Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. apríl 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 68Ek/599/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120272658
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Soňa Sura PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6120272658.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35
792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, právne zastúpený: Advokátska kancelária, JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti povinnému: Marcel O., nar. XX.XX.XXXX,
Q. XXX/X, XXX XX W. I., právne zastúpený: JUDr. Ivana Zmeková, advokátka, Zámocká 18, 811 01
Bratislava, o vymoženie peňažného nároku - istina vo výške 1800 EUR s príslušenstvom, vedenej pred

súdnym exekútorom JUDr. Ing. Anna Martišíková, so sídlom exekútorského úradu Samoty 1061, 020 01
Púchov, pod spisovou zn. 108EX 149/20, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 69Ek/599/2020 zo dňa 30. decembra 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/599/2020 zo
dňa 30. decembra 2020 z a m i e t a.

II. Súd oprávnenému p r i z n á v a náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/599/2020 zo dňa 30. decembra 2020, pozostávajúcich z trov právneho
zastúpenia vo výške 61,84 EUR.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdu dňa 28.03.2020
sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe

vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským
súdom Victoria Arbiter, zriadený záujmovým združením právnických osôb Združenie zriaďovateľov
Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, z.z.p.o. sp. zn. RK-PC-791/15-EK zo dňa 05.01.2016,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.5.2016 a vykonateľnosť dňa 10.5.2016. (ďalej len „exekučný titul“).

2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 68Ek/599/2020 dňa 21.04.2020 súdneho

exekútora - JUDr. Ing. Anna Martišíková, so sídlom exekútorského úradu Samoty 1061, 020 01
Púchov, ktorá ju vedie pod spisovou zn. 108EX 149/20. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa
21.04.2020 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.

3. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/599/2020 zo dňa 30.12.2020,
vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods.

3 Exekučného poriadku zamietol (výrok I.) a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov konania v
súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 123,08 EUR (výrok II.).

4.Vyššísúdnyúradníksavpredmetnomuznesenízaoberalnávrhompovinnéhonazastavenieexekúcie,
ktorý po jeho preskúmaní vyhodnotil ako nedôvodný, a to poukazom na tieto skutočnosti: „Podpísane
Zmluvy o revolvingovom úvere č. 1500038892 v ten istý deň 15.1.2014 ako podpísane Rozhodcovskej

zmluvy č. 1500038892 nevylučuje jej platnosť. Podpísanie hlavnej zmluvy sa nepodmieňuje uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva má samostatný charakter vo vzťahu k hlavne zmluve. Akje hlavná zmluva neplatná, nebude neplatná aj rozhodcovská zmluva. Taktiež ak dôjde k odstúpeniu
od hlavnej zmluvy, neznamená to, že došlo k odstúpeniu od rozhodcovskej zmluvy. Podľa bodu 7.
rozhodcovskej zmluvy je dlžník oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich

kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať
v písomnej forme. Lehota na odstúpenia od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie o
odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty. V bode 2.
rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou
uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie

je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto
skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. V bode 5. Rozhodcovskej zmluvy
je uvedené, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce
alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o
RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní podľa
rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd so sídlom Krížna

56, 821 08 Bratislava, zapísaný v zozname stálych rozhodcovských súdov vedenom Ministerstvom
spravodlivosti SR, číslo povolenia SRS 002 zo dňa 19.03.2015 a Stály rozhodcovský súd Victoria
arbiter so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, zapísaný v zozname stálych rozhodcovských
súdov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR, číslo povolenia SRS 004 zo dňa 21.04.2015, pričom
výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej

strane podávajúcej žalobný návrh. Oprávnený tak ako veriteľ nevylúčil možnosť výberu súdu zo strany
povinnej ako dlžníka a tiež nevylúčil prejednanie veci pred všeobecným súdom. V bode 3. rozhodcovskej
zmluvy veriteľ uviedol, že pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o dôsledkoch
jej uzatvorenia a to nasledovne: „Dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť
riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s číslom

zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy (ďalej len Zmluva o RÚ), ktorú veriteľ a
dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ v rozhodcovskom konaní.
Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na
žalobcovi.“ V predmetnom prípade rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného
titulu od rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 15.1.2014. Zo samostatne

uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá nie je súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere je zrejmé, že ide
o medzi zmluvnými stranami dohodnutý spôsob riešenia možných sporov vyplývajúcich zo zmluvy o
revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená medzi účastníkmi individuálne. Aj keď
bola rozhodcovská zmluva oprávneným ako veriteľom vopred pripravená pre dlžníka na liste, ktorý
bolo možné samostatne podpísať, do ktorého sa dopĺňajú požadované údaje, mal dlžník možnosť túto

odmietnuť bez toho, aby zmaril uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. Takto uzavretá rozhodcovská
zmluva nebráni dlžníkovi uplatniť svoje práva pred všeobecným súdom z dôvodu, že obsahuje
alternatívne riešenie sporov, ktoré dostatočným spôsobom zabezpečuje dlžníkovi právo podať žalobu
nielen na rozhodcovský, ale aj na všeobecný súd. (Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
43CoE/372/2013 zo dňa 21.11. 2013). Podľa názoru súdu je tak z vyššie uvedeného zrejmé, že povinný

moholpredpodpisomrozhodcovskejzmluvyzískaťpredstavuotom,čoznamenározhodcovskékonanie
a aké sú dôsledky podpísania rozhodcovskej zmluvy s tým, že mu bola deklarovaná skutočnosť, že na
uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nemusí pristúpiť, a ak tak urobí, neohrozí tým uzavretie samotnej
zmluvy o revolvingovom úvere. Je síce možné poukazovať na skutočnosť, že povinný uzatváral uvedenú
rozhodcovskú zmluvu v čase „zníženej bdelosti“ pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá

bola v prvom rade vo sfére jej záujmu, a rovnako sa dá polemizovať o jeho pozornosti, či skúsenosti s
uzatváraním zmlúv, na druhej strane je však potrebné uviesť, že tieto skutočnosti sú podľa názoru súdu
dostatočne kompenzované oprávnením od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, a to v lehote do štrnástich
kalendárnych dní aj bez uvedenia dôvodu. Uvedeným zmluvným dojednaním (bod 7. rozhodcovskej
zmluvy) tak bolo povinnému umožnené v primerane dlhej lehote po uzatvorení rozhodcovskej zmluvy

zvážiť jej dôsledky a tieto prípadne vylúčiť. Na základe uvedeného má súd za to, že pokiaľ bola
povinnému na podpis predložená rozhodcovská zmluva, ktorú bolo možné samostatne podpísať, v
rozsahu 7. bodu obsahu, v jej rámci bolo povinnému vysvetlené, čo znamená rozhodcovské konanie
a aké sú jeho následky, pričom v jej obsahu bolo deklarované, že jej uzavretie nie je podmienkou
uzatvoreniazmluvyorevolvingovomúvere,anavyšebolomožnéodtejtorozhodcovskejzmluvyodstúpiť

v primeranej lehote, uvedenú rozhodcovskú zmluvu je možné považovať za individuálne dojednanú.
Táto skutočnosť potom vylučuje, aby uvedená rozhodcovská zmluva bola klasifikovaná ako neprijateľná
zmluvná podmienka. (Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4CoE/37/2017 zo dňa 07.06.
2017). Rozhodcovská zmluva je vyhotovená osobitne, nejedná sa o rozhodcovskú doložku, ktorá bybola súčasťou úverovej zmluvy. Je dostatočne zrozumiteľne vyjadrená v písomnej forme s použitím
dostatočne veľkého druhu a formy písma. Rozhodcovská zmluva nesplýva s ostatnými zmluvnými
dojednaniami a aj technicky tvorí samostatnú listinu, zreteľne označenú, ktorú povinný mohol a nemusel

potvrdiť svojím podpisom; mal teda reálnu možnosť odmietnuť rozhodcovskú zmluvu, ktorá mu bola
predložená. Súd je toho názoru, že povinný mal možnosť sa s ňou oboznámiť, prečítať si ju; jeho
podpis resp. uzavretie rozhodcovskej zmluvy nebol podmienkou poskytnutia úveru. Navyše, povinný
mal právo v lehote štrnásť dní od zmluvy odstúpiť, na čo bol v zmluve osobitne upozornený. Ani túto
možnosť však nevyužil. Je teda zrejmé, že v tomto prípade bola daná možnosť povinnému slobodne

