Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. november 2012

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2C/72/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8508201570
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2012:8508201570.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa v právnej veci navrhovateľa: Y.. Y. L., nar. X.X.XXXX, trvale bytom M. R. U.

XXX/XX,Z.,protiodporcom:1/SR,MinisterstvozdravotníctvaSR,Limbová2,Bratislava,IČO00165565,
2/ Ľubovnianska nemocnica, n.o., Obrancov mieru 3, Stará Ľubovňa, IČO 37886851, v konaní o určenie
porušenia práva vo veci nemocenského poistenia takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh vo výroku I., II., III., IVz a m i e t a .

II. Súd konanie v časti výroku VI. z a s t a v u j e .

III. Súd p o s t u p u j evec v zastavenej časti konania Ústavnému súdu SR.

IV. Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi v 1. rade trovy konania vo výške 564,12 eur, do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal dňa 7.4.2008 návrh na tunajší súd, ktorý označil ako návrh na začatie konania vo
veci porušenia základných práv. Z obsahu návrhu však vyplýva, že navrhovateľ žiada, aby I. súd určil, že
postup Nemocnice s Poliklinikou Stará Ľubovňa vo veci skončenia pracovného pomeru je nezákonná,
Ľubovnianska nemocnica porušila zák. č. 58/1969 Zb., tiež čl. 46 Ústavy SR; II. súd určil, že výpoveď

č. 189/1982 z 24.5.1982 Ľubovnianskej nemocnice je nezákonná, Ľubovnianska nemocnica porušila
základné právo navrhovateľa zaručené čl. 36 písm. b) Ústavy SR; III. súd uložil povinnosť Ľubovnianskej
nemocnici v Starej Ľubovni započítať navrhovateľovi ND za politickú perzekúciu, vnútenú
XC/XX/XXXX
-X-

nezamestnanosť od 1.2.1983 do 27.2.1983. Ako odporcu navrhovateľ označil, SR zastúpenú

Ministerstvo zdravotníctva SR - Ľubovnianska nemocnica.

Svojnávrhnavrhovateľodôvodniltým,ževinformáciiostaveindividuálnehoúčtupoistencak31.12.2003
v Sociálnej poisťovni ústredie Bratislava absentuje zápočet ND za jeho politickú perzekúciu KSS.
Dňa 11.12.2007 navrhovateľ obdržal prípis Ľubovnianskej nemocnice, n.o., ktorým mu Ľubovnianska
nemocnica odmieta vydať zápočet nemocenských dávok, pod zámienkou skartácie dokumentov DNP.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že dňa 1.10.1981 nastúpil pracovať do Okresného ústavu národného zdravia

Stará Ľubovňa. Žiadosťou zo dňa 20.5.1982 navrhovateľ navrhol rozviazanie pracovného pomeru
dohodou. Zamestnávateľ určil, že jeho žiadosť je výpoveďou a zároveň určil výpovednú lehotu, ktorú
predlžil o 6 mesiacov.Dňa 28.5.1982 mal navrhovateľa ÚV KSS v súčinnosti s p. J. N. napadnúť v Pravde článkom „Sťažovať
sa zodpovedne, občiansky dôstojne“ - lživo osočiť, po ktorom Nemocnica s poliklinikou Komárno
navrhovateľovo predchádzajúce prijatie do práce zrušila.

Navrhovateľ v návrhu uviedol, že dňom 1.2.1983 ho Nemocnica s poliklinikou v Starej Ľubovni
vypovedala do nezamestnanosti a prípisom č. 37/83/KPO z 13.1.1983 OÚNZ potvrdil tzv. výpoveď. Dňa
25.2.1983 bol navrhovateľ znovu prijatý do Nemocnice s poliklinikou Komárno.

Uznesením č.k. 2C/72/2008-11 zo dňa 5.5.2008 súd vyzval navrhovateľa, aby v zmysle § 42 ods. 3

O.s.p. a § 79 ods.- 1, 2 O.s.p. doplnil návrh na začatie konania označením odporcu a spresnil žalobný
petit.

