žalovaného. Uznesením Okresného súdu Prešov
č.k. 1R/3/2011-239 z 10.10.2011, publikovaným v Obchodnom vestníku 18.10.2011 bol potvrdený
reštrukturalizačný plán spoločnosti NIKONA, s.r.o., ktorý bol schválený na schôdzi veriteľov konanej
16.9.2011 a súčasne ním bola ukončená reštrukturalizácia spoločnosti NIKONA, s.r.o.

17. Z výzvy na plnenie reštrukturalizačného plánu č. XXXX/XXXX z 9.10.2012 (č.l. 42 spisu) vyplýva, že
žalobca vyzval spoločnosť NIKONA, s.r.o. na okamžité plnenie reštrukturalizačného plánu potvrdeného
uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 1R/3/2011-239 z 10.10.2011 s poukazom na to, že síce na
základe výzvy č. XXXX/XXXX z 23.8.2012 bola uvedenou spoločnosťou uhradená čiastka 1.527,60 Eur
predstavujúca splátky v zmysle reštrukturalizačného plánu za mesiace jún a júl 2012, ktoré boli na účet

žalobcu pripísané 3.9.2012, avšak k dátumu vyhotovenia výzvy mala byť spoločnosť NIKONA, s.r.o.
opäť viac ako mesiac v omeškaní s ďalšími splátkami vyplývajúcimi z reštrukturalizačného plánu. Vo
výzvežalobcaupozornilspoločnosťNIKONA,s.r.o.vzmysle§159zákonaokonkurzeareštrukturalizácii
o tom, že ak ani do 30 dní od doručenia výzvy nesplní riadne a včas voči žalobcovi ako účastníkovi
reštrukturalizačného plánu pohľadávku alebo iný záväzok vyplývajúci mu z plánu, plán sa stane voči

účastníkovi plánu vo vzťahu k dotknutej pohľadávke neúčinným. Rovnako ho poučil o následkoch
vyplývajúcich z § 161 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a napokon upozornil spoločnosť NIKONA,
s.r.o., že v prípade ak nedôjde do 30 dní od doručenia tejto výzvy k riadnemu a úplnému splneniu
sumy 1.527,5626 Eur, predstavujúcou splátku za mesiac august a september 2012, bude môcť žalobcapristúpiť k exekučnému vymáhaniu celej dlžnej sumy vo výške 916.537,55 Eur spolu s úrokom z
omeškania. Uvedená výzva bola spoločnosti NIKONA, s.r.o. doručená 12.10.2012, lehota 30 dní na
plnenie reštrukturalizačného plánu tak uplynula v pondelok 12.11.2012.

18. Vo veci sa ukázalo v priebehu konania nesporným, že spoločnosť NIKONA, s.r.o. uvedenú sumu
v lehote do 12.11.2012 nezaplatila. Z vlastnej činnosti je tunajšiemu súdu známe, že 12.8.2013 podal
žalobca návrh na vykonanie exekúcie voči spoločnosti NIKONA, s.r.o. o vymoženie sumy 905.044,90
Eur s príslušenstvom, tunajší súd vydal 11.11.2014 poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXXXXXXXX,

voči ktorému spoločnosť NIKONA, s.r.o. pod zmeneným obchodným názvom MOTIWAR GROUP s.r.o.
vzniesol námietky a to podaním z 12.12.2014, v rámci ktorých preukazoval aj to, že 13.1.2014 uhradil
sumu12.984,60Eura28.11.2014sumu9.165,36Eur,kčomusažalobcavyjadrilpodanímz19.1.2015,v
ktoromnamietal,žeuvedenéplatbybolizapočítanédoúrokovzúverusplatnýchk14.1.2014spoukazom
na § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka.

K posúdeniu námietky miestnej nepríslušnosti súdu.

19. Podľa § 470 ods. 4 C.s.p. konania začaté do 30.06.2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne
príslušnom súde dokončí súd, na ktorom konanie začalo.

20. Podľa § 105 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Z. z. (ďalej len „O.s.p.“) v znení
účinnom v čase začatia konania, súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa § 88 . Ak však navrhovateľ vystupuje v
rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ alebo ak miestnu príslušnosť namieta odporca, súd

skúma miestnu príslušnosť aj podľa § 84 až 87 . Súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať o
veci samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý
účastníkovi patrí.

21. Podľa § 105 ods. 4 O.s.p. právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú
zachované.

22. Podľa § 105 ods. 5 O.s.p., sa ustanovenia odsekov 1 až 4 použijú rovnako, ak miestna príslušnosť
súdu je určená podľa osobitného predpisu a miestne príslušný je súd rovnakého stupňa.

23. Súd aj po zrušení rozsudku č. k. 1C/293/2014-596 z 15.12.2017 zotrváva na názore, že vecná
nepríslušnosť tak, ako to aj žalovaný vo svojom podaní tvrdil, sa týka príslušnosti súdu v rámci inštancie,
teda v smere vertikálnom, a teda je odpoveďou na otázku, ktorý súd vo vzťahu okresného a krajského
súdu, je príslušný pre rozhodnutie o určitej veci. Okresný súd Prešov je súdom okresným, preto aj

bez osobitného zodpovedania otázky, či prejednávaný spor je sporom vyvolaným reštrukturalizáciou
žalovaného alebo nie, ako príslušným na prejednanie sporu do úvahy prichádza len Okresný súd Prešov
alebo Okresný súd Bardejov, teda spor o príslušnosť sa môže týkať len miestnej príslušnosti.

24. Nakoľko súd vo veci vykonával dokazovanie, teda začal konať vo veci samej, môže neskôr miestnu

príslušnosťskúmaťlennanámietkužalovanéhoatolenvprípade,akbolavznesenánajneskôrpriprvom
úkone, ktorý mu patril. Prvým úkonom, ktorý žalovanému patril bolo podanie vo veci samej - vyjadrenie k
žalobe súdu doručené dňa 20.3.2015. Pretože námietku miestnej nepríslušnosti podal žalovaný neskôr
než pri prvom svojom úkone, došlo k založeniu miestnej príslušnosti Okresného súdu Bardejov aj v
prípade, ak by skutočne išlo o spor vyvolaný reštrukturalizačným konaním a miestna príslušnosť by

inak patrila Okresnému súdu Prešov. Túto námietku žalovaného je preto nutné považovať za právne
irelevantnú.

K posúdeniu existencie naliehavého právneho záujmu žalobou uplatnených určovacích nárokov a

podmienkach subjektívnej záväznosti rozsudku.

25. Podľa § 80 písm. c) O.s.p. účinného do 30.6.2016, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby
sarozhodloourčení,čituprávnyvzťahaleboprávojealebonieje,akjenatomnaliehavýprávnyzáujem.26. Podľa § 137 písm. c) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

27. V danom prípade žalobca žiadal určovacím výrokom deklarovať, že záložné právo žalobcu zriadené
zmluvou č. XXXXX/XXUXX/O/Z/XXXX o zriadení záložného práva uzatvorenou dňa 23.10.2008 medzi
žalobcom, ako záložným veriteľom a žalovaným existuje a je vymáhateľné, a tiež že pri prevode alebo

prechode zálohu pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi zálohu, čo zodpovedná žalobnému návrhu
podľa § 80 písm. c) O.s.p., resp. § 137 písm. c) C.s.p.

28. Prvou (procesnou) podmienkou pri uvedených žalobných nárokoch je preukázanie naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení. Druhým predpokladom úspešnosti žaloby je, že účastníci
konania majú vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva a je

samozrejmým predpokladom úspešnosti žaloby na určenie. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či
tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je má predovšetkým ten, kto je účastník právneho vzťahu
alebo práva, o ktoré v konaní ide. Aktívnu vecnú legitimáciu má ten subjekt konania, ktorý je nositeľom
tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia, o ktoré v konaní ide, prípadne ktoré môžu byť rozhodnutím
priamo dotknuté (a na ktorých má právny záujem). Pasívnu vecnú legitimáciu má subjekt konania, ktorý

je nositeľom tomu zodpovedajúcej hmotnoprávnej povinnosti, alebo ktorého práva majú byť dotknuté.
Obidve podmienky treba rozlišovať, aj keď spolu úzko súvisia a vecnú legitimáciu i naliehavý právny
záujem treba posudzovať podľa požadovaného petitu.

29. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení práva je daný vtedy, ak jeho záujem na požadovanom

určení je právom aprobovaný a dotýka sa jeho právneho (hmotnoprávneho) postavenia, pričom tento
záujem musí byť podľa požiadavky zákona zároveň kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Naliehavý právny
záujem pritom môže byť iba na takom určení, ktoré je právne významné, určité, vykonateľné, a
vytvárajúcepevnýzákladprávnehovzťahu,resp.spôsobilériešiťprávnevzťahymedziúčastníkmivčase
vyhláseniarozsudku,azároveňodstráneniestavuohrozenia,resp.neistotyniejemožnédosiahnuťiným

vhodným spôsobom, a teda je pre navrhovateľa právne naliehavo potrebné. Účelom tejto podmienky je
totiž zabrániť rozmnožovaniu zbytočných sporov (ktorých spornosť možno odstrániť či napraviť inak),
alebo sporov bez praktického (konečného) významu pre ich účastníkov. V sporovom konaní, ktoré je
ovládané dispozičnou zásadou súčasne platí, že súd je viazaný žalobou. Pri určovacích žalobách to pre
navrhovateľa znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva vecná legitimácia

účastníkovvčaserozhodovaniasúdu(hmotnéprávo,ktoréhoochranysadomáha),asúčasneexistenciu
naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. Ak je totiž žaloba pre nedostatok naliehavého
právneho záujmu procesne neprípustná, je vylúčené ďalej sa zaoberať žalobou vo veci samej (mutatis
mutandis rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 26/07, 2Cdo 231/07, 1Cdo 91/2006). Ak sa má
určovacou žalobou, resp. určovacím výrokom súdu dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom

zapísaným v katastri nehnuteľností (čo bolo prezentované aj vo vzťahu k nároku na určenie existencie a
vymáhateľnosti záložného právo žalobcu zriadeného zmluvou č. XXXXX/XXUXX/O/Z/XXXX o zriadení
záložného práva uzatvorenou dňa 23.10.2008), je naliehavý právny záujem na požadovanom určení
vlastníckeho práva (a obdobne aj iného vecného práva) vždy daný (napríklad ZSP 48/2004).

