Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. marec 2020

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6Cpr/8/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718204917
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2020:6718204917.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom, v právnej veci žalobcu G. O., nar.

XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XXX/X, XXX XX L., občana SR, zast. JUDr. Jánom Sitarčíkom, advokátom
AK Lučenec, so sídlom Dr. Herza 20, 984 01 Lučenec, proti žalovanému TRUCK & TRAILER Rent &
Transport s. r. o., so sídlom A. H. Škultétyho 2620, 990 01 Veľký Krtíš, zast. JUDr. Alanom Zvarom,
advokátom AK Veľký Krtíš, so sídlom SNP 1/A, 990 01 Veľký Krtíš, o určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru a náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %,
ktoré je povinný zaplatiť v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške náhrady.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal voči žalovanému určenia neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru, ako aj náhrady škody (zrejme mal tým na mysli peňažného
nároku z neplatného skončenia pracovného pomeru).

2. Žalovaný považoval žalobu žalobcu za neopodstatnenú a ako nedôvodnú ju žiadal zamietnuť.

3. Súd na základe skutočností obsiahnutých v odôvodnení podaného žalobného návrhu zo dňa 25. 07.
2018, prednesmi právnych zástupcov sporových strán, listinných dôkazov: plnej moci zo dňa 13. 06.
2018, záznamu zo dňa 04. 02. 2007, fotokópie pracovnej zmluvy (prvej strany), fotokópie Okamžitého
skončenia pracovného pomeru zo dňa XX. XX. XXXX, Oznámenia podľa § 79 Zákonníka práce zo dňa
XX. XX. XXXX, Oznámenia o podozrení zo spáchania trestného činu zo dňa XX. XX. XXXX, výpisu z
obchodného registra na spoločnosť žalovaného, písomného vyjadrenia žalovaného doručeného súdu
05. 10. 2018, plnej moci zo dňa 05. 10. 2018, vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu doručeného

súdu 14. 12. 2018, ďalšieho vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného doručeného súdu 18. 03. 2019,
Pokynov pre šoféra zo dňa 21. 12. 2007, Pracovného poriadku spoločnosti žalovaného zo dňa 04.
02. 2007, lekárskej správy I. U. J. D. V. I. XX. XX. XXXX, elektronických správ o nehodovej udalosti
uvedených na nemeckej internetovej stránke, úradného prekladu nemeckej správy I. U., preklad č.
145/2019, výsluchom svedkyne D. O., výsluchom svedka G. U., výsluchom svedka M. Y., výsluchom
svedka G. D., výsluchom svedka E. I., z prednesu žalobcu, ako aj na základe ďalších listinných a
ostatných dôkazov, zistil tento skutkový stav:

4. Žalobca si svoj nárok voči žalovanému uplatnil z dôvodu, že dňa 04. 06. 2018 mu bola doručená
písomnosť, v ktorej mu žalovaný oznamuje, že s ním končí okamžite pracovný pomer v zmysle § 68
ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a to pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Uvedené skutočnostižalobca preukázal fotokópiami dotknutých listín a to pracovnou zmluvou a oznámením o okamžitom
skončení pracovného pomeru. Žalobca uvádza, že žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa
XX. XX. XXXX pod vplyvom alkoholu spadol žalobca do priekopy, spôsobil si tým zranenia, kvôli

ktorým nemohol pokračovať v práci. Za závažné porušenie pracovnej disciplíny zamestnávateľ/žalovaný
považoval to, že žalobca počas turnusu opustil zverené vozidlo.

5. Žalobca hneď po doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru oznámil žalovanému, že toto
považuje za neplatné a trvá na tom, aby ho žalovaný naďalej zamestnával. V tvrdení žalovaného

uvádzanom ako dôvod ukončenia pracovného pomeru okamžitým skončením sa podľa žalobcu
nezakladánapravde,pretožežalobcasámbolobeťouspáchaniatrestnéhočinu,ktoréhosamaldopustiť
iný zamestnanec žalovaného a to G. U. protiprávnym konaním a to strčením na parkovisku, čím zapríčinil
jeho pád do 4-metrovej hĺbky a následné poranenie. Po návrate na Slovensko bol žalobca doliečovaný
v Nemocnici s poliklinikou v Lučenci. Uviedol, že v čase úrazu bol na mieste parkoviska spolu s kolegami
M. Y., G. U., E. I. a G. D.. Všetko toto sa udialo v rámci 45-hodinovej prestávky medzi prepravou s

odstavenými kamiónmi. Sám uviedol, že počas prestávky boli všetci na večeri pri kamiónoch a vypili si
aj pivo, čo tvrdil že nebolo protiprávne. Po skončení večere došlo ku konfliktu medzi kolegami, keď G.
U. a G. D. fyzicky napadli M. Y.. Žalobca chcel konfliktu zabrániť, pričom D. U. ho napadol a strčil do
priekopy, kde utrpel uvádzané zranenia.