Navrhovateľ podaním zo dňa 11.6.2008 doplnil svoj návrh, v ktorom ako odporcu označil Ľubovniansku
nemocnicu,n.o.,Obrancovmieru3,StaráĽubovňaakoprávnehonástupcu OÚNZaNsPStaráĽubovňa.
Zároveň uviedol, že žiada okresný súd, aby uložil Ľubovnianskej nemocnici povinnosť uhradiť poistné

za navrhovateľa do Sociálnej poisťovne ústredia, Bratislava za dobu perzekúcie, teda od 1.2.1983 do
27.2.1983 (vrátane), a to v lehote do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľ
súčasne požiadal o ustanovenie právneho zástupcu.

Dňa 17.6.2008 súd zaslal navrhovateľovi tlačivo - potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových

pomeroch na oslobodenie od súdnych poplatkov a na ustanovenie zástupcu.

Dňa 20.8.2008 súd požiadal Okresný súd Trnava o vypočutie navrhovateľa za účelom doplnenia jeho
návrhu, nakoľko z jeho podaní nie je zrejme o ktorom petite, resp. petitoch má súd konať.

Dňa 24.10.2008 navrhovateľ oznámil súdu, že v konaní sa bude zastupovať sám.

Dňa 8.1.2009 Okresný súd Trnava vypočul navrhovateľa a do zápisnice o výsluchu navrhovateľ uviedol,
že sa domáha vydania rozsudku s petitom ako je uvedený v pôvodnom návrhu zo dňa 7.4.2008 spolu
s doplňujúcim petitom návrhu zo dňa 11.6.2008, pretože sa

XC/XX/XXXX
-X-

domnieva, že podmienkou zápočtu požadovanej náhradnej doby je zaplatenie poistného za požadovanú

náhradnú dobu t.j. od 1.2.1983 do 27.2.1983.

Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením č.k. 2C 72/2008-35, zo dňa 29.4.2009 zastavil konanie v
časti týkajúcej sa určenia, že postupom Nemocnice s poliklinikou v Starej Ľubovni vo veci skončenia
pracovného pomeru bol vo vzťahu k navrhovateľovi porušený čl. 46 ods. 3 Ústavy SR a boli porušené

práva navrhovateľa zaručené čl. 36 písm. b) Ústavy SR. V zastavenej časti súd konanie postúpil
Ústavnému súdu SR a zároveň súd vyslovil, že žiaden z účastníkov konania v zastavenej časti nemá
právo na náhradu trov konania.

Uznesenímč.k.2C72/2008-37zodňa5.5.2009súdpoučilúčastníkovkonaniaoichprocesnýchprávach

a povinnostiach.

Odporca - Ľubovnianska nemocnica, n.o. podaním zo dňa 13.5.2009 sa k návrhu vyjadril a žiadal,
aby súd návrh celom rozsahu zamietol. Vo vyjadrení uviedol, že základom celého sporu je určenie
platnosti, resp. neplatnosti rozviazania pracovného vzťahu, nakoľko od tohto určenia sa odvíjajú

ďalšie nároky navrhovateľa, ktorých priznanie nepatrí do právomoci súdu, pretože v súlade splatnou
legislatívou v predmetnom období spory o vzniku, zániku a účasti na dôchodkovom zabezpečení
podľa zák. č. 121/1975 Zb., rozhodovali štátne orgány sociálneho zabezpečenia, resp. národné výbory.
Navrhovateľ definuje svoje nároky podľa súčasne platných právnych predpisov, pričom v danom období
zamestnávatelia neplatili odvody na dôchodkové zabezpečenie. Odporca ďalej uviedol, že pre zápočet

doby na účely dôchodkového zabezpečenia je rozhodujúce, či navrhovateľ od 1.2.1983 do 27.2.1983 bol
zamestnaný. Navrhovateľ bol zamestnaný u právneho predchodcu odporcu od 1.10.1981 do 31.1.1983,
pričom pracovný pomer bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 14.10.1981 a rozviazaný bol na základe
výpovede navrhovateľa zo dňa 20.5.1982 a jej akceptáciou za podmienky predlženia výpovednej lehotylistom zo dňa 24.5.1982. Listom zo dňa 13.1.1983 bolo navrhovateľovi oznámené, že pracovný pomer
končí 31.1.1983 a k tomuto dátumu bol pracovný pomer ukončený.
Podľa názoru odporcu pracovný pomer s navrhovateľom bol rozviazaný v súlade s vtedy platnými

