Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Štefan Novák

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/132/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120010618
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6120010618.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka LL.M., a
sudcov JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., v trestnej veci obžalovaného V.
O., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a iné, na verejnom zasadnutí
dňa 16. marca 2021, o odvolaní obžalovaného V. O. proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 7T/27/2020 zo dňa 23.9.2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného V. O. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7T/27/2020 zo dňa 23.9.2020 bol obžalovaný
V. O., uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a z prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa§ 14 ods. 1 Trestného
zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 25. 08. 2019 v čase od 02.00 h do 04.08 h v Banskej Bystrici na ulici N. vo vnútorných priestoroch
podniku N. Pub po predchádzajúcom slovnom konflikte s Bc. R. X., nar. XX. XX. XXXX a po tom, ako mu
ukázala prostredník, túto fyzicky napadol najskôr tak, že jej dal jednu facku do oblasti tváre, po čom vyšla
z priestorov podniku a po návrate do podniku podišla k stolu, pri ktorom sedel, kde po slovnom konflikte
ju opätovne napadol tak, že ju chytil oboma rukami za oblečenie a strčil na stoličku, pritlačil ju na stenu

a udrel ju pravou rukou do ľavej časti tváre a do zadnej časti hlavy, následkom čoho narazila hlavou
o stôl, potom ju oboma rukami potiahol nadol na svoje koleno, pričom spadla na zem, kde ju chytil za
vlasy a po zemi takto ťahal smerom k stolu, kde predtým sedeli, čím jej spôsobil zranenia - pomliaždenie
vlasatej časti hlavy, pomliaždenie tváre a oblasti ľavého líca, pomliaždenie vnútornej strany pravého
ramena, odreninu chrbtovej strany pravého zápästia, odreninu strednej časti chrbta a odreninu ľavého
predkolenia, ktoré si vyžiadali liečenie v trvaní do 7 dní.

Za to bol obžalovaný V. O. odsúdený podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l)
Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného
zákona, na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanástich) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm.
a) Trestného zákona mu súd výkon uloženého trestu podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Trestného
zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsiatich štyroch) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanému nahradiť poškodenej Všeobecnej
zdravotnej poisťovni, a. s, so sídlom B. cesta 2, Z., IČO: 35 937 874, škodu vo výške 129,25 Eur.

Proti citovanému rozsudku po jeho vyhlásení podal odvolanie obžalovaný proti výroku o treste, ktoré
dodatočne písomne odôvodnil prostredníctvom obhajcu. V podanom odvolaní uviedol, že súd mu uložil

trest v takej výmere z dôvodu, že už bol v minulosti 3x odsúdený, pričom raz za ublíženie na zdraví.
Taktiežsúdbraldoúvahyspôsobspáchaniaskutkuato,žemalnadpoškodenouznačnúfyzickúprevahua tejto spôsobil aj poškodenie zdravia a preto mal za potrebné mu uložiť trest v takej výmere. Následne
poukázal, že na hlavom pojednávaní, spravil vyhlásenie v zmysle ust. § 257 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku a teda, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kládol za vinu a konajúci súd vykonával

dokazovania iba čo do druhu a výmery trestu. Má za to, že uložený trest odňatia slobody s
podmienečným odkladom a skúšobnou dobou v dĺžke 24 mesiacov je neprimerane prísny a na
potrestanie páchateľa a ochránenie spoločnosti postačuje uloženie buď peňažného trestu, alebo trestu
odňatia slobody s podmienečným odkladom výkonu trestu v kratšom trvaní. V tejto súvislosti uviedol,
že svoje konanie oľutoval a nahradil poškodenej škodu, taktiež si uvedomil, že nemal na poškodenú

