Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. november 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/210/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116212865
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8116212865.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: N. U., T..

XX.XX.XXXX, H. XXX XX Y. XXX, právne zastúpená: JUDr. Viera Straková, advokátka, Nám legionárov
5, 080 01 Prešov, proti žalovanej: I. D., T.. XX.XX.XXXX, H. Y. G. XXXX/XX, XXX XX C., právne
zastúpená: Mgr. Peter Troščák, advokát, Hlavná 50, 080 01 Prešov, v konaní o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva
č. XXXX, okres Prešov, obec Y., katastrálne územie Y., a to k parcele registra "C" č. XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a na nej stojacej stavbe - rodinný dom, súpisné číslo XXX a k

nehnuteľnosti evidovanej na liste vlastníctva č. XXX, okres Prešov, obec Kendice, katastrálne územie
Y., a to k parcele registra "C" č. XX/X - záhrady o výmere X.XXX m2 a v y p o r i a d a v aho tak, že
tieto nehnuteľnosti p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorá je p o v i n n á vyplatiť
žalovanej ako náhradu za jej spoluvlastnícke podiely na týchto nehnuteľnostiach sumu 14.283 EUR, v
lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

II. náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu podanou dňa 21.06.2016 navrhla žalobkyňa, aby súd zrušil jej podielové

spoluvlastníctvo so žalovanou k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX k.ú. Y., a to k parcele reg.
C č. XX o výmere XXX m2 a k rodinnému domu súpisné číslo XXX postavenému na tejto parcele a k
nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX k.ú. Y., parcele reg. C. č. XX/X o výmere XXXX m2 tak, že tieto
nehnuteľnosti prikáže do výlučného vlastníctva žalobkyne s tým, že žalobkyňa vyplatí žalovanej za jej
spoluvlastnícky podiel sumu 7.000 EUR. V rámci žaloby žalobkyňa poukázala na to, že so žalovanou
sa nedohodla na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, preto je vec nutné riešiť cestou súdu.

2. Žalovaná v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 15.07.2016 k žalobe uviedla, že suma navrhnutá
žalobkyňou za jej spoluvlastnícky podiel je neprimerane nízka. Vyjadrila súhlas s tým, že ich podielové
spoluvlastníctvo je potrebné zrušiť a vyporiadať, pričom by si chcela ponechať časť parcely č. XX/X,
prípadne so zohľadnením jej podielu na parcele č. XX a na rodinnom dome, čím by mohla mať väčší
podiel na parcele, ktorá by pripadla na ňu. Zároveň prezentovala snahu vysporiadať predmetnú vec
mimosúdne.

3. Žalobkyňa v rámci výsluchu pred súdom poukázala na to, že dom je dlhodobo neobývaný a chátra,
rovnako aj pozemok. Plyn je odpojený a ona platí iba udržiavací poplatok za elektrinu 5 EUR a za plyn 7
EUR. Poukázala tiež na to, že vzťahy so žalovanou sú narušené a nevie si predstaviť, aby mali existovať
nejako vedľa seba. Uviedla, že ešte jej otec dal dom zatepliť, čo ale malo to ten efekt, že začali plesnivieťsteny, preto je v dome potrebné všetko prerábať. V súvislosti s odhadmi realitných kancelárii poukázala
na to, že tieto nerealizovali ohliadku samotného domu. Žalobkyňa po predložení znaleckých posudkov
v tomto konaní, v rámci ústretovosti a ukončenia sporu navrhla žalovanej výplatu za jej spoluvlastnícky

podiel vo výške 16.500 EUR, s čím žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu nesúhlasila a
vyjadrila sa, že požaduje minimálnu výplatu 19.000 EUR.