30. Krajský súd v Prešove v uznesení č.k. 9Co/58/2018-677 z 22.1.2019 formuloval záver, že v danom
prípade žalobca komplexom tvrdených skutkových okolností preukázal právny záujem na požadovanom
určení existencie záložného práva a že okruh tých, ktorí by mali byť účastníkmi konania bol určený
správne. Súd riadiac sa týmto právnym názorom v zhode s ním dopĺňa, že existencia procesnej
podmienky určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., resp. § 137 písm. c) C.s.p. t.j. naliehavého

právneho záujmu je závislá od posúdenia toho, či navrhované určenie je právne významné a súčasne aj
spôsobilé vytvoriť pevný základ právneho vzťahu, vyriešiť právne vzťahy medzi účastníkmi a odstrániť
stav ohrozenia práva, resp. neistotu v právnom vzťahu medzi stranami. V konaní sa ukázalo nesporné,
že na liste vlastníctva č. XXX, vedenom pre k.ú. S. je v súčasnosti zapísaná len poznámka o tomto
súdnom konaní, nie však záložné právo, určenia existencie ktorého sa žalobca žalobou domáha.

Naliehavý právny záujem na určení, či sporné záložné právo existuje je teda daný potrebou dosiahnutia
zhody medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, pretože po skončení
tohto konania dôjde k výmazu poznámky o začatom súdnom konaní a pre dosiahnutie stavu právnej
istoty je zápis záložného práva v prípade vyhoveniu žalobe potrebný - už len preto, že pre samotnýjeho vznik normuje § 151e Občianskeho zákonníka zápis zriadeného záložného práva do katastra
nehnuteľností. Rozsudok o určení, že záložné právo žalobcu k nehnuteľnostiam žalovaného tu je
alebo nie je by bol podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Rozhodnutie o

určení jeho existencie je tiež potrebné z dôvodu záujmu na vyriešení predbežnej otázky v prerušenom
konaní o proteste prokurátora č. k. Pd 7/15/7701-8 z 24.2.2015 vedenom pred Okresným úradom
Bardejov, katastrálny odbor rozhodnutím č.k.: R.-O.-S.-T. X/XXXX-G. z 30.3.2015. Nenáležitá je obrana
žalovaného o vylúčení naliehavého právneho záujmu na určení existencie záložného práva z dôvodu
nevyužitia prípadného prostriedku nápravy voči správou katastra realizovanému záznamu prostriedkami

správneho súdnictva. Žiaden právny predpis totiž neodníma súdu právomoc rozhodovať o existencii
sporného práva súkromného charakteru medzi sporovými stranami v prípade, ak konaním správneho
orgánu pri realizácii zákonom zverenej kompetencie zápisov do osobitným zákonom ustanoveného
registra dôjde k nesprávnej aplikácii právnych predpisov s následkom výmazu sporného práva. Ohľadne
prvého zo žalobných nárokov na určenie existencie záložného práva bol teda naliehavý právny záujem
na požadovanom určení preukázaný.

31. Uvedené však neplatí pre žalobcom uplatnený nárok na určenie vymáhateľnosti záložného práva,
pretože tento jeho stav sa do katastra nehnuteľností nezapisuje. Žalobca okrem uvedeného určenia
žalobou požaduje aj uloženie povinností strpieť predaj predmetu záložného práva ako aj zaplatiť
splatnú peňažnú pohľadávku dlžníka z výťažku predaja predmetu záložného práva, pričom tento

spôsob uplatnenia práva žalobcom je nepochybne vhodnejším spôsobom nápravy žalobcom tvrdeného
porušenia práva a má prednosť pred určením jeho vymáhateľnosti. Preto je dôvodný záver, že na
samostatnom deklarovaní (určení) vymáhateľnosti sporného záložného práva popri súbežne žiadanom
uložení povinností žalovanému plynúcich z neho, za situácie v ktorej prípadné vyhovenie uplatnených
žalobných nárokom na plnenie je závislé na vyriešení predbežnej otázky o vymáhateľnosti sporného

záložného práva, nie je daný naliehavý právny záujem. V tejto časti tak bolo potrebné žalobu zamietnuť.

32. Podľa § 159a Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania žaloby, výrok právoplatného
rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti, o neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo
s nehnuteľnosťou, prípadne o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre

účastníkov zmluvy, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti a
ktorý bol podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní.

33. Podľa § 228 ods. 2 Civilného sporového poriadku výrok právoplatného rozsudku o určení vecného
práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre

osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v
čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.

34. Podľa § 151h ods. 1 Civilného sporového poriadku, pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí
záložné právo voči nadobúdateľovi zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje, že záložca

môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom alebo ak tento zákon alebo
osobitný zákon neustanovuje inak.

35.Sohľadomnazápispoznámkyoprebiehajúcomsúdnomkonanínalistevlastníctvač.XXX,vedenom
pre k.ú. S. a vychádzajúc z § 159a Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania žaloby ako

aj § 228 ods. 2 Civilného sporového poriadku platného v čase vydania tohto rozsudku súd konštatuje,
že v danom prípade sú preukázané podmienky rozšírenia subjektívnej záväznosti tohto rozsudku na
prípadného nadobúdateľa zálohu v prípade tých nadobúdateľov zálohu, ktorým by boli prevedené
predmety tvoriace záloh v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o tomto súdnom
konaní. Ďalej je potrebné poukázať na to, že v priebehu konania ani jedna zo sporových strán netvrdila,

že by bolo v danom prípade pôsobenie zriadeného záložného práva na nadobúdateľa zálohu vylúčené.
V tomto smere neboli ani z jednej strany konania naznačené (ani preukazované) akékoľvek skutočnosti
svedčiace o opaku. Vylúčenie pôsobenia záložného práva na nadobúdateľa zálohu je v zmysle obsahu
§ 151h Občianskeho zákonníka výnimkou, ktorá môže byť založená len zmluvou o zriadení záložného
práva. V danom prípade čl. VI. bod 7. zmluvy o zriadení záložného práva uvedenú výnimku vylučuje.

Záver o preukázaní naliehavého právneho záujmu žalobcu na žalobou požadovanom určení vyplývajúci
z uznesenia Krajského súdu v Prešove č. k. 9Co/58/2018-677 z 22.1.2019 nemožno vzťahovať aj na
tento ďalší žalobný nárok, keďže odvolací súd vo vzťahu k tejto časti petitu uložil prvoinštančnému
súdu zaoberať sa v ďalšom konaní zmyslom a právnym záujmom na požadovanom určení v kontextes ostatnými požiadavkami vyplývajúcimi z petitu žalobného návrhu. Súd nevidí racionálny dôvod pre
pozitívne rozhodnutie súdu o tomto nároku, keďže limity subjektívnej záväznosti rozsudku bránia
jeho záväznosti voči tretím osobám (a teda aj voči akémukoľvek nadobúdateľovi zálohu, ktorý nebol

zúčastnený tohto konania), pokiaľ k jeho nadobudnutiu dôjde po právoplatnom skončení tohto konania
(okrem výnimky vyplývajúcej z obsahu § 228 ods. 2 C.s.p. - kedy by bol záväzný pre osobu, ktorej sa týka
návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri
nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní). Keďže žiadna z tretích osôb okrem záložcu
a záložného veriteľa nie sú zúčastnené konania na niektorej z procesných strán, je vylúčené, aby na

takomtourčenímoholbyťdanýkonkrétnynaliehavýprávnyzáujem.Ztohtodôvodubolopotrebnéžalobu
v časti o určenie, že zriadené záložné právo pôsobí na nadobúdateľa zálohu zamietnuť, na čo dopadá
výrokovej veta V. rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

K posúdeniu vzniku sporného záložného práva.

36. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 24.10.2008, záložné právo slúži na
zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo
domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka
nie je riadne a včas splnená.

37. Podľa § 151b ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 24.10.2008, záložné právo sa
zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu
alebosprávnehoorgánu,alebozákonom.Zmluvaozriadenízáložnéhoprávanahnuteľnúvecsanemusí
uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o

zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.

38. Podľa § 151d ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 24.10.2008, záloh môže byť vec,
právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje
inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku,

aleboináhromadnávec.Záložnéprávosavzťahujenazáloh,jehosúčasti,plodyaúžitkyapríslušenstvo,
ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje alebo zákon neustanovuje inak.

39. Podľa § 151e ods. 1, 2 a 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 24.10.2008, na vznik
záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej len

„register záložných práv“) zriadenom podľa osobitného zákona, ak tento zákon alebo osobitný zákon
neustanovuje inak. Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom
v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Záložné právo, ktoré sa zapisuje do
katastra nehnuteľností podľa odseku 2 alebo ktoré vzniká registráciou v osobitnom registri podľa odseku
3 (ďalej len „registrácia v osobitnom registri“), nepodlieha registrácii v registri záložných práv podľa tohto

zákona.

40. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení účinnom k 24.10.2008 kataster nehnuteľností
(ďalej len „kataster“) je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o

právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, práve
zodpovedajúcom vecnému bremenu a o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, a o iných
právach a povinnostiach z vecného bremena, ak boli zriadené ako vecné práva k nehnuteľnostiam,
ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku
vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať

najmenej päť rokov (ďalej len „právo k nehnuteľnosti“).

