Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. máj 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3Ek/469/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121239705
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6121239705.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Mesto Žilina, Námestie obetí komunizmu
1, 011 31 Žilina, IČO: 00 321 796, právne zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., Jilemnického
4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti povinnému: Roman T., nar. XX.XX.XXXX, V. XXX/XX,
XXX XX A., o vymoženie peňažného nároku vo výške 65,70 Eur, o návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, vydaného vyšším

súdnym úradníkom, sp. zn. 3Ek/469/2021 zo dňa 07.04.2021, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 12.02.2021 domáhal od
povinného vymoženia sumy 65,70 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Výkazu
daňových nedoplatkov vydaných Mestom Žilina pod č. OE/SLIV/162/0308311 dňa 07.06.2012.

2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 07.04.2021 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov exekúcie oprávneného vo výške 42 Eur. Svoje rozhodnutie
za použitia ustanovení § 53 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 prvej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok") a § 6 ods. 1-2, § 9 ods. 3 a § 10 ods. 1 zákona č.

233/2019Z.z.oukončeníniektorýchexekučnýchkonaníaozmeneadoplneníniektorýchzákonov(ďalej
len „ZoUNEK") odôvodnil tým, že pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že oprávnený
podalopätovnýnávrhpodľa§9ZoUNEK. Vňomsiokreminéhouplatnilnároknatrovyvovýške42Eur,a
tonapodkladeUpovedomeniaozastavenístarejexekúciezodňa11.06.2020,ktorýmbolaoprávnenému
uložená povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi: JUDr. Marián Janec trovy starej exekúcie. Predmetné
upovedomenie však nie je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní, a zároveň trovy vo výške

42 Eur predstavujú nárok priznaný súdnemu exekútorovi: JUDr. Marián Janec voči oprávnenému.
Upovedomenie je teda exekučným titulom súdneho exekútora výlučne voči oprávnenému, čo vyplýva aj
z ustanovenia § 6 ods. 2 ZoUNEK. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že oprávnený nemôže tento nárok
prenášať v novom exekučnom konaní na ťarchu povinného, čo potvrdzuje aj príslušné ustanovenie §
9 ods. 3 ZoUNEK, podľa ktorého oprávnený za podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie
(repodaji) nemá, okrem náhrady súdneho poplatku, nárok na náhradu iných trov spojených s jeho

podaním. Zákon tu jednoznačným a kogentným spôsobom ustanovil osobu povinnú platiť trovy starej
exekúcie súdnemu exekútorovi, pričom v žiadnom svojom ustanovení nestanovil povinnosť inej osoby
platiť trovy starej exekúcie súdnemu exekútorovi v rámci pôvodného exekučného konania. Oprávnený
tak nie je aktívne vecne legitimovaný na vymoženie trov vo výške 42 Eur, a rovnako ani povinný v
tomto konaní nie je pasívne vecne legitimovaný na ich uhradenie. Čo sa týka dôvodovej správy k
ZoUNEK, na ktorú odkazuje oprávnený, vyšší súdny úradník uviedol, že tá nie je zákonom ani iným

normatívnym právnym aktom, a teda nie je pre súd záväzná. Ak bolo v úmysle zákonodarcu stanoviť,
že paušálna náhrada trov zastavenej starej exekúcie predstavuje nárok oprávneného pri repodaji, malosa to premietnuť aj do právnej úpravy. Práve naopak, zo znenia ustanovenia § 6 ZoUNEK jednoznačne
vyplýva, že paušálna náhrada trov predstavuje nárok súdneho exekútora a nie nárok oprávneného pri
opätovnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, pri rozhodovaní

o návrhu na vykonanie exekúcie zistil vyšší súdny úradník rozpor návrhu na vykonanie exekúcie, resp.
aj jeho opravy v časti trov exekúcie s Exekučným poriadkom, a preto v súlade s ustanovením § 53 ods.
3 písm. a) Exekučného poriadku, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti trov exekúcie vo
výške 42 Eur zamietol.

