Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. október 2018

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 10C/366/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513235975
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Purgat Martinusová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2018:1513235975.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Alenou Purgat Martinusovou, v právnej veci žalobkyne: T. V.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/X, V., zastúpená AK ConsiLior Iuris, s.r.o., so sídlom Miletičova 23,
Bratislava, IČO: 47 231 157, proti žalovanému: OT kredit Slovakia, a.s., so sídlom Mostová 2, Bratislava,
IČO: 36 660 850, zast. Ak Studio Legale, s.r.o. Mostová 2, Bratislava, IČO: 36 811 874, o určenie
neexistencie záložného práva v prospech žalovaného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej rozhodne

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.10.2013 sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti
Zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnosti zo dňa 29.05.2013, uzavretej medzi žalobkyňou ako záložcom
a žalovaným ako záložným veriteľom, v ktorej predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti, byt č.X
nachádzajúci sa na X. nadzemnom podlaží bytového domu na ulici P. Č.. X, X X. V., súp. č. XXXX,
postaveného na pozemku parc. č. XXXX a XXXX, vchod P. Č.. X a prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na
spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti 1426/100000, zapísané na LV č. XXXX, vedenom
Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie P., obec V. - U.. Č.. P.,

okres V. X. (ďalej v texte len „Záložná zmluva”). Žalobkyňa žalobu vo veci samej dôvodila skutočnosťou,
ževčasepodpisuZáložnejzmluvynebolavkatastrinehnuteľnostíevidovanáakovlastníknehnuteľností,
ktoré sú predmetom zriadeného záložného práva. Vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam
bolo v rozhodnom období zapísané v prospech žalovaného, ktorá skutočnosť vylučovala žalobkyňu
ako subjekt bez oprávnení z vlastníckeho práva z akejkoľvek dispozície s nehnuteľnosťami, vrátane
právneho úkonu zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam. Navyše Záložnú zmluvu mala žalobkyňa
uzavrieť v tiesni, vedome vyvolanej žalovaným, za účelom podpisu zmluvy a v omyle.

2. Žalobkyňa naliehavý právny záujem na danom určení odôvodnila tým, že rozsudok o tomto
určení je spôsobilý vyvolať zápis do katastra nehnuteľností a to výmaz záložného práva žalovaného
k špecifikovaným nehnuteľnostiam a že je dôvodná obava, že dôjde k realizácii výkonu záložného
práva. Poukázala na to, že predmetnou Zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok,
zabezpečovala pohľadávky žalovaného ako veriteľa, proti dlžníkovi E. Č., bytom B. XX, V., na základe
Zmluvy o úvere zo dňa 20.08.2010. Obsahom Zmluvy o úvere zo dňa 20.08.2010 bol záväzok veriteľa

poskytnúť dlžníčke úver vo výške 40.000,- EUR s dohodnutým zmluvným úrokom 36 % p.a., pričom
dlžníčka sa zaviazala vrátiť veriteľovi poskytnuté finančné prostriedky najneskôr do 20.08.2011.3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, uviedol, že tak ako zmluva o úvere aj napádaná zmluva o záložnom
práve k nehnuteľnosti sú v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, má všetky náležitosti, bola
podpísaná žalobkyňou dobrovoľne bez nátlaku, bez tiesne a mala dostatok času oboznámiť sa s jej

obsahom. Žalobu považoval za účelovú.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, právneho zástupcu žalobkyne a žalovaného,
konateľa žalovaného, svedka E. Č., oboznámením so Zmluvou o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti zo dňa 29.05.2013, Zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k

nehnuteľnosti zo dňa 20.08.2010, zo dňa 22.12.2011, so Zmluvou o úvere zo dňa 20.08.2010,
Oznámením o realizácii výkonu zabezpečovacieho prevodu práva formou dobrovoľnej dražby,
Dodatkom k úverovej zmluve zo dňa 29.05.2013, znaleckým posudkom Ing. Ľubomíra Vargu, Ing. Mgr.
Jany Pecníkovej, výpisom z Obchodného registra žalovaného, ostatnými listinnými dôkazmi založenými
v spise a zistil v konaní pred zrušením rozsudku tento skutkový stav:

5. Predmetom tohto konania bola neplatnosť Záložnej zmluvy zo dňa 29.05.2013.

6. Dňa 22.08.2010 uzavrela žalobkyňa ako vlastník predmetu zabezpečenia so žalovaným ako veriteľom
(predtým Tatra kredit Slovakia, a.s.) Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti. Predmetom zabezpečenia boli nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, a to

byt č.X nachádzajúci sa na X. nadzemnom podlaží bytového domu na ulici P. Č.. X, X X. V., súp. č.
XXXX, postaveného na pozemku parc. č. XXXX a XXXX, vchod P. Č.. X a prislúchajúci spoluvlastnícky
podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti 1426/100000, zapísané na LV č. XXXX,
vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie P., D. V. - U..
Č.. P., D. V. X..

7. Uvedená zmluva bola uzavretá za účelom zabezpečenia splnenia záväzku dlžníčky E. Č., miesto
podnikania B.G. XX, V., IČO: 32 188 897, voči žalovanému ako veriteľovi, vyplývajúceho zo Zmluvy o
úvere zo dňa 20.08.2010. Obsahom Zmluvy o úvere č. XXXX/X zo dňa 20.08.2010 bol záväzok veriteľa
poskytnúť dlžníčke úver vo výške 40.000,- EUR s dohodnutým zmluvným úrokom 36 % p. a., pričom

dlžníčka sa zaviazala vrátiť veriteľovi poskytnuté finančné prostriedky najneskôr do 20.08.2011.

8. Na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa
22.08.2010, predstavujúcej zabezpečovací prostriedok splnenia hlavného záväzkového vzťahu dlžníka
a veriteľa, bol do katastra nehnuteľností ako dočasný vlastník predmetu zabezpečenia zapísaný

žalovaný.

9. Následne v roku 2011 žalobkyňa na výzvu žalovaného, dňa 22.12.2011 pristúpila k uzavretiu
Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva so žalovaným, pričom ako tvrdí žalobkyňa
nevedela, že podpisuje novú zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,

ktorou zabezpečuje ďalší úver dlžníčky, poskytnutý jej žalovaným v roku 2011, bola v presvedčení, že
podpisuje zmluvu vyhotovenú opätovne len kvôli zmene obchodného mena žalovaného. V čase podpisu
Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 22.12.2011 bol však
v katastri nehnuteľností ako dočasný vlastník predmetu zabezpečenia naďalej evidovaný žalovaný, a
to titulom Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 22.08.2010.

Dlžníčka E. Č. ešte v čase pred podpisom zmluvy splatila úver poskytnutý jej žalovaným v roku 2010.
Žalovaný príslušnej správe katastra nehnuteľností doručil kvitanciu a návrh na zápis vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet zabezpečenia v prospech pôvodnej vlastníčky - žalobkyne 10 dní
po uzavretí Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 22.12.2011.

10. Dňa 29.05.2013 uzavrela žalobkyňa ako záložca Záložnú zmluvu so žalovaným ako záložným
veriteľom. Predmetom zmluvy bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam, bytu č.X
nachádzajúcemu sa na X. nadzemnom podlaží bytového domu na ulici P. Č.. X, X X. V., súp. č. XXXX,
postaveného na pozemku parc. č. XXXX a XXXX, vchod P. Č.. X a prislúchajúcemu spoluvlastníckemu
podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti 1426/100000, zapísaným na LV č.

XXXX, vedenom Okresným úradom V., katastrálnym odborom, pre katastrálne územie P., obec V. - U..
Č.. P.R., D. V. X., za účelom zabezpečenia pohľadávky odporcu zo Zmluvy o úvere č. XXXXXX zo dňa
22.12.2011, v znení jej dodatku zo dňa 29.05.2013, uzavretej medzi žalovaným ako veriteľom a E. Č.
ako dlžníčkou. Na základe uzavretej Zmluvy o úvere zo dňa 22.12.2011 poskytol veriteľ dlžníkovi úverv sume 40.000,- EUR s dohodnutým zmluvným úrokom 26,4 % p. a. Dlžníčka sa zaviazala poskytnuté
prostriedky veriteľovi vrátiť najneskôr do 22.12.2012, v zmysle Dodatku do 22.12.2014.

11. Žalobkyňa bola v čase podpisu Záložnej zmluvy evidovaná v katastri nehnuteľností ako vlastník
zálohu, čo bolo preukázané potvrdením Okresného úradu, Katastrálny odbor (č. l. 97, 98). V tejto časti
bola preto námietka žalobkyne nedôvodná.

