Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. marec 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/25/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818200574
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5818200574.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v spore žalobkyne: J. G., rod. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H., F. D. XXX, právne zastúpená: Mgr. Igor Palider, advokát, so sídlom F. XXX.,
proti žalovaným: v rade 1/ I. I., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., W. XXX, právne zastúpená: JUDr.
Andrej Bryja, advokát, so sídlom T., R. XX, v 2/ rade S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., T. X. X, o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemkom, na odvolanie žalovaného v rade 2/
proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 2C/12/2018-107 zo dňa 2. októbra 2020, v spojení s
opravným uznesením č.k. 2C/12/2018-115 zo dňa 12. októbra 2020 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni voči žalovanému v rade 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

Žalobkyni voči žalovanej v rade 1/ n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných
v rade 1/, 2/ k pozemku E-KN parc. č. 454 - orná pôda o výmere 2118 m2, zapísanej na LV č. XXXX,

pre k. ú. F., pod B12 - G. J. v podiele 97/112, pod B14 - I. I. v podiele 360/5040 a pod B15 - G. S.
v podiele 315/5040. Uvedenú nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne a žalobkyňu
zároveň zaviazal na vyrovnanie odstupujúceho spoluvlastníckeho podielu zaplatiť žalovanej v rade 1/
sumu 3.025,80 eur a žalovanému v rade 2/ sumu 3.500,- eur. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.
Vychádzal zo zistenia, že sporové strany mali v podielovom spoluvlastníctve dotknutú nehnuteľnosť
a žalobkyňa v žalobe vyslovila, že spoluvlastníci by uprednostnili formu vyporiadania spoločných

pozemkov ich reálnym rozdelením bez vzájomného vyplácania, pričom k žalobe priložila geometrický
plán vyhotovený spoločnosťou Brandys s. r. o., so sídlom v Námestove zo dňa 14.02.2017, ktorým
z pôvodnej E-KN parc. č. 454 boli novovytvorené C-KN parc. č. 1227/1 - trvalé trávne porasty o
výmere 1797 m2, C-KN parc. č. 1227/198 - trvalé trávne 37 m2, ktoré parcely by boli prikázané do
výlučného vlastníctva žalobkyne a ďalej C-KN parc. č. 1227/199 - trvalé trávne porasty o výmere
279 m2 a C-KN parc. č. 1227/200 - trvalé trávne porasty o výmere 5 m2, ktoré by boli prikázané
do podielového vlastníctva žalovaných v rade 1/ a 2/. Poukázal na to, že z povahy podielového

spoluvlastníctva založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek
spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Právo
podať žalobu vychádza zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v
spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie obsahujelen § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie
spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Ak o zrušení a
vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje súd, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky

použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, nakoľko sú preň záväzné. V
danom prípade vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením veci nie je reálne, nakoľko sa
nejedná o stavebný pozemok, ide o pozemok, s ktorým sa len ráta do budúcna ako so stavebným
pozemkom a vzhľadom na lokalitu, ako aj prístup, nie je možné vyčleniť z neho výmeru zodpovedajúcu
spoluvlastníckemu podielu žalovanej v rade 1/. Vzhľadom k tomu, že predmet sporu nie je reálne

deliteľný a taktiež spôsob vyporiadania navrhnutý žalovaným v rade 2/, ktorý je vzhľadom na záujem
žalobkyne nereálny, rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo a vec prikázal do výlučného
vlastníctva žalobkyne a zároveň ju zaviazal zaplatiť žalovaným za odstupujúci spoluvlastnícky podiel
primeranú náhradu, ako je to uvedené vo výroku rozsudku. Pri zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva bol nútený dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania
zrušeného spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a súd nemôže vyporiadať

spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone, okrem prípadu uzatvorenia
zmieru medzi stranami sporu. Pri stanovení výšky spoluvlastníckeho podielu vychádzal zo všeobecnej
ceny nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom č. 88/2020 znalca Ing. Jána Žochňáka. O trovách
konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
a vzhľadom k tomu, že žalobkyňa si v konaní neuplatnila nárok na náhradu trov konania, hoci bola