3/ Proti rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť. Poukazujúc na
ustanovenie § 6 ods. 1, 2 ZoUNEK, § 121 ods. 3 OZ a čl. 20 ods. 4 Ústavy SR mal za to, že
ZoUNEK zaviedol nútené obmedzenie práva selektívne vybraných veriteľov domáhať sa vymoženia
svojich pohľadávok v na to určenom súdnom konaní. Toto obmedzenie je síce stanovené zákonom, ale
bez akejkoľvek primeranej náhrady (čl. 20 ods. 4 Ústavy SR), naopak subjekt, ktorému sú retroaktívne
obmedzené jeho práva (selektívne zákonom určený veriteľ), musí znášať náklady s týmto obmedzením

(náklady s opätovným iniciovaním exekučného konania a so zastavením pôvodne začatého a zákonom
nútene ukončeného). Zákonodarca zrejme v snahe o určité „vyváženie" vzniknutej situácie v dôvodovej
správe k § 6 predmetného zákona uvádza: „Celkové trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú
zo súčtu sumy, ktorú si exekútor už na trovách starej exekúcie v súlade s pravidlami pre čiastočné
vymoženie nároku oprávnene ponechal a paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknuté v

súvislosti so zastavením starej exekúcie (ďalej len „paušálne trovy"), ktoré sú vo výške 35 Eur bez
dane z pridanej hodnoty, t. j. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška
týchto paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov
uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok. Paušálne trovy znáša oprávnený a aj keď v tomto
prípade paušálne trovy zaplatí oprávnený, z pohľadu „práva hmotného" sa stanú príslušenstvom

pohľadávky (ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky). Uvedené znamená to, že v prípade
podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie môže oprávnený požadovať ich náhradu ako
úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky." V prípade ak by oprávnený nemal možnosť
(tak ako to tvrdí súd v napadnutom uznesení) v opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie požadovať
náhradu paušálnych trov starej exekúcie, (ktoré znášal nie vlastným zavinením) ako príslušenstva

vymáhanej pohľadávky, od povinného, bolo by ust. § 6 ZoUNEK celkom zjavne v rozpore s Ústavou
SR. Poukázal aj na uznesenie ÚS SR IV. ÚS 160/2020 zo dňa 13.05.2020, v ktorom ÚS síce odmietol
sťažnosť sťažovateliek namietajúcich, že upovedomeniami o zastavení starých exekúcií v časti výziev
na zaplatenie ich paušálnych trov došlo k zásahu do ich ústavných práv, ale zároveň v predmetnom
uznesení ÚS v bode 32 odôvodnenia uvádza, že sťažovateľkám nič nebráni podať opätovné návrhy na

vykonanie týchto exekúcií podľa § 9 zákona č. 233/2019 Z. z., v rámci ktorých si môžu uplatniť aj náhradu
paušálnych trov starej exekúcie ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky. Na základe uvedeného
žiadal súd, aby napadnuté uznesenie zrušil a v exekučnom konaní ďalej pokračoval vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie.

4/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

5/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP"), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

7/ Podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1 oprávnený
nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.

8/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami sudca
preskúmalnapadnutérozhodnutie,vecprejednalbeznariadeniapojednávaniavsúladesust.§249CSP

a zistil, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. Sudca sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím
vyššieho súdneho úradníka, ktorým zamietol podľa ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a/ Exekučného
poriadku návrh na vykonanie exekúcie v časti trov exekúcie oprávneného v exekučnom konaní v sume
42 Eur. Zároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktoréhopísomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho
úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom
rozhodnutí. Na podporu správnosti napadnutého rozhodnutia tak už len dodáva nižšie uvedené.

9/ Jedným z hlavných argumentov oprávneného pre priznanie trov, ktoré platil súdnemu exekútorovi v
starej (zastavenej) exekúcii je dôvodová správa k ustanoveniu § 6 ZoUNEK. Dôvodovú správu nemožno
považovať za prameň práva, na základe ktorého by mal súd rozhodovať. Môže pre rozhodnutie súdu
predstavovať len podporný výklad zákona, pričom záväzný výklad právnych noriem podáva jedine súd.