predpismi. Odporca poukázal na ustanovenie § 64 zák. č. 65/1965 Zb., podľa ktorého neplatnosť
rozviazania pracovného pomeru mohol tak pracovník ako aj organizácia uplatniť na súde najneskôr do
troch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť týmto rozviazaním. Teda odporca má za
to, že navrhovateľ podal žalobu po uplynutí prekluzívnej lehoty, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo
a ostatné uplatňované nároky navrhovateľa závisia od vydania rozhodnutia o neplatnosti rozviazania

pracovného pomeru, o ktorom už nemôže rozhodovať.

Proti uzneseniu o zastavení konania v časti navrhovateľ podal odvolanie.

Krajský súd v Prešov uznesením č.k. 5Co 182/2009-59, zo dňa 9.2.2010 uznesenie súdu prvého stupňa
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa poučiť navrhovateľa, o čom

môže a o čom nemôže súd v zmysle svojej právomoci rozhodovať a vyzvať navrhovateľa na odstránenie
vád jeho podaní v tomto smere a náležite zistiť, koho navrhovateľ chce označiť na strane odporcov.

XC/XX/XXXX

-X-

Uznesením č.k. 2C 72/2008-64, zo dňa 1.2.20111 súd rozhodol, že navrhovateľovi neustanovuje
zástupcu, nakoľko podaním zo dňa 24.10.2008 navrhovateľ súdu oznámil, že sa bude v konaní
zastupovať sám.

Za účelom odstránenia vád návrhu v zmysle pokynu odvolacieho súdu, súd niekoľko krát predvolal
navrhovateľa na výsluch. Navrhovateľ sa dňa 23.4.2012 dostavil na predvolanie a vo výsluchu uviedol,
že ako odporcov označuje ako odporcu v 1. rade SR, zast. Ministerstvom zdravotníctva SR, Limbová
2, Bratislava, IČO 00165565 a za odporcu v 2. rade označuje Ľubovniansku nemocnicu, neziskovú

organizáciu, so sídlom v Starej Ľubovni, Obrancov mieru 3, Stará Ľubovňa IČO 37886851, ako právneho
nástupcu NsP v Starej Ľubovni. Navrhovateľ do zápisnice súdu ďalej uviedol, že žiada aby Okresný
súd Stará Ľubovňa rozhodol o týchto jeho nárokoch:
I. Okresný súd Stará Ľubovňa určuje, že „výpoveď“ Ľubovnianskej nemocnice, n.o. Stará Ľubovňa č.
189/1982 zo dňa 24.5.1982 je nezákonná;

II. Okresný súd Stará Ľubovňa určuje, že postup Ľubovnianskej nemocnice, n. o. Stará Ľubovňa vo veci
skončenia pracovného pomeru je nezákonný;
III. Ľubovnianska nemocnica, n.o. Stará Ľubovňa svojim postupom vo veci skončenia pracovného
pomeru porušila Zákonník práce a zákon č 58/1969 Zb.;
IV. Okresný súd Stará Ľubovňa ukladá Ľubovnianskej nemocnici, n.o. Stará Ľubovňa povinnosť

navrhovateľovi započítať dobu od 1.2.1983 do 28.3.1983 (vrátane) do poistenia;
V. Okresný súd Stará Ľubovňa ukladá Ľubovnianskej nemocnici, n.o. Stará Ľubovňa povinnosť uhradiť
poistné za navrhovateľa do Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava vo výške určenej znalcom, za
dobu perzekúcie, teda od 1.2.1983 do 27.2.1983 (vrátane) a to v lehote do 3 dní od nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa v predmetnej veci;

VI. Ľubovnianska nemocnica, n.o. Stará Ľubovňa svojim postupom vo veci skončenia pracovného
pomeru porušila základné práva Y.. Y. L. zaručené čl. 36 písm. b/ Ústavy SR.