fyzicky zaútočiť, ale toto jeho konanie bolo vyprovokované stupňujúcimi sa slovnými atakmi samotnej
poškodenej. Pokiaľ súd v odôvodnení rozsudku poukazuje na skutočnosť, že bol v
minulosti už 3x súdne trestaný a preto je potrebné uložiť prísnejšiu sankciu za jeho konania, tak
podľa jeho názoru by predchádzajúce tresty nemal konajúci súd brať do úvahy z dôvodu, že tieto sú
zahladené a na obžalovaného sa hladí ako na netrestaného. Taktiež má za to, že u neho existuje aj
ďalšie poľahčujúca okolnosť, a to v zmysle ust. § 36 písm. k) Trestného zákona, pričinil sa o

odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu, a teda
pomer poľahčujúcich okolností k priťažujúcim u obžalovaného je 2:1. Poškodenej X. škodu dobrovoľne
nahradil, pričom sa snažil uhradiť aj škodu poškodenej VšZP, no táto si škodu bude požadovať až po
právoplatnosti rozhodnutia o jeho vine. Škodu po právoplatnosti rozhodnutia okamžite uhradí. Taktiež
by súd mal zobrať do úvahy jeho vyhlásenie na začiatku hlavného pojednávania, že sa cíti byť vinným

zo spáchaného skutku. Ďalej poukázal na ustanovenie § 34 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Trestného zákona.
Záverom navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil výrok o
treste rozsudku vydaného Okresným súdom Banská Bystrica zo dňa 23.09.2020 sp. zn. 7T/27/2020 a
sám rozhodol o treste tak, že mu uloží peňažný trest vo výške 1.000 eur, alebo trest odňatia slobody,
ktorý mu podmienečne odloží na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov resp. aby vec vrátil súdu

prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Obhajcaobžalovanéhonaverejnomzasadnutíodvolaciehosúduzotrvalnapodanomodvolaníanavrhol,
aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám rozhodol takým spôsobom, že
buď obžalovanému uloží peňažný trest alebo trest povinnej práce, prípadne trest odňatia slobody s

podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 12 mesiacov, pretože skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov
považuje za neprimerane prísnu, vzhľadom na následky činu.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že považuje
napadnutý rozsudok za zákonný a správny a navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako

nedôvodné.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu vyslovil súhlas s návrhom svojho obhajcu a dodal,
že mu je to všetko úprimne veľmi ľúto.
Krajský súd Banská Bystrica, ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť

podľa § 317 ods. Tr. por. zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote ustanovenej § 309
Tr. por., odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b), pričom nedošlo k
vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por.
a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por..

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolanie

obžalovaného nie je dôvodné.

Na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa konanom dňa 23.9.2020 obžalovaný v súlade s
ustanovením § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania žalovaného
skutkuuvedenéhovobžalobe.Následnesúdvsúladesustanovením §257ods.5Trestnéhoporiadku

postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného
poriadku. Samosudca uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného
prijal a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa
obžalovaný priznal k spáchaniu skutku, sa nevykoná, súd vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom otreste, náhrade škody a ochranného opatrenia. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu
k výroku o vine ani v postupe súdu predchádzajúcom tomuto výroku, nezistil chyby odvolaním
nevytýkané a odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal z podnetu podaného odvolania v zmysle

§ 317 ods.1 Tr. por. len výrok o uloženom treste.

Vychádzajúc z tejto situácie, odvolací súd teda preskúmaval len výrok o treste a zistil, že súd prvého
stupňa pri ukladaní trestu správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34 Tr. zák. dôležité
z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,

pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. K
osobe obžalovaného bolo zistené, že doposiaľ bol 3 krát súdne trestaný, pričom sa na neho hľadí ako by
nebol odsúdený. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd správne priznal obžalovanému poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., keďže sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne
oľutoval. Priťažujúce okolnosti u obžalovaného v zmysle ustanovenia § 37 Tr. zák. neboli vzhliadnuté.
Odvolací súd sa nestotožnil s námietkami obžalovaného, že okresný súd mu uložil neprimerane prísny

