Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. február 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoPr/3/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8508201570
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8508201570.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa: Y.. Y. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. R. U.
XXX/XX, Z., proti odporcom: 1/ SR, Ministerstvo zdravotníctva SR, Limbová 2, Bratislava, IČO 00165565,
2/ Ľubovnianska nemocnica, n.o., Obrancov mieru 3, Stará Ľubovňa, IČO 37886851, v konaní o určenie
porušenia základných práv, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.
k. 2C/72/2008-214 zo dňa 29.12.2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie čo do výroku o zastavení konania a výroku o trovách konania vo vzťahu k
odporcovi v 2/ rade.

Mení uznesenie čo do výroku o trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom v 1/ rade
tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 78,10 eure v lehote do 30 dní
od právoplatnosti tohto uznesenia.

Zrušuje uznesenie čo do výroku o postúpení veci Ústavnému súdu SR.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie a vyslovil, že po právoplatnosti vec postúpi
Ústavnému súdu SR.

Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi v 1/ rade trovy konania pozostávajúce z iných trov
vo výške 564,12 eur, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Odporcovi v 2/ rade právo na náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa v odôvodnení uznesenia uviedol, že rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 2C/72/2008-159
zo dňa 26.11.2012 prvým výrokom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia, že výpoveď
Ľubovnianskej nemocnice, n.o. Stará Ľubovňa z 24.05.1982 je nezákonná, že postup Ľubovnianskej
nemocnice, n.o. Stará Ľubovňa vo veci skončenia jeho pracovného pomeru je nezákonný, určenia,
že Ľubovnianska nemocnica, n.o. svojim postupom porušila Zákonník práce a zákon č. 58/1969 Zb.,
uloženie Ľubovnianskej nemocnici, n.o. Stará Ľubovňa povinnosti započítať navrhovateľovi dobu od
01.02.1983 do 28.03.1983 do poistenia a uloženia Ľubovnianskej nemocnici, n.o. Stará Ľubovňa
povinnosť uhradiť poistné do Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, za dobu od 01.01.1983 do
27.02.1983 v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti VI. nároku týkajúceho sa
toho, že Ľubovnianska nemocnica, n.o. porušila základné práva navrhovateľa zaručené čl. 36 písm. b/
Ústavy SR zastavil a v tej časti postúpil vec Ústavnému súdu SR. Ďalším výrokom uložil navrhovateľovi
povinnosť nahradiť odporcovi v 1/ rade trovy konania vo výške 564,12 eur.

Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 19CoPr/4/2013-194 zo dňa 24.09.2013 bol potvrdený
rozsudok súdu prvého stupňa okrem výroku o zastavení konania, o postúpení veci v zastavenej časti a

vo výroku o trovách konania. V rozsahu zrušenia bola vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

Prvostupňový súd po realizácii úkonov uložených v rozsudku súdu prvého stupňa za účelom odstránenia
vád podania predvolal navrhovateľa a poučil ho o potrebe odstránenia vád podania a jeho špecifikácie.
Navrhovateľ do zápisnice súdu dňa 09.12.2013 vzal poučenie na vedomie a zdôraznil, že nemieni sa
vyjadrovať. Bola mu uložená 30 dňová lehota na odstránenie vád a doplnenie návrhu. Navrhovateľ dňa
12.12.2013 doručil dovolanie voči rozsudku krajského súdu, o ktorom bolo dovolacím súdom rozhodnuté
uznesením sp. zn. 7Cdo/252/2014 zo dňa 26.08.2014 tak, že dovolacie konanie bolo zastavené.
Navrhovateľ napriek uplynutiu aj ďalšej dodatočnej lehoty do 14.03.2014 vady podania neodstránil,
nedoplnil, nárok nešpecifikoval a to ani do rozhodnutia súdu prvého stupňa 29.12.2014.

Súd prvého stupňa citujúc ust. § 7 ods. 1 - 3, § 104 ods. 1 O.s.p., ako aj čl. 124 a 127 ods. 1 Ústavy
SR skonštatoval, že predmetom konania je nárok navrhovateľa na určenie, že odporca v 2/ rade svojim
postupom vo veci skončenia pracovného pomeru porušil základné práva navrhovateľa zaručené čl. 36
písm. b/ Ústavy SR a trovy celého konania.

Navrhovateľ ani po opakovaných výzvach súdu návrh neopravil a nedoplnil, pred súdom dňa 09.12.2013
zotrval na svojom stanovisku, že súdy sú povinné jeho nárokom označeným ako bod VI. sa zaoberať.

