Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. január 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoE/42/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414210346
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Šaligová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4414210346.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr.
Sone Zmekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 357 248 03, proti povinnej: Z. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytomY...U.XXXX/XXD,XXXXXR.,ovymoženiepohľadávkyvsume10.444,24euraspríslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9Er/606/2014-27 zo dňa

09.01.2020 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., súdneho
exekútora so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Toto rozhodnutie odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenie § 44 ods. 2 tretej vety,

§ 243d ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších
predpisov (Exekučný poriadok), § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
(ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní), § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), § 3 ods.
1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Uviedol, že
exekučným titulom v danej veci bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného

spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 06251/13 zo dňa 09.07.2013, ktorý mal
nadobudnúť právoplatnosť dňa 19.08.2013 a vykonateľnosť dňa 22.08.2013. Vydaniu rozhodcovského
rozsudkupredchádzalaZmluvaosplátkovomúvereč.0242622283zodňa21.01.2008,nazákladektorej
pôvodný oprávnený (Slovenská sporiteľňa, a.s.) poskytol povinnej finančné prostriedky. Oprávnený a
povinná uzatvorili dňa 21.09.2012 Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach a
Rozhodcovskú zmluvu.

2. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú zmluvu, a skúmal,
či nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l
Občianskeho zákonníka). Súd zastal názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom
vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že
slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže

náležite naplánovať, sú plne namieste. V danom prípade súd nemôže formuláciu rozhodcovskej
zmluvy považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu, keďže táto bola veriteľom vopred pripravená pre
veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania.
Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinnou je typizovanou, štandardnou zmluvou,
ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah nemá možnosť meniť. V
danom prípade povinná nemala možnosť meniť obsah zmluvy, dohody o uznaní záväzku a o úhrade

pohľadávky v splátkach ako ani rozhodcovskej zmluvy a dotazníka. Vzhľadom na uvedené nemožno
rozhodcovskúzmluvupovažovaťzazmluvnúpodmienkudojednanúindividuálne.Rozhodcovskúzmluvusúd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka. Vzhľadom ku konštatovaniu neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy súd nemôže
akceptovaťaniexekučnýtitul,ktorýjenevykonateľný,keďžehovydalorgán,ktorýnatozmocnenýnebol,

pretože konal na základe rozhodcovskej zmluvy, ktorá platná nie je.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci. Odvolanie zdôvodnil s odkazom na ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho

zákonníka a § 3 ods. 1, 2, 5, 6 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
Poukázal najmä na ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS a aj na znenia rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. V obsiahlom odvolaní v podstate uviedol, že sa podrobil všetkým legislatívnym zmenám a pri
uzatváranírozhodcovskejzmluvyspovinnoupostupovalprísnepodľaprávnymipredpismivymedzených
pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. Povinná rozhodcovskú zmluvu

podpísala sama a dobrovoľne, pričom jej podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie úveru.
Povinná mala možnosť rozhodcovskú zmluvu nepodpísať alebo od nej odstúpiť. Ak by bolo v úmysle
zákonodarcu zakázať v spotrebiteľských sporoch rozhodcovské konanie, neprijímal by samostatný
zákon na jeho úpravu. Vzhľadom na to, že zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní umožňuje,
aby boli spotrebiteľské spory za určitých podmienok prejednané na rozhodcovskom súde zriadenom

podľa tohto zákona, nie je potom možné pripustiť, aby rozhodcovský rozsudok nebol považovaný za
exekučný titul. Rozhodnutie exekučného súdu je arbitrárne bez akéhokoľvek odôvodnenia. Poukázal
i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011,
podľa ktorého v prípade spotrebiteľských zmlúv preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku
exekučnýmsúdomjemožné,lenakideodôvoduvedenýv§45ods.1písm.c)zákonaorozhodcovskom

konaní (rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom).

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinnéhood01.07.2016,ďalejlen„Civilnýsporovýporiadok“alebo„CSP“),viazanýrozsahomadôvodmi

odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP)
po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.

