Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. február 2012

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2CoE/26/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3800899740
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3800899740.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., pobočka
Prievidza, so sídlom Včelárska 1, Prievidza, IČO: 35 937 874, proti povinnému: LIMO, s.r.o., so sídlom
Vápenica 12, Prievidza, IČO: 31 631 622, t.č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie istiny
vo výške 194,32 eur (5.854,-Sk), na odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu
Prievidza, č.k. 0Er/547/2000-18 zo dňa 31. októbra 2011, v pomere hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie z r u š u j e a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. s
odôvodnením, že povinný bol vymazaný z obchodného registra v priebehu exekúcie dňa 01.05.2007
a súd prvého stupňa exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol tak, že ich súdnemu exekútorovi

nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor v časti výroku o trovách
exekúcie a žiadal, aby odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu v napadnutej časti zrušil a vrátil
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie podáva z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prípade zastavenia exekúcie súd rozhodne, kto bude platiť

trovy exekúcie, pričom v tomto prípade povinný zanikol a súd mal teda na ich zaplatenie zaviazať
oprávneného. Súdny exekútor, ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonanie núteného
výkonu súdnych a iných rozhodnutí, nemôže znášať hotové výdavky, ktoré vynaložil v prospech niekoho
iného za účelom uspokojenia jeho pohľadávky. Ak by tomu tak bolo, musela by právna úprava zakotviť
právo súdneho exekútora odmietnuť vykonávanie exekúcie, možnosť voľby medzi exekúciami a takúto
možnosť zákon nepripúšťa.

Oprávnený sa k podanému odvolaniu súdneho exekútora písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je
potrebné v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov exekúcie podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť

a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z týchto dôvodov:

Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, a
ktorým exekúciu zastavil, odvolaním napadnuté nebolo, a preto zostalo v tejto časti právoplatné a týmto
rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania za výkon
exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhradaza stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa
jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,

kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok

povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 10.3.2000,
domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 5.854,- Sk, na podklade
exekučného titulu, ktorým je Platobný výmer Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pobočky Prievidza

č. 3048/98b zo dňa 31.8.1998, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.9.1998 a vykonateľnosť dňa
1.10.1998.

Zo spisového materiálu odvolací súd zároveň zistil, že po začatí exekučného konania dňa 01.05.2007
povinný vymazaný z obchodného registra v priebehu exekúcie, pričom Krajský súd v Bratislave

uznesenímč.k.3K133/98-204zodňa11.11.2003zrušilkonkurzazbavilJUDr.AlenuMesárošovú,Fraňa
Mojtu1,Nitrafunkciesprávcukonkurznejpodstaty.Uznesenienadobudloprávoplatnosťdňa29.12.2003.
Spoločnosť bola dňa 1.5.2007 ex offo vymazaná z obchodného registra a ako právnická osoba zanikol
bez právneho nástupcu, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania.

Odvolací súd konštatuje, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24. novembra 2011) bolo sa potrebné v
posudzovanejvecizaoberaťotázkou,zakéhodôvodudošlokvýmazupovinnéhozobchodnéhoregistra,
ktorá skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a
následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode

uvedenom v § 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203
ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený.

Odvolací súd na základe vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvádza,
že v posudzovanej veci súd prvého stupňa dostatočným spôsobom nepreskúmal dôvod zrušenia a

následného zániku povinného ako obchodnej spoločnosti, a teda či v danom prípade neprichádzalo
do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku
z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Uvedená skutočnosť má
následne priamu spojitosť s rozhodovaním o náhrade trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného

poriadku. Záver súdu prvého stupňa, ktorým ustálil dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. l písm.
g/ Exekučného poriadku a rozhodol o náhrade trov exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi náhradu
trov exekúcie nepriznal, preto treba považovať za súčasného stavu veci, keď sa súd neoboznámil s
dôvodmi, pre ktoré došlo k zrušeniu povinného a následne k jeho výmazu z obchodného registra, za
predčasné. Preto nemožno rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách

exekúcie považovať za správne.

S poukazom na uvedené odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní okresný súd s prihliadnutím na uvedený právny
názor preskúma dôvody výmazu povinného z obchodného registra a v spojitosti s výsledkami tohto

zisťovania opätovne rozhodne o náhrade účelne vynaložených trov exekúcie.

Odvolací senát s poukazom na § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších
predpisov uvádza, že toto uznesenie prijal jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.