41. Podľa § 6 ods. 1 písm. c) katastrálneho zákona v znení účinnom k 24.10.2008, v katastri sa evidujú
stavby spojené so zemou pevným základom, ktoré
1. sú označené súpisným číslom,

2. nie sú označené súpisným číslom,
3. sú rozostavanými stavbami v súvislosti so vznikom, zmenou alebo zánikom práva k nim,
4. sú podzemnými stavbami, a to v miestach ich prienikov so zemským povrchom,5. sú nadzemnými stavbami, a to prienikom ich vonkajšieho obvodu so zemským povrchom alebo
priemetom ich vonkajšieho obvodu na zemský povrch;

42. Podľa § 28 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona v znení účinnom k 24.10.2008, práva k nehnuteľnostiam
zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.
Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra,
ak tento zákon neustanovuje inak.

43. Podľa § 41 ods. 1 a 3 katastrálneho zákona v znení účinnom k 24.10.2008, práva k nehnuteľnostiam
sa vpisujú do listu vlastníctva a do súboru popisných informácií katastra; tým sa stávajú hodnovernými,
prípadne aj záväznými údajmi katastra. Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia správy katastra o jeho povolení.

44. Záložné právo je právom slúžiacim k zabezpečeniu pohľadávky veriteľa pre prípad, že pohľadávka

veriteľa nebude včas alebo v dohodnutom rozsahu splnená. Veriteľ má v takomto prípade právo
dosiahnuť uspokojenie pohľadávky z výnosu predmetu zálohu, ktorý sa dosiahne jeho speňažením.
Záložca, majetok ktorého k zabezpečeniu slúži, môže, ale nemusí byť totožný so subjektom, ktorý
je obligačným dlžníkom zo záväzkového vzťahu, pohľadávka z ktorého je zálohom zabezpečená.
Záložné právo je právom vecným (i keď k cudzej veci), rovnako ako vlastnícke právo a jeho špecifikum

spočíva v tom, že na jeho vznik sa vyžaduje najskôr jeho zriadenie (pri zmluvnom záložnom práve
zmluvou o zriadení záložného práva) a následne jeho registrácia v registroch určených § 151e
Občianskeho zákonníka. Registrácia záložného práva k nehnuteľnostiam sa realizuje zápisom do
katastra nehnuteľností, tento zápis na podklade zmluvou zriadeného záložného práva má konštitutívne
účinky, teda až zápisom záložného práva dôjde ku jeho vzniku. Určenie existencie záložného práva teda

prichádza do úvahy až potom, ako bude nepochybný záver o skutočnom vzniku sporného záložného
práva.

45. V konkrétnom prípade zmluvou o poskytnutí podpory z 23.10.2008 žalobca ako veriteľ poskytol
spoločnosti NIKONA, s.r.o. ako dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške a na účel v zmluve definovaný.

Pohľadávka žalobcu z predmetnej zmluvy bola zabezpečená záložným právom na majetok žalovaného
ako záložcu, vzniknutým na základe zmluvy č. XXXXX/XXUXX/O/Z/XXXX o zriadení záložného práva
taktiež z 23.10.2008, vklad ktorej bol povolený vtedajšou Správou katastra Bardejov dňa 24.10.2008
pod č. B.. V čl. II. bodoch 1. až 3. uvedenej zmluvy bola definovaná pohľadávka zabezpečená zriadeným
záložným právom a v 4. bode špecifikácia predmetu zálohu. Keďže pri všetkých veciach tvoriacich záloh

malo ísť o nehnuteľnosti, do čl. IV. bodu 1. bola prenesená aj podmienka zápisu záložného práva na
príslušný list vlastníctva v jeho časti C, kde sa zapisujú ťarchy (teda aj záložné práva) k nehnuteľnostiam
zapísaným v časti A listu vlastníctva. Preskúmaním zápisov z úplného listu vlastníctva č. XXX vedeného
pre k.ú. S. bolo nepochybne zistené, že k všetkým nehnuteľnostiam, ktoré sú špecifikované vo výrokovej
vete I tohto rozsudku (a ich označenie súhlasí so špecifikáciou obsiahnutou v zmluve č. XXXXX/XXUXX/

O/Z/XXXX o zriadení záložného práva), bolo záložné právo do katastra nehnuteľností v prospech
žalobcu zapísané v časti C - Ťarchy. Boli tak splnené obidve podmienky vyžadované citovanými
ustanovenia Občianskeho zákonníka pre vznik záložného práva k týmto nehnuteľnostiam, t.j. ako platné
zriadenie záložného práva zmluvou uzavretou medzi záložným veriteľom a vlastníkom predmetu zálohu
ako záložcom, tak aj ich zápis v katastri nehnuteľností podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Týmto zápisom vzniklo záložné právo ako k hlavným predmetom záložného práva, ktorých špecifikácia
vyplývapriamozobsahuzápisunaoznačenomlistevlastníctva,takajkuvšetkýmichsúčastiam,plodom,
úžitkom a príslušenstvu (§ 151d ods. 2 Občianskeho zákonníka). Pre jeho definovanie preto postačuje
nezameniteľná špecifikácia hlavných vecí tvoriacich záloh, ktorá vyplýva z výroku tohto rozsudku, keďže
spolu s týmito vecami sa záložné právo vzťahuje aj na celé ich príslušenstvo, teda aj príslušenstvo

hlavných stavieb označené v zmluve č. XXXXX/XXUXX/O/Z/XXXX o zriadení záložného práva. Súd tak
považuje v tejto časti prvú podmienku pre záver o dôvodnosti žalobného nároku na určenie existencie
a vymáhateľnosti v žalobe špecifikovaného záložného práva za splnenú.

46. K záveru o vzniku záložného práva po jeho zriadení zmluvou č. XXXXX/XXUXX/O/Z/XXXX z

23.10.2008 však nemožno dospieť vo vzťahu k stavbám neevidovaným na liste vlastníctva č. XXX,
vedenom pre katastrálne územie S., stojacich podľa tvrdení žalobcu na pozemkoch zapísaných na tomto
liste vlastníctva, ktorými mali byť sklad olejov na parc. č. XXX/X, prístrešok medzi pílnicou a obytnou
budovou na parc. č. XXX/X, sklady na parc. č. XXX, úzkokoľajová vlečka na parc. č. XXX/X, koľaje presklad a prísun guľatiny do reťazového dopravníka na parc. č. XXX/X, ako aj stavbám postaveným na
parcele č. XXX/X evidovanej na katastrálnej mape vedenej pre katastrálne územie: S., ktorými mali byť
zásobník na piliny pri kotolni a prístrešok pri kotolni a to pre absenciu zápisu zriadenia tohto záložného

práva v katastri nehnuteľností. Kataster nehnuteľností je osobitným registrom záložných práv v zmysle
§ 151e ods. 4 Občianskeho zákonníka pre všetky nehnuteľnosti, preto zapisovanie záložného práva
k nehnuteľnostiam nezapísaným v katastri nehnuteľností napríklad v Notárskom centrálnom registri
záložných práv je vylúčené. Čo je nehnuteľnosťou definuje § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorého sú to aj všetky stavby spojené so zemou pevným základom. Žalobca v priebehu

konania tvrdil, že v tomto bode odôvodnenia definované stavby sú nehnuteľnosťami a zároveň netvrdil,
že ide o stavby, ktoré nie sú spojené so zemou pevným základom, teda že záložné právo k nim
nemalo byť registrované v katastri nehnuteľností, ale napr. v Notárskom centrálnom registri záložných
práv. Žiada sa poukázať na § 6 ods. 1 písm. b) a c) katastrálneho zákona, podľa ktorého je možné
do katastra nehnuteľností zapísať aj stavby bez súpisného čísla alebo stavby rozostavané. Pokiaľ
vymenované stavby neboli v čase uzatvárania zmluvy o zriadení záložného práva zapísané v katastri

nehnuteľností, žalobcovi ako veriteľovi z úveru a súčasne záložnému veriteľovi nič nebránilo požadovať
pred zriadením záložného práva k nim vlastníka týchto vecí (ktoré mali tvoriť záloh) najskôr ich zapísanie
do katastra nehnuteľností tak, aby mohlo následným zápisom záložného práva toto aj platne v zmysle
§ 151e Občianskeho zákonníka vzniknúť. K obdobnému záveru dospel Okresným súdom Bratislava I
vo veci vedenej pod sp. zn. 9Cbi/13/2013 v rozsudku z 5.9.2017, ktorý bol vydaný na podklade právne

záväzného názoru Krajského súdu v Bratislave vyjadreného v uznesení č. k. 1CoKR/12/2016-154 z
28.6.2016. Podľa nich zabezpečenie pohľadávky spočívajúce v záložnom práve k nehnuteľnostiam
musí byť bez pochybností preukázané tak z hľadiska obligačných, ako aj vecných účinkov. Obligačné
účinky podstatné pre zriadenie záložného práva spočívajú v uzatvorení platnej zmluvy o záložnom
práve k nehnuteľnostiam, ktorou sú účastníci zmluvy viazaní. Vecné účinky záložného práva vznikajú

účinnosťou jeho zápisu do príslušného registra určeného na takýto zápis. V prípade nehnuteľností je v
zmysle katastrálneho zákona, registrom príslušným pre zápis záložného práva, kataster nehnuteľností.
Pre vznik záložného práva musia byť splnené obe uvedené skutočnosti. Prípadný zápis predmetného
záložného práva v Notárskom centrálnom registri záložných práv nemôže (pokiaľ ide o nehnuteľnosť)
vyvolať vecno-právne účinky, tak ako to predpokladá § 31 ods. 3 katastrálneho zákona. Obdobný

názor zastávajú aj orgány štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností (pozri napr. Úrad geodézie a
kartografie SR, ktorý vo svojom stanovisku uverejnenom v katastrálnom bulletine č. 2/2012). Dôvodný
je tak záver, že k nehnuteľnosti nezapísanej v katastri nehnuteľností nemôže zmluvné záložné právo
platne bez jeho zápisu do katastra nehnuteľností vzniknúť, čo v danom prípade ohľadne stavieb
neevidovaných v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX vedeného pre k. ú., S. preukázané

nebolo. Možnosť vzniku záložného práva k nehnuteľnostiam nezapísaným do katastra nehnuteľností
predpokladá len Exekučný poriadok v § 172 až 178, ide však o výnimku, ktorú nemožno vzťahovať aj na
zmluvne zriaďované záložné právo, ktorého režim vzniku sa spravuje kogentným ustanovením § 151e
Občianskeho zákonníka, ktorý iný spôsob, ako jeho zápis do katastra nehnuteľností vylučuje. Preto na
túto časť uplatneného nároku na určenie existencie záložného práva sa vzťahuje výrok o zamietnutí

žaloby v prevyšujúcej časti.