sa rozhodnúť, či sa podriadi rozhodcovskému konaniu, alebo či v určenej lehote po uzavretí úverovej
zmluvy jednostranne rozhodcovskú zmluvu vypovedá. Samotná rozhodcovská zmluva neobsahuje
žiadne ustanovenia, ktoré by sami osebe spôsobovali jej neplatnosť z dôvodu značnej nerovnováhy v
právach a povinnostiach zmluvných strán. Aj v prípade, že by si povinný pri jej podpísaní neuvedomoval
dôsledky, ktoré budú zmluvou vyvolané, mal možnosť bez psychologického efektu ekonomickej núdze,
prípadného nátlaku či navádzania odstúpiť od zmluvy v lehote, ktorá bola určená v zmluve samotnej,

bez toho, aby tým zároveň stratil benefity z revolvingovej zmluvy. (Rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 17Co/919/2015). Z vyššie uvedených dôvodov súd považoval rozhodcovskú zmluvu,
ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul za individuálne dojednanú a platnú.
Keďže právomoc rozhodcovského súdu nebola založená na absolútne neplatnom právnom úkone, nie
je oprávneným predložený exekučný titul nulitným právnym aktom a takto priznaný nárok si môže

oprávnenývymáhaťvexekučnomkonaní.Povinnýdisponovalmožnosťoupodaťžalobunasúdakoprvý.
Mal možnosť výberu podania žaloby na dva rozhodcovské súdy alebo na všeobecný súd, na základe
Rozhodcovskej zmluvy. Povinný ďalej mal možnosť od tejto rozhodcovskej zmluvy odstúpiť. Povinný
by mal preukázať všetky známe dôkazy na podporu svojich tvrdení už v základnom konaní. Po vydaní
rozhodcovského rozsudku sa povinný mohol brániť žalobou na zrušenie rozhodcovského rozsudku na

príslušnom súde. Povinný tak disponoval celým radom prostriedkov obrany, ktoré nevyužil.“

5. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal povinný prostredníctvom právneho
zástupcu v zákonom stanovenej lehote sťažnosť.

6. Podanú sťažnosť odôvodnil opätovným poukázaním na dôvody, ktoré uviedol aj v návrhu na
zastavenie exekúcie, a to konkrétne týkajúce sa formálnej nevykonateľnosti predloženého exekučného
titulu, namietania individuálneho nedojednania rozhodcovskej zmluvy, titulom ktorej mala byť nesprávne
založená právomoc rozhodcovského súdu konať, pričom podstatnú časť odôvodnenia sťažnosti povinný
venoval práve námietke riadneho nedoručenia exekučného titulu, keď o tomto sa povinný dozvedel

až na základe doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Povinný v podanej sťažnosti poukázal aj
na skutočnosť, že akonáhle sa dozvedel o tom, že bol vydaný predmetný rozhodcovský rozsudok,
tento napadol žalobou o jeho zrušenie, a to v konaní sp. zn. 9Csr/1/2020 vedenom na Okresnom súde
Nové Mesto nad Váhom, ktoré ešte nie je právoplatne ukončené. Povinný má za to, že predmetný
rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, ktorý nenadobudol právoplatnosť a

vykonateľnosť. Poukazom na uvedené povinný navrhuje, aby sťažnostný súd zmenil napadnuté
uznesenievydanévyššímsúdnymúradníkomanávrhupovinnéhonazastavenieexekúcievyhoviealebo
aby zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie. Povinný
taktiež žiada, aby mu bol voči oprávnenému priznaný nárok na náhradu trov exekučného konania v
plnom rozsahu.