4. Žalovaná v rámci výsluchu pred súdom poukázala na to, že požaduje výplatu 20.000 EUR. Na otázku
súdu, či má záujem o reálnu deľbu pozemkov uviedla, že jeden pozemok je pod domom, preto sa ho

reálna deľba netýka a čo sa týka druhého pozemku, tak reálna deľba tohto pozemku je, podľa jej názoru,
možná, pričom tento pozemok by darovala dcére a nevie presne, ako by ho dcéra využila. Následne sa
dodatočne vyjadrila, že po prípadnej reálnej deľbe by parcelu chcela využívať ako záhradku, a potom
by ju darovala dcére.

5. Z výpisov z LV č. XXXX Z. XXX k.ú. Y. vyplýva, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou

predmetných nehnuteľností v podiele 5/6 a žalovaná v podiele 1/6.

6. Súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom zo dňa 12.9.2018 tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo
k predmetným nehnuteľnostiam a vyporiadal ho tak, že tieto prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne
s jej povinnosťou vyplatiť žalovanej sumu 20.333 EUR v súlade so závermi posudku V.. V., ktorý ako

jediný z predložených posudkov spĺňal všetky formálne požiadavky, teda riešil aj otázku reálnej deľby.
Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa odvolanie. Proti výroku o trovách konania podala odvolanie aj
žalovaná.Odvolacísúdvpredmetnejvecirozhodoluznesenímzodňa21.01.2020tak,žezrušilrozsudok
súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V rámci odôvodnenia svojho
rozhodnutia poukázal na to, že znalecký posudok V.. I. Q. obsahuje vyhlásenie podľa § 209 ods. 2 CSP

a rovnako aj znalecký posudok V.. I. D. bol doplnený o toto vyhlásenie, pričom pokiaľ tieto posudky
neriešilireálnudeľbu,taktútoriešilposudokV..I.V..Ztohtorozhodnutiataktiežvyplýva,žeprvostupňový
súd má žiadať jednoznačné vyjadrenie žalovanej, či táto má záujem o reálnu deľbu pozemkov, nakoľko
táto možnosť tu existuje a v prípade, ak má žalovaná záujem o reálnu deľbu, a táto je možná, je nutné
postupovať v zmysle § 142 ods. 1 OZ tak, aby bolo zachované poradie, ktorým sú upravené spôsoby

vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

7. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), podiel vyjadruje mieru, akou sa
spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom

vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
Podľa § 141 ods. 2, každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné
potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní písomnú formu.
Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh

niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak
nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

8. Podľa § 209 ods. 2 Civilného sporového poriadku (CSP), ak je spolu so žalobou predložený súkromný
znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec
si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto
dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.

9. V predmetnej veci boli žalobkyňou do spisu predložené 3 znalecké posudky. V.. N. D. posudkom zo
dňa 03.09.2015 ohodnotil stavby (rodinný dom + príslušenstvo) na sumu 16.833 EUR a pozemky na
sumu 24.661 EUR, t.j. celkovo na sumu 41.494 EUR. V.. I. D. posudkom zo dňa 20.02.2018 ohodnotil
stavby na sumu 9.415 EUR a pozemky na sumu 59.315 EUR, t.j. spolu na sumu 68.730 EUR. V.. I.

Q. posudkom zo dňa 04.06.2018 ohodnotil stavby na sumu 33.845 EUR a pozemky na sumu 38.877
EUR, t.j. spolu 72.722 EUR. Žalovaná predložila posudok V.. I. V., ktorý vypracoval znalecký posudok k
18.05.2018, a ktorý ohodnotil stavby na sumu 52.152 EUR a pozemky na sumu 69.881 EUR, t.j. celkovo
na sumu 122.033 EUR.10. Vzhľadom na rozdielnosť záverov posudkov predložených žalobkyňou, resp. posudkom
predloženým žalovanou, súd na základe návrhu žalobkyne pribral do konania znalca V.. C. I. za