12. Žalovaný doručil príslušnej správe katastra „Vyhlásenie o vzdaní sa zabezpečovacieho prevodu

vlastníckeho práva“ pred podpisom Záložnej zmluvy, dňa 29.05.2013. Na základe predmetnej Záložnej
zmluvy bolo dňa 18.06.2013 zapísané do katastra nehnuteľností záložné právo v prospech žalovaného.

13. Svojou žalobou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu, a to Zmluvy o zriadení
záložného práva zo dňa 29.05.2013. Súd preto skúmal Dodatok k Zmluve o úvere č. XXXXXX zo dňa
22.12.2011 uzavretý dňa 29.05.2013 ku ktorému bola podpísaná napádaná Zmluva o záložnom práve

k nehnuteľnosti zo dňa 29.05.2013.

14. Ako vyplynulo z výpovede žalobkyne, zo Zmluvy o úvere č. XXXXXX zo dňa 22.12.2011 a Dodatku
k tejto zmluve zo dňa 29.05.2013, Dodatok bol uzatváraný z dôvodu, že dlžníčka úver poskytnutý na
základe Zmluvy o úvere č. XXXXXX, ktorý mala splatiť do 22.12.2012 riadne nesplácala Z dôvodu

poskytnutia nižších splátok dlžníčke a odkladu splatnosti dlhu a zabezpečenia svojej pohľadávky,
žalovaný následne uzavrel so žalobkyňou napádanú záložnú zmluvu. Podľa obsahu Dodatku č.1 Zmluvy
o úvere č. XXXXXX (č. l. 109) súd dospel k záveru, že je nesporné, že Dodatok je novou zmluvou
o úvere, na základe, ktorej žalovaný poskytuje dlžníčke nový úver s novými zmluvnými podmienkami
a teda Zmluva o Záložnom práve zabezpečuje nový záväzok dlžníka a v tomto smere súd vyhodnotil

námietky žalobkyne, že bola uvedená do omylu za dôvodné. Označenie nového úverového vzťahu s
dlžníčkou Č.. ako Dodatok č. 1 Zmluvy o úvere č. XXXXXX z 22.12.2011 bol spôsobilý vyvolať omyl
vo vôli žalobkyne uzatvoriť záložnú zmluvu, ktorá ako vypovedala, mala za to, že túto záložnú zmluvu
uzatvára k úverovému vzťahu pod č. XXXXXX.

15. Súd skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Podľa ustálenej súdnej
praxe je naliehavý právny záujem spravidla daný tam, kde bez takéhoto určenia by bolo ohrozené právo
navrhovateľa alebo by právne postavenie navrhovateľa bolo bez takéhoto určenia neisté.

16. Žalobkyňa odôvodňovala naliehavý právny záujem aj tým, že je v právnej neistote, keď tvrdí, že

výkonom záložného právaj v dobrovoľnej dražbe príde o byt. Určovacia žaloba je uplatnením práva
navrhovateľov na účinný prostriedok nápravy.

17. Žaloba bola podaná za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

18. Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu - v danom prípade Zmluvy o zriadení záložného práva
zo dňa 29.05.2013 je tzv. určovacou žalobou, nepredstavuje tzv. inú žalobu, ktorá v ustanovení § 80
O.s.p. nie je uvedená, ale ide o žalobu podľa § 80 písm. c) O.s.p., ktorá sleduje ochranu vlastníckeho
práva (žalobou na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah
alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem) a základným predpokladom jej

úspešnosti je existencia naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení.

19. Súd dospel k záveru o tom, že v posudzovanom prípade bol splnený procesnoprávny predpoklad
pre uplatnenie žaloby podľa § 80 písm. c/ O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 a žalobkyňa preukázala
naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení.

20. Súd po vykonanom dokazovaní rozsudkom zo dňa 11.05.2016 žalobe vyhovel a určil, že zmluva
o záložnom práve k nehnuteľnosti zo dňa 29.05.2013 uzatvorená medzi žalobkyňou ako záložcom a
žalovaným ako záložným veriteľom, ktorej predmetom záložného práva je byt č. X na X. poschodí
bytového domu P. X/X X. V., so súpisným číslom XXXX, postaveného na pozemku parcela č. XXXX

a XXXX na ul. P., orientačné číslo X, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu o veľkosti 14262/100000 zapísaných v katastri nehnuteľnosti v V., Správa
katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie P., D. V.
- U. Č. P., okres V. X. jen e p l a t n á .21. Žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 99,50 EUR a trov
právneho zastúpenia v sume 1 022,04 EUR, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

22. Súd posúdil napádanú záložnú zmluvu za zmluvu spotrebiteľskú, pretože bola uzatvorená medzi
žalovaným ako podnikateľom a žalobkyňou ako fyzickou osobou. K námietke žalobkyne, že úverový
vzťah medzi žalovaným a dlžníčkou možno subsumovať pod vzťah spotrebiteľský súd uviedol, že
predmetné zmluvy o úveroch, či už z roku 2010, 2011 alebo 2013 sú zmluvami, ktoré uzatvorila dlžníčka

ako podnikateľka. Z uvedeného dôvodu sa v odôvodnení rozsudku námietkami týkajúcimi sa neplatnosti
úverových zmlúv s poukazom na ochranu práv spotrebiteľa nezaoberal, keďže ich neplatnosť nebola
predmetom konania. Po vykonanom dokazovaní dospel ďalej k záveru, že záložnú zmluvu tvoriacu
predmetkonania podpísalazažalovanéhoosobaoprávnenákonaťzažalovaného(C..U.M.).Námietku
žalobkyne poukazujúcej na to, že hodnota zálohu v porovnaní so zabezpečenou pohľadávkou - úveru
v sume 40 000,- EUR s dohodnutým zmluvným úrokom je v rozpore s § 53 ods. 4 písm. s/, § 39

Občianskeho zákonníka posúdil ako dôvodnú. Uviedol, že v záložnej zmluve čl. 4, bod 4.5 si zmluvné
stranydohodlihodnotupredmetuzáložnéhoprávavsume57000,-EURa zabezpečovanánehnuteľnosť
mala hodnotu trojnásobnú ako bola zabezpečovaná pohľadávka. Súd prvej inštancie v tejto časti
považoval napádanú záložnú zmluvu za neplatnú, keď neplatnosť posúdil i v súlade s dobrými mravmi
spočívajúcim v neprimeranosti zabezpečovanej pohľadávky k hodnote predmetu zabezpečenia, ktorá

presahu tzv. maximálne dovolenú hranicu krytia (140 % zabezpečovanej pohľadávky).

23. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol, prípadne ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Žalovaný namietol akýkoľvek omyl žalobkyne pri podpisovaní všetkých troch právnych

úkonov (Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva z 22.8.2010, Zmluvy o zabezpečovacom prevode
právaz22.12.2011aZmluvyozriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnostiz29.5.2013),žalobkyňabolapri
každej podpisovej akcii dôkladne informovaná aký právny úkon podpisuje, urobila tak vždy dobrovoľne
a z vlastnej vôle. Na prvej strane každej zabezpečovacej zmluvy je presne a zrozumiteľne uvedený
záväzok dlžníčky, ktorý sa zabezpečuje, vrátane úverových podmienok, a to výškou záväzku, úrokovou

sadzbou a konečnou splatnosťou úveru čo znamená, že žalobkyňa vedela, aký záväzok dlžníčky
zabezpečuje. Žalovaný nemal v zmysle § 151md ods.3 Občianskeho zákonníka povinnosť žalobkyni
doručovať listiny o zániku zabezpečovacieho inštitútu. Zánik zabezpečovacieho prevodu z 22.8.2010 a z
22.12.2011 vzhľadom na internú prax doručoval osobne aj žalobkyni. Zánik zabezpečovacieho prevodu
práva v prvom prípade z roku 2010 bol potvrdený oznámením príslušnej správy katastra z čoho vyplýva,

že žalobkyňa vedela, že prvý úver dlžníčky z roku 2010 zanikol. Z napadnutej záložnej zmluvy jasne
vyplýva, že zabezpečuje už existujúci v poradí druhý úver dlžníčky (bod 2.1, 2.3) ako aj Dodatok č. 1 k
Zmluve o úvere č. XXXX/XX z 22.12.2011, ktorým sa posunula konečná splatnosť úveru do 29.5.2014
a kvôli ktorému sa zmluvné strany dňa 29.5.2013 stretli. Uvedené znamená, že žalobkyňa v konaní
tvrdila, že bola pri podpise záložnej zmluvy uvedená do omylu bez hodnoverného dôkazu. Uviedol,

že súd prvej inštancie vec nesprávne posúdil tým, že napadnutú záložnú zmluvu posúdil ako zmluvu
spotrebiteľskú a aplikoval na ňu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Záložná zmluva je akcesorickým
právnym vzťahom z úverovej zmluvy, a teda zdieľa osud hlavného právneho vzťahu. Úverové zmluvy
súd prvej inštancie posúdil ako zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka (nespotrebiteľské) čo
znamená, že záložná zmluva nemôže byť zmluvou spotrebiteľskou a nie je možné na ňu aplikovať ust.

