Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 64Ek/1831/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120418899
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Ďurica
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6120418899.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom
náměstí T. G. Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav, IČO: 04355211, právne zastúpený: JUDr. Katarína
Hegedüšová, advokát, so sídlom Majerníkova 3479/3/A, 841 05 Bratislava-Karlova Ves, IČO:42185190
proti povinnému: U. F., M.: X.X.XXXX, A. Q. W. XXXX/X, XXX XX A., o vymoženie 350,- Eur s
príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Eva Šteinerová, so sídlom exekútorského úradu

Lipová 7, 91501 Nové Mesto n/Váhom, sp. zn. 171 EX 366/20, o návrhu povinného na zastavenie
exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 27.10.2020 domáha od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 350,- Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu

- platobného rozkazu Okresného súdu Trenčín č.k. 21Csp/200/2017-15 zo dňa 06.12.2017, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 01.05.2018. Poverením zo dňa 19.11.2020 súd poveril
vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Eva Šteinerová, so sídlom Lipová 7, 91501 Nové Mesto
n/Váhom, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 171 EX 366/20.

2. Povinný doručil súdnemu exekútorovi dňa 15.12.2020 návrh na zastavenie exekúcie, pričom

Upovedomenieozačatíexekúcieprevzaldňa03.12.2020,čoznamená,ženávrhnazastavenieexekúcie
bol podaný v zákonnej lehote. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že zmluva o úvere
vznikla v roku 2014 a platobný rozkaz bol vydaný v roku 2017, pričom má za to, že oprávnený úmyselne
naťahoval uzatvorenie dohody medzi oprávneným a povinným z dôvodu vysokých úrokov. Povinný sa
domnieva, že je naplnená podstata § 101 Občianskeho zákonníka a pohľadávka je premlčaná. Ďalej
povinný uvádza, že oprávnenému platil nezákonné čiastky za predĺženie doby splatnosti, čo po jeho

zisteníkničomuneviedlo,nakoľkosaúrokzdviholniekoľkonásobneviacakozaplatil.Povinnýpoukazuje
tiež na skutočnosť, že vymáhaná výška pohľadávky je v upovedomení o začatí exekúcie cca 540 Eur
+ trovy exekútora, ale oprávnený vo svojom internom systéme uvádza sumu 2.314,97 Eur, čo dokazuje
nezákonné praktiky veriteľa. S poukazom na vyššie uvedené žiada, aby súd exekúciu zastavil.

3. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený v podaní zo dňa 21.12.2020, v

ktorom uviedol, že návrh na zastavenie exekúcie podaný povinným nemá oporu v zákone - nenaplnil
ustanovenie § 61k Exekučného poriadku. Z toho dôvodu žiada návrh na zastavenie exekúcie zamietnuť
ako nedôvodný.

4. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo

v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b)
exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkoncudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

5. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

6. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

7. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

8. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie
exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

9. Podľa § 110 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník (ďalej len ,,Občiansky zákonník“), ak

bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov
odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky,
premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na
plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

10. Exekučný súd v konaní povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia
exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného
konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení
uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže
prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods.

1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez
ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku
exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti,
ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

11. „Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú stránku exekučného titulu, pretože je viazaný
rozhodnutím súdu v základom konaní, to znamená, že rozhodnutie súdu v základnom konaní nemôže
byť exekučným súdom posúdené ako rozporné so zákonom. V exekučnom konaní súd skúma len to, či
došlo k zániku práva vyplývajúceho z exekučného titulu po jeho vydaní.“ (Uznesenie Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 30.05.2018, sp. zn. 17CoE/52/2018).

12. „Všeobecne platí, že exekučný súd je exekučným titulom, ktorým je rozsudok všeobecného súdu,
viazaný a nemá oprávnenie tento exekučný titul vecne preskúmavať.“ (Uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 07.09.2016, sp. zn. II. ÚS 663/2016).

13. K námietke povinného, ktorá sa týka premlčania pohľadávky, súd konštatuje, že exekučný súd
nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavať vecnú
správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu
vykonateľnosť). Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, pričom
prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali), sa do exekučného konania neprenášajú.

To znamená, že vytýkané nedostatky vzniknuté v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez
právneho významu (NS ČR 20 Cdo/1940/2008). Skutočnosť, že povinný namieta premlčanie nároku
priznaného exekučným titulom a ďalšie okolnosti, ktoré uvádza v návrhu na zastavenie (napr. vysoký a
nezákonný úrok), sú pre exekučné konanie právne irelevantné a exekučný súd nie je ďalšou odvolacouinštanciou. Skutočnosti, ktoré uvádza povinný v návrhu na zastavenie exekúcie mohol namietať v
základom konaní, v danom prípade mal právo podať odpor voči platobnému rozkazu v lehote 15
dní odo dňa doručenia, čo aj urobil, ale súd uznesením č.k. 21Csp/200/2017-33 zo dňa 04.04.2018

odpor odmietol z dôvodu, že nebol vecne odôvodnený a preto sa platobný rozkaz stal právoplatným a
vykonateľným exekučným titulom.. Pokiaľ ide o premlčanie v exekučnom konaní, tu súd poukazuje na
§ 110 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka, ktorý jasne hovorí, že právo priznané právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, sa premlčuje za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa
rozhodnutia plniť, čo znamená, že nakoľko ide o judikovanú pohľadávku (priznanú súdom) premlčacia

doba je 10 rokov. Premlčacia doba 3 roky, ktorú namieta povinný, sa vzťahuje len na základné konanie.

14. Pokiaľ povinný poukazuje na skutočnosť, že vymáhaná výška pohľadávky je v upovedomení o
začatí exekúcie cca 540 Eur + trovy exekútora, ale oprávnený vo svojom internom systéme uvádza
sumu 2.314,97 Eur, súd uvádza, že táto skutočnosť nemá žiadny vplyv na vedenie exekúcie, nakoľko
exekúcia je vykonávaná dôvodne súdnym exekútorom JUDr. Eva Šteinerová na podklade exekučného

titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Trenčín č.k. 21Csp/200/2017-15 zo dňa 06.12.2017,
ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 01.05.2018.

15. Povinný súdu nepreukázal žiadne dôkazy (neuniesol dôkazné bremeno), ktoré by preukazovali,
neplatnosť exekučného titulu, a ani žiadna zo skutočností uvádzaných povinným v návrhu na zastavenie

exekúcie nenaplnila zákonný dôvod v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, pre ktorý by súd tento
návrh na zastavenie povolil.

16. Súd preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že v súčasnosti
neexistuje dôvod na zastavenie prebiehajúcej exekúcie, preto v súlade s ustanovením § 61l ods.

3 Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, nakoľko ho považuje za
nedôvodný.

17. Oprávnený si v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil žiadne trovy
exekúcie, preto súd o nich nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu
je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno
uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.