Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. november 2019

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 3Cb/30/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8519200492
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Mišenková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2019:8519200492.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdStaráĽubovňa,sudkyňouJUDr.EmíliouMišenkovou,vsporežalobcu:EOSKSISlovensko,

s.r.o.,Pajštúnska5,85102Bratislava,IČO:35724803,právnezast.TOMÁŠKUŠNÍR,s.r.o.,Pajštúnska
5, 851 02, Bratislava - Petržalka, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/. AD-ELECTRIC s.r.o., Kapacká
196/10, 065 41 Ľubotín, IČO: 46 655 930, 2/. Z. S., nar. XX.X.XXXX, XXX XX U., Y. XXX/XX, v konaní
o zaplatenie 5 360,23 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní 1/. a 2/. s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 5.360,23 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 4.751,01 eur, od 22.10.2016 do 22.12.2016,
s 10 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.651,01 eur od 23.12.2016 do 27.1.2017, s 10 % úrokom z

omeškania ročne zo sumy 4.551,01 eur od 28.1.2017 do 24.2.2017, s 10 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 4.451,01 eur od 25.2.2017 do 29.3.2017, s 10 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.351,01
eur od 30.3.2017 do 7.6.2017, s 10 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.251,01 eur od 8.6.2017
do 24.7.2017, s 10 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.151,01 eur od 25.7.2017 do 28.8.2017,
s 10 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.031,01 eur od 29.8.2017 do 25.9.2017, s 10 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 3.911,01 eur od 26.9.2017 do 26.10.2017, s 10 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 3.791,01 eur od 27.10.2017 do 19.12.2017, s 10 % úrokom z omeškania ročne zo sumy

3.671,01 eur od 20.12.2017 do 5.3.2018, s 10 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.551,01 eur od
6.3.2018 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-
eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným 1/. a 2/. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 5.4.2019 domáhal voči žalovaným 1/. a 2/. zaplatenia sumy
5.360,23 eur s príslušenstvom, z titulu vrátenia zostatku nesplateného úveru, ktorý poskytol právny

predchodca žalobcu žalovanému 1/. na základe Zmluvy o povolenom prečerpaní č. XXXXXXXXXX zo
dňa 20.8.2013, pričom k tejto Zmluve o povolenom prečerpaní pristúpil na základe Dohody o pristúpení
k záväzku zo dňa 20.8.2013 žalovaný 2/. Žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému 1/ a žalovanému
2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 5.360,23 eur, pričom okrem istiny si uplatnil aj
nárok na zaplatenie 10 %-ného úroku z omeškania tak, ako je to presne špecifikované v podanej žalobe,
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a nárok na náhradu
trov konania.

2. Súd žalobcovmu návrhu vyhovel vydaním platobného rozkazu dňa 22.7.2019, proti ktorému podal
včas žalovaný 2/ odôvodnený odpor. Žalovaný 2/ v odpore tvrdil, že v tomto prípade ide vo vzťahu
medzi pôvodným veriteľom a ním (žalovaným 2/) nepochybne o spotrebiteľskú vec, na ktorú je potrebnéaplikovať ustanovenia § 52 a nasl. OZ a zákona č. 129/2010 Z. z. Poukázal na to, že predmetná zmluva
neobsahuje dôležité informácie, ktoré ukladá zákon a to výšku úrokovej sadzby, konečnú splatnosť resp.
lehotu do ktorej sa musia finančné prostriedky vrátiť, výšku RPMN. Zastáva názor, že zmluva by mala

obsahovať podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako boli vymedzené v § 9 ods. 2
zákonač.129/20210Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvplatnomznení,okremvšeobecnýchnáležitostiby
mala obsahovať najmä ročnú úrokovú sadzbu, v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby podmienky
a zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na
pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu. Z uvedeného potom možno uzavrieť, že žalobca bol povinný

uviesť konkrétnu výšku úrokovej sadzby, za ktorú požičiaval finančné prostriedky (povolil ich prečerpať)
tak, aby vedel, koľko ho táto služba, poskytovaná žalobcom, bude stáť. Pri absencii výšky úrokovej
sadzby ide o úver bez úrokov a poplatkov. Pokiaľ žalobca v zmluve odkazuje na podmienky uvedené vo
VOP, tak ak sa týkajú dôležitých informácií pre dlžníka, musia byť uvedené v samotnej zmluve.