K posúdeniu existencie sporného záložného práva.

47. Pre záver o dôvodnosti nároku na určenie existencie záložného práva bolo s ohľadom na
prednesenú argumentáciu sporových strán nevyhnutné posúdiť, či v dôsledku reštrukturalizačného
konania žalovaného, ktoré trvalo od 18.1.2011 do 29.7.2011, resp. reštrukturalizačného konania
obligačného dlžníka žalobcu - spoločnosti NIKONA s.r.o., ktoré prebiehalo v období od 27.4.2011
do 18.10.2011, nedošlo k jeho zániku, resp. či nedošlo k jeho zániku iným spôsobom v zmysle §

151md ods. 1 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na obsah § 206a ods. 1 zákona o konkurze a
reštrukturalizácii, podľa ktorého sa konania začaté pred 1. januárom 2012 dokončia podľa doterajších
predpisov bolo potrebné pri realizovanom posudzovaní naznačených relevantných právnych otázok
vychádzať z právnej úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácie účinnej do 31.12.2011.

48. Podľa § 151 md ods. 1 Občianskeho zákonníka záložné právo zaniká
a) zánikom zabezpečenej pohľadávky,
b) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje,
c) ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva,d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené,
e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci,
f) ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo

ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti
dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom,
g) ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo
časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom,
h) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného

predpisu,
i) ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.

49. Podľa § 114 ods. 1 písm. c) zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011
začatie reštrukturalizačného konania má ten účinok, že pre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v
reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho

práva na majetok patriaci dlžníkovi.

50. Podľa § 119 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011, účastníkmi
reštrukturalizačného konania sú dlžník, navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto
zákonom prihlásili svoje pohľadávky.

51. Podľa § 120 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011,
ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len
veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v
reštrukturalizáciiriadneavčasneuplatniaprihláškou,právovymáhaťtietonárokyvočidlžníkovivprípade

potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.

52.Podľa§120ods.2zákonaokonkurzeareštrukturalizáciivzneníúčinnomdo31.12.2011pohľadávky,
ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné
pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len „prednostné pohľadávky“). Na

prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do
reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia.

53. Podľa § 120 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011 za
prednostné pohľadávky sa nepovažujú nároky ručiteľov, spoludlžníkov alebo iných osôb, ktorým vznikne

po začatí reštrukturalizačného konania pohľadávka voči dlžníkovi, ak budú za neho plniť záväzok, ktorý
vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania. Tieto nároky musia byť v reštrukturalizácii uplatnené
prihláškou ako podmienené pohľadávky, inak v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom
zaniká právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi.

54. Podľa § 122 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011 ak
veriteľ prihlasuje zabezpečenú pohľadávku, v prihláške uvedie aj druh, poradie a právny dôvod vzniku
zabezpečovacieho práva spolu s určením majetku, ktorým je zabezpečená, a sumu, do ktorej je
zabezpečená.Akprihláškazabezpečenejpohľadávkytietoúdajeneobsahuje,zabezpečenápohľadávka
sa v reštrukturalizácii považuje len za nezabezpečenú pohľadávku a na zabezpečovacie právo, ktorým

je zabezpečená, sa v reštrukturalizácii neprihliada.

55. Podľa § 132 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011
reštrukturalizačný plán je listina upravujúca vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej
uvedených (ďalej len „účastník plánu“), ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí

sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi dlžníka. Po potvrdení plánu súdom je plán
záväzný pre všetkých účastníkov plánu.

56. Podľa § 155 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011
ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku stávajú účinnými

voči všetkým účastníkom plánu; ustanovenia plánu o novom úvere sú účinné voči každému.

57. Podľa § 155 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011
zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne avčas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj
riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj
pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou.

58. Podľa § 155 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011, plán
potvrdený súdom sa považuje za právny úkon urobený vo forme a spôsobom, ktorý je vyžadovaný
osobitnými predpismi pre vznik, zmenu alebo zánik práv alebo záväzkov obsiahnutých v pláne. Ak je pre
vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzku obsiahnutého v pláne potrebné rozhodnutie príslušného

orgánu, právo alebo záväzok vznikne, zmení sa alebo zanikne až rozhodnutím príslušného orgánu;
príslušný orgán nemôže odmietnuť vydať potrebné rozhodnutie len z dôvodu, že plán ako právny úkon
nie je urobený vo forme alebo spôsobom vyžadovaným osobitným predpisom.

59. Podľa § 155 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011 ak plán
neurčuje inak, plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných

pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich
pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb.

60. Podľa § 159 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ak dlžník alebo preberajúca osoba ani do 30 dní
od doručenia výzvy nesplní riadne a včas voči účastníkovi plánu pohľadávku vyplývajúcu mu z plánu

alebo iný záväzok vyplývajúci mu z plánu, plán sa tým stáva voči účastníkovi plánu vo vzťahu k dotknutej
pohľadávke neúčinným.

61. V danom prípade podľa názoru žalovaného malo dôjsť k zániku záložného práva v dôsledku
včasného neprihlásenia tohto zabezpečovacieho práva prihláškou v reštrukturalizačnom konaní

žalovaného, t. j. vo veci vedenej Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 1R/13/2010 a to v zmysle § 155
ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011, podľa ktorého zaniká aj
riadneavčasneprihlásenézabezpečovacieprávovzťahujúcesanamajetokdlžníka.Malotakísťojeden
zo spôsobov zániku záložného práva podľa § 151md ods. 1 písm. h) Občianskeho zákonníka. Žalobca
v priebehu celého konania naopak argumentoval tým, že možnosť iného než obligačného veriteľa

prihlásiť si svoju pohľadávku v reštrukturalizačnom konaní je s poukazom na § 119 zákona o konkurze
a reštrukturalizácie vylúčená (týka sa výlučne konkurzného konania po 1.1.2012) a preto záložný veriteľ
nedisponujúci obligačnou pohľadávkou voči záložcovi nie je povinný svoje zabezpečovacie právo v
reštrukturalizácii prihlásiť. Zásadným vo veci je teda výklad a aplikácia § 155 ods. 2 zákona o konkurze
a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011, ktoré je totožné s jeho súčasným znením (t.j. so

znením účinným po 1.1.2012). Výklad uvedeného ustanovenia potom musí byť nutne zameraný na
právnuotázku,čischválenímreštrukturalizačnéhoplánudochádzakzánikuzáložnéhoprávazriadeného
na majetok záložcu, voči ktorému je povolená reštrukturalizácia, ak je záložným právom zabezpečená
pohľadávka osoby odlišnej od osoby záložcu. K metódam výkladu § 155 ods. 2 zákona o konkurze a
reštrukturalizáciipritomsúdpoukazujenaopakovanezdôrazňovanévýchodiská,podľaktorýchkvýkladu

právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, ale predovšetkým
z hľadiska jeho zmyslu a účelu. Jazykový výklad môže predstavovať len prvotné priblíženie sa k
obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či
nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či upresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy,
postavené na roveň gramatickému výkladu, v tomto prípade systematický a teleologický výklad, ktoré

sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zistení obsahu a
zmyslu aplikovanej právnej normy, a to najmä v prípade, keď existuje určité napätie medzi doslovným
a teleologickým či systematickým výkladom (porov. napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. III. ÚS 341/07, I. ÚS 351/2010, I. ÚS 306/2010, III. ÚS 72/2010 a iné).

62. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd konštatuje, že k nastolenej zásadnej právnej otázke podal
Najvyšší súd Slovenskej republiky relevantný a aj v danej veci aplikovateľný výklad obsiahnutý v
rozsudku sp. zn. 3Obdo/38/2018 z 29.1.2019. V ňom najvyšší súd najskôr poukázal na výklad
ustanovenia vyplývajúci z odbornej literatúry, podľa ktorého „pokiaľ ide o prípadné zabezpečovacie
práva, ktoré síce viaznu na dlžníkovom majetku, no zabezpečujú pohľadávku voči inej osobe ako

reštrukturalizovanému dlžníkovi, tak takéto zabezpečovacie práva sú účinnosťou plánu nedotknuté.
Takýto zabezpečený veriteľ ani nemá pohľadávku voči dlžníkovi, ktorú by mohol uplatniť v
reštrukturalizácii, keďže jeho obligačným dlžníkom je iný subjekt ako reštrukturalizácii podrobený
dlžník“ (k tomu viď aj: Pospíšil, B. a kol., Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár, 2. vydanie.Wolters Kluwer: Bratislava, 2016, s. 811) a nadväzne na to sám judikoval, že ustanovenie § 155
ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácie nie je možné posudzovať izolovane, keďže je nutné
zohľadniť systematickú súvislosť, pokiaľ ide o právnu úpravu reštrukturalizačného konania. Najvyšší

súd v označenej veci zastal názor, že v § 114 ods. 1 písm. c) zákona o konkurze a reštrukturalizácie
sa uvedené zákonné obmedzenie (t.j. že pre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii
uplatňuje prihláškou, nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok
patriaci dlžníkovi) vzťahuje len na tie zabezpečovacie práva, ktoré zabezpečujú pohľadávky, ktoré sa
v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou podľa § 120 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácie.