účelom určenia všeobecnej trhovej hodnoty predmetných nehnuteľností, ako aj vyjadrenia sa k možnosti
reálneho rozdelenia týchto nehnuteľností. Uvedený znalec stavby (rodinný dom, drobné stavby, ploty,
studňu, vonkajšie úpravy) ohodnotil na celkovú sumu 30.490,57 EUR a pozemky (parcelu č. XX -
zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2 a parcelu č. XX/X - záhrada vo výmere X.XXX
m2) na sumu 55.248,42 EUR, t.j. spolu 85.738,99 EUR, zaokrúhlene 85.700 EUR. Tento znalec sa v

rámci svojho posudku zaoberal taktiež disproporciami v jednotlivých znaleckých posudkoch, ktoré boli
predložené v tomto konaní, pričom uviedol, že tieto rozdiely vznikli na základe rozdielnych vstupných
údajov pri výpočte všeobecnej hodnoty stavby a pozemkov, pričom najväčší rozdiel vznikol pri určení
priemerného a následne celkového koeficientu polohovej diferenciácie, ktorý mal najväčší vplyv na
rozdielnosť všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Znalec zároveň tabuľkou vyjadril rozdiely jednotlivých
celkových koeficientov polohovej diferenciácie, ktorý u V.. D. 0,545, u V.. D. 0,455, u V.. V. 0,972 a u V..

Q. 0,576, čo sa následne premietlo aj do hodnoty týchto nehnuteľností.

11. K znaleckému posudku V.. I. vzniesla žalovaná, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, na
základe konzultácie s V.. V., námietky, ku ktorým sa znalec podrobne vyjadril. V súvislosti s námietkou,
že v znaleckom posudku nebola hodnotená podmurovka prízemia rodinného domu znalec uviedol,

že konštrukciu pod obvodovým murivom prvého nadzemného podlažia posúdil ako murovaný základ
z kamenného muriva v celom priereze, pričom V.. V. kalkuloval s podmurovkou v určitej časti domu
a podľa jeho vyjadrenia by hodnota podmurovky predstavovala sumu 260 EUR. Znalec sa v rámci
svojho výsluchu, ako aj predloženého písomného vyjadrenia, vyjadril komplexne k všetkým námietkam
a poukázal na to, kde konkrétne v znaleckom posudku sú jednotlivé otázky zodpovedané. V súvislosti

s tým, že nebol ohodnotený plynový kotol a radiátory v prízemí, znalec uviedol, že tieto boli odstránené
väčšinovou spoluvlastníčkou (žalobkyňou), preto to ani hodnotiť nemohol a samotná žalobkyňa k tomu
uviedla, že kotol bol nefunkčný a radiátory tiekli, preto boli odstránené. V tejto súvislosti súd poukazuje
na to, že žalobkyňa, ako väčšinová podielová spoluvlastníčka rozhoduje o nakladaní s predmetnou
nehnuteľnosťou, preto mala právo rozhodnúť aj o odstránení týchto vecí, čo sa, vzhľadom na ňou

poskytnuté vysvetlenie, javí ako úplne logické. Znalec sa zároveň vyjadril aj k vysvetleniu výpočtu
všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti z pohľadu skutkového stavu, a to tvaru pozemku a funkčného
využitia parcely č. XX/X, pričom uviedol, že posúdenie funkčného využitia pozemku je správne a je v
súlade s územnoplánovacou dokumentáciou obce Y. k rozhodnému dátumu. V súvislosti s hypotetickým
výpočtom podielu žalovanej vo výmere XXX m2, ktorý pripravil V.. V. s tým, že by hodnota podielu

k stavbám bola zohľadnená pri určení výmery, potencionálnej novovzniknutej parcely v prospech
žalovanej, znalec uviedol, že takéto finančné vyrovnanie v zmysle spoluvlastníckeho podielu nie je
reálnou deľbou nehnuteľnosti v zmysle súdom predloženej znaleckej otázky, a tento výpočet je možné
považovať iba za „nejakú“ dohodu delenia majetku, ktorou možno vysporiadať sporné strany za
predpokladu dohody o finančnom vyrovnaní a nie reálnou deľbou nehnuteľnosti, ktorá znamená, že