7. Súd zaslal sťažnosť povinného na vyjadrenie oprávnenému, ktorý sa prostredníctvom právneho
zástupcu k sťažnosti vyjadril podaním, v ktorom uviedol podstatné skutočnosti týkajúce sa povinným
namietaného nedoručenie exekučného titulu, keď oprávnený vo vyjadrení uvádza: „Oprávnený s
tvrdeniami povinného uvedenými v sťažnosti nesúhlasí, pretože sú v rozpore so skutkovým stavom a

rozhodnutie súdu považuje za vecne správne. Rozhodcovský súd doručoval písomnosti do vlastných
rúk, t.j. aj rozhodcovský rozsudok na adresu zistenú zo spotrebiteľskej zmluvy (Zmluva o revolvingovom
úvere), pretože inú adresu povinný neoznámil a ani z dokumentov v rozhodcovskom spise žiadna
iná adresa bydliska povinného nevyplývala. Rozhodcovský súd preto konal v súlade s citovaným
ustanovením § 33 ods. 2 ZoSRK a žalobu ako aj rozhodcovský rozsudok doručoval na adresu, ktorú

zistil zo spotrebiteľskej zmluvy. Žalobu spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie povinný prevzal dňa
16.10.2015 a rozhodcovský rozsudok prevzal dňa 15.02. 2016 ako to vyplýva z jednotlivých doručeniek,
ktoré v prílohe ako dôkaz predkladáme. Tvrdenie povinného o nedoručení rozhodcovského rozsudku a
nemožnosti podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zákonom stanovenej lehote, je pretonepravdivé.“ Ako dôkaz preukazujúci pravdivosť tvrdení oprávnený predložil súdu listinný dôkaz, a to
sken doručenky so zásielkou žaloby a sken obálky so zásielkou rozhodcovského rozsudku. Poukazom
na uvedené skutočnosti oprávnený považuje sťažnosťou napadnuté rozhodnutie za vecne a právne

správne, a preto navrhuje, aby sťažnostný súd nevyhovel sťažnosti povinného a túto zamietol v celom
rozsahu ako nedôvodnú, a zároveň priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia
v celkovej výške 61,84 EUR vrátane DPH.

8.Vzmysle §202ods.1druhávetazákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti

(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

9. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

10. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti
dôvodom uznesenia nie je prípustná.

11. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12.Vzmysle§202ods.2Exekučnéhoporiadku,písomnévyhotovenieuznesenia,ktorýmsudcazamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca

stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

13. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že sťažnosť povinného je potrebné ako nedôvodnú
zamietnuť.

14. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 12. odôvodnenia, súd nad rámec uvedeného
kargumentáciipovinnéhovpodanejsťažnostiuvádza,žeustanovenie§61kods.1Exekučnéhoporiadku
taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví, pričom povinný, ako nositeľ dôkazného
bremena k svojim tvrdeniam, musí v návrhu na zastavenie exekúcie uviesť okolnosti, ktoré podľa neho,
po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné

skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

15. V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase
podpísania rozhodcovskej zmluvy /ďalej len „ZRK“/, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými
stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom

zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

16. V zmysle § 4 ZRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom

zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou
iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a
označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť
vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej
v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je

rozhodcovská zmluva podľa § 3.

17. V zmysle § 43a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzavretia rozhodcovskej zmluvy /ďalej len „Občiansky zákonník“/, prejav vôle smerujúci k uzavretiu
zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej

len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho
prijatia.18. V zmysle § 44 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na
uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu.

19. V zmysle 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. V zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj

všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

21. V zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. V zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti.

23. V prejednávanej veci súd z návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že oprávnený žiadal vykonať
exekúciu na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským
súdom v spotrebiteľskom spore. Z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd svoju
právomocvovecikonaťodvodilzospotrebiteľskejrozhodcovskejzmluvyč.8500038892uzatvorenejdňa
15.01.2014 medzi oprávneným a povinným, ktorú vyhodnotil ako platnú, spĺňajúcu podmienky v zmysle

§ 3 a 4 zák. č. 244/2002 Z. z. tým, že obsahovala všetky povinné náležitosti vyžadované zákonom na
jej platnosť. Konštatoval, že má danú právomoc na prejednanie a rozhodnutie veci. Z rozhodcovského
rozsudku súd ďalej zistil, že rozhodcovské konanie prebehlo za účasti spotrebiteľa, ktorý sa k žalobe,
ktorá mu bola riadne doručená spolu s prílohami aj v poskytnutej lehote vyjadril.