3. Žalovaný 1/ odpor proti platobnému rozkazu nepodal.

4. K odporu (vyjadreniu žalovaného 2/ k žalobnému návrhu) zaslal vyjadrenie právny zástupca žalobcu.
V úvodnej časti vyjadrenia žalobca špecifikoval debetné a kreditné operácie - platobnú históriu na účte
žalovaného 1/, ďalej uviedol, že rozdiel debetných a kreditných operácií na účte žalovaného predstavuje
postúpenú sumu vo výške 6.560,23 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 4.751,01 eur, z riadneho

úroku vo výške 1.016,25 eur, z poplatkov vo výške 159,95 eur, z úroku z omeškania zmluvného vo
výške 222,88 eur a z úroku z omeškania zákonného vo výške 410,14 eur. V ďalšej časti vyjadrenia po
citácii § 1 ods. 3, § 3 ods. 6 zákona č. 258/2011 Z.z. o spotrebiteľských úveroch uviedol, že nakoľko
žalovaný uzatvoril zmluvu o kontokorentnom úvere, čím mohol čerpať a uhrádzať poskytnuté finančné
prostriedky v rámci výšky úverového rámca, nie je možné vypočítať ročnú percentuálnu mieru nákladov.

V zmysle čl. III. Bod 3 zmluvy žalovaný svojim vlastnoručným podpisom na zmluve potvrdil, že sa pred
uzatvorením zmluvy oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami a so Sadzobníkom, súhlasí
s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Žalobca má za to, že zmluva obsahuje všetky náležitosti v zmysle
právnej úpravy platnej v čase uzatvorenia zmluvy. Ak nie sú dané náležitosti obsahom zmluvy, tak sú
dohodnuté vo VOP a OP, ktoré boli súčasťou zmluvy a s ktorými žalovaný vyhlásil, že sa oboznámil a

súhlasil s nimi.

5. Vyjadrenie žalobcu bolo zaslané žalovaným 1/ a 2/ spolu s výzvou súdu, aby sa k tomuto vyjadrili v
lehote 15 dní od jeho doručenia, na ktorú ani jeden zo žalovaných nereagoval.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu aj žalovaný 2/, ktorý
zároveň koná za žalovaného 1/ (je jeho konateľom).

7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na svojej skutkovej aj právnej argumentácii uvedenej
v podanej žalobe, ako aj na svojom vyjadrení v tejto veci. Navyše, vzhľadom na námietku žalovaného 2/,

žemávpredmetnejvecivystupovaťakospotrebiteľ,dodal,ževovzťahukdohodeopristúpeníkzáväzku
nemožno hovoriť ako o spotrebiteľskej zmluve, nakoľko v zmysle tejto dohody postupca neposkytol
žalovanému 2/ žiadne plnenie, ani žiadne služby. Okrem toho pristúpenia k záväzku nedošlo k zmene
právneho vzťahu medzi postupcom a žalovaným 1/ a nejedná sa o nový právny vzťah, ale o pristúpenie
k existujúcemu právnemu vzťahu. Vzhľadom na uvedené má za to, že žalovaného 2/ nie je možné

považovať za spotrebiteľa v zmysle Občianskeho zákonníka a teda, že právny vzťah, ktorý vznikol medzi
postupcom a žalovaným 2/ nevznikol zo spotrebiteľskej zmluvy. Preto zastáva názor, že na tento právny
vzťah nie je možné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva, vrátane zákona o spotrebiteľských
úveroch, ako ani ustanovenia Civilného sporového poriadku, upravujúce spotrebiteľské spory.