úspešná, rozhodol, že žiadnej zo sporových strán sa náhrada trov konania nepriznáva.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalovaný v rade 2/. Uviedol, že
rozhodnutie a postup súdu sú rozporné s procesnými požiadavkami spravodlivosti, nerešpektujú
všeobecne uznávané základné právne princípy, odopierajú spravodlivosť, vykladajú právo v rozpore s

medzinárodnýmizmluvami,sktorýmijeSlovenskárepublikaviazanáavykladajúichteoretickyailuzórne
a reštriktívne. Odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa zákonom stanovené podmienky. Napadnutý rozsudok
je nepreskúmateľný, pretože súd o podanej žalobe nerozhodoval v zmysle žaloby, pričom touto žalobou
je viazaný a žaloba počas konania nebola zmenená. Nedostatočné odôvodnenie spočíva aj v tom, že
súd prvej inštancie neuviedol všetky jeho vyjadrenia v konaní. Namietal, že mu nebol doručený znalecký

posudok a nebola mu poskytnutá lehota na vyjadrenie sa k tomuto znaleckému posudku a zároveň
žiadal vypočuť znalca, ktorý nepoužil pri stanovení ceny polohovú metódu. Má za to, že sporný pozemok
sa nachádza medzi pozemkami evidovanými v registri „C“, preto jeho hodnota musí mať značne vyššiu
hodnotu, ako bola stanovená znaleckým posudkom. Keďže je vedená nehnuteľnosť v registri „C“, nie je
možné aplikovať na uvedené zákon č. 180/1995 Z. z. o zákaze drobenia pozemkov. V konaní navrhol,

aby nedošlo k zrušeniu podielového spoluvlastníctva v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
pričom súd sa týmto jeho návrhom nezaoberal. Súd prvej inštancie sa nezaoberal jeho námietkami
o hodnote jeho vlastníctva, nakoľko okolité pozemky sú evidované v registri „C“, sú zastavané a
sporný pozemok hraničí s týmito pozemkami z každej strany. Tvrdenie súdu prvej inštancie v bode 23.
odôvodnenia, že spôsob vyporiadania ním navrhnutý vzhľadom na záujem žalobkyne je nereálny, nemá

oporu v dokazovaní. Súd prvej inštancie konal formalisticky a nevychádzal z princípov materiálneho
poňatia štátu. Hodnotenie dôkazov nemá racionálny základ a výklad a aplikácia právnych predpisov
je v extrémnom nesúlade a odkláňa sa od ustálenej judikatúry. Postup súdu je účelový a spôsobuje
obavu z nestrannosti. Ústava Slovenskej republiky garantuje právo vlastniť majetok (čl. 20) a uvedené
bolo v predmetnom konaní porušené. Súd ignoroval jeho návrhy podané písomne, a to vyporiadať

spoluvlastníctvo zámenou za spoluvlastnícky podiel žalobkyne v inom pozemku, čo v napadnutom
rozsudku súd ani neuviedol. Navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

3. Žalobkyňa sa vyjadrila k odvolaniu žalovaného v rade 2/ s tým, že s jednotlivými dôvodmi odvolania

sa nestotožňuje a považuje ich za účelové a žalovaný v rade 2/ len sleduje úmysel predlžovať
súdne konanie. K námietke, že súd nerozhodol v zmysle jej žalobného návrhu, poukázala na to, že v
konaniach o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd nie je viazaný návrhom strán,
a teda ani znením petitu so spôsobom vyporiadania spoločného pozemku. Po vykonaní dokazovania
bolo zrejmé, že spôsob reálneho rozdelenia podľa jej pôvodného návrhu sa nestretol s pochopením