novovzniknuté časti musia byť samostatnými vecami. Znalec v rámci vyjadrenia k námietkam žalovanej
uviedol, že tvrdenia právneho zástupcu žalovanej sa nezakladajú na žiadnej preukázateľnej podstate a
snažia sa odvrátiť pozornosť od hlavných problémov daných nehnuteľností a to, že v danom prípade
sa jedná o rodinný dom s podštandardným vybavením, ktorý nespĺňa základné požiadavky na stavby v
zmysle zákona č. 532/2002 Z.z. bez vykonávanej údržby, odvrátiť pozornosť od funkčného využívania

pozemku č. XX/X v zmysle platnej územnoplánovacej dokumentácie obce a tvaru pozemku s možnosťou
priameho napojenia na inžinierske siete, zároveň odvrátiť pozornosť od reálnej deľby nehnuteľnosti,
nie finančného vyrovnania podľa podielov, ako uvádza bezpredmetný prepočet právneho zástupcu
žalovanej (z vyjadrenia právneho zástupcu žalovanej, na základe konzultácie so znalcom V.. V., taktiež
vyplynulo obvinenie V.. I. z plagiátorstva, pričom po vysvetlení použitia podkladov V.. I., sa mu V.. V.

ospravedlnil).

12. V súvislosti so zachovaním zákonného poradia jednotlivých spôsobov zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva sa súd samozrejme zaoberal aj možnosťou reálnej deľby nehnuteľnosti,
ktoré sú predmetom tohto konania. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že v danom prípade nie je

možná reálna deľba rodinného domu a jeho príslušenstva. Taktiež nebolo sporné, že v danej veci
teoreticky pripadá do úvahy iba reálna deľba parcely č. XX/X, pričom aj keď právny zástupca žalovanej
v rámci záverečného prednesu poukazoval aj na možnú deľbu parcely č. XX, tak k deľbe tejto parcely sa
nevyjadroval ani znalec V.. V., ktorý vypracoval znalecký posudok pre žalovanú, ale ani sama žalovaná,ktorá uviedla, že tento pozemok je pod domom, a preto sa ho reálna deľba netýka. Reálna deľba
by bola podľa jej názoru bola možná iba k parcele č. XX/X. V tomto ohľade súd poukazuje aj na
závery znaleckého posudku V.. V. (čl. 205 spisu), z ktorého vyplýva, že rozdelenie spoluvlastníckeho

podielu 1/6 je reálne a účelné len pri pozemku, ktorého dostatočná šírka cca 23,5 m dovoľuje jeho
priečne delenie s možným vytvorením samostatného vstupu z verejnej komunikácie a oddelených častí
pozemku cez geometrický plán o príslušnej výmere so zohľadnením hodnoty na stavbe rodinného
domu, ktorá by pripadla väčšinovému spoluvlastníkovi. Znalec sa teda v rámci svojho znaleckého
posudku síce vyjadruje k možnosti reálnej deľby, avšak so zohľadnením hodnoty stavby rodinného

domu, teda nevyjadruje sa k otázke reálnej deľby bez zohľadnenia hodnoty stavieb. V rámci výsluchu
na pojednávaní uviedol, že práve on vypracoval koncepciu prípadného zvýšenia podielu žalovanej na
prípadne novovzniknutej parcele s tým, že do tejto výmery by bol zahrnutý aj podiel 1/6 na stavbách a
taktiež sa vyjadroval iba k reálnej deľbe parcely č. XX/X a nie parcely č. XX s tým, že by bolo dokonca
ešte potrebné zohľadniť v rámci prípadného geometrického plánu skutočnosť, že na tomto pozemku
sa nachádza aj žumpa, ktorá patrí k rodinnému domu, preto by bolo potrebné prípadný geometrický

plán vypracovať s týmto zohľadnením a podľa znalca by bolo možné funkčné využitie parcely, ktorá by
vznikla vo výmere XXX,XX m2, napr. na umiestnenie novinového stánku, resp. zriadenie malej úžitkovej
záhradky.

