Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Barbora Sopková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7T/27/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120010618
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Sopková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6120010618.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica na hlavnom pojednávaní dňa 23. 09. 2020 konajúc samosudcom JUDr.

Z.T. M. v trestnej veci obžalovaného V. Š., I.. XX. XX. XXXX v Banskej Bystrici, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný: V. Š., nar. XX XX. XXXX v Z. Z., trvale bydliskom L. XX, Z. Z.

je v i n n ý, ž e

dňa 25. 08. 2019 v čase od 02.00 h do 04.08 h v Banskej Bystrici na ulici Kapitulská vo vnútorných
priestoroch podniku Kapitol Pub po predchádzajúcom slovnom konflikte s Bc. R. X., I.. XX. XX. XXXX a

po tom, ako mu ukázala prostredník, túto fyzicky napadol najskôr tak, že jej dal jednu facku do oblasti
tváre, po čom vyšla z priestorov podniku a po návrate do podniku podišla k stolu, pri ktorom sedel, kde
po slovnom konflikte ju opätovne napadol tak, že ju chytil oboma rukami za oblečenie a strčil na stoličku,
pritlačil ju na stenu a udrel ju pravou rukou do ľavej časti tváre a do zadnej časti hlavy, následkom čoho
narazila hlavou o stôl, potom ju oboma rukami potiahol nadol na svoje koleno, pričom spadla na zem,
kde ju chytil za vlasy a po zemi takto ťahal smerom k stolu, kde predtým sedeli, čím jej spôsobil zranenia
- pomliaždenie vlasatej časti hlavy, pomliaždenie tváre a oblasti ľavého líca, pomliaždenie vnútornej

strany pravého ramena, odreninu chrbtovej strany pravého zápästia, odreninu strednej časti chrbta a
odreninu ľavého predkolenia, ktoré si vyžiadali liečenie v trvaní do 7 dní,

t e d a

dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti tým, že napadol iného,
dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v
úmysle inému úmyselne ublížiť na zdraví, pričom nedošlo k dokonaniu trestného činu

č í m s p á c h a l

prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa§ 14 ods. 1
Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného

zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 46 Trestného zákona na úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanástich) mesiacov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba v trvaní 24 (dvadsiatich štyroch) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obvinený povinný nahradiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej
poisťovni, a. s, so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, škodu vo výške 129,25 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica dňa 28. 07. 2020 podal na súd obžalobu pod sp. zn.

1Pv 239/19/6601 na obv. V. Š. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa§ 14 ods. 1
Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe a vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Okresný súd Banská Bystrica trestným rozkazom sp. zn. 7T/27/2020 zo dňa 04. 08. 2020 uznal
obvineného vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a uložil mu trest odňatia slobody
a povinnosť nahradiť škodu poškodeným. Voči trestnému rozkazu podal obvinený odpor dôvodiac,
že uložený trest považuje za neprimerane prísny. Ku skutku sa priznal, konanie úprimne oľutoval
a posnaží sa aj o nahradenie vzniknutej škody. Pred spáchaním skutku viedol riadny život, síce

v minulosti spáchal trestný čin, no tento je zahladený a na obžalovaného sa hľadí, akoby nebol
odsúdený. Obžalovaný pracuje, vo voľnom čase sa venuje svojmu synovi. Obžalovaný spáchal skutok
po viacnásobnej verbálnej a neverbálnej provokácii poškodenej, ktorá svojím neustálym zvyšovaním
slovnýchatakovvyprovokovalaobžalovanéhoksamotnémuspáchaniuskutku.Uvedenéhosamozrejme
neospravedlňuje, no túto okolnosť by mal konajúci súd brať do úvahy pri určovaní druhu a výmery trestu.

Pre potrestanie obžalovaného a ochranu spoločnosti preto postačuje aj uloženie peňažného trestu.

Súd určil termín hlavného pojednávania, na ktorom vykonal dokazovanie.

I.

Obžalovaný V. Š. na hlavnom pojednávaní urobil dňa 23. 09. 2020 urobil vyhlásenie v zmysle § 257
ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu vo
vyššie označenej obžalobe.