6. Zástupca žalovaného uviedol, že tak ako to produkoval v písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu,
tak aj v rámci ústneho prednesu zotrváva na okamžitom skončení pracovného pomeru so žalobcom
z dôvodu, že sú dané tak zákonné, ako aj skutkové dôvody na to, aby bolo možné konštatovať,
že žalobca porušil pracovnú disciplínu zvlášť závažným spôsobom. Odkázal na okamžité skončenie
pracovného pomeru zo dňa 04. 06. 2016, z ktorého jednoznačne vyplýva, že dôvodom na použitie

inštitútu okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo požitie alkoholických nápojov v rámci výkonu
práce, kde sa zaraďuje aj týždenný odpočinok, t. j. v sobota a nedeľa. Týždenný odpočinok sa vykonáva
nazvláštnomparkoviskuvP.,ktorémážalovanýpartneromvP.vyčlenené.Zástupca žalovanéhozotrval
na tvrdení, že počas incidentu, keď žalobca spadol do rokliny, bol v opitom stave, nič nesignalizovalo,
že by bol postrčený treťou osobou, ktorá by zavinila jeho pád do rokliny. Poukázal i na listinu, ktorá

bola vyhotovená lekárom pri prijímaní do nemocnice, ktorý o. i. skonštatoval, že žalobca /pacient/ bol
do nemocnice privezený pod vplyvom alkoholu. V dôsledku nehody muselo byť motorové vozidlo, ktoré
viedol žalobca a ktoré bolo plne naložené nákladom, odtiahnuté iným zamestnancom žalovaného, ktorý
k tomuto musel vynaložiť neplánované finančné prostriedky.

7. Svedkyňa D. O. (manželka žalobcu) sa o úraze svojho manžela dozvedela až tak, že sa mu prakticky
2 dni nevedela dovolať a nemala žiadne vedomosti a informácie čo s ním je a kde je. Potom sa
jej ozval manžel s tým, že jej oznámil, že je v nemocnici, pretože mal úraz a spadol do priekopy. Táto
následne komunikovala s kamarátom (kolegom žalobcu) M. Y., ktorý jej poslal správu v tom zmysle,
že sa veľmi zle stalo, že v P. ho bili, kolegovia G. aj E. sa ho zastali (G. = žalobca). G. však dopadol

najhoršie. Tvrdila, že podľa informácií ktoré mala od manžela (žalobcu) v inkriminovaný deň jej manžel
už v podstate spal, ostatní kolegovia si varili guľáš. Večer ho mal prísť niekto zobudiť, lebo došlo medzi
vodičmi k bitke. Jej muž potom mal ísť zachraňovať kolegu ktorého bili, pričom údajne G. U. mal sotiť
jej manžela tak, že tento cez zábradlie prepadol do priekopy, kde došlo k úrazu.

8. Svedok G. U. uviedol, že si veľmi dobre pamätá na situáciu, keď došlo k nešťastnému úrazu. Bol tam
osobne prítomný a videl ako sa to stalo. Keď došlo k úrazu, tak dokonca zavolal záchranku, aby mu
bola poskytnutá náležitá zdravotná starostlivosť. Svedok videl ako žalobca prepadol cez zvodidlá, urobil
kotrmelec, salto a hlavou narazil do brehu/do svahu, po ktorom sa kotúľal dole, potom s hrudníkom -
bruchom narazil na železničné podvaly, odkade ho odhodilo a dopadol na kamenisté podložie, kde zostal

nehybne ležať. Keď naňho začal kričať, vôbec sa neozýval. Na otázku sudcu svedok uviedol, že tento
priebeh udalostí videl len on, pretože ostatní chlapi/kolegovia boli vo svojich kamiónoch, kde spali alebo
oddychovali. Zároveň potvrdil, že tak on ako aj žalobca boli pod vplyvom alkoholu, pričom neboli opití
do takej miery, že by chodili „po štyroch“, avšak ich chôdza nebola istá. Pred úrazom mal mať vzájomný
incident so žalobcom, pričom potýčka spočívala len v „naťahovaní“ sa a „handrkovaní“.

9. Svedok M. Y. uviedol, že je pravdou, že boli v inkriminovaný deň na parkovisku, kde si robili večeru.
Bol to guľáš a aj sa „niečo“ vypilo. Potom sa trochu medzi sebou pochytili a svedok to vyriešil tak, že
spolu aj s kolegom D. išli do kabín spať. Onedlho mu však otvoril kabínu na kamióne ďalší vodič (M. Š.),ktorý mu povedal, že G. (žalobca) je v potoku. Svedok uviedol, že jediný M. Š. pil celý čas pivo, ostatní
v skupinke okrem piva popíjali aj whisky - včítane žalobcu.