24. Súd pri preskúmaní veci ďalej zistil, že povinný dňa 09.01.2014 v Trenčíne podpísal predformulovanú
„Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluvu o revolvingovom úvere“ č. 8500038892, v ktorej
požadoval úver vo výške 1500 EUR, s požadovanou splatnosťou úveru v 42 splátkach, uviedol výšku
mesačnej splátky, predpokladanú RPMN, priemernú RPMN, ročnú úrokovú sadzbu úveru, poplatok za
poskytnutie úveru, celkovú čiastku revolvingu vrátane úrokov a účel úveru „zariadenie domácnosti“.

Potvrdil, že si zmluvu prečítal, porozumel jej a uzavrel ju zo slobodnej vôle. Ďalej z uvedenej žiadosti
o poskytnutie revolvingového úveru vyplýva, že ju spísala za oprávneného ako „VFA“, konkrétna
osoba viazaného finančného agenta. Následne ju podpísal oprávnený ako veriteľ a to dňa 15.01.2014
v Bratislave.

25. Súd sa ďalej zaoberal skúmaním Rozhodcovskej zmluvy č. 8500038892 zo dňa 15.01.2014, z
ktorej odvodil rozhodcovský súd svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Z uvedenej rozhodcovskej
zmluvy vyplýva, že ju ako predformulovanú povinný podpísal v Trenčíne dňa 09.01.2014 a oprávnený
dňa 15.01.2014 v Bratislave, čím došlo k jej uzatvoreniu. Súd sa ďalej zaoberal aj obligatórnymi
náležitosťami tejto rozhodcovskej zmluvy v rozsahu § 3 a § 4 ZRK. K uvedenému súd konštatuje, že

rozhodcovská zmluva obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti. V zmysle čl. 2. Rozhodcovskej
zmluvy, oprávnený vyhlásil, že jej uzatvorenie nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy o
revolvingovom úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným a ani iného zmluvného vzťahu medzi
nimi.Následne,zčl.5spotrebiteľskejrozhodcovskejzmluvy vyplýva,žeoprávnenýapovinnýsadohodli,
na tom, že: „akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami, vyplývajúce

alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením, či neplatnosťou Zmluvy o
RÚ, budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred
niektorým z nasledovných stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych
rozhodcovských súdov:“. Následne sú uvedené štyri rozhodcovské súdy. V ďalších článkoch 6. až 8., bol
povinný poučený o možnosti odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy do 14 kalendárnych dní od jej uzavretia,

o následkoch podpisu rozhodcovskej zmluvy a bol poučený o význame a priebehu spotrebiteľského
rozhodcovského konania.26. V posudzovanom prípade správne vyšší súdny úradník posúdil zmluvný vzťah oprávneného a
povinného ako spotrebiteľský v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V súlade so skoršou
rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR, ako i s poukazom na § 53 ods. 2 a 3 Občianskeho

zákonníka,jezásadnouotázkouvovzťahukindividuálnemudojednaniurozhodcovskejzmluvy,možnosť
spotrebiteľa meniť jej obsah a nie iba možnosť ako celok ju prijať alebo odmietnuť. Z predloženej
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že ju povinný podpísal ako predformulovanú. Súd
poukazuje na to, že predformulovaný obsah spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy (po jednotlivých jej
ustanoveniach), povinný ako spotrebiteľ, s najvyššou pravdepodobnosťou ovplyvniť nijako nemohol a

teda, že jej obsah so spotrebiteľom individuálne dojednaný nebol. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
však po formálnej stránke obsahuje všetky zákonom vyžadované obligatórne náležitosti a je podpísaná
obidvoma zmluvnými stranami.