8. Žalovaný 2/ na pojednávaní uviedol, že predmetná zmluva je z jeho hľadiska štylizovaná tak, že nie je
možné, aby tomu porozumel spotrebiteľ ako obyčajný človek. Ako fyzická osoba, spotrebiteľ, v žiadnom
prípade nesúhlasí s úročením podľa tejto zmluvy a s vymáhaním pohľadávky tak, ako sa to deje v tomto
prípade. Ako žalovaný 1/ taktiež nesúhlasí so štylizáciou tejto zmluvy a to najmä pokiaľ ide o úročenie a
vymáhanie pohľadávky. Žiadal, aby súd preveril všetky úroky, v akom rozsahu sa to úročilo, aby preveril

celú dlžnú sumu a aká je skutočná istina.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov - podanou
žalobou, Zmluvou o povolenom prečerpaní č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.8.2013 a dohodou o pristúpení kzáväzku zo dňa 20.8.2013, Všeobecnými obchodnými podmienkami spoločnosti Slovenská sporiteľňa,
a.s., Obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie Úverov a Povolených
prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom, Výpoveďou zmluvy zo dňa 23.4.2015,

Odstúpením od zmluvy zo dňa 10.7.2015, Výzvou zo dňa 12.9.2016, Zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 21.20.2016, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 7.11.2016, Odporom proti platobnému
rozkazu zo dňa 13.8.2019, vyjadrením žalobcu zo dňa 18.9.2019 a výsluchom žalovaného 2/ na
pojednávaní dňa 29.11.2019.

Súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané podstatné skutkové tvrdenia považuje:

10. Právny predchodca žalobcu a žalovaný 1/ uzatvorili dňa 20.8.2013 Zmluvu o povolenom prečerpaní
č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa banka zaviazala poskytnúť finančné prostriedky - povolené
prečerpanie žalovanému 1/ ako MIKRO podnikateľovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v
tejto zmluve. V zmysle bodu I. Základné podmienky tejto zmluvy bolo povolené prečerpanie dohodnuté

za týchto podmienok: výška povoleného prečerpania: 5.730,- eur, výška úrokovej sadzby: referenčná
sadzba BASE RATE PP, typ úrokovej sadzby: premenná, úroky z omeškania: 10 % ročne. V zmysle
bodu I. Základných podmienok sa žalovaný 1/ zaviazal za podmienok dohodnutých v zmluve poskytnuté
povolené prečerpanie splatiť, platiť úroky, úroky z omeškania, úroky z prečerpania a náklady banky
spojené s poskytnutím povoleného prečerpania a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v zmluve, vo

Všeobecných obchodných podmienkach a Obchodných podmienkach Slovenskej sporiteľne, a.s. pre
poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom. V zmysle
bodu II. Dohoda o pristúpení k záväzku banka a žalovaný 2/ uzavreli dohodu, v zmysle ktorej sa
žalovaný 2/ zaviazal splatiť pohľadávku banky, ktorá vznikla na základe zmluvy a plniť ďalšie podmienky
vyplývajúce zo zmluvy. Žalovaný 2/ prehlásil, že pristupuje k záväzku žalovaného 1/ splatiť pohľadávku

banky a plniť ďalšie záväzky podľa zmluvy spoločne a nerozdielne a súčasne vyhlásil, že v prospech
banky splní popri žalovanému 1/ pohľadávku banky.