13. Znalec V.. I. sa v rámci svojho posudku v súvislosti s reálnou deľbou predmetných nehnuteľností

jasne vyjadril, že rodinný dom súpisné číslo XXX a parcelu č. XX nie je možné a účelne rozdeliť
podľa príslušných podielov. Samostatná reálna deľba nehnuteľnosti predstavuje súhrn činnosti a úkonov
smerujúcich k tomu, aby z jednej pôvodnej veci (nehnuteľnosti) vznikli po rozdelení samostatné veci.
Stavby reálne rozdelené musia okrem základných požiadaviek na stavby spĺňať najme: architektonické
stvárnenie a výraz stavby, prevádzkové a funkčné riešenie stavby a ekonomické riešenie rozdelenia

stavby. Parcelu č. XX/X nie je možné účelne rozdeliť podľa príslušných podielov, aj keď táto parcela
je samostatnou parcelou s možnosťou napojenia na inžinierske rozvody obce a priamym prístupom
z verejnej komunikácie. Odčlenenie veľkosti parcely podľa podielu 1/6 predstavuje výmeru XXX,XX
m2 spoluvlastníckeho podielu. Pozemok má nepravidelný tvar a výmera spoluvlastníckeho podielu
neumožňuje účelne rozdelenie parc. č. XX/X.

14. V súvislosti so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva súd poukazuje na dikciu
ustanovenia § 142 ods. 1 OZ, z ktorého nepochybne vyplýva, že súd prihliadne pri vyporiadaní na
veľkosť podielov a účelne využitie veci. V danom prípade mal súd za jednoznačne uzavreté, že
teoreticky by prichádzala reálna deľba do úvahy iba v prípade parcely č. XX/X o výmere X.XXX m2,

z ktorej podiel X.XXX,X m2 pripadá na žalobkyňu a na žalovanú pripadá podiel XXX,X m2, čo teda
nepochybne preukazuje, aký je podiel žalobkyne a aký je podiel žalovanej. Ďalším zásadným kritériom
je účelne využitie veci. V tomto ohľade sa jednoznačne vyjadril znalec V.. I., ktorý poukázal na to, že
predmetná parcela je evidovaná ako záhrada, pričom na základe výkladu Ministerstva spravodlivosti SR
prezentovaného na on-line školení dňa 15.10.2020 je zrejmé, že pri koeficiente intenzity využitia nie je

správna argumentácia, že do úvahy má byť vzatá celková intenzita využitia celkovej okolitej zástavby,
pričom intenzita pozemkov sa posudzuje podľa ich skutočného využitia k rozhodnému dátumu a nie
podľa využitia okolitých pozemkov, pričom v danom prípade je funkčné využitie pozemku správne a je
v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou obce k rozhodnému obdobiu. Znalec zároveň poukázal
na to, že v danom prípade zohráva úlohu okrem funkčného využitia aj tvar pozemku, pričom právny

zástupca žalovanej poukázal na to, že tvar parcely č. XX/X nie je žiadnym spôsobom špecifický, čo
však, ani podľa názoru súdu, nie je pravdou, pretože ako to vyplýva z príloh k znaleckému posudku (čl.
388, 390 spisu) je zrejme, aký tvar má parcela č. XX a aký tvar má parcela č. XX/X a v tejto súvislosti
aj samotný V.. V. uviedol, že v danom prípade je ešte potrebné zohľadniť skutočnosť, ako je situovaná
žumpa na parcele č. XX/X, a keďže žumpa patrí funkčne k domu, pri prípadnom geometrickom pláne

je potrebné zohľadniť aj túto skutočnosť.