žalovaných a bolo namieste uvažovať o druhom spôsobe vyporiadania spoluvlastníctva. Žalovaný
v rade 2/ od začiatku konania menil svoje postoje k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva. V
písomnom vyjadrení zo dňa 23.07.2018 uviedol, že navrhované reálne rozdelenie podľa priloženého
geometrického plánu je pre neho absolútne nevýhodným riešením čo do účelného využitia týchtonovovzniknutých pozemkov, v budúcnosti, nakoľko ide o veľmi úzke pozemky a tieto by nemohol nijakým
spôsobom reálne obhospodarovať. Žalovaný navrhoval vyporiadanie podielového spoluvlastníctva so
zámenou jej podielu v inom pozemku, k čomu po určitých rokovania aj pristúpila, avšak žalovaný v

rade 2/ následne zmenil svoj postoj a začal podmieňovať svoj súhlas s vyporiadaním pozemku E-KN
parc.č. 454 s vyporiadaním spoluvlastníctva jeho a žalobkyne vo všetkých spoločných pozemkoch a
navyše požadoval prevod na jeho osobu najlukratívnejších pozemkov v podstatne vyššej výmere, ako
prislúchala na jeho spoluvlastnícky podiel. Na formu tohto nátlaku žalovaného v rade 2/ nepristúpila.
Napokon žalovaný v rade 2/ vôbec nepredložil žiadne relevantné dôkazy k svojim účelovým tvrdeniam

ako aj odvolacím dôvodom, ktoré uvádzal a uvádza. Pokiaľ namietal stanovenú cenu znaleckým
posudkom, na preukázanie svojho tvrdenia nepredložil žiaden dôkaz, napr. iný znalecký posudok.
Taktiež pokiaľ namietal navrhované rozdelenie pozemkov v zmysle geometrického plánu predloženého
žalobkyňou, mal žalovaný v rade 2/ dostatok času a možnosti rešpektujúc princíp koncentrácie súdneho
konania konkrétne navrhnúť a predložiť do súdneho konania použiteľný nový geometrický plán s jeho
návrhom reálneho rozdelenia. Žalovaný v rade 2/ v odvolaní opäť neuvádza žiadne relevantné dôvody

hodné osobitného zreteľa, prečo by nemalo dôjsť k zrušeniu podielového spoluvlastníctva. Aby súd
zamietolnávrhnazrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvasitovyžadujeveľmipresvedčivé
subjektívne dôvody na strane účastníka, ktorý sa takéhoto postupu dovoláva. V tejto súvislosti poukázal
na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ako sp.zn. 1Cdo 84/2009, 4Cdo 137/97, R 100/99. Pokiaľ
poukazoval na čl. 20 Ústavy SR, má za to, že postup súdu v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka

je postupom v úplnom súlade so zákonom. Tvrdenie žalovaného v rade 2/ v odvolaní, že dala rozdeliť
geometrickýmplánompozemokazapísaťparcelureg.„C“evidovanúnakatastrálnejmapepodč.1227/1
trvalé trávnaté porasty o výmere 2.118 m2 je nepodložené a klamlivé. Ňou predložený geometrický plán
nebol doteraz nikým podaný na zápis do katastra. Nestotožňuje sa s názorom žalovaného v rade 2/,
že rozsudok súdu prvej inštancie a jeho odôvodnenie trpí vadami a závery sú inkonzistentné. Navrhuje

napadnutý rozsudok potvrdiť a zaviazať žalovaného v rade 2/ k náhrade trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu.

4.Žalovanávrade1/kodvolaniužalovanéhovrade2/uviedla,ževtomtoprípaderozdeleniepozemkuje
technicky možné, no v žiadnom prípade nie je účelné, teda samostatný pozemok ako vlastníčke nemôže

aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá jeho povahe, a teda nedá sa účelne využiť. Za účelom
zistenia všeobecnej hodnoty pozemku bol vyhotovený znalecký posudok č. 88/2020, ktorý ohodnotil
predmetný pozemok KN E parc. č. 454 o výmere 2.118 m2 orná pôda na sumu 56.000,- eur, teda
26,44 eur/m2. Podľa jej názoru ide o relevantný dôkaz o hodnote predmetného pozemku. Námietky
odvolateľa pokladá za účelové a je vzťahom medzi žalobkyňou a žalovaným v rade 2/, ktorý je zrejmý

aj zo samotného spisu. Súd nie je viazaný obsahom žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva a nie každá zmena žaloby je zmenou žaloby podľa § 139 CSP. Pri týchto typoch konaní
je súd viazaný hmotnoprávnou normou čo do spôsobu, akým má daný vzťah usporiadať a pritom sa
môže pohybovať v rámci pravidiel danej hmotnoprávnej normy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
4Cdo 183/2011). Navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho

konania voči žalovanému v rade 2/.

5. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana
proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie

v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.

6. Jednou zo základných podmienok konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
je bezpečné zistenie, že k predmetnej nehnuteľnosti v čase rozhodovania spoluvlastníctvo sporových

strán trvá. Uvedené mal súd preukázané z LV č. XXXX pre k.ú. F., obec F., okres T..

7. Žalovaný v rade 2/ ako prvú odvolaciu námietku uviedol, že súd rozhodoval o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva mimo žalobného návrhu podaného žalobkyňou, keď táto v žalobe
navrhovala reálne rozdelenie nehnuteľnosti. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na stanovisko

Najvyššieho súdu SR k rozhodovaniu súdov o podielovom spoluvlastníctve (R 54/73), v ktorom je
konštatované: „Spôsob zrušenia podielového spoluvlastníctva a vyporiadania spoluvlastníkov, ak medzi
nimi nedošlo k dohode, upravuje ust. § 142 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie uvádza nielen
jednotlivé možné spôsoby zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ale udáva aj poradie, v ktorom ichsúd môže použiť. Predovšetkým má súd rozdeliť vec medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov a iba
ak rozdelenie veci nie je dobré možné, môže súd prikázať vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom. Tretí spôsob zrušenia a vyporiadania, totiž nariadenie predaja s rozdelením

výťažku podľa podielov, je až poslednou možnosťou, ku ktorej smie súd prikročiť iba v tom prípade,
ak žiadny zo spoluvlastníkov vec nechce. Súdy nie sú viazané žalobným ani prípadným vzájomným
návrhom, pokiaľ ide o formu vyporiadania spoluvlastníkov, ale zhodne so zásadou vyjadrenou v
rozhodnutí uverejnenom pod č. 4/1966 Zb. rozhodnutí a oznámení ČFSR, môžu nariadiť zrušenie
spoluvlastníctva aj iným ako navrhovaným spôsobom.“ Rovnaké stanovisko zaujal Najvyšší súd SR v

rozhodnutí sp.zn. 4Cdo 183/2011 z 29. novembra 2011, v ktorom vyslovil: „Ktorýkoľvek spoluvlastník
môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie, ak nedôjde k
dohode medzi spoluvlastníkmi. Súdne konanie začína len na návrh (ktoréhokoľvek) spoluvlastníka (bez
ohľadu na výšku jeho spoluvlastníckeho podielu). Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom
ustanoveného poradia (§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka) však nie je viazaný návrhmi ani
vzájomnýminávrhmiúčastníkovkonania,pokiaľideoformuvyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctvav

zmysle zásady vyplývajúcej z ustanovenia § 153 ods. 2 OSP /§ 216 ods. 2 CSP v súčasnej dobe/ (avšak
ani takéto návrhy nemožno v konaní nechať bez povšimnutia). V konaní o zrušenie spoluvlastníctva
a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a
vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci.“

8. Z vyššie konštatovaného vyplýva, že odvolacia námietka žalovaného v rade 2/, že súd rozhodoval
nad rozsah žalobného návrhu žalobkyne je preto neopodstatnená. súd bol viazaný návrhom v rozsahu
označenia nehnuteľnosti, ku ktorej má byť zrušené podielové spoluvlastníctvo, avšak nie návrhom na
spôsob vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva, v tejto časti bol povinný postupovať podľa
zákonom ustanoveného poradia (§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

