Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. marec 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 18CoE/20/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205216062
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Paulína Pacherová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1205216062.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov
senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Moniky Školníkovej, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská
republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, IČO:
00 151 866, adresa na doručovanie: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru SR v Bratislave, Špitálska č.
14, 812 28 Bratislava, proti povinnej: W. B., I.. XX.XX.XXXX, Z. G. XXXX/X, XXX XX Z., zast. správcom:

JUDr. Martin Sečanský, so sídlom Záhradnícka 30, 821 08 Bratislava, zn. správcu: S1206, o vymoženie
uloženej povinnosti vo výške 33,19 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom:
JUDr. Pavel Halás, Exekútorský úrad so sídlom Popradská 70, 822 01 Bratislava, pod sp. zn. EX
6105/06, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č. k. 37Er/1394/2006-21
zo dňa 13.09.2019, pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave odvolanie oprávneného proti I. a III. výroku uznesenia Okresného súdu

Bratislava II, č. k. 37Er/1394/2006-21 zo dňa 13.09.2019 odmieta.
II. Povinnej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 57 ods. 2 zákona NR SR č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov (ďalej tiež „EP“) v spojení s § 167f ods. 2 zákona NR SR č. 7/2005 Z. z. o konkurze

a reštrukturalizácii (ďalej tiež „ZoKR“), I. výrokom zastavil exekúciu po tom, ako bol na povinného
uznesenímOkresnéhosúduBratislavaI,podsp.zn.8OdK/136/2019dňa09.05.2019vyhlásenýkonkurz,
II. výrokom účastníkom exekučného konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, odvolávajúc sa
na ustanovenie § 256 ods. 1 zákona NR SR č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej tiež „CSP“),
III.výrokom oprávnenéhozaviazalnáhradoutrovexekúciesúdnehoexekútoravovýške30,92Eurpodľa
§ 203 ods. 1 EP.

2. Proti tomuto uzneseniu v časti I. a III. výroku (o zastavení exekúcie a uložení povinnosti zaplatiť trovy
exekúcie) podal odvolanie oprávnený pre nesprávne právne posúdenie veci. V odvolacej argumentácii
uviedol, že exekúcia je vedená na vymoženie peňažného plnenia z exekučného titulu, ktorým je blok
na pokutu nezaplatenú na mieste evid. č. F. XXXXXX. Pokuta bola povinnej uložená dňa 12.08.2003.
Exekučný titul sa stal vykonateľným dňa 27.08.2003. Exekučné konanie začalo doručením návrhu

súdnemu exekútorovi dňa 07.02.2006. Odvolateľ s poukazom na § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch,
v znení účinnom do 31.08.2008 uviedol, že rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok bolo možné
vykonať len do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie. Lehota na nútené vymoženie
exekučného titulu uplynula dňom 27.08.2006. Oprávnený mal za to, že nakoľko preklúzia vymáhaného
právanastalaskôrakovyhláseniekonkurzu,exekučnýsúdmalexekúciuzastaviťpodľa§57ods.1písm.
b) EP z úradnej povinnosti ešte v roku 2006. Na jej zastavenie podľa súdom § 57 ods. 2 EP v spojení §

167f ods. 1, 2 ZoKR, nebol daný dôvod. Vzhľadom na uvedené mal exekučný súd aj o trovách exekúcie
rozhodnúť na ťarchu exekútora podľa § 243j EP, ktorý nepredložením veci súdu po tom, ako bolomožné zistiť, že exekúciu nie je možné vykonať, pretože exekučný titul sa stal uplynutím prekluzívnej
lehoty neúčinným, porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z § 57 ods. 4 EP účinného od 01.06.2010 do
31.03.2017.Odvolacímnávrhomžiadal,abyodvolacísúdnapadnutéuznesenieexekučnéhosúduzrušil.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného, ktoré jej bolo doručené, nevyjadrila.