5. Exekučné konanie v tejto veci sa začalo dňa 14.04.2014, kedy bola pred súdnym exekútorom spísaná

zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je vyššie uvedený
rozhodcovský rozsudok. Následne súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podaním zo dňa 14.04.2014,
doručeným súdu dňa 16.05.2014 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 09.01.2020
súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie, ktorým zamietol žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia a proti ktorému oprávnený

podal odvolanie.

6. Odvolací súd po prejednaní veci konštatoval, že súd prvej inštancie urobil správny právny záver o
nevykonateľnosti rozhodcovského rozsudku a svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil. Rozhodcovský
súd konal o spore medzi účastníkmi zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0242622283 uzatvorenej medzi

Slovenskou sporiteľňou, a.s. a povinnou dňa 21.01.2008. Konanie pred rozhodcovským súdom už
prebiehalo na základe žaloby oprávneného. Rozhodcovský súd si svoju právomoc odvodil z čl. 3.1.
rozhodcovskej zmluvy. Vo všeobecnosti ak sa má exekúcia vykonať na základe exekučného titulu,
ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekúcie oprávnený
a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej

rozhodcovskej zmluvy. Podľa Zmluvy o splátkovom úvere bol povinnej poskytnutý úver tak, ako to
konštatoval súd prvej inštancie. Povinná dlh podľa zmluvy riadne nesplácala, a tak sa oprávnený obrátil
so žalobou na rozhodcovský súd, ktorý vydal vyššie uvedený rozsudok. Proti rozsudku rozhodcovského
súdu povinná odvolanie nepodala a nepodala ani žalobu na súd o jeho zrušenie.

7. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva, resp. doložka, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola
vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci
sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnunevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 21.03.2012 v konaní pod sp. zn. 6Cdo 1/2012). Exekučný súd je povinný skúmať existenciu alebo
platnosť rozhodcovskej zmluvy, prípadne aj konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom,

znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
18.09.2012 v konaní pod sp. zn. 5Cdo 230/2011). Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov
urobil správny právny záver o neplatnosti dojednania rozhodcovskej zmluvy, ktorá nemohla založiť
právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská zmluva uzatvorená dňa 21.09.2012 nezodpovedala
zákonným podmienkam v § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r), ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom spôsobila

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Z predložených
listín nie je zrejmé, v akom rozsahu bola povinná adekvátne poučená o následkoch uzavretia tejto
rozhodcovskej zmluvy a či mala reálnu možnosť ich znenie ovplyvniť, či jej bolo aj vysvetlené, čo
znamenámožnosťvoľbyvprípadesúhlasu,resp.nesúhlasustoutorozhodcovskouzmluvou.Oprávnený
tieto skutočnosti v návrhu na vykonanie exekúcie ani netvrdil a ani nepreukázal listinnými dôkazmi. Ich
dojednanie tak nezodpovedalo ustanoveniu § 53 ods. 1, 2, 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení

účinnom v tom čase. Oprávnený mal povinnosť predložiť povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy (či už uzavretej vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky) takým spôsobom,
aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa jej poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na
riešenieprípadnýchsporovvýlučnevrozhodcovskomkonaní,atiežjejposkytnúťajjasnéazrozumiteľné
informácie o tom, čo tá - ktorá voľba znamená. Oprávnený takýto postup v konaní nepreukázal, a tak

odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorá
- ak mala byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej
vôle oboch zmluvných strán s dostatočnými informáciami poskytnutými povinnej. Súd prvej inštancie
na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorá
nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť.

8. V danom prípade súdny exekútor žiadal vydať poverenie na vykonanie exekúcie na podklade
exekučného titulu vydaného rozhodcovským súdom, ktorý pri neplatnej rozhodcovskej zmluve nemal
právomoc konať a rozhodovať spor účastníkov a ktorého rozhodnutie je tak nulitným aktom. Súd
prvej inštancie preto správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietol a z toho dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne
potvrdil.

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).