Prvostupňový súd poukazujúc na ust. § 7 ods. 1 a § 104 O.s.p. ustálil, že rozhodovanie o tom, či
postupom určitého subjektu boli porušené ústavné práva určitej fyzickej osoby nie je rozhodovaním
vo veciach, vyplývajúcich z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych
vzťahov, preto na rozhodnutie o nich nie je daná právomoc súdu v zmysle § 7 ods. 1 O.s.p. a táto nie
je daná ani podľa ods. 3 tohto ustanovenia, pretože to neustanovuje žiaden zákon. Keďže nedostatok
právomoci súdu je neodstrániteľnou prekážkou podmienky konania súdu, konanie v zmysle citovaných
zákonných ustanovení zastavil. Uviedol, že príslušným orgánom na prejednanie predmetnej veci je v
zmysle čl. 124 Ústavy SR Ústavný súd SR. Preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
uznesenia.

Výrok o trovách konania odôvodnil vo vzťahu k nárokom pod bodmi I. - V. podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
V časti konania, ktoré bolo zastavené vo vzťahu k uplatnenému bodu VI. o trovách rozhodol podľa §
146 ods. 2 prvá veta O.s.p.

Odporca v 1/ rade si uplatnil trovy konania podaním doručeným súdu dňa 30.11.2012 v sume 564,12
eur vo forme cestovného za účasť na pojednávaniach v dňoch 17.09.2012 a 26.11.2012 iné trovy si
neuplatnil.

Súd priznal odporcovi v 1/ rade trovy konania pozostávajúce z náhrady cestovného služobným
motorovým vozidlom Volkswagen Passat, EVČ BA 570PU, na trase Bratislava - Stará Ľubovňa a späť
za účasť na pojednávaní dňa 17.09.2012 za 780 km pri spotrebe 9,9 litra na 100 km = 77,22 eur x
1,795 eur / liter = 138,60 eur + (0,183 eur x 780 km - opatrenie MPSVR SR č. 632/2008 Z.z. = 142,74)
spolu 281,34 eur a stravné v zmysle opatrenia MF SR č. 248/2012 Z.z. 4 eur; cestovné za účasť na
pojednávaní dňa 26.11.2012 - Bratislava - Stará Ľubovňa a späť - 780 km pri spotrebe 9,91 na 100 km
= 77,22 x 1,710 eur/ liter = 132,04 eur + (0,183 eur x 780 km = 142,74), spolu 274,78 eur a stravné 4
eur, teda trovy konania spolu predstavujú sumu 564,12 eur.

Súd má za to, že tieto trovy odporca v 1/ rade účelne vynaložil na uplatnenie a bránenie svojho práva.

Trovy konania patria aj odporcovi v 2/ rade, ktorý však na pojednávaní dňa 26.11.2012 si právo na
náhradu trov konania výslovne neuplatnil, z obsahu spisu nevyplýva aby mu nejaké trovy vznikli, preto
súd vyslovil, že odporcovi v 2/ rade právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Proti uvedenému uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ. V odvolaní
namietal, že napadnuté uznesenie je nezákonné, lebo bolo vydané po rozsudku č.k. 19CoPr/4/2013-194
z 24.09.2013 Krajského súdu v Prešove, ktorý je v dovolacom konaní, je preto protizákonné. Bolo
vydané pred rozhodnutím v dovolacom konaní. Predstavuje prekážku nevykonateľnosti dovolávaného
rozsudku krajského súdu. Do zastavenia dovolania uznesením č. 7Cdo/252/2014 z 26.08.2014 NS SR

nepredĺžil lehotu na doručenie plnomocenstva, bol utajený termín odoslania spisu na NS SR, dovolacie
konanie zmanipulovala už samotná sudkyňa, neoznámila odoslanie spisu NS SR. Bezdôvodne preto
zastavila konanie, aby chránila odporcov a vyrubila trovy, čím porušila § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.,
aby tak poškodila navrhovateľa, čo je zneužitie procesnej právomoci. Okresný súd zjavne porušil § 205
ods. 2 písm. a/, c/, f/ a § 221 ods. 1 písm. d/, f/, h/ O.s.p. Navrhol preto zrušiť nezákonné uznesenie
č.k. 2C/72/2008-214 zo dňa 29.12.2014 v plnom rozsahu a vec vrátiť okresnému súdu. Navrhol vylúčiť
sudkyňu Mgr. D. Majdákovú z konania vo veci 2C/72/2008 z dôvodu zneužitia procesnej právomoci na
škodu odvolateľa.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca v 2/ rade tak, že súd prvého stupňa rozhodol na základe
dostatočne zisteného skutkového stavu a v súlade s platnými právnymi predpismi. Navrhol preto
rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdiť.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril aj odporca v 1/ rade tak, že sa stotožňuje so skutkovými aj právnymi
závermi uvedenými v uznesení prvostupňového súdu. Prvostupňový súd postupoval v intenciách
odvolacieho súdu - Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19CoPr/4/2013 z 24.09.2013 a Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 7Cdo/252/2014 z 26.08.2014. Správne aplikoval O.s.p., najmä § 103, 104 a § 146 ods. 2
O.s.p. Navrhovateľ podal zmätočné a právne nepodložené vyjadrenie, neuniesol dôkazné bremeno, v
čom je ministerstvo zodpovedné za jeho údajnú politickú perzekúciu a následné ukončenie pracovného
pomeru. Navrhol preto napadnuté uznesenie v celom rozsahu potvrdiť.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods.
1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v
súlade s ust. § 214 O.s.p. zistil, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné iba čiastočne.