trest, keďže pri jeho ukladaní nevzal do úvahy ďalšiu poľahčujúcu okolnosť. V tomto smere obžalovaný
namietal, že súd nevzal v úvahu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. k) Tr. zák., že sa pričinil
o odstránenie škodlivých následkov trestného činu, alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu. Túto
poľahčujúcu okolnosť okresný súd správne neuznal, pretože škoda musí byť uhradená v celom rozsahu.
Pokiaľ v tomto smere obžalovaný argumentoval, že sa snažil uhradiť škodu aj poškodenej VšZP, no

táto si škodu bude požadovať až po právoplatnosti rozhodnutia o jeho vine, tak túto argumentáciu
súd považuje za irelevantnú, pretože obžalovaný mohol urobiť iné potrebné opatrenia na jej náhradu
napríklad zložením peňažnej sumy, ktorá zodpovedá výške škody, do úschovy na súd.

Pokiaľ obžalovaný ďalej namieta, že súd v odôvodnení rozsudku poukazuje na skutočnosť, že bol v

minulosti už trikrát súdne trestaný a preto je potrebné uložiť prísnejšiu sankciu za jeho konania, pričom
podľa jeho názoru by predchádzajúce tresty nemal konajúci súd brať do úvahy z dôvodu, že tieto sú
zahladené a na obžalovaného sa hladí ako na netrestaného, tak odvolací súd k tomu poznamenáva,
že zahladenie odsúdenia ma za následok že predchádzajúce odsúdenie nemožno páchateľovi pričítať
ako priťažujúcu okolnosť alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Odvolací

súd v tejto súvislosti poznamenáva, že súd je povinný v zmysle ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zák. pri
určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadnuť okrem iného aj na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy. Osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach, pritom v rámci
hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy, najmä z hľadiska určenia
prognózy jeho budúceho vývoja správania, na základe objasnenia jeho osobných vlastností a ich

spojitosti so spáchaným trestným činom. Práve pre tieto účely slúži odpis z registra trestov (§14 zákona
č. 330/2007 Z. z.). Preto súd prvého stupňa pri určovaní druhu trestu a jeho výmery správne prihliadol
aj na okolnosť, že obžalovaný už bol v minulosti uznaný vinným z trestných činov ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, za
ktoré mu bol uložený peňažný trest vo výške 200 eur. Pri hodnotení osoby obžalovaného odvolací súd

nemohol prehliadnuť u osoby obžalovaného ani záznam vo Výpise z ústrednej evidencie priestupkov
MinisterstvavnútraSlovenskejrepubliky,zktoréhojezistiteľné,žeobžalovanýbolvroku2016postihnutý
za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch, pretože fyzicky napadol M. N., za čo mu bola v rozkaznom konaní Okresným úradom
Banská Bystrica sp. zn. OU-BB-OVVS2-2016/023398 zo dňa 16.8.2016, uložená pokuta vo výške 66

eur. Je teda zrejmé, že obžalovaný má sklony k násilnému konaniu, preto odvolací súd nepovažuje trest,
ktorý bol obžalovanému uložený súdom prvého stupňa za neprimerane prísny čo do jeho výmery a dĺžky
skúšobnej doby. Odvolací súd taktiež dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné vzhľadom na
osobu obžalovaného ukladať alternatívne tresty vo forme peňažného trestu alebo trestu povinnej práce.

Takto uložený trest zodpovedá zásadám ukladania trestov ustanoveným v § 34 a § 38 Trestného zákona
atakýtopostihpáchateľajeadekvátny,zodpovedápožiadavkámzabezpečeniagenerálnejiindividuálnej
prevencie a takto uložený trest s ohľadom na vyššie uvedené okolnosti nie je možné považovať za
neprimeraný a represívny.

Na základe uvedených skutočností má krajský súd za to, že prvostupňový súd rozhodol správnym a
zákonným spôsobom a preto odvolanie obžalovaného v zmysle ustanovenia § 319 ods. 1 Tr. por. ako
nedôvodné zamietol.UznesenieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvBanskejBystricijednomyseľne(§163ods.4Trestného
poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.