10. Svedok G. D. nevedel jednoznačne povedať, či žalobcu niekto cez zvodidlo postrčil a tento potom
prepadol dole brehom do rokliny, alebo žalobca vlastnou nešikovnosťou, alebo nešťastnou náhodou cez
zvodidlo prepadol a úraz si privodil vlastným pričinením.

11. Žalobca tvrdil, že nie je pravdou, že mechanizmus úrazu nastal tak, ako o tom vypovedal svedok

U.. Tvrdil, že stál pri zvodidlách otočených chrbtom k zvodidlám a svedok U. ho udrel do hrudníka.
Tým pádom potom prepadol chrbtom za zvodidlá, kde došlo k pádu s takým následkom, ako sa o tom
skôr zmienil.

12. Svedok E. I. tvrdil, že v inkriminovanom čase a na inkriminovanom mieste boli všetci pod vplyvom
alkoholu. Svedok aj napriek požitiu alkoholu registroval, že v nejakej vzdialenosti od neho sa žalobca

s niekým „naťahuje“ a potom sa už len dozvedel, že prepadol dole do zrázu. Svedok však nevedel
povedať, aký bol dôvod a mechanizmus pádu, pretože sa to mohlo stať aj tak, že pri vzájomnom
naťahovaní žalobca sám bez cudzieho zavinenia neudržal rovnováhu, pretože bol pod vplyvom alkoholu
a prepadol cez zábradlie dole svahom, ale mohlo sa stať aj to, že bol postrčený osobou s ktorou sa
naťahoval. Jednoznačne však nevedel uviesť, čo bolo príčinou pádu žalobcu do rokliny.

13. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

14. Okamžite môže skončiť pracovný pomer zamestnanec aj zamestnávateľ a to len na

základe taxatívne vymedzených dôvodov, pričom okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa sa považuje za výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru. Pre platné okamžité
skončenie pracovného pomeru musia byť dodržané všetky náležitosti právneho úkony vo všeobecnosti,
ako aj náležitosti upravené v zákonnom ustanovení § 70 Zákonníka práce, podľa ktorého musí byť
okamžité skončenie pracovného pomeru písomné a doručené podľa § 38 Zákonníka práce v stanovenej

lehote druhému účastníkovi pracovného pomeru (zamestnancovi do jeho vlastných rúk). V okamžitom
skončení pracovného pomeru musí byť skutkovo vymedzený dôvod skončenia tak, aby bolo zrejmé,
prečo sa skončil pracovný pomer a tak, aby ho nebolo možné dodatočne meniť.

15. Čo je možné považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny závisí od posúdenia

zamestnávateľa, čo však následne podlieha preskúmavaniu zo strany súdu a to v prípade súdneho
sporu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru okamžitým zrušením. Stupeň intenzity porušenia
pracovnej disciplíny posudzuje zamestnávateľ v závislosti od konkrétnych okolností, za ktorých
zamestnanec porušil pracovnú disciplínu. Zamestnávateľ musí preukázať, že porušenie pracovnej
disciplíny bolo zavinené zamestnancom. Ak ide naozaj o závažné porušenie pracovnej disciplíny,

zamestnávateľ má možnosť rozhodnúť sa, či v takomto prípade závažného porušenia zvolí výpoveď,
alebo okamžité skončenie pracovného pomeru. Vždy, v prípade sporu, je už vecou súdu, aby posúdil,
či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny a v prípade kladného záveru
rozhodol o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v konkrétnom prípade ide. Pri takýchto úvahách
už súd nie je obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami, resp. vymedzenými hranicami; naopak

berie do úvahy iba špecifiká prejednávanej veci a podporne i platnú judikatúru, ak bola prijatá. Aby
mohol zamestnávateľ uplatniť okamžité skončenie pracovného pomeru, musí dodržať lehotu, v rámci
ktorej môže pracovný pomer skončiť. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer so zamestnancom
podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, iba v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode okamžitého
skončenia dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. Jedná sa o

lehoty (subjektívnu a objektívnu), ktoré sú prekluzívne.

16. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca mal uzatvorenú so žalovaným
pracovnú zmluvu s druhom práce „J. D.Z. P. I.“, s miestom výkonu práce: „U. T.“, pričom zo záznamu zo
dňa XX. XX. XXXX súd zistil, že žalobca pri podpise pracovnej zmluvy bol oboznámený s pracovným