Prvostupňový súd pri realizácii úkonov, ktoré mu boli uložené rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 19CoPr/4/2013 zo dňa 24.09.2013 správne postupoval, keď vyzval navrhovateľa na špecifikáciu jeho
návrhu vo vzťahu k uplatnenému nároku, ktorým sa domáhal vyslovenia, že Ľubovnianska nemocnica,
n.o. Stará Ľubovňa porušila základné jeho práva zaručené čl. 36 písm. b/ Ústavy SR. Keďže navrhovateľ
neodstránil nedostatok podmienky konania vo vzťahu k uvedenému návrhu, lebo nekonkretizoval, aké
dielčie nároky vyplývajúce mu z príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov si uplatňuje, a
to také, o ktorých by mohol rozhodovať všeobecný súd tieto nešpecifikoval, preto správne súd prvého
stupňa zastavil konanie poukazujúc na ust. § 7 a § 104 ods. 1 O.s.p.

Aj podľa odvolacieho súdu všeobecné súdy nemajú právomoc na rozhodovanie o nárokoch navrhovateľa
tak, ako si ich uplatnil v bode VI., lebo všeobecné súdy nemôžu rozhodovať o tom, či bolo alebo nebolo
porušené právo zaručené čl. 36 písm. b/ Ústavy SR. Všeobecné súdy totiž môžu rozhodovať iba spory
vyplývajúce z občianskoprávnych, pracovnoprávnych, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov
tak, ako to vyplýva z ust. § 7 ods. 1 O.s.p. Keďže navrhovateľ nešpecifikoval svoje konkrétne nároky,
ktoré by vyplývali z vyššie uvedených vzťahov, správne bolo konanie zastavené.

Zisťovanie danosti právomoci občianskoprávnych súdov sa spravuje zásadou, že to, či právny
vzťah a jeho riešenie patrí do kompetencie občianskoprávnych súdov alebo nie, závisí od obsahu
daného právneho vzťahu (materiálnoprávny aspekt), nie od okolnosti, či predpis upravujúci vzťahy z
legislatívneho hľadiska je súčasťou toho či onoho súkromnoprávneho odvetvia (formálny aspekt) (ZSP
1/2005).

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ si uplatnil v konaní pred súdom svoje nároky, vyjadrené v
bodoch I. - V., o ktorých mohol a mal právomoc rozhodovať všeobecný súd, čo sa aj zrealizovalo a
to tak na stupni prvostupňového súdu, ako aj na odvolacom súde. Ďalšie nároky, ktoré navrhovateľ
požadoval s poukazom na porušenie Ústavy SR, keď poukazoval na porušenie konkrétnych článkov
ústavy, nespadajú do právomoci všeobecných súdov. O prípadných nárokoch, ktorými sa účastníci
domáhajú vyslovenia porušenia základných práv vyplývajúcich z konkrétnych článkov Ústavy, môže
rozhodovať iba Ústavný súd.

V zmysle čl. 127 ods. 1 Ústavy SR, t.j. ústavného zák. č. 460/1992 Zb. ústavný súd rozhoduje o
sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv
alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom ak o ochrane týchto
práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd začína konanie, ak podá návrh každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch
ustanovených v čl. 127 a 127a (č. 130 ods. 1 písm. h/ Ústavy SR). Z uvedeného vyplýva, že na konanie
o sťažnostiach fyzických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, rozhoduje
Ústavný súd iba na návrh podaný fyzickou osobou. Nie je preto možné, aby všeobecný súd postúpi
Ústavnému súdu návrh, lebo takýto návrh - sťažnosť môže podať každá fyzická osoba sama.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa čo do výroku o zastavení
konania a to postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov zrušil uznesenie súdu prvého stupňa čo do výroku o
postúpení veci Ústavnému súdu SR a to postupom podľa § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p., nakoľko nebol
dôvod na postúpenie veci Ústavnému súdu SR.

Ak navrhovateľ má za to, že boli porušené jeho konkrétne ústavné práva, môže sám podať návrh -
sťažnosť na ústavný súd na rozhodnutie.