4. Odvolanie, podané v zákonnej lehote oprávneným smeruje proti rozhodnutiu sudcu o zastavení
exekúcie vydanom po 01.07.2016, teda za účinnosti zákona NR SR č. 160/2015

Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Podaním odvolania boli splnené podmienky funkčnej
príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o jeho prejednaní v inštančnom postupe.

5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní
obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a
380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu

prvej inštancie dospel k záveru, že je odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť.

6. Z obsahu spisového materiálu mal odvolací súd preukázané, že v posudzovanej exekučnej veci
exekučný súd dňa 04.04.2006 poveril súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása vykonaním exekúcie na
vymoženiesumy1000,-Sk(33,19Eur)atrovexekúcie,atonapodkladeblokunapokutunezaplatenúna

miesteč.F.XXXXXXzodňa12.08.2003,vydanéhoOkresnýmriaditeľstvomPZvBratislaveIII.Exekučný
titul nadobudol právoplatnosť 12.08.2003 a vykonateľnosť dňa 27.08.2003. Napadnutým uznesením súd
exekúciu zastavil pre právnu prekážku brániacu jej vykonaniu, ktorou je konkurz vyhlásený na majetok
povinnej. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci, ako právny dôvod zastavenia exekúcie aplikoval ust.
§ 57 ods. 2 EP v spojení s § 167 ods. 1, 2 ZoKR.

7. Podľa § 167f ods. 2 ZoKR, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného
odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená
iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný
oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.

8. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

9. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v cit. znení, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva
z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v cit. znení, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie,
ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v cit. znení, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez
návrhu.

12. Podľa § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008, rozhodnutie o uložení

pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch
rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

13. Ako vyplýva z obsahu odvolania, oprávnený nespochybňoval dôvodnosť zastavenia exekúcie, ani
existenciu konkurzného konania vedeného na majetok povinnej. Odvolacia argumentácia oprávneného,

v ktorej videl naplnenie uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP spočívala len
v námietke nesprávneho právneho dôvodu zastavenia exekúcie, ktorým podľa odvolateľa mal byť § 57
ods. 1 písm. b) EP a nie súdom aplikované ustanovenie § 57 ods. 2 EP v spojení s § 167f ods. 1, 2 ZoKR.

14. Pred vecným prejednaním odvolania sa odvolací súd zaoberal otázkou prípustnosti opravného

prostriedku proti predmetnému uzneseniu v napadnutom rozsahu.

15. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.16. Podľa § 358 CSP, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

17. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

18. K odvolaniu, ako riadnemu opravnému prostriedku je potrebné uviesť, že toto v sebe kumuluje nielen
objektívnu stránku, ale aj stránku subjektívnu. Stránka objektívna je vymedzená ustanovením § 355

ods. 2 v spojení s § 357 CSP a tiež § 9a ods. 1 EP, určujúcim podmienky prípustnosti odvolania,
kedy zohľadňuje iba vecný aspekt tohto opravného prostriedku t.j., či smeruje proti rozhodnutiu
vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, pri ktorom je odvolanie prípustné. Subjektívna stránka
prípustnosti odvolania naopak zohľadňuje jeho osobný aspekt, t. j. či je u konkrétneho odvolateľa daný
dôvod na podanie tohto opravného prostriedku. Taký dôvod spočíva v ujme dopadajúcej na pomery
odvolateľa, ktorá by spočívala v negatívnom dopade na jeho procesné práva rozhodnutím súdu prvej

inštancie.

19. Vo všeobecnosti posúdeniu subjektívnej prípustnosti odvolania predchádza posúdenie jeho
objektívnej prípustnosti.

20. V danom prípade odvolanie smeruje voči uzneseniu, voči ktorému Exekučný poriadok ani Zákon
o konkurze a reštrukturalizácii odvolanie nepripúšťa. Navyše obsahom odvolania, ako odvolací súd už
uviedol vyššie, je len námietka nesprávneho dôvodu zastavenia exekúcie, čím odvolanie smeruje voči
dôvodom zastavenia exekúcie.