§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaný v následnom písomnom vyjadrení uviedol, že zmluva
o úvere medzi žalovaným a dlžníčkou je uzavretá podľa Obchodného zákonníka a je v zmysle ust.
§ 497 až § 507 Obchodného zákonníka absolútnym obchodom. V zmysle § 261 ods.7 Obchodného
zákonníka sa akcesorické záväzky spravujú režimom Obchodného zákonníka, pokiaľ je tomuto režimu
podriadenýhlavnýzáväzokavzťahy,ktorévznikajúprizabezpečenízáväzkovzúverovejzmluvysapreto

spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. Z uvedeného preto vyplýva, že záložná zmluva nie je
spotrebiteľskou zmluvou. Teda neaplikujú sa na tento prípad ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách .
Ak by aj súd vyhlásil neplatnosť bodu 4.5 záložnej zmluvy, ide len o čiastočnú neplatnosť zmluvy, ktorá
nespôsobuje jej neplatnosť ako celku.

24. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne a právne správne potvrdiť. Zdôraznila, že súd prvej inštancie v rozhodnutí nejudikoval, že
úverové zmluvy medzi dlžníčkou E. Č. a žalovaným boli podnikateľskými zmluvami, keď na str. 6
rozsudku vyjadril, že predmetom konania nebolo skúmanie neplatnosti týchto úverových zmlúv, preto sas argumentmi žalobkyne vo vzťahu ku spotrebiteľskému charakteru týchto úverových zmlúv nezaoberal.
K námietkam žalovaného uviedla, že aj záložná zmluva môže byť zmluvou spotrebiteľskou (§ 52 ods.1
Občianskeho zákonníka). Akcesorita záložného práva neznamená, že ak je zabezpečovaná pohľadávka

z obchodnoprávneho vzťahu, musí byť aj vzťah medzi záložným veriteľom a záložcom obchodnoprávny.
Význam toho, či ide o spotrebiteľský alebo nespotrebiteľský hlavný záväzok (t.j. úverovú zmluvu)
spočíva v tom, že ak by bol hlavný záväzok spotrebiteľským, vzťahovali by sa aj na tento záväzok
ustanovenia na ochranu práv spotrebiteľa. Súd prvej inštancie mal preto skúmať aj platnosť hlavného
záväzku, o to viac kvôli tomu, že z vyjadrenia správkyne konkurznej podstaty JUDr. Barbory Hudekovej

vyplýva, že E. Č. neevidovala vo svojom účtovníctve úver poskytnutý jej žalovaným v roku 2010.
Dojednanie splácania úveru - 11 mesačných splátok po 880,- EUR a posledná 12. splátka vo výške
40 880,- EUR, nemôže za takýchto podmienok obstáť ani v prípade, ak by išlo o obchodnoprávny
vzťah. V danom prípade došlo k nepomeru hodnoty predmetu zabezpečenia a výšky zabezpečovanej
pohľadávky (ide tu o neprijateľnú zmluvnú podmienku a o rozpor s dobrými mravmi), a teda, že hodnota
zálohu bola trojnásobná v porovnaní s výškou zabezpečovanej pohľadávky. Suma 57 000,- EUR bola

dohodnutá ako najnižšie podanie pri výkone záložného práva dobrovoľnou dražbou, pričom podľa bodu
4.1.1 záložnej zmluvy môže záložný veriteľ oprávniť iniciátora dražby znížiť výšku najnižšieho podania.
Dojednanie o tom, že najnižšie podanie v prvom kole dražby 3 izbového zrekonštruovaného bytu v
k.ú. P. bude vo výške 57 000,- EUR s tým, že záložný veriteľ môže oprávniť licitátora na zníženie tejto
sumy označila žalobkyňa za neprijateľnú zmluvnú podmienku a za zmluvné ustanovenie, ktoré je v

rozpore s dobrými mravmi. Pri určení hodnoty zálohu súd prvej inštancie správne vychádzal z trhovo
určiteľnej hodnoty zálohu, ktorá je v porovnaní s poskytnutým úverom, ktorý žalobkyňa zabezpečovala,
trojnásobná. Žalobkyňa konštatovala, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k
správnemu záveru i v tom, že konaním žalovaného bola uvedená do omylu a zároveň jej vôľa nebola
slobodná. Žalobkyňa v následnom písomnom vyjadrení sa uviedla, že aj na hlavný záväzkový vzťah je

v danom prípade potrebné aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, keďže žalovaný uzavrel
zmluvu o úvere s p. Č. ako spotrebiteľom, nie podnikateľom. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 9.11.2016, sp. zn. 5 Ndc 10/2016 uviedla, že pri definícii spotrebiteľskej zmluvy nie
je rozhodujúci typ zmluvy, ale charakter jej subjektov, pričom v spore je nepochybné, že žalobkyňa
uzatvárala zmluvu ako fyzická osoba, pričom nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

25. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods.
1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok.

26. Odvolací súd poukázal v odôvodnení svojho rozhodnutia na to, že žalovaný v odvolaní namietal,
že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm.
f/ O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016), keď napadnutú zmluvu o záložnom práve posúdil ako zmluvu
spotrebiteľskú a aplikoval na ňu ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§
52 ods.1,2, 3,4, § 53 ods.1,5, § 54 ods.1,2,3 Občianskeho zákonníka). Po posúdení veci odvolací súd

dospel k záveru, že uvedená odvolacia námietka žalovaného je dôvodná.

27. Záložné právo slúži na zabezpečenie práva veriteľa na splnenie záväzku dlžníkom, ktorý dlžníkovi
vyplýva zo záväzkového právneho vzťahu. Záložné právo má k tomuto záväzkovému právnemu
vzťahu akcesorickú povahu čo znamená, že vznik a trvanie záložného práv nerozlučne súvisí so

zabezpečovanou pohľadávkou, záložné právo pristupuje k pohľadávke ako jeho zabezpečovací
prostriedok a posilňuje ho. Pohľadávka a záložné právo ju zabezpečujúce sú natoľko navzájom späté,
že s nimi nemožno samostatne nakladať. Vznik a trvanie záložného práva nerozlučne súvisí
so zabezpečenou pohľadávkou veriteľa, sleduje právny osud hlavného záväzku, v dôsledku čoho
je charakter hlavného záväzku rozhodujúci pre posúdenie charakteru zabezpečovacieho záväzku.

Základnou právnou skutočnosťou na základe ktorej dochádza k zriadeniu záložného práva, je záložná
zmluva. Záložná zmluva je dvojstranný právny úkon, na základe ktorého súhlasí záložca (záložný
dlžník ) s tým, že ak neuspokojí splatnú pohľadávku záložného veriteľa voči nemu, môže sa záložný
veriteľ uspokojiť alebo domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z predmetu záložného práva, ktorý patrí
záložcovi. V odôvodnení rozhodnutia ďalej odvolací súd zdôraznil, že v nadväznosti na úvahu súdu

prvej inštancie, ktorý sa v rozhodnutí skutkovo a právne nezaoberal posúdením charakteru hlavného
záväzku (medzižalovanýmaE.Č.) inapriektomu,žeztvrdenístránsporuvpriebehukonaniavyplynula
spornosť v tomto posúdení, v danom prípade sa jednalo o právnu otázku majúcu podstatný právny
význam pre posúdenie žaloby a rozhodnutie vo veci. Uviedol, že iba z konštatácie súdu prvej inštanciena str. 6 odôvodnenia rozhodnutia o tom, že „predmetné zmluvy o úveroch, či už z roku 2010, 2011
alebo 2013 uzatvorila dlžníčka ako podnikateľka „je možné sa len domnievať, že hlavný záväzok na
zabezpečenie ktorého bola uzavretá žalobou napadnutá zmluva o záložnom práve k nehnuteľnosti,

posúdil ako obchodnoprávny vzťah, zároveň však v iných častiach rozhodnutia Zmluvu o záložnom
práve k nehnuteľnosti zo dňa 29.5.2013 posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú a dôvody jej neplatnosti sčasti
opieral o ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv.