Keďže obžalovaný na všetky otázky súdu, položené mu v zmysle § 333 ods. 1 písm. c), písm. d), písm.
f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku, odpovedal kladne, po súhlasnom stanovisku prokurátora a
ostatných procesných strán, súd jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania
spáchania skutku na hlavnom pojednávaní nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste
a náhrade škody.

Súd tak rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie obžalovaného o vine bolo v zhode s dokazovaním vykonaným
v prípravnom konaní. Okolnosti žalovanej trestnej činnosti a jej spáchanie obžalovaným v zmysle
skutkového stavu tvrdeného obžalobným návrhom preukazujú výpoveď poškodenej Z.. R. X. a tiež
svedecké výpovede O. H., Y. E. F. R.. W. Y., odborné vyjadrenie č. 7/2020 zo dňa 06. 03. 2020

vypracované MUDr. M. F. R., znalecký posudok č. PPZ-KEU-SL-EXP-2019/2718 a videozáznam na
dátovom nosiči, takisto aj fotodokumentácia. V neposlednom rade sa ku skutku priznal aj obžalovaný.

Vyhodnotiac skutkové zistenia jednotlivo a vo vzájomnom súhrne súd dospel k záveru, že výsledky
dokazovania, ktoré bolo vykonané v prípravnom konaní preukázali, že sa stal skutok vykazujúci

objektívne i subjektívne znaky stíhaného trestného činu a že jeho vykonanie možno ako priamemu
páchateľovi pripísať práve obvinenej osobe - V. Š..

Následne súd vykonal dokazovanie len vo vzťahu k výroku o treste, ochrannom opatrení a náhrade
škody.Poškodení Z.. R. X. a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. si uplatnili nárok na náhradu škody, ktorý
aj vyčíslili.

Podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku bola prečítaná výpoveď svedka - poškodeného splnomocneného
zamestnanca Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. (č. l. 106 - 122, č. l. 201) a Z.. R. X. (č. l. 70 - 105),
konkrétne vo vzťahu k uplatneniu nároku na náhradu škody a k jej vyčísleniu.

Podľa § 269 Trestného poriadku boli prečítané listinné dôkazy:

- odpis registra trestov (č. l. 173 - 174)
- výpis z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR (č. l. 175 - 180)
- správa o povesti (č. l. 186 - 187)
- podanie informácie z evidencie zbraní (č. l. 188 - 189)
- správa z Centra pre liečbu drogových závislostí Banská Bystrica (č. l. 190 - 191)

- správa Sociálnej poisťovne (č. l. 192 - 196)
- správa z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (č. l. 197 - 200)

II.

Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa dopustí ten, kto
inému úmyselne ublíži na zdraví a taký čin spácha na chránenej osobe - blízkej osobe, a potrestá sa
odňatím slobody na jeden rok až tri roky.

Podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje

k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k
dokonaniu trestného činu.

Prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa dopustí ten, kto
sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo

výtržnosti najmä tým, že napadne iného a spácha čin závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, a
potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol u obžalovaného na spôsob spáchania činu, jeho
následky, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, jeho osobu, jeho pomery

a možnosť jeho nápravy.

Obžalovaný je zamestnaný, pracuje v spoločnosti EVERON, s. r. o., kde má pravidelný mesačný
príjem, má jednu vyživovaciu povinnosť. Má ukončené stredoškolské vzdelanie v odbore kuchár.
Nie je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, naposledy bol evidovaný ako uchádzač o

zamestnanie v období od 27. 08. 2019 do 31. 08. 2019, nie je príjemcom dávky v hmotnej núdzi, ani iných
dávok poskytovaných úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Nepoberá ani dávky v nezamestnanosti.
Obžalovaný nie je držiteľom zbrojného preukazu, tiež nie je vlastníkom legálne držaných zbraní.

Obžalovaný bol doteraz trikrát súdne trestaný a aj odsúdený, vo všetkých prípadoch sa na neho hľadí,

akoby nebol odsúdený. Priestupkovo bol obžalovaný postihnutý dvadsaťdvakrát, v jednom prípade za
priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, keď dňa 15. 06. 2016 fyzicky napadol W. N., za čo mu
bola uložená pokuta; inak bol sankcionovaný za priestupky na úseku cestnej premávky, proti majetku.