Dňa 15.5.2012 v konaní označený ako odporca v 1. rade SR, Ministerstvo zdravotníctva SR podalo
vyjadrenie k žalobnému návrhu, v ktorom namietalo svoju pasívnu legitimáciu. Odporca v 1. rade

uviedol, že z podaného návrhu nevyplýva žiadna vecná pasívna legitimácia ministerstva. Poukázal
na tú skutočnosť, že Ľubovnianska nemocnica n.o. je samostatný právny subjekt a navrhovateľ bol v
pracovnom pomere s Okresným ústavom národného zdravia Stará Ľubovňa - právnym predchodcom
odporcu v 2. rade a ministerstvo nebolo zamestnávateľom navrhovateľa. Vzhľadom na tieto skutočnosti
odporca v 1. rade žiadal žalobu zamietnuť vo vzťahu k ministerstvu zdravotníctva.

Na pojednávaní odporca v 1. rade zotrval na svojich písomných podaniach a žiadal žalobu zamietnuť a
priznať trovy konania. Poukázal na tú skutočnosť, že na Okresnom súde Trnava je vedené konanie sp.
zn. 16C/8/2008, v ktorom vystupujú ako účastníci konania MUDr. Marián Slovák ako navrhovateľ a SRMinisterstvo zdravotníctva SR ako odporca. Predmet konania navrhovateľ označil ako spor o ochranu
osobnosti. Podľa názoru odporcu v 1. rade však ide o totožné nároky, pričom návrh na Okresný súd
Trnava bol navrhovateľom podaný dňa 28.5.2007 a preto vzniesol námietku - prekážku litispendencie.

XC/XX/XXXX
-X-

Na pojednávaní odporca v 2. rade poukázal na svoje písomné vyjadrenia a žiadal žalobu zamietnuť a

výslovne uviedol, že si trovy konania neuplatňuje.

Súd na základe vykonaného dokazovania, a to výsluchom odporcov v 1. a 2. rade, oboznámením sa s
listinnými dôkazmi doloženými v súdnom spise a ustálil tento skutkový stav.

Dňa 14. 10. 1981 právny predchodca odporcu v 2. rade Okresný ústav národného zdravia Stará

Ľubovňa uzatvoril s navrhovateľom pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce 1.10.1981, s pracovným
zaradením lekár samostatne pracujúci a s miestom výkonu práce Okresného ústavu národného zdravia
Stará Ľubovňa.

Dňa 20.5.1982 navrhovateľ podal žiadosť o rozviazanie pracovného pomeru ku dňu 30.9.1982 z dôvodu

nesplnenia viacerých prísľubov vedenia OÚNZ v Starej Ľubovni.

Dňa 24.5.1982 právny predchodca odporcu v 2. rade reagoval na žiadosť navrhovateľa o rozviazanie
pracovného pomeru, v ktorej uviedol, že ak má považovať žiadosť za výpoveď v zmysle § 45 ods. 2
písm. b/ výpovedná lehota je dvojmesačná a začína plynúť dňom 1.6.1982, a túto v zmysle § 51 ods.

2 predlžuje právny predchodca odporcu v 2. rade o ďalších 6 mesiacov. Teda dňom 31.1.1983 by
navrhovateľa uvoľnili, k 30.9.1982 by mohol právny predchodca navrhovateľa uvoľniť zo zamestnania,
ak by sa vylepšila kádrová vybavenosť lekármi.

Dňa 13.1.1983 oznámil právny predchodca odporcu v 2. rade, že trvá na ukončení pracovného pomeru

ku dňu 31.1.1983 a zároveň vyzval navrhovateľa, aby si včas vybavil výstupné záležitosti, najneskôr
do 25.1.1983.

Dňa 31.1.1983 bol ukončený pracovný pomer navrhovateľa u právneho predchodcu odporcu v 2. rade.

Dňa 23.11.2007 právny nástupca odporca v 2. rade odpovedal na žiadosť navrhovateľa o potvrdenie
doby pre evidenčný list od 1.2.1983 do 27.2.1983. Odporca v 2. rade oznámil navrhovateľovi, že jeho
pracovný pomer bol ukončený dňom 31.1.1983 a po tomto dátume sa u odporcu v 2. rade nenachádza
žiaden údaj o čerpaní nemocenských dávok v ochrannej lehote. Zároveň navrhovateľovi oznámil, že
nemocenské dávky sa v organizácii podľa platných predpisov archivujú 10 rokov, takže navrhovateľove

ND už nie je možné overiť, pričom overiť a doložiť doklad je možné len v zdravotnej dokumentácii
navrhovateľa.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd právne uzatvára.

Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 65/1965 Zb., zákonníka práce, platného a účinného k 20.5.1982, (ďalej len
ZP) výpoveďou môžu rozviazať pracovný pomer organizácia i pracovník. Výpoveď musí sa dať písomne
a doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatná.

Podľa § 44 ods. 2 ZP ak sa môže dať výpoveď len z dôvodu výslovne ustanoveného v tomto zákonníku,

musí sa tento dôvod vo výpovedi uviesť, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede sa nemôže
dodatočne meniť.
XC/XX/XXXX
-X-

Podľa § 44 ods. 3 ZP výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, môže sa odvolať len s jeho
súhlasom; odvolanie výpovede i súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne.

Podľa § 45 ods. 1 ZP ak bola daná výpoveď, skončí sa pracovný pomer uplynutím výpovednej lehoty.Podľa § 45 ods. 2 ZP výpovedné lehoty sú rovnaké pre organizáciu i pracovníka a sú
a) jeden mesiac u pracovníkov do 30 rokov veku,

b) dva mesiace u pracovníkov od 30 do 40 rokov veku,
c) tri mesiace u pracovníkov od 40 rokov veku.

Podľa § 51 ods. 1 ZP pracovník môže dať výpoveď, ak
a) uzavrel s inou organizáciou pracovnú zmluvu v rámci náboru vykonávaného národným výborom,

b) má prejsť na základe vykonaného konkurzu na funkciu obsadzovanú podľa osobitných predpisov
týmto spôsobom alebo má byť prijatý ako riadny vedecký (umelecký) ašpirant, ako študent na vysokú
školu, ako žiak na strednú školu, s výnimkou štúdia popri zamestnaní alebo do učebného pomeru,
c) nemôže podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu štátnej zdravotníckej správy vykonávať
doterajšiu prácu alebo ak mu vznikol nárok na starobný alebo invalidný dôchodok, a žena tiež z dôvodu
tehotnosti alebo starostlivosti o dieťa,

d) organizácia porušuje podstatnú povinnosť, ktorú má voči nemu podľa pracovnej alebo kolektívnej
zmluvy alebo právnych predpisov, alebo nemôže túto povinnosť plniť v dôsledku organizačných zmien
alebo ak sa v posledných 12 mesiacoch nevyužíva jeho odborná kvalifikácia po dobu najmenej šiestich
mesiacov,
e) nasleduje manžela do miesta jeho bydliska alebo mladistvý pracovník nasleduje rodičov do miesta

ich nového bydliska.

Podľa § 51 ods. 2 ZP pracovník môže dať výpoveď aj z iných dôvodov, než sú uvedené v
predchádzajúcom odseku, prípadne bez uvedenia dôvodu. V týchto prípadoch sa výpovedné lehoty
uvedené v § 45 ods. 2 predlžujú o šesť mesiacov, pokiaľ sa organizácia nedohodne s pracovníkom inak.

Podľa § 61 ods. 1 ZP ak organizácia dala pracovníkovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne zrušila
pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak pracovník oznámil organizácii, že trvá na tom,
aby ho ďalej zamestnávala, jeho pracovný pomer trvá i naďalej a organizácia je povinná poskytnúť mu
náhradu mzdy. Táto náhrada patrí pracovníkovi vo výške priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil

organizácii, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do doby, keď mu organizácia umožní pokračovať v
práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru; za dobu pred uplatnením neplatnosti
rozviazania pracovného pomeru na súde mu však táto náhrada patrí najdlhšie za jeden mesiac.