poriadkom, ktorý sa na jeho pracovný pomer vzťahuje v plnom rozsahu, ako aj s predpismi na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a s protipožiarnymi predpismi, ktoré musí pri výkone práce
dodržiavať. Taktiež súd mal preukázané, že žalobca bol oboznámený s „pokynmi pre šoféra“, o čom
svedčí písomnosť zo dňa XX. XX. XXXX, kde hneď v bode 1 týchto pokynov sa uvádza: „Šofér predhlásenímsanapracovnýturnusnesmie byťopitý,aleboprichytený,žepožívalalkohol,zamestnávateľ si
vyhradzuje právo vykonať dychovú skúšku a pri pozitívnom výsledku na náklady zamestnanca vykonať
krvný test.“ V bode 3 pokynov sa uvádza: „Zamestnanec nesmie svojvoľne odstaviť a opustiť vozidlo

bez súhlasu dispečera.“ Dokazovaním bolo bez akýchkoľvek pochýb preukázané správou I. U. J. S. P.
J. D., zo dňa XX. XX. XXXX, že žalobca bol v období od XX. XX. XXXX I. XX. XX. XXXX v ústavnej
starostlivosti zdravotníckeho zariadenia. Pri anamnéze a náleze ošetrujúci lekár uvádza, že „...pán O.
prepadol v stave pod vplyvom alkoholu cez zábradlie a spadol dole cca 4 m na svah....“ Bolo potom
logickým, že po ťažkom úraze žalobca nemohol pokračovať v jazde, plnení svojich pracovných úloh a

viesť motorové vozidlo s tovarom do cieľovej stanice.

17. Súd mal za to, že žalovaný dôvodne a v súlade s príslušným ustanovením zákonníka práce,
rozviazal pracovný pomer so žalobcom formou okamžitého skončenia pracovného pomeru a to z
dôvodu, že pod vplyvom alkoholu spadol do priekopy, kde si spôsobil vážne zranenia. V dôsledku úrazu
následne opustil zverené motorové vozidlo, čo žalovaný považoval za závažné porušenie pracovnej

disciplíny. To akým spôsobom došlo k úrazu žalobcu, je v tomto prípade právne irelevantné a to
vzhľadom na zistenú skutočnosť, že v čas osobného voľna, teda v čase medzi jednotlivými jazdami aj
napriek zákazu žalobca hrubým spôsobom porušil svoju povinnosť tým, že požíval pri výkone prepravy
tovaru alkoholické nápoje a to dokonca v takej miere, že sa dostal do stavu, kedy nebol schopný
ovládať svoju motoriku a istotu chôdze. Žalobca si musel byť vedomý toho, že ak čerpá voľno medzi

jednotlivými jazdami, v žiadnom prípade a za žiadnych okolností ho tento voľný čas neoprávňuje k
požívaniu alkoholických nápojov. Táto prestávka slúži výlučne na oddych vodiča, regeneráciu jeho
fyzických a psychických síl formou spánku, resp. pasívnemu oddychu v kabíne vozidla, prípadne slúži
na občerstvenie sa nealkoholickým nápojom, kávou prípadne na konzum stravy. Nikdy nemožno vylúčiť
(a hlavne v zahraničí), že môže dôjsť k situácii, že plánovaná prestávka medzi jazdami bude musieť

byť náhle ukončená a všetci vodiči, ktorí sa budú nachádzať na parkovisku, budú musieť bez meškania
opustiťuvedenýpriestor.Vtakomprípadebynielenžalobca,aleajaniostatnívodičiktorívinkriminovaný
deň a čas popíjali alkohol, neboli schopní bezpečného vedenia motorového vozidla, prípadne by
boli veľkým rizikom pre plynulosť a bezpečnosť ostatných účastníkov cestnej premávky. Súd práve z
tohto dôvodu považoval požívanie alkoholických nápojov žalobcom za závažné porušenie pracovnej

disciplíny, čo má dlhodobo osvojené aj ustálená judikatúra súdov Slovenskej republiky; následkom úrazu
žalobca opustil zverené vozidlo, ktoré istý čas zostalo bez ochrany a stráženia, čím bolo vystavené
prípadnému vykradnutiu, alebo úplnému vyrabovaniu tretími osobami, ako sa to v súčasnosti v západnej
Európe stáva; čím by došlo ku škode u žalovaného, pretože tento ako prepravca je zodpovedný za
včasnú prepravu naloženého tovaru z miesta nakládky do miesta cieľovej stanice.

18. Súd preto zo zhora uvedených dôvodov rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.

19. Vzhľadom k tomu že súd považoval žalobu o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru
za bezdôvodnú a neopodstatnenú, v ďalšom nemal dôvod vykonávať právnym zástupcom žalobcu

navrhované dôkazy, ktoré spočívali vo vyžiadaní si/zabezpečení mzdových podkladov pre relutárny
nárok žalobcu voči žalovanému.

20. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku („CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

22.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23.Spoukazomnavýsledoksporusúdpriznalžalovanémunároknanáhradutrovkonaniavočižalobcovi
v rozsahu 100 %, ktoré je tento povinný zaplatiť v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia
o výške náhrady.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods. 1,§
362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,

b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).