11. Keďže žalovaný 1/ neplnil svoje zmluvné povinnosti, právny predchodca žalobcu mu podaním zo dňa
23.4.2015 vypovedal zmluvu, zároveň vyhlásil mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania a vyzval

ho k úhrade pohľadávky, ktorá ku dňu vyhotovenia výpovede predstavovala 6.855,19 eur. Podaním zo
dňa 10.7.2015 odstúpil od zmluvy a vyzval žalovaného 1/ k úhrade pohľadávky, ktorá ku dňu vyhotovenia
podania predstavovala sumu 7.150,09 eur. Výzvou zo dňa 12.9.2016 oznámil žalovanému 2/, že je na
základe Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 20.8.2013 v omeškaní so splácaním pohľadávky a vyzval
ho, aby ju v lehote 15 dní uhradil, pričom pohľadávka ku dňu 8.9.2016 predstavovala sumu 6.628,- eur.

Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2016 právny predchodca žalobcu Slovenská
sporiteľňa, a.s. postúpil pohľadávku voči žalovaným 1/, 2/ na žalobcu. Oznámením zo dňa 7.11.2016
Slovenská sporiteľňa, a.s. upovedomila žalovaných 1/ a 2/ o postúpení pohľadávky na žalobcu. Ku
dňu postúpenia pohľadávky Slovenskou sporiteľňou, a.s. na žalobcu pohľadávka žalobcu predstavovala
sumu 6.560,23 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 4.751, 01 eur, riadnych úrokov vo výške 1.016,25

eur, úrokov z omeškania vo výške 633,02 eur a poplatkov vo výške 159,95 eur.

12. Odo dňa postúpenia pohľadávky žalovaní čiastočne uhradili dlžnú sumu a to platbami zo dňa
22.12.2016, 27.1.2017, 24.2.2017, 29.3.2017, 7.6.2017 a 24.7.2017 po 100,- eur a platbami zo dňa
28.8.2017,259.2017,26.10.2017,19.12.2017a5.3.2018po120,-eur, celkomtedavovýške1.200,-eur.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:

13. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), tento zákon upravuje postavenie
podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

14. Podľa § 1 ods. 2 ObZ, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona.
Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho
práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak
ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

15. Podľa § 261 ods. 1 ObZ, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri
ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.16. Podľa § 261 ods. 7 ObZ, touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri
zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa
predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s

dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.

17. Podľa § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

18. Podľa § 499 ObZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky
možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

19. Podľa § 501 ods. 1 a 2 ObZ, dlžník je oprávnený uplatniť nárok na poskytnutie peňažných
prostriedkov v lehote určenej v zmluve. Ak táto lehota nie je v zmluve určená, môže dlžník tento nárok

uplatniť, dokiaľ poskytnutie úveru niektorá strana nevypovie. Ak zmluva neurčuje alebo osobitný zákon
neustanovuje inú výpovednú lehotu, môže poskytnutie úveru vypovedať dlžník s okamžitou účinnosťou
a veriteľ ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená
dlžníkovi.

20. Podľa § 503 ObZ ods. 1 a 2, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné
prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky
splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných
prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť
v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

21. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), veriteľ môže svoju pohľadávku aj
bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

22. Podľa § 303 ObZ, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý
záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

23. Podľa § 365 ObZ ods. 1, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do
doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

24. Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

25. Podľa § 369 ods. 2 ObZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

26. Podľa § 369c ods. 1 ObZ omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a
a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby

osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

27. Podľa § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa

§ 369c ods. 1 zákona je 40,- eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

Na základe takto vykonaného dokazovania a zistenia skutkového stavu súd dospel k nasledovnému
právnemu záveru:

28. Súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného 2/, že žalovaný 2/, keďže ako fyzická osoba pristúpil k
Zmluve o povolenom prečerpaní na základe Dohody o pristúpení k záväzku, je spotrebiteľom. Zmluva
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými 1/ a 2/ nie je spotrebiteľskou zmluvou. Predmetom
Zmluvy o povolenom prečerpaní medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 1/ bolo poskytnutiepovoleného prečerpania dlžníkovi, teda žalovanému 1/ ako podnikateľovi v sume, mene a za podmienok
dohodnutých v Zmluve o povolenom prečerpaní. Dlžník, teda žalovaný 1/, bol povinný za podmienok
dohodnutých v tejto zmluve povolené prečerpanie splatiť, platiť úroky, úroky z omeškania, úroky z

prečerpania a náklady banky spojené s poskytnutím povoleného prečerpania, pričom výška povoleného
prečerpania bola ustálená sumou 5.730,- eur. Na základe Dohody o pristúpení k záväzku banka a
pristupujúci dlžník (žalovaný 2/) sa dohodli, že pristupujúci dlžník je povinný splatiť pohľadávku banky,
ktorá vznikla na základe zmluvy a plniť ďalšie povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, pričom pristupujúci
dlžník, teda žalovaný 2/ vyhlásil, že v prospech banky splní popri dlžníkovi 1/ pohľadávku banky, a banka

je oprávnená požadovať splnenie pohľadávky banky od ktoréhokoľvek z dlžníkov, pričom splatením
pohľadávky banky ktorýmkoľvek z dlžníkov zaniká pohľadávka banky v rozsahu takto vykonaného
splatenia.

29. V tomto konaní je nesporné, že žalovanému 1/ bol právnym predchodcom žalobcu poskytnutý
kontokorentný úver na podnikateľské účely. Ich právny vzťah sa spravuje normami Obchodného

zákonníka, nie normami upravujúcimi spotrebiteľské vzťahy. Keďže žalovaný 2/ pristúpil k jestvujúcemu
záväzkumedziprávnympredchodcomžalobcuažalovaným1/apristúpenímkzáväzku,keďsažalovaný
2/ stal na základe Dohody o pristúpení k záväzku ďalším dlžníkom popri žalovanom 1/, sa charakter
Zmluvy o povolenom prečerpaní nezmenil, táto zmluva sa nestala spotrebiteľskou zmluvou a žalovaný
2/ sa nestal z titulu pristúpenia k Zmluve o povolenom prečerpaní spotrebiteľom. Žalovaný 2/ ako

konateľ obchodnej spoločnosti dlžníka bol s dlžníkom úzko prepojený. Pristúpením k záväzku poskytol
dlžníkovi zabezpečenie, ale nie pre účel svojej súkromnej spotreby, ale s cieľom umožniť žalovanému
1/ vykonávať jeho podnikateľskú činnosť.

30. Svoj záver o tom, že žalovanému 2/ v tomto konaní nemožno priznať status spotrebiteľa, konajúci

súd opiera aj o už ustálenú súdnu judikatúru, zaoberajúcu sa touto otázkou (viď rozsudok Krajského
súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/123/2017 zo dňa 21.9.2017; uznesenie Krajského súdu Košice
sp. zn. 2Cob/44/2016 zo dňa 30.9.2016; rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Cob/18/2017
zo dňa 26.4.2018), najmä však o právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 9. novembra 2016 sp. zn. 5 Ndc 10/2016, ktoré bolo zverejnené v Zbierke stanovísk NS a

súdov SR 3/2017 pod č. 18, v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil, že: „Fyzická osoba, ktorá ako konateľka
a spoločníčka má úzke väzby k obchodnej spoločnosti, sa nepovažuje za spotrebiteľku v ručiteľskom
vzťahu, v ktorom zabezpečuje záväzok tejto obchodnej spoločnosti zaplatiť kúpnu cenu z kúpnej zmluvy
medzi podnikateľmi“.

31. Prvoinštančný súd poukazuje v tejto súvislosti aj na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-419/11
zo dňa 14. marca 2013, podľa ktorého fyzickú osobu, ktorá má úzke podnikateľské väzby alebo väzby
spojené s povolaním vo vzťahu k spoločnosti ako sú konateľstvo alebo väčšinový obchodný podiel v
tejto spoločnosti, nemožno považovať za spotrebiteľa v zmysle tohto ustanovenia, ak prevezme ručenie
za vlastnú zmenku vystavenú na zabezpečenie záväzkov tejto spoločnosti zo zmluvy o poskytnutí úveru

tým, že sa zaručil za zaplatenie zmenky.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že v prejednávanom spore sa na žalovaného 2/
nevzťahujú normy upravujúce postavenie spotrebiteľa.