Podľa § 62 ods. 1 ZP ak dal pracovník neplatnú výpoveď alebo ak neplatne zrušil pracovný pomer

okamžite alebo v skúšobnej dobe a organizácia mu oznámila, že trvá na tom, aby ďalej vykonával svoju
prácu, pracovný pomer trvá i naďalej. Ak pracovník nevyhovie tejto jej výzve, organizácia môže od neho
žiadať náhradu škody, ktorá jej tým vznikla (§ 179)
XC/XX/XXXX
-X-

odo dňa, keď mu oznámila, že trvá na ďalšom vykonávaní práce; za dobu pred uplatnením neplatnosti
rozviazania pracovného pomeru na súde jej však táto náhrada patrí najdlhšie za jeden mesiac.

Podľa § 64 ZP neplatnosť rozviazania pracovného pomeru môže tak pracovník, ako aj organizácia

uplatniť na súde najneskôr do troch mesiacov, odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb., o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom

konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o
rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny
orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej
organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 58/1969 Zb., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 1 ods. 3 zák. č. 58/1969 Zb., v hospodárskoprávnych vzťahoch nezodpovedá štát podľa tohto
zákona v prípadoch, v ktorých rozhodovanie patrí orgánom hospodárskej arbitráže.Podľa § 2 zák. č. 58/1969 Zb., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí,
ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

Podľa § 3 zák. č. 58/1969 Zb., ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti
nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb., nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím
tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 58/1969 Zb., ako výnimku z ustanovenia odseku 1 možno uplatniť nárok na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vykonateľným bez ohľadu na jeho právoplatnosť,

ak toto rozhodnutie bolo na základe opravného prostriedku zrušené alebo zmenené.

Podľa § 7 ods. 1 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné
právneveci,ktorévyplývajúzobčianskoprávnych,pracovných,rodinných,obchodnýchahospodárskych
vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

XC/XX/XXXX
-X-

Podľa § 7 ods. 2 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí

orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a
rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej
samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne
záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich
podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa § 7 ods. 3 O.s.p. iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak
to ustanovuje zákon

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd

konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy SR Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických

osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných
slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená
spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 119 ods. 1 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Podľa § 119 ods. 2 O.s.p. účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod
na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa
o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na
odročenie pojednávania obsahuje najmä:
a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,

b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,
c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne
oznámi, ako návrh posúdil.

Podľa § 119 ods. 3 O.s.p. ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo

jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že
zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie
sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez
ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.Súd posudzoval žalobný návrh podľa obsahu a upraveného petitu návrhu zo dňa 23.4.2012, z ktorého
vyplýva, že navrhovateľ sa domáha určenia neplatnosti výpovede Ľubovnianskej nemocnice zo dňa

24.5.1982, určenia že postup vo veci skončenia pracovného pomeru je nezákonným, čím Ľubovnianska
nemocnica porušila Zákonník práce a zák. č. 58/1969 Zb. Ďalej navrhovateľ žiadal, aby súd uložil
Ľubovnianskej nemocnici, n.o. povinnosť započítať navrhovateľovi dobu od 1.2.1983 do 27.2.1983 do
poistenia a uložil povinnosť uhradiť za toto obdobie poistné do Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava
vo

XC/XX/XXXX
-X-

výške určenej znalcom. Navrhovateľ žiadal, aby súd určil, že Ľubovnianska nemocnica, n.o. svojim
postupom vo veci skončenia pracovného pomeru porušila jeho základné práva zaručené čl. 36 písm.
b/ Ústavy SR.

Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 17.9.2012 Na pojednávanie sa navrhovateľ nedostavil,
svoju neprítomnosť ospravedlnil písomne podaním, ktoré bolo doručené súdu v deň pojednávania t.j.
17.9.2012. Svoju neprítomnosť navrhovateľ ospravedlnil zo zdravotných dôvodov pretože zhoršením
počasia sa zhoršili jeho komplikácie, vyplývajúce zo „stavu DI“.