15. V súvislosti s reálnou deľbou súd poukazuje zároveň na to, že žalovaná sa v priebehu konania v
podstate nevyjadrovala k tomu, aby jej záujmom bola reálna deľba, pretože jej prioritným záujmom bola
výplata za spoluvlastnícky podiel v sume 20.000 EUR, čomu v podstate zodpovedajú závery následne

predloženého posudku V.. V.oviča. Žalovaná nereagovala ani na upravené ponuky žalobkyne, ktorá už
následne ponúkala na výplatu za spoluvlastnícky podiel sumu 15.000 EUR, resp. aj 16.500 EUR, však
požiadavka žalovanej bola stále na sumu 20.000 EUR, okrem záverov vyplývajúcich z predposledného
pojednávania, kedy sa s ňou telefonicky spojil jej právny zástupca a z jej vyjadrenia malo vyplynúť, žepožaduje zaplatenie sumy minimálne 19.000 EUR za svoj podiel. V tomto ohľade sa javí teda ako veľmi
pravdepodobné, že žalovaná mala záujem o výplatu sumy, ktorú si v podstate už spočiatku súdneho
sporu stanovila a „hrozba“ reálnou deľbou mala v podstate prinútiť žalobkyňu, aby jej vyplatila ňou

požadovanú sumu. O tom svedčí aj pôvodné rozhodnutie prvostupňového súdu, keď bola žalobkyni
uložená povinnosť vyplatiť žalovanej sumu 20.333 EUR, pričom žalovaná sa voči tejto časti rozsudku ani
neodvolala, tento akceptovala a v podstate až na poslednom pojednávaní (okrem prvotného písomného
vyjadrenia k žalobe) prezentovala záujem o reálnu deľbu parcely s tým, že túto by darovala svojej dcére
a až následne upresnila, že toho času by túto parcelu využívala ako záhradku a neskôr by ju darovala

dcére.

16. Súd teda poukazuje na to, že v súvislosti s reálnou deľbou sa jednoznačne stotožnil so záverom
posudku znalca V.. I., ktorý vysvetlil nemožnosť reálnej deľby, pričom súd má taktiež za to, že z hľadiska
podielu z parcely č. XX/X, ktorý by pripadol na žalovanú vo výmere XXX,X m2, takáto výmera za
daných konkrétnych podmienok (funkčné využitie, tvar pozemku) nespĺňa kritérium účelného využitia

parcely, a preto súd v tejto veci nevysporiadaval podielové spoluvlastníctvo reálnou deľbou. Súd zároveň
poukazuje na to, že žiaden z predložených znaleckých posudkov sa reálnou deľbou nezaoberal a
posudok V.. V. sa zaoberal reálnou deľbou so zohľadnením podielu žalovanej na hodnote stavieb.
Súd považoval znalecký posudok V.. I. za komplexne vyčerpávajúci, jasný aj v časti možnosti reálnej
deľbypredmetnejparcely,pričomodbornéznaleckézáveryvzmyslesprávnostinepodliehajúhodnoteniu

súdu, pretože súd môže hodnotiť iba ich presvedčivosť, resp. úplnosť vo vzťahu k zadaným otázkam,
pričom závery znaleckého posudku V.. I. hodnotí ako logické a zároveň v súlade s ostatnými dôkazmi
vykonanými v tomto konaní. Závery tohto posudku sú teda jednoznačne použiteľné pre toto konanie.

17. Pri reálnej deľbe je okrem iného potrebné zohľadniť aj hľadisko územného plánovania, prístupu ku

komunikáciám, účelnosť technického spôsobu využitia, polohu pozemku, jeho tvaru a celkovú plochu
(NS ČR 22Cdo/2163/2006). V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že pokiaľ sa právny zástupca
žalovanej vyjadril, že je potrebné zohľadniť všetky okolnosti prejednávanej veci, tak súd má za to, že
práve po zohľadnení všetkých okolností prejednávanej veci dospel k záveru, že reálna deľba parcely č.
XX/X, ktorú navrhla rozdeliť žalovaná nie je možná, hlavne s prihliadnutím na veľkosť podielu a účelne

využitie veci.