33. Keďže žalovaní 1/, 2/ svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o povolenom prečerpaní a Dohody o
pristúpení k záväzku nesplnili, súd návrhu žalobcu vyhovel a zaviazal žalovaných 1/, 2/ zaplatiť žalobcovi
sumu 5.360,23 eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 3.551,01 eur, z riadnych úrokov vo výške 1.016,25
eur, z úroku z omeškania vo výške 633,02 eur a z poplatkov vo výške 159,95 eur.

34. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 369 ods. 1 ObZ vzniká veriteľovi nárok na úroky z omeškania
pri omeškaní s plnením peňažného záväzku zo strany dlžníka bez ohľadu na príčinu, ktorá toto
omeškanie spôsobila. Súd mal v predmetnom konaní za preukázané, že žalovaní 1/, 2/ sa dostali do
omeškania s úhradou omeškaných splátok. Žalobca si uplatnil zákonný úrok z omeškania počnúc dňom
22.10.2016, t.j. dňom nasledujúcim po postúpení pohľadávky. Úroky z omeškania boli stranami sporu

dohodnutévčl.I.ZákladnépodmienkyZmluvyopovolenomprečerpanívsadzbe10%,pretožalobcamá
nárok na úroky z omeškania v ním uplatnenej zmluvne dohodnutej výške po zohľadnení došlých úhrad
nasledovne: zo sumy 4.751,01 eur od 22.10.2016 do 22.12.2016 (úhrada 100,- eur dňa 22.10.2016),
zo sumy 4.651,01 eur od 23.12.2016 do 27.1.2017 (úhrada 100,- eur dňa 27.1.2017), zo sumy 4.551,01eur od 28.1.2017 do 24.2.2017 (úhrada 100,- eur dňa 24.2.2017), zo sumy 4.451,01 eur od 25.2.2017 do
29.3.2017 (úhrada 100,- eur dňa 29.3.2017), zo sumy 4.351,01 eur od 30.3.2017 do 7.6.2017 (úhrada
100,- eur dňa 7.6.2017), zo sumy 4.251,01 eur od 8.6.2017 do 24.7.2017 (úhrada 100,- eur dňa

24.7.2017), zo sumy 4.151,01 eur od 25.7.2017 do 28.8.2017 (úhrada 120,- eur dňa 28.8.2017), zo
sumy 4.031,01 eur od 29.8.2017 do 25.9.2017 (úhrada 120,- eur dňa 25.9.2017) , zo sumy 3.911,01 eur
od 26.9.2017 do 26.10.2017 (úhrada 120,- eur dňa 26.10.2017), zo sumy 3.791,01 eur od 27.10.2017
do 19.12.2017 (úhrada 120,- eur dňa 19.12.2017), zo sumy 3.671,01 eur od 20.12.2017 do 5.3.2018
(úhrada 120,- eur dňa 5.3.2018), zo sumy 3.551,01 eur od 6.3.2018 do zaplatenia.

35. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení (§ 369C ods. 1 ObZ, § 2 Nariadenia vlády SR
č. 21/2013 Z.z.) omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj
právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného
upozornenia. Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky je Nariadením
vlády SR č. 21/2013 Z.z. stanovená vo výške 40,- eur, preto súd zaviazal žalovaného úhradou tejto

náhrady žalovanému.

O trovách konania súd rozhodol takto:

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím,
ktorým sa konanie končí.

38. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP
tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca bol v spore v plnom

rozsahu úspešný a teda žalovaní sú povinní mu nahradiť vzniknutné trovy konania vo výške tak, ako
o nej rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.