Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. august 2020

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6C/20/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220202730
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Lengyelová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2020:2220202730.1

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v právnej veci žalobcu: P. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXXX/XX, XXX
XX V., zastúpeného: JUDr. Michal Andrejšin, advokát, so sídlom Zelené terasy 10A, 841 10 Bratislava,
proti žalovaným: 1/ P. Z., O.. XX.XX.XXXX, V. XXX XX B. XXX a 2/ R. Z., O.. XX.XX.XXXX, V. XXX XX
B. Č.. XXX, R. O. Y.: M. XXX, XXX XX M. o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Súd nariaďuje zabezpečovacie opatrenie v nasledovnom znení:

„Súd zriaďuje záložné právo, ktorým sa zabezpečuje pohľadávka žalobcu voči žalovanému 1./ a
žalovanému 2./ vo výške 55.000 Eur z titulu Zmluvy o pôžičke zo dňa 30.04.2019, na pohľadávke
žalovaného 1./ a žalovaného 2./ voči dlžníkovi Tatra banka, a.s., IČO: 00 686 930, so sídlom: Hodžovo
námestie 3, Bratislava 1, 811 06, zo zmluvy o bankovom účte v tvare IBAN číslo: F. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX a voči dlžníkovi Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom: Mlynské nivy

1, Bratislava, 829 90, zo zmluvy o bankovom účte v tvare IBAN číslo: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
tak, aby blokovaná suma na oboch bankových účtoch spolu nepresiahla výšku 55.000 Eur.“

II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 30. 07. 2020 doručil na súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým

sa žalobca domáha, aby súd zriadil na zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky voči žalovaným 1/ a 2/
záložné právo na peňažné prostriedky na účtoch žalovaných do výšky 55.000 eur.

2. Žalobca na základe výzvy súdu svoj návrh dňa 06. 08. 2020 opravil. Z návrhu žalobcu vyplýva,
že žalobca na strane veriteľa a žalovaní 1/ a 2/ na strane dlžníkov uzatvorili spolu v zmysle ust. §
657 a nasl. OZ zmluvu o pôžičke zo dňa 30. 04. 2019. Predmetom zmluvy boli peňažné prostriedky

v celkovej výške 57.000,- Eur, prevodom na bankový účet IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
pričom sa zmluvné strany dohodli na splatení celkového dlhu najneskôr po dobu 33 mesiacov. Dlžníci
v zmysle zmluvy mali podpísať notársku zápisnicu, no ani po výzvach sa tak k dnešnému dňu nestalo.
Dlžníci zabezpečili pohľadávku ručiteľským vyhlásením ručiteľa - obchodnej spoločnosti Agenas s.r.o.,
ktorej spoločníkom a konateľkou bola v tom čase žalovaná 2/ . Dlžníci doteraz zaplatili iba 4 splátky
po 500 eur, t.j. spolu 2.000,- eur. Vo veci zaplatenia nezaplatenej pôžičky sa vedie upomínacie konanie

na Okresnom súde banská Bystrica pod č. podania XXaXXXeX-V.-XXXX-XXca-Y.. Žalobca ešte dňa
15.01.2020 zaslal žalovaným 1/ a 2/ výzvu, aby svoj záväzok zaplatili, pričom žalobca zistil, že predáva
svoj majetok, ako aj žalovaní 1/ a 2/. Žalobca sa preto domáhal vydania neodkladného opatrenia v
konaní 15C/45/2020, pričom návrh bol zamietnutý. Akonáhle bolo vydané rozhodnutie súdu, žalovaní
1/ a 2/ odpredali aj byt v Bratislave, v časti Vrakuňa, vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 28. 07.
2020, čím sa žalobcove šance na uspokojenie jeho pohľadávky znižujú. Žalobca bol nútený upozorniť

na tieto skutočnosti aj orgány činné v trestnom konaní, pričom oznámenie o týchto skutočnostiach podal
dňa 25.06.2020 na prokuratúru a zároveň zaslal žalovaným 1/ a 2/ odstúpenie od zmluvy. Vyplateniefinančnýchprostriedkovzpredajanehnuteľnostibysamalopodľainformácieodžalovaného1/realizovať
čiastočne prostredníctvom notárskej úschovy, a to v prospech účtu žalovaného 2/ vedeného v tatra
banke a.s., č. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Na základe opísaných skutočností má žalobca vážne