18. Súd opätovne poukazuje na to, že pokiaľ v predchádzajúcom rozhodnutí vychádzal zo znaleckého
posudku V.. V., tak už v pôvodnom rozsudku sa v tomto ohľade vyjadril, že jedine tento posudok
spĺňal všetky formálne náležitosti, teda že obsahoval vyhlásenie v súvislosti s § 209 ods. 2 CSP, a

taktiež riešil aj otázku reálnej deľby. V tomto ohľade sa ale odvolací súd vyjadril, že aj keď ostatné
posudky neriešili reálnu deľbu, spĺňali náležitosti ustanovenia § 209 ods. 2 CSP, resp. boli doplnené
o toto vyhlásenie a reálnou deľbou sa zaoberal práve posudok V.. V.. Právny zástupca žalovanej
poukázal na to, že z rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že povinnosťou súdu prvej inštancie bolo
zistiť jednoznačné vyjadrenie žalovanej, či má táto záujem o reálnu deľbu, nakoľko táto možnosť tu

existuje, z čoho podľa jeho názoru vyplýva, že súd musí realizovať reálnu deľbu. V tomto ohľade súd
poukazuje na to, že odvolací súd, podľa názoru prvostupňového súdu, vo všeobecnosti konštatoval,
že pri pozemkoch je vo všeobecnosti reálna deľba možná a v tomto ohľade je ale potrebné citovať
aj ďalšiu vetu ods. 15. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, z ktorého vyplýva, že pokiaľ má
žalovaná záujem o reálnu deľbu, a táto je možná, je potrebné postupovať v zmysle ustanovenia §

142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tomto ohľade je ale podstatné, že súd na základe vykonaného
dokazovania dospel súd k záveru, že táto reálna deľba nie je možná, preto ani k takémuto spôsobu
vyporiadania podielového spoluvlastníctva nepristúpil. Vzhľadom na vyššie uvedený záver preto súd
prikázal predmetné nehnuteľnosti väčšinovej spoluvlastníčke, teda žalobkyni, s uložením povinnosti
vyplatiť žalovanej náhradu za jej spoluvlastnícke podiely.

19. V súvislosti s posúdením všeobecnej hodnoty pozemkov je tieto možné posudzovať iba podľa
územného plánu, pričom V.. I. v tomto ohľade poukázal na to, že starosta obce Kendice sa k tejto
otázke ani nechcel vyjadriť a umožnil mu, aby sám vykonal šetrenie na obecnom úrade, čo aj znalec
zrealizoval a z územného plánu jednoznačne vyplýva, že parcela č. XX/X je záhradou, z čoho teda

vyplýva aj jej funkčné využitie, a teda že je určená na produkčnú činnosť a na pestovanie plodín a ovocia,
a táto skutočnosť musí byť zohľadnená aj pri výpočte všeobecnej hodnoty a v tomto ohľade nesúhlasil
s V.. V., ktorý túto skutočnosť nezohľadnil a vychádzal z rovnakej hodnoty pri oboch parcelách. V.. I. v
tejto súvislosti taktiež poukázal aj na to, že zastavaný pozemok nemôže mať takú hodnotu, ako voľnýpozemok. Súd už vyššie uviedol, z akých celkových koeficientov polohovej diferenciácie vychádzali
jednotliví znalci, pričom je už na pohľad zrejmé, že koeficienty všetkých znalcov, okrem koeficientu V..
V., sa v zásade dajú porovnať, avšak koeficient V.. V. je podľa názoru súdu značne nadsadený, a práve

z tohto dôvodu mu aj vyšli závery, ktoré súd v tomto konaní neakceptoval.