Súd u obžalovaného zistil len jednu poľahčujúcu okolnosť - ku skutku sa priznal a tento oľutoval.

Na druhej strane u obžalovaného súd zistil tiež jednu priťažujúcu okolnosť - spáchal viac trestných činov.

Pri svojich úvahách o výške trestu vychádzal z trestnej sadzby trestu odňatia slobody podľa toho
zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný podľa § 41 ods.

1 prvá veta Trestného zákona, keďže súd odsudzuje obžalovaného za dva trestné činy a ukladal
mu úhrnný trest. V jeho prípade druh a výmera trestu boli stanovené zákonným ustanovením § 364
ods. 1 Trestného zákona vzťahujúcim sa na najprísnejšie trestný skutok umožňujúcim obžalovanému
uložiť trest odňatia slobody až na tri roky, kde ale dolnú hranicu trestnej sadzby súd upravil podľa §41 ods. 1 Trestného zákona tak, že bral do úvahy vyššiu z týchto dvoch trestných činov (§ 156 ods.
1 Trestného zákona). Pretože pri pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 1:1 súd pri ukladaní
trestu vychádzal z trestnej sadzby od šiestich mesiacov až do troch rokov, kde je prípustné uložiť aj iný

ako nepodmienečný trest odňatia slobody.

Ukladanie alternatívnych trestov (peňažný trest či trest domáceho väzenia) súd v prípade osoby
obžalovaného nepovažuje za dostatočné. Dôvodom je osoba obžalovaného a jeho (aj) kriminálna
minulosť, kedy sa obžalovaný v roku 2012 dopustil obdobnej trestnej činnosti, pretože bol trestným

rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1T/50/2012 zo dňa 22. 05. 2012, právoplatným dňa
05. 06. 2012, uznaný vinným z trestných činov ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona
a výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, za ktoré mu bol uložený peňažný trest vo
výške 200,00 Eur. Predtým bol tiež odsúdený za trestný čin vyhýbania sa výkonu civilnej služby a trestný
čin vydierania. V dvoch prípadoch bol tak súdený za trestnú činnosť zameranú proti životu a zdraviu,
proti ľudskej slobode. Ani tieto odsúdenia ho však neodradili od ďalšieho protiprávneho konania, kedy

sa dňa 15. 06. 2016 dopustil priestupky proti občianskemu spolunažívaniu tak, že fyzicky napadol W. N.
tým, že ju jedenkrát udrel do oblasti tváre a tiež pravou rukou zovretou v päsť ju jedenkrát udrel do oblasti
tváre, pričom tak konal napriek tomu, že bol pri tom prítomný ich spoločný maloletý syn a poškodenej
spôsobil povrchové poranene vlasatej kože hlavy.

Napriek vyššie uvedenému a napriek tomu, že od posledného fyzického ataku uplynul dlhší čas,
obžalovaný v tejto prejednávanej veci opätovne použil svoju fyzickú silu, prevahu voči poškodenej
Z.. X.. Samozrejme, poškodená na priebehu skutkového deja mala svoj podiel, kedy z dokazovania
vyplynulo, že táto skutočne opakovane verbalizovala svoj negatívny postoj voči obžalovanému, kedy
mu dala najavo, že sa jej jeho správanie nepáči, použila aj expresívnejšie slová a dokonca sa aj vrátila

k obžalovanému po tom, čo sa zdalo, že ich verbálna hádka sa skončila, ale verbalizovanie ich hnevu
bolo tiež vzájomné (napr. obžalovaný jej ukázal zdvihnutý prostredník svojej pravej ruky). Bez ohľadu
na uvedené, bolo zistené aj to, že obžalovaný má viditeľne prevahu nad poškodenou, nielen preto že
je muž, ale je aj fyzicky väčší, silnejší, je starší a musí si tak byť vedomý aj toho, aké následky bude
mať jeho fyzický atak vo vzťahu k mladšej, štíhlej žene. Poškodená navyše bola na odchode, keď si