Odvolací súd rovnako potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa čo do výroku o trovách konania vo vzťahu
medzi navrhovateľom a odporcom v 2/ rade. Prvostupňový súd totiž správne rozhodol, keď odporcovi
v 2/ rade náhradu trov nepriznal.

Odvolacím súdom bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa čo do výroku o trovách konania vo
vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom v 1/ rade tak, že navrhovateľovi bola uložená povinnosť
nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 78,10 eur v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

Aj keď súd prvého stupňa správne aplikoval na rozhodnutie o trovách konania ustanovenie § 142 ods.
1 O.s.p. vo vzťahu k nárokom pod bodmi I - V, ako aj § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. vo vzťahu k
zastaveniu konania a procesnému zavineniu navrhovateľa na zastavení konania, nesprávne vyčíslil
účelne vynaložené trovy konania. Podľa odvolacieho súdu účelnými trovami konania na strane odporcu
v prvom rade sú trovy pozostávajúce z cestovného za účasť na pojednávaniach v dňoch 17.09.2012
a 26.11.2012 a to na cestovnom z Bratislavy do Starej Ľubovne a späť nie služobným motorovým
vozidlom Volkswagen Passat, ale hromadným dopravným prostriedkom. Cestovné v uvedených dňoch
na uvedenej trase u prepravcu Železničná spoločnosť Slovenska, a.s. za oba dni predstavuje sumu
135,05 eur, nakoľko cestovné z Bratislavy do Starej Ľubovne predstavuje sumu po 16,60 eur (rýchlik +
osobný vlak) a cestovné zo Starej Ľubovne do Bratislavy sumu vo výške 18,45 eur (IC + osobný vlak).
Uvedené cestovné v rovnakých výškach bolo preto priznané za oba dni pojednávaní, t.j. 35,05 eur x 2, čo
je 70,10 eur. Za oba dni bolo priznané aj stravné v sume á 4 eur v zmysle opatrenia Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny SR č. 248/2012 Z.z. podľa § 1 písm. a/ (časové pásmo 5 - 12 hodín). Takto
na trovách konania na strane odporcu v 1/ rade bola priznaná suma 78,10 eur. Uvedené trovy konania
odvolací súd považoval za trovy účelne vynaložené v zmysle ust. § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 O.s.p.

K odvolacím dôvodom navrhovateľa vo vzťahu k trovám konania odvolací súd uvádza, že nebolo
namieste vo vzťahu k odporcovi v 2/ rade aplikovať ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v celom rozsahu
trov, nakoľko navrhovateľ bol v časti konania neúspešný a v ďalšej časti zavinil zastavenie konania,
preto bolo správne, aby bola aplikovaná zákonná úprava obsiahnutá v § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. vo
vzťahu k odporcovi v 2/ rade, ktorý bol v časti konania úspešný a v časti zastavenia konania navrhovateľ
zavinil zastavenie, preto prináleží odporcovi v 2/ rade náhrada trov konania, ktoré vynaloženie zavinil
navrhovateľ. Odporca si totiž v konaní uplatnil trovy konania pozostávajúce z trov na cestovnom a
stravnom. Ich výška však súdom prvého stupňa nebola správne vypočítaná, preto odvolací súd v
uvedenej časti zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa postupom podľa § 220 O.s.p., podľa ktorého
odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie
(§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodované a to postupom podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 151 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní ani jeden z účastníkov konania si náhradu trov odvolacieho
konania nežiadal priznať. Keďže ide o návrhové konanie, odvolací súd o trovách odvolacieho konania
nerozhodoval, lebo takýto návrh nebol podaný.

Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej
veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach (§ 14 ods. 3 O.s.p.).

Navrhovateľ vo svojom odvolaní vzniesol námietku zaujatosti voči vo veci konajúcej, sudkyni Mgr. Danky
Majdákovej a to z dôvodu spočívajúceho v postupe menovanej sudkyne v konaní o prejednávanej
veci. Citované zákonné ustanovenie vylučuje, aby dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a
rozhodovania vo veci boli okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci.
Postupom sa rozumejú procesné úkony sudcu vrátane rozhodnutí, a to aj vo veci samej. V postupe sudcu
pri prejednávaní konkrétnej veci sa prejavuje samotný výkon súdnictva, preto tieto okolnosti nemôžu byť
samy osebe dôvodom zaujatosti sudcu.

Keďže navrhovateľ namietal práve takýto procesný postup konajúcej sudkyne, čo nemôže byť dôvodom
na jej vylúčenie, odvolací súd v zmysle citovanej právnej úpravy o takejto námietke zaujatosti ani
nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.