20. V súvislosti s podstatným rozdielom koeficientu polohovej diferenciácie určeným V.. V. a ostatných
znalcov, V.. V. uviedol, že rozdiel vznikol pravdepodobne z dôvodu, že oni vychádzali z iných podkladov
prieskumu trhu. V tomto ohľade V.. I. súdu predložil ponuky realitných kancelárii týkajúcich sa

nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v obciach medzi Prešovom a Košicami, resp. dokonca skôr v blízkosti
Košíc (Ťahanovce), čím demonštroval správnosť svojich záverov. V súvislosti s redukujúcimi faktormi
V.. V. uviedol, že V.. I. použil viacero redukujúcich faktorov, a to tvar pozemku, výmeru, druh zástavby,
nezabezpečený prístup z komunikácie, chránené územia, na ktoré on nevzhliadol, avšak súd poukazuje
na to, že toto jeho tvrdenie nie je pravdivé, pretože V.. I. použil ako regulujúce faktory iba tvar pozemku
a možnú zástavbu, pričom podľa územného plánu sa jedná u parcely č. XX/X jednoznačne o záhradu a

na záhrade je možné postaviť iba záhradný domček do 25 m2. V súvislosti s koeficientami, ktoré použil
v znaleckom posudku V.. I., tento uviedol že tieto neurčoval odhadom, ako to robia niektorí znalci, ale
tieto vypočítal a vychádzal zo skutočností, že zadná časť pozemku, teda záhrada by bola stavebne
využiteľná, preto tam kalkuloval s cenou 29,69 EUR za m2 a pri prednej časti, ktorá má nepravidelný
tvar a vpredu je vstup iba v šírke 6 metrov, kalkuloval s cenou 19,79 EUR, pričom tieto spriemeroval a

vyšla mu hodnota 25,24 EUR za m2. Na základe týchto údajov mu vyšiel koeficient tvaru v hodnote 0,85
a koeficient ozelenenia v sume 0,81, ktoré po vynásobení predstavujú koeficient 0,6885. Súd v tomto
ohľade poukazuje na to, že zo znaleckého posudku, ako aj z vyjadrenia samotného znalca jednoznačne
vyplynulo, aké metódy použil, s čím kalkuloval, ako dospel k jednotlivým záverom, a preto ako už súd
konštatoval, závery tohto posudku považuje za odborne vyargumentované a jednoznačne použiteľné

pre toto konanie.

21. Vzhľadom na závery znaleckého posudku V.. I., z ktorých vyplýva hodnota nehnuteľnosti, ktoré sú
predmetom tohto konania v celkovej sume 85.700 EUR, súd rozhodol o prikázaní nehnuteľností, ktoré
sú predmetom tohto konania, žalobkyni ako väčšinovej spoluvlastníčke s povinnosťou vyplatiť žalovanej

ako menšinovej spoluvlastníčke podiel 1/6, ktorý predstavuje sumu 14.283 EUR, pričom súd určil dlhšiu
30 dňovú lehotu na zaplatenie tejto sumy, keďže sa jedna o relatívne vysokú sumu.

22. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

23. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom má za
to, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je v záujme oboch strán sporu, čo súd vyhodnotil ako

dôvod hodný osobitného zreteľa. V tomto ohľade považuje za dôležitú taktiež skutočnosť, že v priebehu
konania, po predložení jednotlivých znaleckých posudkov, bola žalobkyňa ochotná vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo mimosúdne s tým, že ponúkla žalovanej na výplatu najprv sumu 15.000 EUR, neskôr
16.500 EUR, čo korešponduje, dokonca prevyšuje, závery znaleckého posudku znalca, ktorého určil v
konaní súd, pričom súd tak rozhodnutie vo veci samej, ako aj rozhodnutie o trovách konania považuje

za spravodlivé, a taktiež za účelné, s ohľadom na to, aby mala nehnuteľnosť konečne jedného vlastníka,
ktorý by zabránil jej chátraniu a zabezpečil by jej štandardné zveľadenie a údržbu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu, na
Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolaniaAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).