V reštrukturalizácii si prihláškou uplatňujú pohľadávky len veritelia reštrukturalizačného dlžníka, ktoré
vznikli do zverejnenia uznesenia súdu o začatí reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku. Ak
si veriteľ svoju pohľadávku voči reštrukturalizačnému dlžníkovi neprihlási prihláškou, zanikne v prípade
potvrdenia reštrukturalizačného plánu jeho právo takúto pohľadávku voči dlžníkovi vymáhať. Právna
úprava vyplývajúca z § 114 ods. 1 písm. c) v spojení s § 118 zákona o konkurze a reštrukturalizácie
nezabraňuje výkonu zabezpečovacieho práva na majetok dlžníka, ak je týmto majetkom zabezpečený

záväzok iného dlžníka (veriteľ zabezpečenej pohľadávky nie je osobným veriteľom dlžníka, ktorému
bola povolená reštrukturalizácia). Najvyšší súd ďalej judikoval, že ustanovenie § 114 ods. 1 písm.
c) zákona o konkurze a reštrukturalizácii zabraňuje výkonu zabezpečovacieho práva len vtedy, ak
je ním zabezpečená pohľadávka, ktorá sa uplatňuje prihláškou, pričom je právne irelevantné, či si
veriteľ pohľadávku prihlási. Ak by si veriteľ pohľadávku neprihlásil, táto sa stane v prípade zverejnenia

uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku nevymáhateľnou. Ak však dlžník, ktorému bola
povolená reštrukturalizácia, zabezpečuje svojim majetkom záväzok tretej osoby (napr. zriadi záložné
právonasvojenehnuteľnostinazabezpečeniezáväzkutretejosoby),môževeriteľtretejosobyrealizovať
svoje zabezpečovacie právo napr. výkonom záložného práva. Povolením reštrukturalizácie podľa
ustanovenia§118ods.1zákonaokonkurzeareštrukturalizácieostávajúzachovanéúčinky,ktorénastali

začatím reštrukturalizačného konania a tieto sa iba dopĺňajú (viď § 118 ods. 3 a ods. 4 zákona o konkurze
a reštrukturalizácie). Začatie reštrukturalizačného konania a ani povolenie reštrukturalizácie nebráni
veriteľovi tretej osoby vo výkone zabezpečovacieho práva zaťažujúceho majetok reštrukturalizačného
dlžníka. Na základe toho najvyšší súd formuloval nasledovné závery:
I. Účinky zverejnenia reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku podľa ustanovenia § 155

ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v podobe zániku práva vymáhať pohľadávky voči
reštrukturalizačnému dlžníkovi a v podobe zániku riadne a včas neprihlásených zabezpečovacích práv
viaznucich na majetku reštrukturalizačného dlžníka sa vzťahujú len na tie pohľadávky a zabezpečovacie
práva, ktoré je možné prihláškou prihlásiť v reštrukturalizácii.
II. Zverejnením uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku nedochádza

k zániku zabezpečovacích práv zriadených na majetku reštrukturalizačného dlžníka, ak je
zabezpečovacím právom zabezpečená pohľadávka tretej osoby odlišnej od reštrukturalizačného
dlžníka.
III. Zabezpečovacie práva zriadené na majetku reštrukturalizačného dlžníka, ktoré zabezpečujú
pohľadávku tretej osoby, zostávajú účinnosťou reštrukturalizačného plánu nedotknuté za predpokladu,

že zabezpečený veriteľ (t. j. obligačný veriteľ tretej osoby) nevyslovil súhlas, aby sa jeho právne
postavenie riešilo v reštrukturalizačnom pláne.

63. S uvedeným právnym výkladom formulovaným Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako
najvyššou súdnou autoritou (čl. 2 a čl. 4 základných zásad Civilného sporového poriadku) sa konajúci

súd plne stotožňuje a v podrobnostiach na neho odkazuje, vrátane vyporiadania sa s dôvodmi
odklonu od právnych názorov uvedených v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republike č.k. I.
ÚS 193/08-20 zo 4.6.2008. Tento odklon je totiž podporený rozsiahlou a logicky vystavanou právnou
argumentáciou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorému je zverená § 22 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov kompetencia

zabezpečovania jednotného výkladu a jednotného používania zákonov a iných všeobecne záväzných
právnych predpisov. Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým
prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Podľa čl. 2 ods. 2 Základných princípov C. s. p. tvorí
ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít jeden z definičných znakov právnej istoty.
Pri identifikácii ustálenej praxe je vždy potrebné skúmať, čo bolo predmetom rozhodnutia príslušnej

súdnej autority, teda v akej otázke môže jej rozhodnutie predstavovať ustálenú súdnu prax. Žalovaný
na obranu proti uplatnenému nároku v konaní poukazoval na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky č.k. I. ÚS 193/08-20 zo 4.6.2008, ktorým bola odmietnutá sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy
SR, pretože ústavný súd nepovažoval právny záver vyjadrený v uznesení Okresného súdu Žilinač.k. 2R/1/007-393 zo 14.12.2007 za ústavne neakceptovateľný. Z obsahu tohto uznesenia ústavného
súdu je zrejmé, že v ňom uvedený sťažovateľ mal v označenom prípade dvojité zabezpečenie jednej
pohľadávky, a to ako záložným právom tak aj ručením, a že aj v tejto súvislosti ústavný súd zastal

názor o popretí účelu reštrukturalizácie v prípade súbežného zachovania nárokov sťažovateľa voči
reštrukturalizovanému dlžníkovi. S prihliadnutím na ústavným súdom opakovane prezentovaný názor,
že jeho úloha pri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie práva na súdnu ochranu rozhodnutím súdu sa
obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonných predpisov s ústavou
alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách, teda najmä kontrolu toho, či

závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne (svojvoľné) s priamym
dopadom na niektoré zo základných ľudských práv (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, I.
ÚS 241/07), skutočnosť, že v označenom prípade ústavný súd nedospel k záveru o potrebe zrušenia
uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 2R/1/2007-393 zo 14.12.2007 neznamená, že toto uznesenie
predstavuje ustálenú súdnu prax k otázke výkladu § 155 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii
a účinkom súdom potvrdeného plánu. Z tohto uznesenia totiž ani nevyplýva, že by takýto výklad bol

jediný možný a hlavne, že by ústavný súd považoval opačný výklad (podrobne zdôvodnený vo vyššie
citovanom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky) za ústavne neudržateľný.

64. V predloženom prípade má súd za to, že žalobca nemohol svoje záložné právo, ktoré mal voči
žalovanému ako záložcovi, vzniknuté zápisom do katastra nehnuteľností na základe zmluvy o zriadení

záložného práva č. XXXXX/XXUXX/O/Z/XXXX z 23.10.2008, prihlásiť do reštrukturalizačného konania
žalovaného, keďže voči nemu nemal žiadnu peňažnú pohľadávku z úveru poskytnutého žalobcom
spoločnosti NIKONA s.r.o. Prihlásenie tohto záložného práva prihláškou vylučuje § 114 ods. 1 písm. c)
v spojení s § 119 ods. 1 a § 120 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, zo vzájomného kontextu ktorých
vyplýva, že v reštrukturalizácii žalovaného bolo možné prihlásiť len zabezpečovacie právo vzťahujúce

sa na zabezpečenú pohľadávku voči žalovanému. Základným predpokladom prihlásenia záložného
práva žalobcom bolo v zmysle v tom čase účinnej právnej úpravy prihlásenie svojej pohľadávky
voči záložcovi, avšak v okolnostiach prípadu bolo medzi stranami nesporné, že žalobca ako záložný
veriteľ takúto pohľadávku voči žalovanému nemal. Prihlásenie uvedeného záložného práva v tejto
reštrukturalizácii nadväzne na to vylučuje aj znenie § 122 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii,

konkrétne už v hypotéze tohto ustanovenia definovaná podmienka „ak veriteľ prihlasuje zabezpečenú
pohľadávku“ vedie k záveru, že prihlásenie záložného práva môže byť spojené len s prihlásením
peňažnej pohľadávky záložného veriteľa, ktorú má voči osobe v reštrukturalizácii, čo v danom prípade vo
vzťahumedzižalobcomažalovanýmsplnenénebolo.Ďalejjevzmysle§120ods.2zákonaokonkurzea
reštrukturalizácii v reštrukturalizácii vylúčené akékoľvek prihlasovanie nepeňažných pohľadávok. Preto

neprihlásenie zabezpečovacieho práva žalobcu voči žalovanému ako záložcovi v reštrukturalizačnom
konaní žalovaného vedenom pred Okresným súdom Prešov nemohlo mať účinok ustanovený v § 155
ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pretože to sa mohlo vzťahovať len na tie neprihlásené
zabezpečovacie práva týkajúce sa majetku dlžníka, ktoré boli veritelia povinní prihlásiť. Uvedený výklad
totožný s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným vo veci sp. zn. 3Obdo/38/2018 napokon

potvrdzuje aj obsah komentára k Občianskemu zákonníku (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J.,
Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1-450. Komentár. Praha :
C.H.Beck, 2015 1204-1205 s.) o zániku len toho zabezpečovacieho práva, ktoré sa vzťahuje na
pohľadávku, ktorú je v reštrukturalizácii potrebné prihlásiť (t.j. tzv. neprednostnú pohľadávku). Preto
výhrada žalovaného, že by súd vo veci len nekriticky uplatňoval výklad podaný v odbornej literatúre

predchádzajúcim právnym zástupcom žalobcu je právne irelevantná, vo veci totiž súd vychádza z
racionálnej a podrobne zdôvodnenej právnej argumentácie formulovanej najvyššou súdnou autoritou
v rozhodnutí sp. zn. 3Obdo/38/2018, ktorá sa neopiera výhradne len o výklad § 155 ods. 2 zákona o
konkurze a reštrukturalizácii vyplývajúceho z komentára kolektívu autorov vypracovaného pod vedením
niekdajšieho právneho zástupcu žalobcu (Pospíšil, B. a kol., Zákon o konkurze a reštrukturalizácii.