28. Odvolací súd zdôraznil tiež, že pokiaľ žalobkyňa v ostatnom písomnom podaní s odvolaním

sa na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 9.11.2016, sp. zn. 5 Ndc 10/2016, uverejnené v
Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov pod R 18/2017 konštatovala, že pri definícii
spotrebiteľskej zmluvy nie je rozhodujúci typ zmluvy, ale charakter jej subjektov treba uviesť, že v
danom rozhodnutí sa Najvyšší súd zaoberal posúdením kauzálnej a miestnej príslušnosti v prípade,
kedy žalobkyňa ako fyzická osoba majúca úzke väzby vo vzťahu k obchodnej spoločnosti ako jej
konateľka a spoločníčka prevzala ručenie za záväzok tejto spoločnosti zaplatiť kúpnu cenu z kúpnej

zmluvy (t.j. z obchodnoprávneho vzťahu). Zo záverov tohto rozhodnutia vyplýva, že „v tomto prípade
žalobkyňu ako fyzickú osobu, ktorá má úzke väzby vo vzťahu k obchodnej spoločnosti ako jej konateľka
a spoločníčka, nemožno považovať za spotrebiteľa, nakoľko v danom prípade, prevzala ručenie za
záväzok tejto spoločnosti zaplatiť kúpnu cenu z kúpnej zmluvy (t.j. z obchodnoprávneho vzťahu)“.
Vychádzajúc z uvedeného nie je možné ani argumentom a contrario dospieť k záveru o tom, že

v prípade posudzovanom v tomto odvolacom konaní je možné medzi stranami uzavretú Zmluvu o
záložnom práve k nehnuteľnosti zo dňa 29.5.2013, bez prihliadnutia na právny charakter hlavného
záväzku, posúdiť ako zmluvu spotrebiteľskú. Odvolací súd konštatoval, že v preskúmavanej veci, a to
v súvislosti so závermi vyslovenými v odseku 11 rozhodnutia prvoinštančného súdu jeho odôvodnenie
neobsahuje jednoznačné a zásadné skutkové a právne vysvetlenie dôvodov, či vôbec a ako právne

posúdil hlavnýzáväzok,nazabezpečeniektoréhobolauzavretá žalobounapadnutázmluvaozáložnom
práve k nehnuteľnosti. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie, že pri rozhodnutí v plnej miere
zohľadnil skutočnosti vyplývajúce z výsluchu žalobkyne ale bez vyporiadania sa s rozdielnymi tvrdeniami
žalovaného, skutočnosťami vyplývajúcimi z výsluchu svedkyne E. Č. o okolnostiach súvisiacich s
uzatváraním napadnutej zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnosti a v rozhodnutí riadne a presvedčivo

nevysvetlil zásadné dôvody smerujúce k prezentovanej úvahe o absolútnej neplatnosti (§ 37 ods.1, §
39 Občianskeho zákonníka) a relatívnej neplatnosti (§ 49a Občianskeho zákonníka) napadnutej zmluvy.

29. Odvolací súd zdôraznil, že spomedzi znakov definujúcich právny úkon má zásadný význam jednota
vôle a jej prejavu. To znamená, že pokiaľ neexistuje vôľa (napríklad z dôvodu fyzického donútenia),

neexistuje ani právny úkon. Právny úkon ale neexistuje ani vtedy, ak neexistuje prejav vôle. Vôľa, ako
psychický vzťah konajúceho človeka k zamýšľanému (chcenému) následku je nevyhnutným pojmovým
predpokladom vzniku právneho úkonu. V súvislosti so zisťovaním existencie vôle v určitom konkrétnom
prípade, t.j. so zisťovaním, či pri určitom prejave vôle ten, kto vôľu prejavil, ju aj skutočne mal, a
či skutočne chcel to, čo prejavil, že chce (t.j. že navonok prejavené zodpovedá jeho vôli), treba

poznamenať, že na existenciu vôle sa pri jej prejave usudzuje predovšetkým z objektívnych skutočností,
teda predovšetkým z okolností, za ktorých bol prejav vôle urobený. Neprihliada sa na vnútornú pohnútku
(motív) prejavenej vôle. Takáto pohnútka je irelevantná, ibaže by bola právnym úkonom prejavená, a
tým sa stala jeho súčasťou. Ak prejav posúdený podľa týchto zásad nevzbudí pochybnosti o tom, že je
primeraným prejavom skutočnej vôle, predpokladá sa, že ním je. Náležitosťami vôle sú predovšetkým

jej sloboda a vážnosť (ale taktiež absencia omylu a tiesne). Slobodou vôle je sloboda jej vytvorenia, teda
sloboda vzniku vôľového rozhodnutia a sloboda jeho prejavu. Pokiaľ ide o vážnosť vôle, prejav, ktorý
je iba zdanlivo prejavom vôle, avšak v skutočnosti pri ňom vôľa neexistuje alebo skutočná vôľa je iná,
je podľa § 37 Občianskeho zákonníka neplatný. Náležitosťami prejavu sú určitosť a
zrozumiteľnosť; právny úkon, ktorý nie je dostatočne určitý alebo zrozumiteľný, je neplatný (§ 37 ods.

1 Občianskeho zákonníka).

30. Odvolací súd zdôraznil v odôvodnení svojho uznesenia 7Co/378/2016 - 366 i to, že súkromnoprávne
vzťahy sú založené na autonómii a zmluvnej slobode subjektov týchto vzťahov. Pre konanie
súkromnoprávnych subjektov je charakteristická nielen samoregulácia ich záujmov prostredníctvom

právnych úkonov, ale aj potenciálne dôsledky ich právnych úkonov pre tretie osoby. So zreteľom na
individuálne okolnosti preskúmavanej veci je potrebné uviesť, že aj pri uzatváraní zmlúv a realizácii práv
a povinností, ktoré sú obsahom právneho vzťahu založeného tou - ktorou zmluvou, platí síce zásada
zmluvnej slobody, na druhej strane sa ale uplatňuje tiež zásada zodpovednosti samotného účastníkaza ochranu svojich práv „vigilantibus iura scripta sunt“ (t.j. 1. zákony sú písané pre bdelých, 2. každý
nech si chráni svoje práva, 3. práva patria len bdelým, pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým,
teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí o svoje práva dbajú s

dostatočnou opatrnosťou, starostlivosťou a predvídavosťou). Treba tiež poukázať na ďalšiu zásadu
uplatňovanú v súkromnoprávnych vzťahoch „pacta sunt servanda“ (t.j. zmluvy sa majú dodržiavať), ktorá
je úzko naviazaná na už spomenuté zásady súkromného práva - zásadu autonómie vôle a zásadu
zmluvnej slobody. Tieto zásady vo vzájomnom kontexte vyjadrujú, že zmluvné strany sú, pri splnení
zákonných požiadaviek, oprávnené zaviazať sa k čomukoľvek, čo nie je zakázané, avšak keď už raz

zmluvu uzatvoria, sú povinné dohodnuté práva a povinnosti rešpektovať.

31. Odvolací súd zrušil prvostupňový rozsudok, pre jeho nepreskúmateľnosť s tým, že úlohou
prvoinštančného súdu bude pri ďalšom prejednaní veci opätovne skúmať a posúdiť opodstatnenosť
nároku žalobkyne v intenciách právnych úvah odvolacieho súdu, opätovne vo veci rozhodnúť a
odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 C.s.p., t.zn. v ňom uviesť stručný a jasný

výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posúdení
nároku, vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti
považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich
vyhodnotil.

32. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP),
ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok .

33. Podľa § 137 CSP Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

34. Žalobkyňa s poukazom na účinnosť novej právnej normy podaním doručeným súdu dňa 01.06.2018
sa domáhala úpravy žalobného petitu v znení :
„Súd určuje, že na byte č.X na X. nadzemnom podlaží bytového domu na ulici P. Č.. X,X X. V., súp.
č. XXXX, postaveného na pozemkoch parcely registra C parc. č. XXXX a XXXX, vchod P. Č.. X a na

prislúchajúcom spoluvlastníckom podiely na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového
domu o veľkosti 1426/100000, zapísaných na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom V., katastrálnym
odborom, pre katastrálne územie P., D. V. - U..Č.. P., okres V. X. nie je záložné právo v prospech
žalovaného.“

35. Súd uznesením zo dňa 14.06.2018 č.k. 10C 366/2013-438 navrhovanú zmenu petitu žaloby pripustil.

36. Súd po zrušení rozsudku sa vo veci opätovne oboznámil s listinnými dôkazmi, výsluchom žalobkyne,
právneho zástupcu žalobkyne a žalovaného, konateľa žalovaného, svedka E. Č., oboznámením so
Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 29.05.2013, Zmluvou o zabezpečovacom

prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 20.08.2010, zo dňa 22.12.2011, so Zmluvou o
úvere zo dňa 20.08.2010, Oznámením o realizácii výkonu zabezpečovacieho prevodu práva formou
dobrovoľnej dražby, Dodatkom k úverovej zmluve zo dňa 29.05.2013, znaleckým posudkom Ing.
Ľubomíra Vargu, Ing. Mgr. Jany Pecníkovej, výpisom z Obchodného registra odporcu, doplnenými
písomnými vyjadreniami právnych zástupcov sporových strán, Zmluvou o úvere č.XXXX/XX zo dňa

11.04.2011 uzavretej medzi žalovaným a E. Č., živnostenským listom E. Č., zápisnicou o mimoriadnom
valnom zhromaždení žalovaného zo dňa 2.8.2011, Potvrdením o riadnom splnení záväzku dlžníčky zo
zmluvy o úvere č.XXXX/XX zo dňa 11.04.2011 ( č.l. 426), obsahom konkurzného spisu Okresného súdu
Bratislava I č. 8K7/2014 zistil tento skutkový stav:

37. Dňa 22.08.2010 uzavrela žalobkyňa ako vlastník predmetu zabezpečenia so žalovaným ako
veriteľom (predtým Tatra kredit Slovakia, a.s.) Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti. Predmetom zabezpečenia boli nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, a to byt
č.X nachádzajúci sa na X. nadzemnom podlaží bytového domu na ulici P. Č.. X, X X. V., súp. č. XXXX,postaveného na pozemku parc. č. XXXX a XXXX, vchod P. Č.. X a prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na
spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti 1426/100000, zapísané na LV č. XXXX, vedenom
Okresným úradom V., katastrálnym odborom, pre katastrálne územie P., D. V. - U.. Č.. P., okres V. X..

38. Uvedená zmluva bola uzavretá za účelom zabezpečenia splnenia záväzku dlžníčky E. Č., miesto
podnikania Hálova 20, Bratislava, IČO: 32 188 897, voči žalovanému ako veriteľovi, vyplývajúceho zo
Zmluvy o úvere zo dňa 20.08.2010. Obsahom Zmluvy o úvere č. XXXX/X zo dňa 20.08.2010 bol záväzok
veriteľa poskytnúť dlžníčke úver vo výške 40.000,- EUR s dohodnutým zmluvným úrokom 36 % p. a.,

pričom dlžníčka sa zaviazala vrátiť veriteľovi poskytnuté finančné prostriedky najneskôr do 20.08.2011.

39. Na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa
22.08.2010, predstavujúcej zabezpečovací prostriedok splnenia hlavného záväzkového vzťahu dlžníka
a veriteľa, bol do katastra nehnuteľností ako dočasný vlastník predmetu zabezpečenia zapísaný
žalovaný.

40. Následne v roku 2011 žalobkyňa na výzvu žalovaného, dňa 22.12.2011 pristúpila k uzavretiu
Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva so žalovaným. Dlžníčka E. Č. ešte v čase
pred podpisom zmluvy splatila úver poskytnutý jej žalovaným v roku 2010. Žalovaný preto príslušnej
správe katastra nehnuteľností doručil kvitanciu zo dňa 19.12.2011 a návrh na zápis vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam tvoriacim predmet zabezpečenia v prospech pôvodnej vlastníčky - žalobkyne. Nakoľko
úhradou dlhu zaniká zabezpečovací prevod práva priamo zo zákona a na túto skutočnosť nemá vplyv
ani vydanie kvitancie, pretože tá má iba deklaratórny charakter, teda je nepodstatné, že bola doručená
10 dní po uzavretí Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa
22.12.2011. Žalovaný doručil príslušnej správe katastra „Vyhlásenie o vzdaní sa zabezpečovacieho

prevodu vlastníckeho práva“ pred podpisom Záložnej zmluvy, dňa 29.05.2013. Žalobkyňa teda bola v
čase podpisu tejto zmluvy vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.

41. Dňa 29.05.2013 uzavrela žalobkyňa ako záložca Záložnú zmluvu so žalovaným ako záložným
veriteľom. Predmetom zmluvy bolo zriadenie záložného práva znovu k nehnuteľnostiam, bytu č.1

nachádzajúcemu sa na X. nadzemnom podlaží bytového domu na ulici P. Č.. X, X X. V., súp. č. XXXX,
postaveného na pozemku parc. č. XXXX a XXXX, vchod P. Č.. X a prislúchajúcemu spoluvlastníckemu
podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti 1426/100000, zapísaným na LV č.
XXXX, vedenom Okresným úradom V., katastrálnym odborom, pre katastrálne územie P., obec V. - U..
Č.. P., D. V. X., za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného zo Zmluvy o úvere č. XXXXXX zo dňa

22.12.2011, v znení jej dodatku zo dňa 29.05.2013, uzavretej medzi žalovaný ako veriteľom a E.Á. Č.
ako dlžníčkou. Na základe uzavretej Zmluvy o úvere zo dňa 22.12.2011 poskytol veriteľ dlžníkovi úver
v sume 40.000,- EUR s dohodnutým zmluvným úrokom 26,4 % p. a. Dlžníčka sa zaviazala poskytnuté
prostriedky veriteľovi vrátiť najneskôr do 22.12.2012, v zmysle Dodatku do 22.12.2014.

42. Na základe predmetnej Záložnej zmluvy bolo dňa 18.06.2013 zapísané do katastra nehnuteľností
záložné právo v prospech žalovaného. Žalobkyňa bola v čase podpisu Záložnej zmluvy evidovaná
v katastri nehnuteľností ako vlastník zálohu, čo bolo preukázané potvrdením Okresného úradu,
Katastrálny odbor (č.l. 97, 98) a vlastníkom nehnuteľností bola žalobkyňa. V tejto časti súd opakuje,
že táto námietka žalobkyne, ktorá tvrdí opak a mala by byť dôvodom neplatnosti napádanej záložnej

zmluvy zo dňa 29.5.2013, je nedôvodná.

43. Súd v zmysle intencií druhoinštančného súdu posudzoval charakter Zmluvy o úvere č. XXXXXX zo
dňa 22.12.2011, v znení jej dodatku zo dňa 29.05.2013, uzavretej medzi žalovaným ako veriteľom a E.
Č. ako dlžníčkou.

44. Súd riadiac sa právnymi úvahami druhoinštančného súdu, že v danom prípade nie je možné ani
argumentom a contrario dospieť k záveru o tom, že medzi stranami uzavretú Zmluvu o záložnom práve
k nehnuteľnosti zo dňa 29.5.2013, bez prihliadnutia na právny charakter hlavného záväzku, posúdiť
ako zmluvu spotrebiteľskú.

45. Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti slúžila na zabezpečenie záväzku, ktorý vyplýva
z právneho úkonu a to Dodatku č. 1 Zmluvy o úvere zo dňa 23.05.2013 na sumu 40 000,- EUR uzavretej
s E. Č., čo je primárny právny úkon. Zo Zmluvy o úvere č. XXXXXX zo dňa 22.12.2011, v znení jejdodatku zo dňa 29.05.2013, uzavretej medzi žalovaným ako veriteľom a E. Č. ako dlžníčkou vyplýva,
že žalovaný poskytol ako veriteľ dlžníkovi úver v sume 40.000,- EUR s dohodnutým zmluvným úrokom
26,4 % p. a dlžníčka sa zaviazala poskytnuté prostriedky veriteľovi vrátiť najneskôr do 22.12.2012, v

zmysle Dodatku do 22.12.2014. Zo záhlavia samotnej úverovej zmluvy ako i jej dodatku je nesporné,
že úverový vzťah vznikol medzi E. Č. ako dlžníčkou a jedná sa o úverovú zmluvu podnikateľskú a
nie o zmluvu spotrebiteľskú. Zmluva bola uzatvorená podľa ustanovení § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka(ďalejObZ),dlžníkješpecifikovanýčíslomIČOakoičíslomzápisudoŽivnostenskéhoregistra
E. Č.. Obchodnoprávny charakter tejto zmluvy je podporený i v článku 4 - Účel úveru: podnikateľský

prevádzkový úver. Podnikateľský charakter zmluvy podporuje i rozhodcovská doložka v Dodatku č.1 k
zmluve. Dlžníčka vystupovala ako podnikateľka na základe Živnostenského listu pod reg. č. XXXX/XX,
pričom živnostenské oprávnenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.12.1997. Súd tento úverový vzťah
posúdil ako obchodnoprávny vzťah podliehajúci príslušným ustanoveniam Obchodného zákonníka.
Skutočnosť, že uvedenú sumu 40 000,- Eur z tohto úverového vzťahu neeviduje dlžníčka vo svojom
účtovníctve, nemôže byť na zodpovednosti žalovaného, ktorý jej tento úver poskytol na podnikanie.