Na pojednávanie nariadené na deň 26.11.2012 sa navrhovateľ opäť nedostavil, svoju neprítomnosť
ospravedlnil písomným podaním súdu doručeným dňa 22.11.2012 a žiadal pojednávanie odročiť zo
zdravotných dôvod.
Navrhovateľ nedoložil súdu žiaden doklad o jeho nepriaznivom zdravotnom stave. Súd preto na
ospravedlnenia navrhovateľa neprihliadal, pretože tieto nespĺňajú náležitosti v zmysle citovaného § 119

O.s.p. a vo veci konal s poukazom na § 101 ods. 2 O.s.p. aj v neprítomnosti navrhovateľa.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcov v 1. a 2. rade oboznámil sa s listinnými dôkazmi a
dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Súd v dôsledku vznesenej prekážky litispendencie odporcom v 1. rade požiadal Okresný súd Trnava o
zapožičanie spisu sp. zn. 16C8/2008 resp. o zaslanie kópie návrhu vrátane doplnení návrhu na začatie
konania.ZdoručenéhonávrhunazačatiekonanianaOkresnýsúdTrnavavyplýva,ževkonanívystupuje
Y.. Y. L. ako navrhovateľ a ako odporca v 1. rade SR zast. Ministerstvom zdravotníctva SR a ako odporca
v 2. rade obec Cífer. Navrhovateľ sa v tomto konaní voči SR, Ministerstvu zdravotníctva SR domáha,

aby súd uložil povinnosť Sociálnej poisťovni ústredie Bratislava vydať osvedčenie ND od 1.2.1983 do
27.2.1983 za politickú perzekúciu nezamestnanosťou, zosnovanú denníkom ÚV KSS - Pravda. Teda
návrh podaný na Okresný súd v Trnave nie je totožný s návrhom, ktorý podal navrhovateľ na Okresný
súd Stará Ľubovňa a preto súd k námietke prekážky listispendencie odporcom v 1. rade neprihliadal.

Vo vzťahu k odporcovi v 1. rade SR zast. Ministerstvom zdravotníctva súd návrh zamietol, nakoľko
tento v konaní nie je pasívne legitimovaná. Navrhovateľ sa v konaní domáhal určenia a uloženia
povinnosti Ľubovnianskej nemocnici, n.o. Voči SR zast. Ministerstvom zdravotníctva odporcovi v 1. rade
navrhovateľ sa nedomáha žiadneho nároku a v konaní nebolo preukázané, aby medzi navrhovateľom
a odporcom v 1. rade bol akýkoľvek právny vzťah.

Navrhovateľ sa I. petitom domáha určenia nezákonnosti výpovede Ľubovnianskej nemocnice, n.o. č.
189/1982 zo dňa 24.5.1982. Súd má za to, že navrhovateľ sa domáha určenia neplatnosti výpovede
zo dňa 24.5.1982.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľ podal právnemu predchodcovi odporcu v 2. rade
dňa 20.5.1982 žiadosť o rozviazanie pracovného pomeru. Právny predchodca odporcu v 2. rade listom
zo dňa 24.5.1982 oznámil navrhovateľovi, že

XC/XX/XXXX

-XX-navrhovateľovu žiadosť pokladá za výpoveď zamestnanca zo zamestnania v zmysle § 45 ods. 2 písm.
b/ ZP - vtedy platného a účinného a zároveň navrhovateľovi oznámil, že v zmysle § 51 ZP predlžuje
výpovedná doba o ďalších 6 mesiacov. Teda k ukončeniu pracovného pomeru dôjde dňom 31.1.1983.

Túto skutočnosť navrhovateľ akceptoval a v skutočnosti dňa 31.1.1983 došlo k ukončeniu pracovného
pomeru medzi navrhovateľom a právnym predchodcom odporcu v 2. rade.
V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 64 ZP sa mohol pracovník ako aj organizácia domáhať
neplatnosti pracovného pomeru na súde najneskôr do troch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný
pomer skončiť týmto rozviazaním. Táto lehota je prekluzívnou lehotou, čo znamená že na jej márne

uplynutie súd musí prihliada z úradnej povinnosti - ex offo.
Vzhľadom na túto skutočnosť, že lehota na podanie žaloby na súd o neplatnosť skončenia pracovného
pomeru uplynula dňa 30.4.1983, súd zamietol žalobu v I. výroku.
Naviac súd poukazuje na tú skutočnosť, že z vykonaného dokazovania nevyplýva skutočnosť, aby
odporca v 2. rade resp. právnych predchodca odporcu v 2. rade, dal výpoveď z pracovného pomeru
dňa 24. 5. 1982 navrhovateľovi.