Komentár, 2. vydanie. Wolters Kluwer: Bratislava, 2016).

65. Reštrukturalizačný plán je listinou (právnym úkonom) upravujúcou na základe zákonom upraveného
procesu vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených, teda účastníkov plánu.
Tými môžu byť len osoby, ktoré sa reštrukturalizačného konania zúčastnili (resp. mohli zúčastniť), teda

vychádzajúc z obsahu § 119 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácie len dlžník, navrhovateľ a
veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Žiadne ustanovenie
reštrukturalizačného plánu sa nemôže vzťahovať na osobu, ktorá nie je jeho účastníkom. Pri posúdení
aplikovateľnostibodu2.4.3.záväznejčastireštrukturalizačnéhoplánužalovanéhonadanýprípadsasúdpreto stotožňuje s argumentáciou žalobcu, podľa ktorej pokiaľ tento plán stanovuje zánik práv veriteľov
domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb, nemôže sa
tento plán týkať majetku žalovaného, pretože žalovaný v ňom mal postavenie obligačného dlžníka - bol

v ňom subjektom v reštrukturalizácii ale nie treťou osobou. Preto ani z týchto dôvodov aj po schválení
reštrukturalizačného plánu žalovaného záložné právo žalobcu voči žalovanému nezaniklo.

66. Vo vzťahu k bodu 2.4.3. záväznej časti reštrukturalizačného plánu spoločnosti NIKONA s.r.o.
je potrebné poukázať na to, že toto ustanovenie reštrukturalizačného plánu vychádza z aplikácie

dispozitívneho ustanovenia § 155 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do
31.12.2011, podľa ktorého plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich
pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa
uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb okrem prípadu, ak
plán neustanoví inak. K záveru o zániku záložného práva žalobcu voči žalovanému by teda bolo
možné dospieť práve v dôsledku aplikácie ustanovenia 2.4.3. záväznej časti reštrukturalizačného plánu

spoločnosti NIKONA s.r.o., avšak len za predpokladu trvajúcej účinnosti tohto plánu voči žalobcovi ako
jeho účastníkovi. Ustanovenie § 159 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácie normuje, že ak
napriek uplynutiu 30 dní od doručenia výzvy dlžník alebo preberajúca osoba nesplní riadne a včas voči
účastníkovi plánu pohľadávku alebo iný záväzok vyplývajúci mu z plánu, stane sa tým reštrukturalizačný
plán voči účastníkovi plánu vo vzťahu k dotknutej pohľadávke neúčinným.

67. V konaní bolo preukázané, že výzvou na plnenie reštrukturalizačného plánu zo dňa 9.10.2012,
doručenou 12.10.2012 žalobca účinne postupujúc podľa § 159 zákona o konkurze a reštrukturalizácii
vyzval spoločnosť NIKONA, s.r.o. na plnenie reštrukturalizačného plánu. Nakoľko však spoločnosť
NIKONA, s.r.o. napriek tejto výzve zo strany žalobcu reštrukturalizačný plán ani v lehote 30 dní nezačala

plniť, tento sa stal voči žalobcovi vo vzťahu k dotknutej pohľadávke neúčinným a to aj vo vzťahu k jej
zabezpečeniu záložným právom, pretože plán ako celok sa stáva neúčinným voči tejto pohľadávke.
Následkom zániku účinnosti plánu voči účastníkovi plánu vo vzťahu k dotknutej pohľadávke je jej
pôvodnéobnovenie(t.j.akokebyvočinejreštrukturalizačnýplánneexistoval)atonielenčodojejvýškya
splatnosti,alerovnakotakajčodojejzabezpečenia.Neúčinnosťouplánujevosvojejpodstatenavrátená

veriteľovi pohľadávka v jej celom rozsahu (inými slovami v jej plnej kvalite). Neúčinnosť v zmysle §
159 zákona o konkurze a reštrukturalizácii nastáva automaticky, t.j. zo zákona, po naplnení zákonných
predpokladov, a nie je potrebné, aby sa žalobca domáhal vyslovenia neúčinnosti reštrukturalizačného
plánu na súde. Neúčinnosť reštrukturalizačného plánu v zmysle § 159 Zákona o konkurze nemožno
konvalidovať ani prípadným neskorším konaním zo strany dlžníka, t.j. spoločnosti NIKONA, s.r.o. Súd

tak právne uzatvára, že z dôvodu neúčinnosti reštrukturalizačného plánu spoločnosti NIKONA, s.r.o. voči
žalobcovi vo vzťahu k pohľadávke vyplývajúcej zo zmluvy o poskytnutí podpory č. XXXXX/XXUXX/O/
XXXX z 23.10.2008, ktorá bola zabezpečená v zmysle článku VI. zmluvy záložným právom na majetok
žalovaného,zriadenéhozmluvouozriadenízáložnéhoprávač.XXXXX/XXUXX/O/Z/XXXXz23.10.2008
je potrebné považovať plán za neúčinný a to aj pokiaľ ide o bod 2.4.3. reštrukturalizačného plánu

spoločnosti NIKONA, s.r.o., v zmysle ktorého sa mal žalobca, ako obligačný veriteľ spoločnosti NIKONA,
s.r.o., vzdať práva domáhať sa uspokojenia svojej zabezpečenej pohľadávky z majetku tretích osôb,
teda v danom prípade z majetku žalovaného.

68. Vzhľadom na to, že v dôsledku neúčinnosti plánu spoločnosti NIKONA s.r.o. voči žalobcovi nebola

pôvodná pohľadávka z úverového vzťahu splnená (čo medzi stranami sporné nebolo), nedošlo v zmysle
§ 151md ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka (a ani žiadnym z iných spôsobov jeho možného
zániku vyplývajúcich z označeného ustanovenia) k zániku záložného práva, ktorého určenia existencie
sažalobcavtomtokonanídomáhal.Pretobolodôvodnéžalobeajsprihliadnutímnazáveryopreukázaní
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vyhovieť, v rozsahu vyplývajúcom z ods. I.

výrokovej časti tohto rozsudku.

K posúdeniu dôvodnosti žalobcom uplatnených žalobných nárokov na plnenie.

69. Žalobca si súčasne s určovacím nárokom deklarujúcim existenciu a vymáhateľnosť záložného práva
v žalobe uplatnil aj žalobný nárok na uloženie povinnosti žalovaného strpieť predaj predmetu záložného
práva a tiež povinnosti zaplatiť mu sumu 905.044,90 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne
zosumy905.044,90Eurod10.2.2015spoluspaušálnounáhradounákladovvovýške40,-Eurzvýťažkuz predaja predmetu záložného práva. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného o nedostatku naliehavého
právneho záujmu tejto časti žaloby súd hneď na úvod poukazuje na jej právnu irelevantnosť, keďže
§ 137 C.s.p. v súvislosti s uplatnením tohto typu žalobných nárokov splnenie podmienky preukázania

naliehavého právneho záujmu nestanovuje.

70. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe

podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,
ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

71. Podľa § 151m ods. 4 veta prvá Občianskeho zákonníka, záložca je povinný strpieť výkon záložného
práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva.

72. Podľa § 151mb ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložné právo k pohľadávke sa vzťahuje aj na dlžné
úroky a ostatné jej príslušenstvo.

73. Podľa § 161 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011, v prípade
neúčinnosti plánu voči veriteľovi sú dlžník a preberajúca osoba povinní spoločne a nerozdielne splniť

pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu, v akom bola pohľadávka prihlásená a zistená, spolu s úrokom
podľa osobitného predpisu počítaným zo zistenej časti pohľadávky od začatia reštrukturalizačného
konania. Pohľadávku veriteľa sú dlžník a preberajúca osoba povinní splniť v pôvodnej lehote splatnosti.

74. Podľa § 161 ods. 3 písm. c) zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011,

pre pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu podľa odseku 1 možno v prípade neúčinnosti plánu voči
dlžníkovi alebo preberajúcej osobe viesť výkon rozhodnutia alebo exekúciu, a to na podklade zoznamu
pohľadávok uloženého na súde, ak ide o neúčinnosť plánu podľa § 159.

75. Podľa § 161 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011 plnenia

poskytnuté účastníkovi plánu na základe plánu sa v prípade neúčinnosti plánu voči nemu v rozsahu
určenom plánom (§ 139) započítajú.

76. V zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného k 23.10.2008, treťou časťou tohto zákona
sa upravujú záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky

okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

77. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové
vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom
ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a

podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré
nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie
verejných potrieb.

78. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu

na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

79. Podľa § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli
prizabezpečeníplneniazáväzkovvzáväzkovýchvzťahoch,ktorésaspravujútoutočasťouzákonapodľa
predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s
dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.

80. Podľa § 261 ods. 5 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je
rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.81. Podľa § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov
a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení
dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho

príslušenstvo.