21. Odvolací súd má za to, že vzhľadom na vyššie uvedené zastavením exekúcie nie je oprávnenému
spôsobená žiadna ujma na jeho procesných právach a tento sám poukazuje na prekážku pre ďalší
priebeh exekúcie. Vychádzajúc z neprípustnosti odvolania voči tomuto typu uznesenia súdu prvej
inštancieakoaj spoukazomnaskutočnosť,žeodvolaniesmerujelenvočidôvodomzastaveniaexekúcie
(dôvodom rozhodnutia), dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného v časti I. výroku

napadnutého uznesenia je potrebné odmietnuť ako neprípustné.
22. Pokiaľ ide o III. odvolaním napadnutý výrok, odvolací súd dospel k záveru, že aj v tejto časti je
odvolanie potrebné odmietnuť, ako smerujúce voči uzneseniu, voči ktorému odvolanie nie je prípustné.

23. V predmetnej veci ide o exekučné konanie začaté v roku 2006, v ktorom bolo odvolaním napadnuté

uznesenie vydané dňa 13.09.2019. Odvolanie podal oprávnený podaním na poštovú prepravu dňa
30.09.2019, teda rozhodnutie napadnuté odvolaním je rozhodnutím vydaným po účinnosti novely
Exekučného poriadku, vykonanou zákonom č. 299/2013 Z. z., ale tiež za existencie Civilného sporového
poriadku.

24. Odvolací súd uvádza, že trovy exekúcie sú osobitným procesným nárokom súdneho exekútora,
ktorý má pôvod a výlučnú úpravu v ustanoveniach Exekučného poriadku. Na rozdiel od trov účastníkov
konania (oprávneného a povinného), ktoré Exekučný poriadok upravuje len fragmentálne a pri ich
posudzovaní je potrebné aplikovať aj ust. § 255 a nasl. CSP, v prípade trov exekúcie je úprava
Exekučného poriadku komplexná a úplná, čo pri posudzovaní trov exekúcie, vrátane prípustnosti

odvolania, vylučuje aplikáciu ustanovení CSP. Z uvedených dôvodov preto podľa názoru odvolacieho
súdu, nie je možné prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu o trovách exekúcie dovodiť ani cez
ustanovenie § 357 písm. m) CSP a toto ustanovenie nie je možné v prejednávanej veci aplikovať.

25. Na III. výrok o trovách exekúcie sa vzťahuje všeobecná neprípustnosť odvolania vyplývajúca zo

zásady, že rozhodnutie v exekučnom konaní je prípustné len v prípade, ak to zákon výslovne ustanovuje.
Trovy exekúcie upravené v § 200 a § 203 EP ustanovenia o prípustnosti odvolania neobsahujú.

26. Pokiaľ teda prípustnosť odvolania nevyplýva priamo z ustanovení Exekučného poriadku (čo v
prejednávanej veci vo vzťahu k trovám exekúcie splnené nie je) odvolanie je potrebné považovať za

neprípustné (absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania
proti uzneseniu o trovách exekúcie nemožno interpretovať inak než v súlade s § 355 ods. 1 CSP).
Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou prostredníctvom ust. § 357 CSP
pripustiť odvolanie aj proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie, bol by tak urobilspôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti o možnosti podania odvolania osobitne, ak sa v úprave
Exekučného poriadku odvolanie proti trovám exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie rovnako
nepripúšťa.

27. Rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani rozhodnutím o náhrade,
ani rozhodnutím o nároku. Ide o osobitné rozhodnutie upravené Exekučným poriadkom, proti ktorému
odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 EP v spojení s § 355 ods. 2 CSP). Aplikácia § 357 písm. m)
CSP je vylúčená. Odvolací súd preto odvolanie aj v časti napadnutého III. výroku uznesenia súdu prvej

inštancie zmysle § 386 písm. c) CSP odmietol.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP.
Úspešnej povinnej odvolací súd ich náhradu nepriznal, nakoľko nárok na ich náhradu si neuplatnila a v
odvolacom konaní jej ani žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom
dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).