27. Súd opätovne zdôrazňuje, že sa nezaoberal hmotnoprávnou stránkou exekučného titulu (t.j.
neskúmal, či povinný čerpal poskytnutý úver, či ho následne plnil a v akom rozsahu a pod.). Súd skúmal,

či oprávnený navrhuje vykonať exekúciu na podklade rozhodcovského rozsudku v rozsahu prípustnom v
ustanovení § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, najmä ods. 3 písm. f) predmetného ustanovenia, t.j. či sa
oprávnený a povinný dohodli na tom, že v prípade vzniku sporu medzi nimi, bude tento spor prejednaný
rozhodcovskýmsúdomvrozhodcovskomkonaníaakáno,čijerozhodcovskérozhodnutievykonateľným
exekučným titulom.

28. Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný v zmysle § 53 Exekučného poriadku skúmať
pri každom exekučnom titule (nielen pri rozhodcovskom rozsudku) jeho formálnu vykonateľnosť. V
prípade, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, vyriešiť aj otázku, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, t.j. či bola daná právomoc rozhodcovského súdu

o veci konať a rozhodovať, či rozhodcovská zmluva spĺňa náležitosti podľa osobitného zákona, či
rozhodcovské rozhodnutie bolo vydané rozhodcom a rozhodcovským súdom na to oprávneným a či
je rozhodcovské rozhodnutie vykonateľné. Súd uvedené posudzuje najmä z rozhodcovskej zmluvy,
rozhodcovského rozsudku, prípadne z iných listín tvoriacich prílohu podaného návrhu na vykonanie
exekúcie. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je teda obmedzený na to, či je exekučný titul

vydanýorgánomoprávnenýmnajehovydanie,čijeexekučnýtitulmateriálneaformálnevykonateľnýači
sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. Exekučný súd nie je príslušný
skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva ani preskúmavať právne posúdenie veci
všeobecným súdom Slovenskej republiky, či rozhodcovským súdom a ani nijakým spôsobom nemôže
zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule. Exekučný súd, na druhej strane, nie je však ani

povinný vykonať bez preskúmania (v uvedenom rozsahu) každú listinu, ktorá mu je predložená ako
exekučný titul. Exekučný titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom musí mať predpísanú formu a
obsah, z ktorého plynie určitej osobe povinnosť niečo v určitej dobe plniť, teda musí spĺňať náležitosti,
ktoré sú jednak formálnej, alebo materiálnej povahy. Materiálne predpoklady vyjadrujú obsahovú určitosť
exekučného titulu, podľa ktorého sa exekúcia vedie a to tak, aby práva, ale predovšetkým vynucované

povinnosti, boli vo vykonávanom exekučnom titule určené presným a nepochybným spôsobom. Z
exekučného titulu musí byť zrejmé, čo má byť exekúciou vynútené. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti
preto musí každý titul obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie
práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a presne stanovenú lehotu na plnenie (R 21/1981, s.
161, R 27/1984, s. 130, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 18CoE132/2013-35 z 26.6.2013).

Práve tieto náležitosti robia exekučný titul vykonateľným. Iba rozhodnutie, ktoré tieto náležitosti nemá,
niejerozhodnutímvykonateľnýmanemôžebyťpodkladomprevýkonexekúcie.Formálnuvykonateľnosť
stanovuje predpis upravujúci konanie, v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané.

29.Vtejtosúvislostisúdpovažujezavhodnézdôrazniťajskutočnosť,žezriadenierozhodcovskéhosúdu

je upravené zákonom, avšak neznamená to, že rozhodcovský súd je zriadený zákonom. Rozhodcovské
súdy nepredstavujú zložku verejnej moci, ale ide o súkromnoprávne orgány. Ich právomoc nie je daná
zvrchovanou mocou štátu ale je odvodená od výslovnej a slobodnej vôle zmluvných strán takýmto
spôsobom (alternatívnym k sporovému súdnemu konaniu) prejednať prípadný spor medzi nimi, pričom
na základe takejto ich vôle uzavrú rozhodcovskú zmluvu, resp. rozhodcovskú doložku, v ktorej svoj

súhlas vyjadria obe strany dohody. Voľa strán je teda rozhodujúca. Len ak je daná vôľa strán, môže byť
daná právomoc súkromnoprávneho orgánu prejednať spor medzi nimi, v opačnom prípade by mohol
akýkoľvek subjekt vydať rozhodnutie a prezentovať ho ako exekučný titul. Vôľa strán pritom nesmerujeiba k dohode o spôsobe riešenia sporu v rozhodcovskom konaní, ako na to poukazuje oprávnený, ale
smeruje aj k výberu konkrétneho rozhodcovského súdu.