82. Podľa § 768k ods. 1 Obchodného zákonníka účinného od 1.2.2013 (t.j. v znení zákona č. 9/2013 Z.
z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov
a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony), práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie

záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31.
januára 2013.

83. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného k 23.10.2008, ak je dlžník v omeškaní so
splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska

uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu.
Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho
polroka sa použije počas celého tohto polroka.

84.Pokiaľideodôvodnosťzákladužalobcomuplatnenéhonárokunauloženiepovinnostíformulovaných

v petite žaloby žalovanému, súd predovšetkým v plnom rozsahu odkazuje na predchádzajúcu časť
odôvodnenia rozsudku, ktorým bol odôvodnený záver o existencii záložného práva na predmety
záložného práva vymenované vo výrokovej vete I. tohto rozsudku.

85. K nároku na uloženie povinnosti zaplatiť sumu 905.044,90 Eur s príslušenstvom z výťažku predaja

predmetu záložného práva sa žiada poukázať na súdnu prax, ktorá sa ustálila v závere, že petit
žaloby záložného veriteľa voči záložcovi má znieť na zaplatenie určitej sumy (vo výške zabezpečenej
pohľadávky) s tým, že rozhodnutie možno vykonať len predajom zálohu, pričom toto obmedzenie
musí byť vo výroku exekučného titulu výslovne uvedené. Exekúciu predajom zálohu vykoná súdny
exekútor na návrh záložného veriteľa na základe poverenia exekučného súdu (k tomu pozri Števček,

M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I.
§ 1-450. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2015, 1202 s.). Správnosť uvedeného prístupu potvrdzuje aj
argumentácia žalobcu uznesením Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo 2455/2004 a v
ňom uvedeného uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 2Cdon 967/97 (R 46/1998).
Podľa skôr opísaných skutkových zistení, žalobca si do reštrukturalizácie svojho obligačného dlžníka

- spoločnosti NIKONA s.r.o. prihlásil pohľadávku v sume 146.020,90 Eur predstavujúcu nesplatenú
podporu formou úveru s úrokmi v sume 10.797,83 Eur a úrokmi z omeškania v sume 694,82 Eur,
ako aj pohľadávku predstavujúcu nedoplatok podpory formou úveru v sume 759.024,- Eur, pričom
obe tieto pohľadávky (spolu istina v sume 905.044,90 Eur, úroky v sume 10.797,83 Eur a úroky z
omeškania v sume 694,82 Eur) boli prihlásené ako zabezpečené pohľadávky na základe zmluvy o

zriadení záložného práva č. XXXXX/XXUXX/O/Z/XXXX. V konaní bolo tiež preukázané, že žalobca
vyzval obligačného dlžníka spoločnosť NIKONA, s.r.o. na plnenie reštrukturalizačného plánu výzvou
z 9.10.2012, poučil ho o následkoch vyplývajúcich z § 161 zákona o konkurze a reštrukturalizácii
a upozornil, že v prípade ak nedôjde do 30 dní od doručenia tejto výzvy k riadnemu a úplnému
splneniu sumy 1.527,5626 Eur, predstavujúcou splátky za mesiace august a september 2012, bude

môcť žalobca pristúpiť k exekučnému vymáhaniu celej dlžnej sumy vo výške 916.537,55 Eur spolu
s úrokom z omeškania. Táto výzva bola spoločnosti NIKONA, s.r.o. doručená 12.10.2012, lehota
30 dní na plnenie reštrukturalizačného plánu tak uplynula v pondelok 12.11.2012. Keďže sa vo veci
ukázalo v priebehu konania nesporným, že spoločnosť NIKONA, s.r.o. uvedenú sumu v lehote do
12.11.2012 nezaplatila, ako už bolo skôr konštatované, reštrukturalizačný plán spoločnosti NIKONA

s.r.o. sa stal vo vzťahu k tejto pohľadávke žalobcu neúčinným. Teda žalobca je nositeľom oprávnenia
na zaplatenie celej svojej pohľadávky zo zmluvy o úvere č. XXXXX/XXUXX/O/XXXX z 23.10.2008, jej
výška nepochybne vyplýva zo zoznamu pohľadávok uloženého na súde v priebehu reštrukturalizačného
konania spoločnosti NIKONA s.r.o., ktorý je podkladom aj pre výkon exekúcie voči obligačnému dlžníkovi
v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 7Er/724/2013 a je teda vykonateľná. Túto pohľadávku

žalobcu ako veriteľa je obligačný dlžník, t.j. spoločnosť NIKONA s.r.o. resp. t.č. jej právny nástupca, t.j.
spoločnosť Remeda s.r.o., povinný splniť v zmysle § 161 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v
pôvodnej lehote splatnosti a to aj spolu s úrokom podľa osobitného predpisu počítaným zo zistenej časti
pohľadávky od začatia reštrukturalizačného konania. Z obsahu zmluvy č. XXXXX/XXUXX/O/XXXX oposkytnutí podpory formou úveru vyplýva, že obligačný dlžník, bol povinný úver splatiť po zaplatení prvej
splátky ďalšími 119-timi splátkami v sume po 8.575,08 Eur, splatnými vždy do 27. dňa v kalendárnom
mesiaci, pričom posledná splátka mala byť uhradená do 27.12.2018, kedy mala byť plne splatená celá

istina poskytnutej podpory. Je teda dôvodný záver, že v čase vydania toho rozsudku je celá istina úveru
poskytnutého žalobcom úplne splatná a že k tomuto dňu, tak ako jej výška nepochybne vyplýva zo
zoznamu pohľadávok uloženého na súde v rámci reštrukturalizácie spoločnosti NIKONA s.r.o., nebola
ani len čiastočne uhradená. Okrem toho, že žalovaný výšku tejto pohľadávky v tomto sporovom konaní
riadne nerozporoval (nenamietal a ani nepreukazoval, že by čo aj len čiastočne došlo k jej úhrade

obligačnýmdlžníkom,čiinouosobou),takýtozáversajavídôvodnýmajnazákladeskutočnostíznámych
súdu zo spisu 7Er/724/2013, v ktorom síce povinný (resp. právny nástupca spoločnosti NIKONA s.r.o.)
namietal, že 13.1.2014 na úhradu poskytnutého úveru uhradil sumu 12.984,60 Eur a 28.11.2014 sumu
9.165,36 Eur, k čomu však žalobca v podaní z 19.1.2015 uvádzal, že tieto platby započítal do úrokov
z úveru v tom čase splatných do 14.1.2014. Z obsahu reštrukturalizačného spisu sp. zn. 1R/3/2011 je
tiež zrejmé, že žalobca si do reštrukturalizácie spoločnosti NIKONA s.r.o. prihláškou z 3.6.2011 okrem

pohľadávky na istine úveru prihlásil aj nesplatené úroky v sume 10.797,83 Eur. Vzhľadom na výšku
poskytnutého úveru, ktorá k tomuto dňu nebola obligačným dlžníkom uhradená v sume 905.044,90 Eur,
preto ročne následkom vyššie konštatovanej neúčinnosti plánu vznikal žalobcovi nárok na zaplatenie
ďalších úrokov z úveru vo výške 1 % ročne (viď čl. IV. bod 1. Zmluvy č. XXXXX/XXUXX/O/XXXX o
poskytnutí podpory formou úveru), teda v sume 9.050,45 Eur ročne. Dôvodný je tak záver, že všetky

nasledujúce platby realizované na úhradu poskytnutého úveru zo dňa 13.1.2014 v sume 12.984,60 Eur,
zo dňa 28.11.2014 v sume 9.165,36 Eur a rovnako tak aj zo dňa 23.8.2012 v sume 1.527,60 Eur bol
žalobca oprávnený v zmysle § 330 Obchodného zákonníka započítať na splatné príslušenstvo, teda aj
na úrok z poskytnutého úveru. Vo veci totiž boli preukázané podmienky pre posúdenie právneho vzťahu
medzižalobcomaobligačnýmdlžníkom(spoločnosťNIKONAs.r.o.,terazspoločnosťRemedas.r.o.)ako

obchodného záväzkového vzťahu v zmysle § 261 Obchodného zákonníka. Nielen že ide o vzťah medzi
podnikateľským subjektom a subjektom verejného moci vzniknutým pri zabezpečovaní verejných potrieb
(čím je naplnená definícia podľa ods. 2 citovaného ustanovenia), ale tiež o vzťah z tzv. absolútneho
obchodu (naplnenie definície podľa ods. 3 citovaného ustanovenia). Je potrebné tiež poukázať na to, že
podľa § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka sa ním spravujú tiež vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení

plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, preto aj vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným je potrebné
použiť ustanovenia Obchodného zákonníka o obchodných záväzkových vzťahoch.