Pokiaľ finančné prostriedky ako naznačila vo svojich vyjadreniach žalobkyňa, dlžníčka nepoužila
na podnikanie, ale súkromné účely, je toto tvrdenie vo vzťahu ku charakteru obchodnoprávnemu a
podnikateľskému úverovému vzťahu irelevantné. Hlavná zmluva o úvere č. XXXXXX zo dňa 22.12.2011,
v znení jej dodatku zo dňa 29.05.2013 bola teda uzavretá medzi dvoma podnikateľmi žalovaným a
dlžníkom - fyzickou osobou, podnikateľom, avšak zabezpečovací prostriedok bol uzatvorený medzi

podnikateľom(žalovaným)afyzickouosobou-nepodnikateľom(žalobkyňou).Zmluvnéstranyneplatnosť
úverovej zmluvy č. XXXXXX zo dňa 22.12.2011, v znení jej dodatku zo dňa 29.05.2013 nenamietli.

46. Súd pokiaľ v prvom rozhodnutí iba konštatoval, že predmetné zmluvy o úveroch, či už z roku 2010,
2011 alebo 2013 sú zmluvami, ktoré uzatvorila dlžníčka ako podnikateľka dopĺňa, že išlo o zmluvy

uzatvárané podľa Obchodného zákonníka, jednalo o podnikateľský prevádzkový úver, čo deklaruje
taktiež ustanovenie čl. 4 ods. 1 Zmluvy o úvere č. XXXX/XX zo dňa 22.12.2011, v ktorom dlžníčka
vystupovala ako podnikateľka na základe Živnostenského listu pod reg. č. XXXX/XX, čiže sa nejednalo
a nemohlo jednať o spotrebiteľský typ úveru ako vo svojich vyjadreniach naznačovala žalobkyňa.

47. Žalovaný preukázal vyjadrením Národnej banky Slovenska zo dňa 21.2.2012, že je právnickou
osobou poskytujúcou úvery z vlastných zdrojov v rámci podnikateľskej činnosti právnickým a fyzickým
osobám - podnikateľom.

48. Dlžníčka E. Č. vo svojej svedeckej výpovedi zo dňa 13.4.2015 uviedla, že so žalobkyňou boli

dlhoročné priateľky, že táto vedela, že podniká. S poukazom na odôvodnenie odvolacieho súdu, súd
bližšie odôvodňuje tento dôkazný prostriedok. Z výpovede svedkyne i konateľa žalovaného C.. M. je
zrejmé, že žalobkyňa mala dostatok časového priestoru preštudovať si všetky dokumenty viažuce sa k
uzatvoreniu Dodatku k zmluve o úvere č. XXXXXX zo dňa 22.12.2011. Potvrdila, že konateľ žalovaného
C.. M. obom vysvetlil obsah zmluvy aj Dodatku č.1 ako i to, že na otázky žalobkyne jej konateľ poskytol

vysvetlenie. Svedkyňa uviedla, že v máji 2013 neuzatvorila so žalovaným žiadnu novú zmluvu, ale
Dodatok č1. k zmluve o úvere č. XXXXXX zo dňa 22.12.2011. Bolo to z dôvodu, že jej podnikateľské
aktivity klesali a nevedela splácať vysoké splátky úveru.

49. Okresný súd Bratislava I pod sp. zn. 8 K 7/2014 dňom 11.4.2014 začal konkurzné konanie voči

dlžníčke E. Č..
50. Zo spisu Okresného súdu Bratislava I č. k. 8 K 7/2014 súd zistil, že dlžníčka E. Č. uzatvárala
vysoký počet zmluvných vzťahov a požičiavala si finančné prostriedky tak od fyzických osôb ako i
od žalovaného. Podľa vyjadrenia správkyne konkurznej podstaty JUDr. Barbory Hudekovej, ktoré je
súčasťou spisu, dlžníčka neevidovala príjem 40.000,- EUR zo zmluvy o úvere zo dňa 22.11.2011, pričom

práve k záväzku z tejto zmluvy bol podpisovaný Dodatok č. 1 v roku 2013. Táto skutočnosť však nemá
vplyv na platnosť predmetnej úverovej zmluvy č. XXXXXX zo dňa 22.12.2011, jej dodatku ani Záložnej
zmluvy.

51. Súd prehodnotil žalobkyňou napádaný dôvod neplatnosti záložnej zmluvy ako zmluvy uzavretej

v omyle a tiesni a dospel k záveru, že dostatočne nepreukázala existenciu týchto dôvodov. Podľa
právneho názoru súdu je zmluva o záložnom práve k nehnuteľnosti zo dňa 29.05.2013 uzatvorená
medzi žalovaným a žalobkyňou absolútne platným právnym úkonom, ktorý neodporoval zákonu, aniho nijakým spôsobom neobchádzal a u žalobkyni pri uzatváraní tejto zmluvy sa nemožno dovolávať
absencie vôle uzatvoriť tento právny úkon, prípadne že by ho bola žalobkyňa urobila v omyle.

52. Podľa Čl. 15 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP)(1) Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí
súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.(2) Žiaden dôkaz nemá
predpísanú zákonnú silu.

53. Podľa § 191 CSP(1) Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

54. Svedok C.. U. M. vypovedal, že nakoľko dlžníčka E. Č. prestala splácať úver na základe úverovej
zmluvy č. XXXXXX zo dňa 22.12.2011, ktorý bol zabezpečený zabezpečovacím prevodom vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti žalobkyne, preto boli vyvolané rokovania za účelom uzatvorenia Dodatku č.1 k
tejto zmluve. Potvrdil tiež, že na rokovania o Dodatku bola prizvaná nielen Dlžníčka E. Č. ale i žalobkyňa,

ktorá mala možnosť všetky dokumenty vrátane Zmluvy o zriadení záložného práva si preštudovať a
prípadné nejasnosti jej vysvetlil. Uviedol, že následne šli všetci na notársky úrad overiť a podpísať
Zmluvu o zriadení záložného práva. Poukázal na to, že aj žalobkyňa mala vedomosť o tom, že dlžníčka
úver zo dňa 22.12.2011 nespláca riadne. Žalobkyňa tvrdila, že podpísala dňa 22.12.2011 Zmluvu o
zabezpečovacom prevode práva v domnení, že ide o totožnú Zmluvu o zabezpečovacom prevode práva

zo dňa 20.08.2010 nakoľko sa menilo obchodné meno žalovaného, ako veriteľa. Súd s poukazom
na znenie napádanej záložnej zmluvy, najmä článok 2 dospel k záveru, že toto tvrdenie žalobkyne je
zavádzajúce a účelové.

55. Súd prehodnotil dôkaz -výsluch svedkov E.Á. Č. a C.. M. a dospel k záveru, že napádaná Záložná

zmluva zo dňa 29.05.2013 bola uzatvorená zo strany žalobkyne po zrelej úvahe, patričnom vysvetlení
a bez omylu a absencie slobodnej vôle takúto zmluvu uzavrieť.

56. Vyššie uvedenými výpoveďami svedkov E. Č., C.. M., z listinných dôkazov Oznámenia Okresného
úradu katastrálny odbor zo dňa 13.2.2015, Potvrdenia žalovaného pre Okresný úrad katastrálny odbor

zo dňa 19.12.2011 (č.l. 99) o splnení záväzku dlžníčky zo Zmluvy o úvere zo dňa 20.8.2010 mal súd
za preukázané, že žalobkyňa o tom, že dlžníčke bol poskytnutý ďalší úver vedomosť mala. Rovnako
mala vedomosť o tom, že dlh na základe zmluvy o úvere č. XXXX/XX zo dňa 20.08.2010 bol splatený
a že žalobkyňa bola opätovne zapísaná ako vlastníčka na predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný doručil
správe katastra oznámenie( kvitanciu) o splnení záväzkov dlžníčky zo Zmluvy o úvere z roku 2010

dňa 30.12.2011. Vyhlásenie o vzdaní sa zabezpečovacieho vlastníckeho práva bolo Okresnému úradu
katastrálny odbor doručené pod č. Z- 9723/13o 14,47 hod dňa 29.5.2013 a až následne o 14,49 hod toho
istého dňa Návrh na povolenie vkladu záložného práva. Žalobkyňa bola v čase podpisu Záložnej zmluvy
evidovaná v katastri nehnuteľností ako vlastník zálohu, čo bolo preukázané potvrdením Okresného
úradu,Katastrálnyodbor(č.l.97,98)avlastníkomnehnuteľnostíbolažalobkyňa.Tentodôvodneplatnosti

napádanej zmluvy bol preto nedôvodný.