30. Súd sa zaoberal aj otázkou, či rozhodcovská zmluva bola individuálne so spotrebiteľom dojednaná,
vo význame, či si jej uzatvorenie v predtlačenom znení, t.j. ako celok, povinný ako spotrebiteľ sám
vymienil alebo nie, či mu bola daná možnosť takejto voľby. Súd konštatuje, že povinný nenamietal, že by
spotrebiteľskúrozhodcovskúzmluvunemalzáujemuzavrieť.Súdpritomposudzujekaždúspotrebiteľskú
rozhodcovskú zmluvu individuálne a zo svojej úradnej moci (tzv. ex officio), t.j. bez súčinnosti, resp.

bez vyjadrenia povinného k prejavu jeho vôle, ju môže posúdiť iba do určitej miery tak, aby na jednej
strane poskytol spotrebiteľovi ochranu, ktorá mu z postavenia spotrebiteľa v spotrebiteľskom právnom
vzťahu s dodávateľom vyplýva a patrí, avšak za súčasného zachovania zákonných práv dodávateľa v
spotrebiteľskom právnom vzťahu a prejavu jeho vôle ako jednej zo zmluvných strán. Súd nemôže z
úradnej moci dospieť k záveru o tom, aké náležitosti mal samotný prejav vôle spotrebiteľa, pri uzatváraní
spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je inak právne perfektná a objektívne okolnosti jej uzatvorenia jednotlivo

a ani vo svojom súhrne nenasvedčujú, že by tento, inak právne perfektný úkon, obchádzal zákon
(zákon č. 244/2002 Z.z.. o rozhodcovskom konaní, Občiansky zákonník) K samotným náležitostiam
vôle a prejavu vôle pri uzatváraní právneho úkonu sa subjektívne môže vyjadriť iba ten, kto prejav vôle
robí. V posudzovanom prípade súd konštatuje, že z predložených listín nič nenasvedčuje tomu, že by
rozhodnutie povinného podpísať a tým uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu ako celok a vymieniť si tak jej

uzatvorenie, nebolo prejavom jeho vôle. Súd vychádzajúc z uvedeného, dospel k záveru, že spotrebiteľ
nemusel rozhodcovskú zmluvu uzavrieť, mohol jej uzatvorenie odmietnuť bez toho, aby to malo vplyv
na uzatvorenie zmluvy o revolvingovo úvere. Súd preto považoval rozhodcovskú zmluvu za uzatvorenú
v súlade so zákonom.

31. Súd pri svojom rozhodnutí prihliadol aj na to, že ochrana spotrebiteľa zo strany súdu nemôže byť
bezbrehá a nemôže zájsť tak ďaleko, že súd nahradí ešte aj vyjadrenie samotného spotrebiteľa o
okolnostiach uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy a o náležitostiach prejavu jeho vôle, resp. prezumuje,
že vôľa spotrebiteľa nebola daná. Ochrana spotrebiteľa zo strany súdu má svoje hranice. Preto súd,
po individuálnom posúdení danej veci, má za to, že oprávnený poskytol povinnému možnosť voľby

prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov v rozhodcovskom konaní a z tohto návrhu
bolo zrejmé, že sa v ňom nachádzali jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v
rozhodcovskom konaní.