V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť ďalšiu podstatnú skutočnosť, a to, že text dôvodovej správy
nekorešponduje s prijatým normatívnym textom zákona vo viacerých bodoch (napr. § 5 o náležitostiach
upovedomenia o zastavení starej exekúcie alebo § 9 ods. 1 ZoUNEK týkajúci sa podoby exekučného
titulu pri repodaji). Ak aj mal predkladateľ návrhu zákona pôvodný zámer, aby oprávnený mal nárok na
náhradu paušálnych trov, ktoré platil exekútorovi pri zastavení starej exekúcie a mohol si ich uplatniť pri
repodaji, tento zámer sa nepretavil do prijatého zákona. Zo znenia § 6 ZoUNEK jednoznačne vyplýva, že

paušálna náhrada trov predstavuje nárok súdneho exekútora a nie nárok oprávneného pri opätovnom
podaní návrhu na vykonanie exekúcie, pričom znenie ustanovenia § 9 ods. 3 ZoUNEK potom bližšie
stanovuje, že oprávnený má pri repodaji nárok len na náhradu súdneho poplatku a nemá nárok na
náhradu trov spojených s jeho podaním. Oprávnený svoj nárok tak odvodzuje od dôvodovej správy,
izolovane od znenia účinnej zákonnej úpravy. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali a

lex posterior derogat legi priori majú ustanovenia ZoUNEK, ktoré priamo upravujú posudzovanú právnu
situáciu,prednosťpredinýmiustanoveniamiupravujúcimiexekučnékonanie.Pokiaľbysúdyneaplikovali
účinné znenie zákonných noriem, dopúšťali by sa svojvôle. Súd tak v tomto prípade aplikoval právny
predpis upravujúci danú procesnú situáciu ako lex specialis posterior, ktorým je v zmysle čl. 144 ods.
1 Ústavy SR viazaný.

10/ Oprávnenému nemožno v tomto exekučnom konaní dať za pravdu, že má nárok na náhradu trov
exekúcie vo výške 42 Eur, ktoré platil súdnemu exekútorovi pri zastavení starej exekúcie. Nedisponuje
totiž spôsobilým exekučným titulom proti povinnému na náhradu týchto trov. Z ustanovenia § 6 ods.
3 ZoUNEK vyplýva, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych

trov je exekučným titulom, avšak platí to len vo vzťahu súdny exekútor - oprávnený, ak by oprávnený
dobrovoľne trovy zastavenej starej exekúcie neuhradil. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie však
nemožnopovažovaťzaexekučnýtitul,ktorýmbyoprávnenývnovomexekučnomkonanímoholvymáhať
trovy starej exekúcie od povinného. Nezaväzuje k plneniu povinného (ktorému sa ani nedoručuje) a ani
nie je vydaný v prospech oprávneného. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie

paušálnych trov od povinného.

11/ Neobstojí ani názor oprávneného, že ide o náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa § 121
ods.3Občianskehozákonníka.Akmieniloprávnenýuvedenýnárokvexekúciiuplatniťakopríslušenstvo
podľa § 121 ods. 3 OZ, ktorý je hmotnoprávnym predpisom, potom absentuje spôsobilý exekučný

titul na jeho uplatnenie. V zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 Exekučného poriadku možno exekúciu
vykonať ak povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá exekučný titul. Preto pokiaľ oprávnený
disponuje exekučným titulom na hmotnoprávny nárok - pohľadávku (istinu), musel aj na vymoženie
jej hmotnoprávneho príslušenstva (nákladov spojených s uplatnením pohľadávky) podľa § 121 ods. 3
Občianskeho zákonníka, predložiť spôsobilý exekučný titul, z ktorého vyplýva jeho právo uplatňovať si

voči povinnému tento nárok. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie sumy 42 Eur
od povinného, resp. ho v exekučnom konaní nepredložil a uvedené náklady oprávneného nie je možné
podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK uplatňovať ani ako náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie
exekúcie.