Teda súd dospel k záveru, že medzi navrhovateľom a právnym predchodcom odporcu v 2. rade došlo
k platnému skončeniu pracovného pomeru.

Navrhovateľ sa II. petitom domáhal určenia, že postup Ľubovnianskej nemocnice, n.o. Stará Ľubovňa
vo veci skončenia pracovného pomeru je nezákonný a III. petitom určenia, že Ľubovnianska nemocnica,

n.o. Stará Ľubovňa svojim postupom vo veci skončenia pracovného pomeru porušila Zákonník práce
a zák. č. 58/1969 Zb.
Poukazujúc na vyššie uvedené a záver súdu, že došlo k platnému skončeniu pracovného pomeru
medzi navrhovateľom a právnym predchodcom odporcu v 2. rade nemohlo dôjsť k nezákonnému
skončeniupracovnéhopomeru,porušeniuZákonníkapráceazák.č.58/1969Zb.apretosúdtietonároky

navrhovateľa zamietol.

Súd taktiež zamietol IV. petit a V. petit návrhu, ktorými navrhovateľ žiadal, aby súd uložil Ľubovnianskej
nemocnici, n.o. Stará Ľubovňa povinnosť započítať dobu od 1.2.1983 do 27.2.1983 a uhradiť poistné za
navrhovateľa do Sociálnej poisťovne ústredie, Bratislava vo výške určenej znalcom za dobu perzekúcie

(1.2.1983 do 27.2.1983), pretože navrhovateľ nebol zamestnancom právneho predchodcu odporcu v
2. rade a došlo k platnému skončeniu pracovného pomeru. Teda takéto nároky zo strany navrhovateľa
nie sú oprávnené.

Navrhovateľ sa ďalej VI., výrokom domáhal určenia, že odporca v 2. rade svojim postupom vo veci

skončenia pracovného pomeru porušil jeho základné práva zaručené čl. 36 písm. b/ Ústavy SR.
V zmysle čl. 124 Ústavy SR je Ústavný súd SR nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti,
ktorým okrem iného rozhoduje aj o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú
porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich
z medzinárodnej zmluvy.

Právomoc na rozhodnutie o tom, že postupom určitého subjektu boli porušené ústavné práva určitej
fyzickej osoby tak, ako sa toho domáha navrhovateľ, má Ústavný súd SR. Všeobecný súd (okresný súd)
nemôže rozhodnúť o nároku v zmysle VI. petitu.

XC/XX/XXXX

-XX-

Vzhľadom na túto skutočnosť súd pre nedostatok právomoci rozhodovať o VI. výroku súd konanie
zastavil a v tejto časti postúpil vec orgánu príslušnému na rozhodnutie, v danom prípade Ústavnému
súdu SR.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca v 1. rade, ako aj odporca v 2. rade boli v konaní
úspešní, avšak odporca v 2. rade na pojednávaní uviedol, že si náhradu trov konania neuplatňuje, preto

súd priznal náhradu trov konania len odporcovi v 1. rade, ktorý ich vyčíslil v zákonnej lehote. Trovy
konania pozostávajú z náhrady cestovného služobným motorovým vozidlom Volkswagen, Passat, EVČ
BA570PU, na trase Bratislava - Stará Ľubovňa a späť za účasť na pojednávaní dňa 17.9.2012 a 780
km pri spotrebe 9,9 litra na 100 km = 77,22 eur x 1,795 eur/6 = 138,60 eur + (0,183 eur x 780 km -opatrenie MPSVR SR č. 632/2008 Z.z. = 142,74) spolu 281,34 eur a stravné v zmysle opatrenie MF SR
č. 248/2012 Z.z. 4 eur; cestovné za účasť na pojednávaní dňa 26.11.2012 - Bratislava - Stará Ľubovňa
a späť - 780 km pri spotrebe 9,9l na 10 km = 77,22 x 1,710 eur/liter = 132,04 eur + (0,183 eur x 780km=

142/,74) spolu 274,78 eur a stravné 4 eur, teda trovy konania spolu predstavujú sumu 564,12 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa
jeho doručenia.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

XC/XX/XXXX
-XX-

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 251 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.