32. Na tomto mieste súd považuje za obzvlášť podstatné vyjadriť sa aj k námietkam povinného

týkajúcim sa napádania predloženého exekučného titulu pre jeho údajnú nevykonateľnosť z dôvodu
jeho údajne riadneho nedoručenia povinnému. Súd dáva do pozornosti povinného, že z listinných
dôkazovpredloženýchvkonaníoprávneným,atokonkrétnezdoručeniek,jednoznačneapreukázateľné
vyplýva, že žalobu spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie povinný prevzal dňa 16.10.2015 a
rozhodcovský rozsudok povinný prevzal dňa 15.02. 2016. Z predložených doručeniek okrem iného

vyplýva, že predmetné dokumenty boli povinnému riadne doručované na adresu jeho trvalého pobytu,
ktorú adresu povinný uviedol tak v Rozhodcovskej zmluve ako aj v samotnej Zmluve o revolvingovom
úvere. Z uvedených listinných dôkazov mal preto konajúci sťažnostný súd za náležite preukázané
doručenie exekučného titulu povinnému. Poukazom na uvedené, súd námietky povinného týkajúce sa
nevykonateľnosti exekučného titulu považuje za nedôvodné a založené na nepravdivých tvrdeniach

povinného.Vsúvislostisosamotnousprávnosťouúdajovuvádzanýchnapredloženýchdoručenkáchsúd
poukazuje aj na ustálenú súdnu rozhodovaciu prax, v zmysle ktorej: „Dokladom o doručení písomnosti
je tzv. doručenka, ktorá má povahu verejnej listiny. Súd vychádza z údajov na doručenke, ktoré
zachytávajú postup pri doručení a kým nie je preukázaný opak, súd považuje údaje na doručenke za
pravdivé.“ (bližšie uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 10. 2010, sp. zn. 4 Cdo 240/2010).

33. Na základe uvedených skutočností, súd konštatuje, že z dokumentov nachádzajúcich sa v súdnom
spise možno konštatovať, že rozhodcovská zmluva bola medzi oprávneným a povinným (v postavení
spotrebiteľa) dojednaná individuálne a povinným individuálne vymienená v znení v akom jej uzatvorenie
predformulovaloprávnený.Rozhodcovskázmluvapreto,podľanázorukonajúcehosúdu,berúcdoúvahy

všetky vyššie uvedené skutočnosti, platne založila právomoc rozhodcovského súdu (v nej uvedeného)
konať a rozhodnúť spor medzi oprávneným a povinným, ktorý vznikol z medzi nimi uzatvorenej
spotrebiteľskej zmluvy, z ktorej oprávnený svoje povinnosti už splnil. Teda, aj rozhodcovský rozsudok,
ktorý bol súdu predložený oprávneným v exekučnom konaní ako exekučný titul je v zmysle ustanovenia§ 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, riadnym exekučným titulom, na základe ktorého možno
viesť exekúciu, ktorý povinný dobrovoľne nesplnil, ktorý je vykonateľný aj po materiálnej aj po formálnej
stránke, z ktorého je zrejmé, kto má plniť, komu má plniť, akú povinnosť a v akej lehote má plniť.

Vzhľadom na uvedené, bolo potrebné sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietnuť.

34. Vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v podanej sťažnosti žiadne
skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku
vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti

exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd
podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na
zastavenie exekúcie.

35.Vzmysleust.§199aods.1Exekučnéhoporiadku,trovamioprávnenéhosúvýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom

povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

36. V zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu
účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení

na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na
zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

37. V zmysle § 199e vety prvej a druhej po bodkočiarku Exekučného poriadku ak je zástupcom
oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o

tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do
začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny
za dva úkony právnej služby.

38. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd
rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s
tým súvisiacich.

39. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekúcie, súd priznal

oprávnenému trovy právneho zastúpenia. Súd konštatuje, že oprávnený má v tomto konaní o sťažnosti
nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súlade s § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, 13a ods. 2 písm. c), § 16
ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení, za úkon právnej služby, ktorým je
vyjadrenie sa k sťažnosti povinného. Súd vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci ako ju vyčíslil oprávnený,
t.j. vo výške 1800 EUR, priznal oprávnenému trovy právneho zastúpenia vo výške 40,67 EUR za jeden

úkon právnej služby - za vyjadrenie sa k sťažnosti povinného, spolu s režijným paušálom pre rok 2021
vo výške 10,87 EUR, zvýšené o 20% DPH, t.j. spolu 61,84 EUR.

40. Po právoplatnosti tohto uznesenia bude súd postupovať v súlade s § 199d Exekučného poriadku.

41. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).