zo stola vzala bundu a obžalovanému stála chrbtom, keď ju tento schytil ľavou rukou a potom ju už
oboma pritlačil k stene, na ktorej bol namontovaný ešte aj drevený pult. Potom jej dvakrát udrel pravou
rukou do tváre tak, že poškodená tvárou narazila o drevený stôl a následne aj so stoličkou spadla na
zem. Obžalovaný ju následne chytil za vlasy a ťahal po zemi, pričom od konania upustil, až keď prišiel
zamestnanec bezpečnostnej služby. Aj keď poškodená obžalovaného slovne provokovala, jeho reakcia

bola neadekvátna a z videozáznamu je vidieť, že obžalovaný upustil od konania až po istej dobe a
na podnet tretej osoby. Konanie obžalovaného voči poškodenej malo stúpajúcu intenzitu, eskalovalo,
Ani následky jeho konania nemožno opomenúť, keďže došlo aj k poškodeniu zdravia - pomliaždenie
vlasatej časti hlavy, pomliaždenie tváre a oblasti ľavého líca, pomliaždenie vnútornej strany pravého
ramena, odreninu chrbtovej strany pravého zápästia, odreninu strednej časti chrbta a odreninu ľavého

predkolenia,ktorésivyžiadaliliečenievtrvanído7dní.Obžalovanýmádojem,žepriznanímsakuskutku
a jeho oľutovaním možno eliminovať sankciu. Tiež sa domnieva, že ju možno eliminovať aj prihliadnutím
na správanie poškodenej, avšak obžalovaný na druhej strane nepoukazuje na to, že sa skutku dopustil
po požití alkoholických nápojov, pričom tieto podľa znalca W.. V. O. odbrzďovali jeho správanie, pôsobili
na neho negatívne. K požívaniu alkoholických nápojov ho však už poškodená nenútila, bolo to jeho

vlastné rozhodnutie a rovnako aj jeho konanie voči poškodenej bolo vyjadrením jeho vôle, nemusel tak
konať.
Berúc do úvahy vyššie uvedené súd dospel k presvedčeniu, že je nevyhnutné uložiť obžalovanému
trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanástich) mesiacov, pričom nie je potrebný jeho nepodmienečný
výkon, ale je potrebné na dosiahnutie účelu pri podmienečnom odložení jeho výkonu určiť mu skúšobnú

dobu v trvaní 24 (dvadsiatich štyroch) mesiacov, pretože podľa názoru súdu si len takýmto spôsobom
môže obžalovaný uvedomiť následky svojho konania, keď v prípade nevedenia riadneho života počas
skúšobnej dobe sa vystavuje premene uloženého trestu na nepodmienečný. Doterajšie miernejšie
sankcie neboli pre obžalovaného dostatočným ponaučením, neodradili ho od spáchania ďalšej trestnej
činnosti. Uložený trest, v spodnej hranici trestnej sadzby, súd považuje za je zákonný a správny,

zodpovedajúci účelu trestu z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Poškodená Z.. R. X. si v konaní riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody, ktorý vyčíslila vo
výške 810,40 Eur v zmysle záverov odborného vyjadrenia č. 7/2020 vypracovaného W.. M. F. R., t.j. 40 bodov x 20,26 Eur (výška bolestného v zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade
za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,

o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a
občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov v spojení opatrením Ministerstva
zdravotníctva Slovenskej republiky č. S07592-2019-OL o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2019, zverejnené v Zbierke zákonom pod č.
133/2019). Súd mal za preukázané, že túto škodu obžalovaný už uhradil, o čom predložil poštový

poukaz, preto o náhrade škody v prospech poškodenej súd už nerozhodoval.

Poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. si v konaní uplatnila nárok na náhradu škody vo výške
129,25 Eur, čo predstavuje úhradu za zdravotnú starostlivosť poskytnutú poškodenej v súvislosti so
skutkom.

Na základe uvedených skutočností a zisteného skutkového stavu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.

Odvolanie má odkladný účinok.

Vprospechobžalovanéhomôžupodaťodvolaniepríbuznívpokolení priamom,jehosúrodenci,osvojiteľ,
osvojenec, manželka a družka ale nie proti jeho vôli. Poškodený môže podať odvolanie iba pre

nesprávnosť výroku o náhrade škody.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.