pochybnosti o tom, či žalovaný 1/ a žalovaný 2/ majú záujem splatiť požičané finančné prostriedky
a či ich konanie, prípadne niektorého z nich nemohlo úmyselne smerovať iba k vylákaniu finančných
prostriedkov, ktoré pravdepodobne nemajú záujem riadne a včas splatiť v celom rozsahu. Nakoľko
žalovaní pristupujú pasívne k vráteniu požičaných peňažných prostriedkov, ako aj k spísaniu notárskej
zápisnice s uznaním dlhu a súhlasom s exekúciou, zbavujú sa majetku, nereagovali na výzvu z titulu

zabezpečenia pohľadávky ručiteľom, ktorú následne predviedli na nekontaktnú a pochybnú osobu,
žalobca má reálnu pochybnosť, že vymožiteľnosť jeho nárokov voči žalovaným v predmetnej právnej
veci bude vážne ohrozená.

3. Žalobca dňa 06. 08. 2020 doplnil svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a žiadal, aby
súd vydal zabezpečovacie opatrenie v nasledovnom znení:

,,Súd zriaďuje záložné právo, ktorým sa zabezpečuje pohľadávka žalobcu voči žalovanému 1./ a
žalovanému 2./ vo výške 55.000 Eur z titulu Zmluvy o pôžičke zo dňa 30.04.2019, na pohľadávke
žalovaného 1./ a žalovaného 2./ voči dlžníkovi Tatra banka, a.s., IČO: 00 686 930, so sídlom: Hodžovo
námestie 3, Bratislava 1, 811 06, zo zmluvy o bankovom účte v tvare IBAN číslo: F. XXXX XXXX XXXX

XXXX XXXX a voči dlžníkovi Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom: Mlynské nivy
1, Bratislava, 829 90, zo zmluvy o bankovom účte v tvare IBAN číslo: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
tak, aby blokovaná suma na oboch bankových účtoch spolu nepresiahla výšku 55.000 Eur.“

4. Žalobca zároveň oznámil súdu, že vo veci bol podaný aj návrh na vydanie platobného rozkazu v

upomínacom konaní, ktoré má pridelené číslo XXXXXXXXXX.

5. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že

exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

7. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

8. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 CSP uvedie
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia
sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

13. Súd po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu súdneho spisu v predmetnej veci a
po dôkladnom zvážení všetkých okolností danej veci dospel k záveru, že sú splnené všetky zákonnépredpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaní 1/ a 2/ evidentne nemajú v úmysle
žalobcovi splniť svoj dlh ani v splátkach, nakoľko to odmietli. Za daných okolností je potrebné garantovať
zo strany súdu žalobcovi vymožiteľnosť jeho nároku.

Z oznámenia žalobcu je zrejmé, že vo veci bol podaný návrh na vydanie platobného rozkazu v
upomínacom konaní, toho dôvodu súd žalobcovi týmto zabezpečovacím opatrením neuložil povinnosť
podať žalobu vo veci samej.

14. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí
byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je
dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, a to buď potreba neodkladnej úpravy pomerov alebo existencia reálnej obavy, že bude
exekúcia ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné,

abyboliaspoňosvedčenézákladnéskutočnostipotrebnéprezáveropravdepodobnostinároku,ktorému
sa má poskytnúť neodkladná ochrana.

15. Keďže sa súd v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi opraveného návrhu
uvádzanými žalobcom, z ktorých je zrejmé, že návrh zo dňa 30. 07. 2020 s prihliadnutím na jeho opravu

zo dňa 06. 08. 2020 je dôvodný, rozhodol tak, že návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v
plnom rozsahu vyhovel.

16. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa§262ods.2CSPovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Nakoľko súd návrhu žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia vyhovel v celom rozsahu, podľa
§ 255 ods. 1 CSP bol v konaní úspešný žalobca, preto mu bol priznaný nárok na náhrada trov konania

v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súd, proti
ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 C.s.p.)

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 C.s.p.)

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rožíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 C.s.p)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 C.s.p.)