57. Na základe predmetnej Záložnej zmluvy bolo dňa 18.06.2013 zapísané do katastra nehnuteľností
záložné právo v prospech žalovaného.

58. Pokiaľ ide o dôvod neplatnosti záložnej zmluvy pre nevedomosť, že žalobkyňa zabezpečuje nový
záväzok súd je toho názoru, že na prvej strane každej zabezpečovacej zmluvy je presne a zrozumiteľne
uvedený záväzok dlžníčky, ktorý sa zabezpečuje, vrátane úverových podmienok, a to výškou záväzku,
úrokovou sadzbou a konečnou splatnosťou úveru čo znamená, že žalobkyňa vedela, aký záväzok
dlžníčky zabezpečuje. Žalovaný nemal v zmysle § 151md ods. 3 Občianskeho zákonníka povinnosť

žalobkyni doručovať listiny o zániku zabezpečovacieho inštitútu. Zánik zabezpečovacieho prevodu z
22.8.2010 a z 22.12.2011 bol doručovaný osobne aj žalobkyni. Zánik zabezpečovacieho prevodu práva
v prvom prípade z roku 2010 bol potvrdený oznámením príslušnej správy katastra z čoho vyplýva,
že žalobkyňa vedela, že prvý úver dlžníčky z roku 2010 zanikol. Z napadnutej záložnej zmluvy jasne
vyplýva, že zabezpečuje už existujúci v poradí druhý úver dlžníčky (bod 2.1, 2.3) ako aj Dodatok č. 1 k

Zmluve o úvere č. XXXX/XX z 22.12.2011, ktorým sa posunula konečná splatnosť úveru do 29.5.2014 a
kvôli ktorému sa zmluvné strany dňa 29.5.2013 stretli. Uvedené znamená, že žalobkyňa v konaní tvrdila,
že bola pri podpise záložnej zmluvy uvedená do omylu bez hodnoverného dôkazu (dôkaz výpovede
svedkov Č. a C.. M.).59. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa nebola uvedená do omylu, pretože vedela, že dlh ktorý
zabezpečovalanapádanouZmluvouozabezpečovacomprávejenovýmdlhomE.Č.zozmluvyč.XXXX/

XX z 22.12.2011 a Dodatku k nej. Nevedomosť o tom, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti prešlo späť
na ňu nespôsobuje omyl prejavu podpísania a uzavretia napádanej záložnej zmluvy.

60. Žalobkyňa tvrdila, že vzhľadom na túto nevedomosť a omyl v podstate právneho úkonu uzatvorila
druhú zmluvu o zabezpečovacom prevode práva dňa 22.12.2011. Dňa 03.04.2013 žalovaný doručil

žalobkyni oznámenie o realizácii výkonu zabezpečovacieho prevodu práva formou dobrovoľnej dražby
a toto oznámenie doručil správe katastra dňa 07.05.2013. Následne žalovaný dňa 29.05.2013 uzatvoril
s dlžníčkou dodatok k zmluve o úvere č. XXXX/XX, v ktorom sa dlžníčka zaviazala uhradiť poskytnutý
úver zo dňa 22.12.2011 do 29.05.2014. Ako bolo už vyššie uvedené, tento dodatok ku zmluve o úvere,
ktorý mal byť zaplatený do 22.12.2012 uzavrel žalovaný s dlžníkom z dôvodu nesplácania tohto úveru
a zároveň odložil splatnosť úveru o ďalší rok. V tento deň ako bol uzatvorený dodatok k zmluve o

úvere č. XXXX/XX podpísala žalobkyňa napádanú zmluvu o záložnom práve. Je pravdepodobné, že ju
podpísala z dôvodu možnej realizácie výkonu zabezpečovacieho prevodu práva, ktorý jej bol oznámený
03.04.2013,tedazobavy,žeprídeobyt.Zároveňvtentodeňžalovanýdoručilsprávekatastravyhlásenie
o vzdaní sa zabezpečovacieho prevodu práva. Ako vypovedal svedok C.. M., žalobkyňa musela mať
vedomosť o tom, že žalovaný podal vyhlásenie o vzdaní sa zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho

práva, čo podporuje poznámka na dokumente, o tom, že sa jej dáva na vedomie (č. l. 47).

61. Žalobkyňa napádala neplatnosť záložnej zmluvy i s poukazom na § 53 ods. 7 Obč. zákonníka podľa
ktorého zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho
prevodu práva k nehnuteľnosti, je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustný.

62. Základnou právnou skutočnosťou na základe ktorej dochádza k zriadeniu záložného práva, je
záložná zmluva. Záložná zmluva je dvojstranný právny úkon, na základe ktorého súhlasí záložca
(záložný dlžník ) s tým, že ak neuspokojí splatnú pohľadávku záložného veriteľa voči nemu, môže sa
záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z predmetu záložného práva,

ktorý patrí záložcovi.

63. Súd poznamenáva, že žalovaná už pri uzatváraní zmluvy si musela byť vedomá toho, že z určitého
dôvodu môže v budúcnosti nastať situácia, že strana, ktorá na seba prevzala záväzok zo zmluvy, ho
nebude schopná dobrovoľne splniť. Pre tento prípad poskytuje právny poriadok veriteľovi inštitúty na

posilnenie jeho postavenia voči dlžníkovi. Žalovaný ako účastník obchodno-právneho záväzkového
vzťahu, v danom prípade úverovej zmluvy zo dňa Zmluvy o úvere č. XXXXXX zo dňa 22.12.2011, v znení
jej dodatku zo dňa 29.05.2013, ktorý je stranou oprávnenou domáhať sa splnenia konkrétnej povinnosti,
si zabezpečuje splnenie tohto hlavného záväzku záväzkom vedľajším. Tento vedľajší záväzok sa pripája
k hlavnému záväzku a tým popri sebe pôsobia dva záväzky, dva obchodno-právne záväzkové vzťahy.

64. Obvykle právny osud vedľajšieho záväzkového vzťahu nasleduje právny osud hlavného právneho
vzťahu a zánik hlavného záväzku má za následok zánik vedľajšieho záväzku.

65. Súd preto prehodnotil svoje predchádzajúce posúdenie a dospel k záveru, že napádanú záložnú
zmluvu nemožno považovať za spotrebiteľskú, pretože záložná zmluva ako akcesorický vzťah k vyššie

uvedenej úverovej zmluve č. XXXXXX zo dňa 22.12.2011, v znení jej dodatku zo dňa 29.05.2013 , ktorá
je obchodnoprávny záväzkom je riadená rovnakým režimom, teda obchodnoprávnym.

66. Žalobkyňa napádala neplatnosť záložnej zmluvy i z dôvodu, že bola podpísaná skôr ako vznikol
zabezpečovací záväzok z Dodatku č. 1 Zmluvy o úvere č. XXXXXX z 22.12.2011, čo spôsobuje

absolútnuneplatnosťzáložnejzmluvy.Poukázalanaporadovéčíslaosvedčenýchpodpisovvcentrálnom
registri, kde poradové číslo XXXXXXX/XXXX bol priradený k podpisu žalobkyne na záložnej zmluve a k
podpisu dlžníčky na Dodatku č. 1 Zmluvy o úvere bolo pridelené poradové číslo XXXXXXX/XXXX. Toto
tvrdenie vyvrátil žalovaný, keď preukázal potvrdením Okresného úradu katastrálny odbor, že Vyhlásenie
o vzdaní sa zabezpečovacieho vlastníckeho práva bolo doručené pod č. Z- 9723/13o 14,47 hod dňa

29.5.2013 a až následne o 14,49 hod toho istého dňa Návrh na povolenie vkladu záložného práva.

67. V priebehu konania žalobkyňa tiež napádala ako dôvod neplatnosti predmetnej záložnej zmluvy
skutočnosť, že túto zmluvu za odporcu podpísal C.. U. M., predseda predstavenstva, teda ako osoba,ktorá nebola oprávnená konať za odporcu, pretože vo výpise z Obchodného registra spoločnosti
odporcu nie je dôkaz o tom, že v čase podpisu záložnej zmluvy bol C.. M. za predsedu predstavenstva
opätovne zvolený. Poukázala v tejto súvislosti na ustanovenie § 194 ods. 1 Obch. zákonníka,

podľa ktorého funkčné obdobie predsedu predstavenstva je max. 5 rokov a keďže bol predsedom
predstavenstva od 15.08.2007, v čase podpisu záložnej zmluvy mu funkčné obdobie uplynulo. Toto
tvrdenie vyvrátil žalovaný, ktorý v priebehu konania preukázal, že C.. U. M. bol opätovne zvolený za
predsedu predstavenstva a napriek tomu, že táto skutočnosť nebola oznámená Obchodnému registru
a založená do zbierky listín, nemá táto skutočnosť voči tretím osobám právnu relevanciu. Z výpisu

z Obchod. registra nevyplýva žiadne ukončenie jeho postavenia - funkcie predsedu predstavenstva,
štatutára a teda bol osobou oprávnenou podpísať záložnú zmluvu v mene žalovaného.