9. V preskúmavanej veci je predmetom konania zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k pozemku EKN parc. č. 454, ktorý je v katastri nehnuteľnosti evidovaný ako orná pôda. Preto je nutné
vyriešiť otázku zásadného právneho významu spočívajúcu v tom, či so zreteľom na ust. § 22 až §
24 zák. č. 180/1995 Z.z. možno podielové spoluvlastníctvo, ktorého predmetom je poľnohospodársky

pozemok nachádzajúci sa mimo zastavaného územia obce zrušiť a vyporiadať aj reálnym rozdelením v
zmysle výšky podielov jednotlivých podielových spoluvlastníkov, ak ich výmera nedosahuje 2.000 m2.
V záujme zamedzenia drobenia poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov nachádzajúcich
sa mimo zastavaného územia obce možno pri prechode alebo prevode vlastníctva k ním postupovať
len podľa zákona (§ 21 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z.z.). Účelom zák. č. 180/1995 Z.z. vo všeobecnosti

je zamedzenie nežiaducemu stavu, ktorý spočíva v drobení poľnohospodárskych a lesných pozemkov.
Dôvodom tejto právnej úpravy je snaha vedúca k zabezpečeniu funkčnosti poľnohospodárskej a lesnej
výroby, a preto v zmysle § 21 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z.z. dochádza k obmedzeniu nielen vlastníkov
takýchto pozemkov v podobe obmedzenia ich zmluvnej voľnosti v rámci ich právnych úkonov, ale aj k
obmedzeniu súdu v spôsobe rozhodnutia či už v rámci konania o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva alebo v konaní o dedičstve. Toto obmedzenie spočíva v tom, že ani právnym úkonom
vlastníka takejto nehnuteľnosti, ani rozhodnutím súdu, ktorý o takejto nehnuteľnosti rozhoduje, nemôže
vzniknúť poľnohospodársky pozemok menší, ako 2.000 m2. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 1Cdo
187/2006 vyslovil, že: „Podielové spoluvlastníctvo, predmetom ktorého je poľnohospodársky pozemok
nachádzajúci sa mimo zastavaného územia obce, nemožno zrušiť a vyporiadať prikázaním celej

nehnuteľnosti do (nového) spoluvlastníctva, pokiaľ na novovzniknuté spoluvlastnícke podiely pripadne
výmera nižšia, než 2.000 m2 (u poľnohospodárskeho pozemku), resp. výmera nižšia ako 5.000 m2 (u
lesných pozemkov)“. Vzhľadom k tomu, že výmera pozemku, ktorý je predmetom tohto konania je 2.118
m2 a spoluvlastnícky podiel žalovaného v rade 2/ predstavuje 315/5040-ín, čo v prepočte znamená,
že na jeho podiel pripadá výmera 132,38 m2, v danom prípade neprichádzala do úvahy reálna deľba

podielového spoluvlastníctva k spornému pozemku. Zákon č. 180/1995 Z.z. ohľadne zákazu drobenia
pozemkov neuvádza, že uvedené sa dotýka iba pozemkov zapísaných v registri „E“, ako to konštatoval
žalovaný v rade 2/ vo svojom odvolaní.

10. Pokiaľ žalovaný v rade 2/ poukazoval na to, že predmetný pozemok sa nachádza a hraničí

s pozemkami, ktoré sú vedené v registri „C“ a niektoré okolité pozemky sú už i zastavané, je
nutné poukázať na to, že neprichádza tu reálna deľba do úvahy ani z toho dôvodu, že predmetný
pozemok je prístupný iba z jednej strany, a to strany, ktorá je užšia a výmera 132,38 m2, ktorá by
pripadala na spoluvlastnícky podiel žalovaného v rade 2/ nemôže predstavovať stavebný pozemok.Preto súd prvej inštancie správne postupoval, keď dospel k zrušeniu a vyporiadaniu podielového
spoluvlastníctva druhým spôsobom v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom prihliadol
najmä na výšku spoluvlastníckych podielov jednotlivých podielových spoluvlastníkov a vec prikázal

do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorej spoluvlastnícky podiel bol najväčší a pripadala výmera
na jej spoluvlastnícky podiel vo výške 1.834,33 m2. Takýmto zrušením a vyporiadaním podielového
spoluvlastníctva nedošlo k obmedzeniu vlastníckeho práva žalovaného v rade 2/, čo by v konečnom
dôsledku mohlo znamenať rozpor najmä s čl. 20 Ústavy SR, ako to žalovaný v odvolaní namietal. Ústava
SR, tak aj medzinárodné dokumenty (najmä Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd - čl. 1) umožňujú prijatie zákona, ktorým sa upravuje užívanie majetku, ak je splnený
všeobecný záujem na prijatí takéhoto zákona.