86. Pokiaľ ide o uplatnené príslušenstvo priliehajúce k splatnej sume istiny úveru, súd poukazuje na
obsah citovaného § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného k 23.10.2008, v zmysle ktorého je

prioritne daná povinnosť dlžníka pri splnení svojho peňažného záväzku alebo jeho časti platiť úroky z
omeškania z nezaplatenej sumy určené v zmluve. Článkom VII. bodom 2. zmluvy č. XXXXX/XXUXX/
O/XXXX o poskytnutí podpory formou úveru bol medzi stranami dohodnutý pri nesplatení splátky
poskytnutej podpory úrok z omeškania vo výške 2 % ročne z výšky nezaplatenej splátky, preto táto
výška úroku má prednosť pred zákonom ustanovenou výškou. V priebehu konania nebolo žalobcom

tvrdené, že by žalobca úver predčasne zosplatnil, resp. využil svoje právo odstúpiť od zmluvy dohodnuté
v čl. VII. bode 5. zmluvy č. XXXXX/XXUXX/O/XXXX o poskytnutí podpory formou úveru. Preto začal
žalobcovi v plnom rozsahu žalovanej sumy, t.j. zo sumy 905.044,90 Eur vznikať nárok na zaplatenie
úrokov z omeškania v dohodnutej výške až od 28.12.2018. Predtým žalobcovi vznikol len nárok na
zaplatenie úroku z omeškania z postupne narastajúcej sumy nezaplatených splatných splátok úveru,

ktoré boli dohodnuté v sume 8.575,08 Eur mesačne. Preto súd uznal za dôvodný len žalobcom
uplatnený nárok na úrok z omeškania vo výške 2 % ročne a to zo sumy postupne splatných splátok
s počiatkom omeškania v deň nasledujúci po uplynutí lehoty splatnosti tej ktorej splátky, čo vyjadril
spôsobom vyplývajúcim z výrokovej vety III. tohto rozsudku. Výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti sa teda vzťahuje aj na túto nepriznanú časť žalobcom uplatneného príslušenstva a rovnako sa

vzťahuje aj na žalobcom uplatnenú paušálnu náhradu nákladov v sume 40,- Eur, pretože § 768k ods.
1 Obchodného zákonníka vylučuje na tento právny vzťah vzniknutý už 23.10.2008 aplikáciu § 369c
ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo
zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013,
kedy toto ustanovenie Obchodného zákonníka ešte nebolo platné a ani účinné. Z opísaných dôvodov

súd uznal za dôvodné vyhovieť žalobe v tejto časti a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť pohľadávku
žalobcu voči spoločnosti Remeda s.r.o. z výťažku predaja predmetu záložného práva, ktorý je tvorený
nehnuteľnosťami označenými vo výroku I. tohto rozsudku a to v rozsahu vymedzenom vo výrokovej vete
III. tohto rozsudku.87. Rovnako bolo dôvodné vyhovieť aj nároku na uloženie povinnosti žalovanému strpieť predaj
predmetu záložného práva zriadeného zmluvou č. XXXXX/XXOXX/O/Z/XXXX o zriadení záložného

práva uzatvorenou 23.10.2008. Napriek polemike, či z procesnoprávneho hľadiska je rozsudok s
takýmto výrokom sám osebe vykonateľný, je potrebné mať na zreteli, že výrok rozhodnutia v tejto
veci obsahuje súbežne vymedzenie povinnosti plniť konkrétnu pohľadávku z výťažku predaja predmetu
zálohu vo výrokovej vete III., čím je určený aj rozsah povinnosti strpieť výkon záložného práva vo
výrokovej vete II. tohto rozsudku. Zároveň je potrebné poukázať na to, že možnosť podania takejto

žaloby priamo vyplývala z ustanovenia § 80 písm. b) O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016, podľa
ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti,
ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva. Môže ísť o rôzne plnenia, napr.
peňažné plnenie, plnenie spočívajúce vo výkonoch alebo o povinnosť zdržať sa určitého konania, strpieť
výkon práva a podobne (§ 494 Občianskeho zákonníka). Povinnosť strpieť výkon záložného práva
záložcom v prípade, ak nedôjde k splateniu pohľadávky zabezpečenej záložným právom vyplýva z

kogentného ustanovenia § 151m ods. 4, veta prvá Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je súčasne
záložca povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva. Ako
už bolo konštatované, skúmanie naliehavej potreby uloženia takejto povinnosti nie je pri týchto typoch
nárokov zákonnou podmienkou, v danom prípade však bolo v konaní preukázané, že práve na základe
žiadosti žalovaného zo 7.2.2012 došlo k výmazu záložného práva na príslušnom liste vlastníctva č.

XXX vedenom pre k.ú. Kružlov. Bolo tiež preukázané, že obligačný dlžník zo zmluvy č. XXXXX/XXUXX/
O/XXXX o poskytnutí podpory formou úveru ani jeho právny nástupca (spoločnosť Remeda s.r.o.)
neuhradili svoju splatnú pohľadávku riadne a včas a že táto aj je zabezpečená záložným právom
zriadeným zmluvou č. XXXXX/XXOXX/O/Z/XXXX o zriadení záložného práva uzatvorenej 23.10.2008.
Bolitaksplnenépodmienkyvyžadovanéhmotnýmprávomprevyhoveniežalobcomuplatnenémunároku

na uloženie povinnosti žalovanému ako záložcovi strpieť výkon záložného práva (t. j. predaj predmetu
záložného práva), tak ako to vyplýva z výrokovej vety II. tohto rozsudku.

K námietke premlčania záložného práva.

88. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

89. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou

vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

90. Podľa § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj

vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

91. Pokiaľ ide o žalovaným vznesenú námietku premlčania záložného práva, súd sa pridŕža právnou
vedou ustáleného názoru, že napriek absencii formulácie o nepremlčateľnosti určitých práv v
Obchodnom zákonníku sa vzhľadom na ich charakter a vzťah Občianskeho zákonníka ako lex generalis

k Obchodnému zákonníku ako lex specialis nepremlčuje vlastnícke právo, práva obdobné k právu
vlastníckemu ani záložné právo (Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 5. Vydanie.
Bratislava: C.H.Beck, 2016, s. 1275). Tento názor zodpovedá aplikácii vyššie citovaných §§ 100
ods. 2 a 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka. V danom prípade bolo preukázané, že žalobca na
podklade zoznamu pohľadávok uloženého na súde vymáha od obligačného dlžníka v exekučnom

konaní začatom 12.8.2013 pohľadávku v sume 905.044,90 Eur na istine s príslušenstvom, ktorá bola
zabezpečená záložným právom zriadeným zmluvou o zriadení záložného práva č. XXXXX/XXUXX/O/
Z/XXXX z 23.10.2008, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený 24.10.2008. S ohľadom
na výšku pôvodného úveru 1.029.011,49 Eur (pôvodne 31.000.000,- Sk) je zrejmé, že nesplatená
podpora v sume 905.044,90 Eur predstavuje celkovo 105 splátok v sume 8.575,08 Eur a jednu čiastočne

nesplatenú splátku, ktorých splatnosť nastala v zmysle ustanovení zmluvy č. XXXXX/XXUXX/O/XXXX
o poskytnutí podpory formou úveru z 23.10.2008 postupne počnúc dňom 27.3.2010. S prihliadnutím
na dĺžku premlčacej doby 4 rokov v obchodných záväzkových vzťahoch je nepochybné, že ani
jedna splátka poskytnutej podpory, z ktorých je v súhrnne vytvorená žalobcova pohľadávku v sume905.044,90 Eur nebola do uplatnenia práva žalobcom premlčaná a ani premlčacia doba vo vzťahu k
nim vzhľadom na prebiehajúce exekučné konanie uplynúť nemohla. Keďže k premlčaniu záložného
práva nemôže dôjsť skôr, než dôjde k premlčaniu zabezpečenej pohľadávky (§ 100 ods. 2 Občianskeho

zákonníka) je námietka premlčania záložného práva žalovaným nedôvodná. Navyše § 151j ods. 2
Občianskeho zákonníka normuje, že v prípade ak nebola riadne a včas splnená premlčaná pohľadávka
zabezpečenázáložnýmprávom,právouspokojiťsaalebodomáhaťsauspokojeniazozálohuzáložnému
veriteľovi umožňuje § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka. Táto námietka žalovaného bola preto súdom
vyhodnotená ako právne irelevantná.

K rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania.

92. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

93. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

94. Vychádzajúc z petitu žaloby má súd za to, že žalobca si v konaní uplatnil 4 nároky, a to nárok na
určenie existencie a vymáhateľnosti záložného práva, čo predstavuje 25 % z celého predmetu konania,

v ktorom bol žalobca úspešný v časti o určenie existencie záložného práva ohľadne 44 nehnuteľností
z pôvodného ich počtu 51, teda v rozsahu 10,75 % (86 % z 12,5 %) a neúspešný v časti o určenie
existencie záložného práva ohľadne 7 nehnuteľností z pôvodného počtu 51 ako aj v rozsahu o určenie
jeho vymáhateľnosti, teda v rozsahu 14,25 % (12,5 + 1,75 %); nárok na uloženie povinnosti strpieť
predaj predmetu záložného práva v žalobnom návrhu presne špecifikovaného, v ktorom bol žalobca

plne úspešný, čo predstavuje 25 % z celého predmetu konania; nárok na uloženie povinnosti zaplatiť
v žalobe presne konkretizovanú pohľadávku z výťažku predaja zálohu, v ktorom bol žalobca úplne
úspešný, čo predstavuje 25 % (pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nemožno prihliadať
na nekapitalizované príslušenstvo, ktorého výška sa mení každým uplynutým dňom, pokiaľ bol žalobca
úspešný čo do základu nároku a rovnako aj čo do istiny pohľadávky na uspokojenie ktorej má byť použitý

výťažok predaja záložného práva); a napokon aj nárok na určenie, že pri prevode alebo prechode pôsobí
záložné právo voči nadobúdateľovi zálohu, čo predstavuje taktiež 25 % z celého predmetu konania, v
ktorom bol žalobca plne neúspešný. Pomer úspechu žalobcu v konaní teda bol 60,75 % (10,75 + 25
+ 25) a podiel jeho neúspechu (ktorý predstavuje zároveň úspech žalovaného) bol 39,25 %, preto súd
v zmysle § 255 ods. 1 a 2 C.s.p. rozhodol, že žalobcovi patrí voči žalovanému nárok na náhradu trov

konania v rozsahu rozdielu medzi jeho úspechom a neúspechom, teda v rozsahu 21,5 % (výroková veta
V. tohto rozsudku).

95. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p., o výške nároku na náhradu trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde

(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné

spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak

odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,

ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.