12/ K námietke oprávneného, že ide o zásah do vlastníckeho práva oprávneného na príslušenstvo
sudca uvádza, že účinnosťou ZoUNEK došlo (vynímajúc ostatné dôvody zastavenia exekúcie), vo svojej
podstate k legálnej definícii pojmu „nemajetnosť", a teda k legálnej definícii skutkového stavu, pri ktorom
dochádza k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom
do 31. 03. 2017 (exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie). Z

ustanovenia § 3 ods. 2 ZoUNEK bez akýchkoľvek pochybností vyplýva zákonná prezumpcia, že ak v
rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by
stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie. Uvedené zistenie je aj dôvodom na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017. Pokiaľ sa za viacnež päť rokov nepodarilo vymôcť nárok oprávneného, je to bez pochybností dôvodom na zastavenie
exekúcie pre tzv. nemajetnosť povinného, zvlášť ak súdy majú rozhodovať podľa skutkového stavu,
ktorý tu je v čase vydania rozhodnutia. Legitímne očakávania oprávneného o vymožení jeho pohľadávky

nie je možné považovať za „večné" a teda trvajúce až do straty právnej subjektivity povinných osôb.
Zákonodarca (tak ako je tomu vo väčšine právnych poriadkov iných štátov kontinentálneho systému
práva, pretože systém časovo neobmedzeného výkonu rozhodnutia je výnimočným) pristúpil k regulácii
uvedeného stavu zavedením časového obmedzenia trvania exekúcie (porovnaj § 61n ods. 1 písm. c) a
d) Exekučného poriadku upravujúce zastavenie exekúcie po uplynutí času na zistenie exekvovateľného

majetku povinného) s tým, že oprávnený má možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie opätovne.
Náklady, ktoré s tým oprávnenému vznikajú, však znáša sám, nakoľko vo výsledku bol s podaním
predchádzajúceho návrhu na vykonanie exekúcie neúspešný. Súd pri rešpektovaní ústavných pravidiel
právneho štátu, nepovažuje za legitímne prenášanie nákladov spojených s (opakovaným) vedením
exekúcie z oprávneného na povinného (či súdneho exekútora), pokiaľ oprávnený nie je s vedením
exekúcie úspešný. Nie je možné sa tak stotožniť s názorom oprávneného, že bez svojej viny si nemôže

ako príslušenstvo uplatňovať trovy zastavenej exekúcie, keď ide o dôsledok skutočnosti, že vedená
exekúcia nebola úspešná, a to ani z časti, a oprávnený sa naďalej domnieva, že v exekučnom konaní
bude úspešný.

13/ V súvislosti s poukazom oprávneného na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 160/2020

zo dňa 13.05.2020, v odôvodnení ktorého ústavný súd uviedol, že „sťažovateľkám nič nebráni podať
opätovné návrhy na vykonanie týchto exekúcií podľa § 9 zákona č. 233/2019 Z. z., v rámci ktorých si
môžu uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky"
možno na záver už len dodať, že podstatou uvedeného rozhodnutia bolo namietanie zásahov do práv
sťažovateliek Upovedomeniami o zastavení starej exekúcie vydanými súdnym exekútorom podľa § 5

ZoUNEK, ktorými ich (v procesnom postavení oprávnených) vyzval na úhradu paušálnych trov exekúcie.
Predmetom skúmania teda nebol nárok oprávneného na vymáhanie trov starej exekúcie podľa § 6
ZoUNEK, pričom ústavný súd sa len v predposlednej vete odôvodnenia zmienil o možnosti oprávneného
pri repodaji uplatniť si náhradu paušálnych trov starej exekúcie. Táto veta však v uznesení nie je nijakým
spôsobom bližšie argumentačne rozvedená, jedná sa len o jednoduchú konštatáciu neodôvodňujúcu

prečobymalsúdrozhodnúťinakakojezakotvenév§9ods.3ZoUNEK(contralegem),pokiaľoprávnený
na uvedený nárok nedisponuje exekučným titulom. Nemožno ju preto považovať za zaujatie stanoviska
ústavného súdu k výkladu a aplikácii ustanovenia § 9 ZoUNEK.

14/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov bolo napadnuté rozhodnutie vyššieho

súdneho úradníka, sp. zn. 3Ek/469/2021 zo dňa 07.04.2021 správne, v dôsledku čoho sudca podľa
ustanovenia § 250 ods. 1 CSP sťažnosť oprávneného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).