11. Keďže obmedzenie vyplývajúce z citovaných ustanovení zák. č. 180/1995 Z.z. nemajú povahu
vyvlastnenia (lebo zasahujú do vlastníckeho práva len v podobe obmedzenej dispozície s ním),
možno vyvodiť záver, že nie sú v rozpore s ústavnými zásadami upravujúcimi samotnú ochranu

vlastníckeho práca. Rovnako nie je v rozpore ani s ustanoveniami upravujúcimi jeho obmedzenie, lebo
je daná existencia verejného záujmu spočívajúca v nadmernom a neúnosnom stupni rozdrobenosti
pozemkového vlastníctva v Slovenskej republike. Tento stav si nepochybne vyžaduje obmedzenie
ďalšieho drobenia poľnohospodárskej a lesnej pôdy nachádzajúcej sa mimo zastavaného územia obce
a zabezpečenie funkčnosti poľnohospodárskej a lesnej výroby. Konkurenciu ochrany dispozičného

práva vlastníka s predmetom vlastníctva so zabezpečením funkčnosti poľnohospodárskych a lesných
pozemkov treba nepochybne vyriešiť v prospech zabezpečenia funkčnosti uvedených pozemkov, lebo
v tomto prípade ide o ochranu verejného záujmu, ktorý prevyšuje individuálny záujem vlastníka, resp.
spoluvlastníka veci. Túto situáciu však nemožno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle
§ 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/187/2006). Preto na

veci nič nemení ani tvrdenie žalovaného v rade 2/ pred súdom prvej inštancie, že predmetný pozemok
chce využívať na pestovanie potravín pre svoju rodinu vzhľadom na pandemickú situáciu v súčasnej
dobe.

12. Primeranou náhradou pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva je príslušný podiel

všeobecnej ceny veci (R 43/1997). Ide o hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa
miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý
bol prisúdený inému spoluvlastníkovi. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie pri stanovení primeranej
náhrady za odstupujúci spoluvlastnícky podiel žalovaného v rade 2/ vychádzal zo znaleckého posudku č.
88/2020 znalca Ing. Jána Žochňáka, ktorý stanovil hodnotu za 1 m2 vo výške 26,44 eur. Zo znaleckého

posudku v časti označenej „2. Stanovenie všeobecnej ceny“ znalec konštatuje, že pozemok je mimo
zastavaného územia obce, nachádza sa na okraji obce, na ulici, ktorá je rovnobežná s ulicou „T. a podľa
potvrdenia obce je určený na výstavbu, prístup je po štrkom spevnenej komunikácii z ulice G., pozemok
má obdĺžnikový tvar a svojou kratšou stranou je pri ulici. Vzhľadom na veľký záujem o pozemky v danej
lokalite, východiskovú hodnotu pozemku uvažoval 80% z 9,96 eur východiskovej hodnoty okresného

mesta T. a využitie pozemku bude vyššie ako doteraz, jedná sa o stavebný pozemok, preto povyšujúci
koeficient odhaduje vo veľkosti 2. Ponižujúci koeficient sa nevyskytuje, je vo veľkosti 1,00. Z uvedeného
vyplýva, že znalec pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku nevychádzal iba z jeho označenia na
liste vlastníctva, ale prihliadal aj na skutočnosť, že je určený na výstavbu. Žalovaný v rade 2/ počas
konania namietal výšku stanovenú znalcom, avšak sám do konania nepredložil žiaden iný dôkaz, z

ktorého by sa malo vychádzať pri stanovení tejto primeranej náhrady (napr. iný znalecký posudok v
zmysle § 206 CSP). To, že žalovaný môže predložiť súdu dôkazy na stanovenie primeranej náhrady
mu bolo známe už doručením žaloby na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastnícka, ako aj
na ďalšom pojednávaní, kde sa nezhodli na cene a žalovaná sa vyjadrila, že predloží súdu súkromný
znalecký posudok. Teda žalovanému v rade 2/ bol známy takýto postup a vedel, že má možnosť rovnako