68. Ďalšou námietkou neplatnosti záložnej zmluvy zo strany navrhovateľky bola skutočnosť, že hodnota
zálohu v porovnaní so zabezpečenou pohľadávkou - úveru v sume 40 000,- EUR s dohodnutým
zmluvným úrokom je v rozpore s § 53 ods. 4 písm. s/ Obč. zákonníka ako aj s § 39 OZ. Na podporu

tohto tvrdenia si dala žalobkyňa vypracovať znalecký posudok ku dňu 29.05.2013, kedy znalec Ing.
Mgr. Jana Pecníková určila všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti na sumu 114 000,- EUR. Zo záložnej
zmluvy čl. 4 bod 4.5 si zmluvné strany dohodli hodnotu predmetu záložného práva v sume 57 000,- EUR.
Súd opätovne posúdil v tomto smere námietky žalobkyne a dospel k záveru, že sú nedôvodné, pretože
síce zabezpečovaná nehnuteľnosť mala hodnotu trojnásobnú ako bola zabezpečovaná pohľadávka, ale

uvedená suma bola stranami dohodnutá pre prípad neposkytnutia súčinnosti záložcu(4.5.1.), pre prípad
stanovenia najnižšieho podania, (4.5.2.), pre prípad nezáujmu o kúpu nehnuteľnosti pri priamom predaji
(4.5.3.), pre prípad opakovanej verejnej súťaže(4.5.4.) záložnej zmluvy.

69. Podľa §151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej

príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky
z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je včas a riadne splnená.

70. Podľa § 151b ods. 1, 1 veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou
zmluvou schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho

orgánu alebo zákonom. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka , ktorá sa záložným
právom zabezpečuje, a záloh.

71. Podľa § 151c ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, záložným právom možno zabezpečiť peňažnú
pohľadávku ako aj peňažnú pohľadávku ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania

záložného práva určiteľná. Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v
budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od plnenia podmienky. Záložné právo prechádza pri prevode alebo
prechode pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy
ak ide o inú zmenu v osobe oprávnenej zabezpečenej pohľadávky.

72. Podľa § 151j ods. 1, 2, Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie
je riadne a včas splnená môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe
podľa osobitného zákona alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,
ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom

nie je riadne a včas plnená môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu
aj vtedy keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná. Akákoľvek dohoda uzatvorená pred splatnosťou
pohľadávky zabezpečenej záložným právom, na ktorej základe sa záložný veriteľ môže uspokojiť tým,
že nadobudne vlastnícke právo k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo iné právo a inú majetkovú
hodnotu, na ktorej je zriadené záložné právo, je neplatná ak zákon neustanovuje inak.

73. Podľa § 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka, pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v
mene záložcu.

74. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,

určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

75. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.76. Z vyššie cit. ustanovení Občianskeho zákonníka je zrejmé, že zmluva o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti slúžila na zabezpečenie záväzku, ktorý vyplýval z nového právneho úkonu, ktorý žalovaný

označil ako Dodatok k zmluve č. XXXXXX z 22.12.2011, v ktorom žalovaný ako veriteľ poskytol dlžníčke
nové podmienky splatenia úveru a nové úrokové dojednania.

77. Súd po opakovanom a doplnenom dokazovaní vyhodnotil námietky žalobkyne čo do uvedenia
menovanej do omylu pri uzatváraní záložnej zmluvy zo dňa 29.05.2013 za nedôvodné a záložnú zmluvu

posúdil za platnú.

78. Záložná zmluva nie je taktiež neplatná z dôvodu, že by žalobkyňa bola v omyle pretože účastníci
úverového vzťahu, ktorého záväzok zabezpečovala žalobkyňa zmluvou o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva jej neoznámili, že ide o podľa obsahu nový zmluvný vzťah, resp. dohodu o zmene
úverových podmienok predchádzajúcej úverovej zmluvy č. XXXXXX z 22.12.2011, z ktorej záväzok

mal byť splatený do 22.12.2012. v čase podpisu napádanej záložnej zmluvy 29.05.2013 tento úverový
vzťah mal byť ukončený, vyrovnaný dlžníkom. Toto tvrdenie vyvracia výpoveď svedkov Č. a C.. M., ktorí
zhodne uviedli, že žalobkyňa mala dostatočný časový priestor si prečítať a uvedomiť si aký dokument
podpisuje ako i znenie napádanej záložnej zmluvy.

79. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí zdôraznil, že spomedzi znakov definujúcich právny úkon má
zásadný význam jednota vôle a jej prejavu. To znamená, že pokiaľ neexistuje vôľa (napríklad z dôvodu
fyzického donútenia), neexistuje ani právny úkon. Právny úkon ale neexistuje ani vtedy, ak neexistuje
prejav vôle. Vôľa, ako psychický vzťah konajúceho človeka k zamýšľanému (chcenému) následku je
nevyhnutným pojmovým predpokladom vzniku právneho úkonu. V súvislosti so zisťovaním existencie

vôle v určitom konkrétnom prípade, t.j. so zisťovaním, či pri určitom prejave vôle ten, kto vôľu prejavil, ju
aj skutočne mal, a či skutočne chcel to, čo prejavil, že chce (t.j. že navonok prejavené zodpovedá jeho
vôli), treba poznamenať, že na existenciu vôle sa pri jej prejave usudzuje predovšetkým z objektívnych
skutočností, teda predovšetkým z okolností, za ktorých bol prejav vôle urobený. Neprihliada sa na
vnútornú pohnútku (motív) prejavenej vôle. Takáto pohnútka je irelevantná, ibaže by bola právnym

úkonom prejavená, a tým sa stala jeho súčasťou. Ak prejav posúdený podľa týchto zásad nevzbudí
pochybnosti o tom, že je primeraným prejavom skutočnej vôle, predpokladá sa, že ním je. Náležitosťami
vôle sú predovšetkým jej sloboda a vážnosť (ale taktiež absencia omylu a tiesne). Slobodou vôle je
sloboda jej vytvorenia, teda sloboda vzniku vôľového rozhodnutia a sloboda jeho prejavu. Pokiaľ ide o
vážnosť vôle, prejav, ktorý je iba zdanlivo prejavom vôle, avšak v skutočnosti pri ňom vôľa neexistuje

alebo skutočná vôľa je iná, je podľa § 37 Občianskeho zákonníka neplatný. Náležitosťami prejavu sú
určitosť a zrozumiteľnosť; právny úkon, ktorý nie je dostatočne určitý alebo zrozumiteľný, je neplatný
(§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno týkajúce sa absencie
slobodnej vôle, tiesne prípadne omylu, ktorý by vyvolali podpísanie napádanej zmluvy a jej neplatnosť.

80. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že záložné právo vzniknuté na základe Záložnej
zmluvyzodňa29.5.2013,ktorúposúdilzaplatnýprávnyúkon,existujeažalobuakonedôvodnúzamietol.

81. So zreteľom na individuálne okolnosti preskúmavanej veci súd aplikoval zásadu zodpovednosti
samotného účastníka za ochranu svojich práv „vigilantibus iura scripta sunt“ (t.j. 1. zákony sú písané

pre bdelých, 2. každý nech si chráni svoje práva, 3. práva patria len bdelým, pozorným, ostražitým,
opatrným,starostlivým,tedatým,ktorísaaktívnezaujímajúoochranuavýkonsvojichprávaktoríosvoje
práva dbajú s dostatočnou opatrnosťou, starostlivosťou a predvídavosťou ) ako i zásadu uplatňovanú
v súkromnoprávnych vzťahoch „pacta sunt servanda“ (t.j. zmluvy sa majú dodržiavať), ktorá je úzko
naviazaná na už spomenuté zásady súkromného práva - zásadu autonómie vôle a zásadu zmluvnej

slobody. Žalobkyňa uzatvorila dobrovoľne, slobodne a vážne napádanú záložnú zmluvu a je teda
povinná dohodnuté práva a povinnosti rešpektovať.
82. Podľa § 251 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok v platnom znení, ďalej len
„CSP.“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú
v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.

83. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdnyúradník. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov
konania v plnej výške.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z.)