postupovať ako žalobkyňa. Vzhľadom na uvedené odvolací súd neprihliadol na túto odvolaciu námietku
žalovaného v rade 2/, a to aj s poukazom na vyjadrenie žalovanej v rade 1/, ktorá dokonca nepožadovala
vyplatiť za odstupujúci spoluvlastnícky podiel cenu ako bola stanovená znaleckým posudkom, ale
žiadala vyplatiť primeranú náhradu v hodnote 20,- eur/m2.

13. Pokiaľ žalovaný v rade 2/ navrhoval zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo zámenou
s podielmi žalobkyne v iných nehnuteľnostiach, ktoré neboli predmetom tohto sporu, odvolací súd
považuje za nutné poukázať na to, že súd je viazaný žalobným návrhom v rozsahu, ku ktorým
nehnuteľnostiam má dôjsť k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, avšak nie je užviazaný žalobným návrhom v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to navrhovaným spôsobom
vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Preto v rámci tohto konania nemohol súd zrušiť a vyporiadať
podielové spoluvlastníctvo tak, ako to navrhoval žalovaný v rade 2/, a to zámenou spoluvlastníckych

podielov žalobkyne v iných nehnuteľnostiach, ktoré nie sú predmetom tohto konania.

14. Žalovaný v rade 2/ rovnako počas konania pred súdom prvej inštancie navrhoval zamietnuť návrh
na zrušenie podielového spoluvlastníctva s poukazom na § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré
definoval až na poslednom pojednávaní, že pozemok pripadajúci vo výmere na jeho spoluvlastnícky

podiel má záujem využívať na pestovanie potravín pre svoju rodinu v súčasnej pandemickej situácii.
Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 4Cdo 137/97 vyslovil stanovisko, že: „Dôvodmi hodnými osobitného
zreteľa, pre ktoré súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo podľa § 142 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, sú okolnosti prevažne subjektívneho charakteru tak na strane žalovaného (najmä jeho
zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti,
nedostatok možnosti uspokojiť svoje bytové potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť), ako aj

na strane žalobcu (najmä, ak mu ide len o vyriešenie užívacích vzťahov, pričom otázka zániku
spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu alebo, že vec má v úmysle predať)“/R 100/1999/. Možnosť
zamietnutia návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je výnimkou zo zásady, že
nikto nemôže byť nútený zotrvať v podielovom spoluvlastníctve. Zamietnutie návrhu podľa § 142 ods. 2
Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy len v mimoriadnych prípadoch, ak sú dané „dôvody hodné

osobitného zreteľa“. V danom prípade predpoklady na zamietnutie žaloby na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva neboli naplnené za situácie, keď reálne rozdelenie nehnuteľnosti nebolo
dobré možné a účelné využitie vzhľadom na výšku spoluvlastníckych podielov pripadalo u žalobkyni
a žalovaný v rade 2/ nepreukázal, že by doteraz nejakým spôsobom spornú nehnuteľnosť užíval na
účel pestovania potravín pre rodinu (dokonca zo znaleckého posudku vyplýva, že pozemok je zarastený

trávou a burinou, v čase obhliadky je tráva nepokosená), prípadne, že nemá iné pozemky na užívanie
za týmto účelom.

15.Vychádzajúczvyššiekonštatovanéhoodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávny
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. V predmetnej veci potvrdením rozsudku súdu prvej inštancie mala plný úspech žalobkyňa aj v
odvolacom konaní, preto jej súd v zmysle § 355 ods. 1 CSP s použitím § 396 ods. 1 CSP vznikol nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Tieto jej voči žalovanému v rade 2/ - odvolateľovi.
Vočižalovanejvrade1/nepriznalnároknanáhradutrovodvolaciehokonania,nakoľkotátovočirozsudku

súdu prvej inštancie nepodala odvolanie.

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)