Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrea Galdunová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/6/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7518203372
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7518203372.1
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne: A. M., rod. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R. - T., P. XXX/XX, proti žalovanému: I. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom P.F. XXX/XX, R. - T., v
konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu
Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 18. septembra 2020 č.k. 15C/141/2018
r o z h o d o l :
Z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 18. septembra 2020 č.k. 15C/141/2018
- 52 vo výroku II. a v zrušenom rozsahu vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uznesením zo dňa 18.
septembra 2020 č.k. 15C/141/2018 - 52 konanie zastavil (výrok I.) a priznal náhradu trov konania JUDr.
RastislavoviLenártovi,advokátoviAdvokátskejkanceláriePollova32,Košice,vočižalovanémuvovýške
100 % (výrok II.).
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiamžalobkyňadňa29.07.2020doručilasúdupodanie,ktorýmvzalažalobuvcelomrozsahu
späť, pričom toto späťvzatie žiadnym spôsobom neodôvodnila. Zároveň oznámila súdu, že ruší plnú
moc na zastupovanie advokátovi JUDr. Rastislavovi Lenártovi.
3. Písomným podaním dňa 21.07.2020 oznámil súdu právny zástupca žalobkyne, že mu smskou
oznámila, že chce podať späťvzatie žaloby v predmetnej veci, a to mimo právneho zástupcu. Dôvodom
bolo, že došlo medzi stranami k mimosúdnej dohode. Preto si právny zástupca týmto podaním uplatnil
náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 100 % dôvodiac, že žaloba bola podaná dôvodne a až
po podaní žaloby došlo k mimosúdnej dohode.
4. S poukazom na späťvzatie žaloby pred začatím pojednávania súd konštatoval, že na zastavenie
konania nebol potrebný súhlas žalovaného a preto aplikujúc ust. § 144, § 145, § 146 ods. 1 CSP konanie
zastavil.
5. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP s poukazom na to, že v
prejednávanej veci žalobkyňa vzala žalobu voči žalovanému späť bez uvedenia dôvodu, zároveň zrušila
i splnomocnenie na zastupovanie JUDr. Lenártovi. Avšak z písomného podania JUDr. Lenárta súd zistil,
že došlo k mimosúdnej dohode medzi stranami, už bez účasti advokáta, a teda žaloba bola podaná
dôvodne. Keďže advokát už nezastupuje v konaní stranu žalobkyne a žaloba bola podaná dôvodne,
súd priznal náhradu priamo osobe advokáta, a to v plnom rozsahu.6. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a to proti výroku II. a žiadal,
aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku zmenil tak, že nárok na náhradu trov konania neprizná
žiadnej zo strán.
7. Odvolateľ má za to, že uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, je zmätočné a
nepreskúmateľné, pretože nespĺňa kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia, čím došlo k
porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. V prvom rade namietal, že súd priznal náhradu
trov konania JUDr. Rastislavovi Lenártovi, advokátovi, hoci nie je stranou sporu. Zároveň nesprávne
priznal nárok proti žalovanému, ktorý nezavinil zastavenie konania. Aj keď súd citoval ust. § 256
ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná nárok na náhradu trov konania strane, ktorá nezavinila
zastavenie konania, no týmto ustanovením sa neriadil, keďže priznal nárok advokátovi a uložil povinnosť
strane, ktorá zastavenie konania nezavinila. V zmysle § 60 CSP stranami konania sú žalobca a
žalovaný a aby mohla byť priznaná náhrada trov konania advokátovi, musel by byť stranou konania.
V danom prípade predmetom konania bolo vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
po rozvode k nehnuteľnosti, pričom stranami sporu boli bývalí manželia. Advokát nebol stranou v
konaní a preto mu súd nemohol priznať náhradu trov konania. Zároveň podľa žalobcu k zastaveniu
konania došlo v dôsledku dispozičného úkonu žalobkyne, ktorá zobrala žalobu späť a žalovaný svojím
konaním nemohol zaviniť zastavenie konania. Napokon žalovaný poukázal aj na nesprávnosť označenie
právneho zástupcu žalobkyne v záhlaví uznesenia súdu prvej inštancie, keďže súd sám konštatoval, že
došlo k odvolaniu plnomocenstva ešte pred vydaním napadnutého uznesenia.
8. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
9. Odvolaním nebol napadnutý výrok I., ktorý nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho
prieskumu.
10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného podané proti
výroku II. ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné,
bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z
ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je dôvodné.
11. Odvolací súd dospel k záveru, že bol naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h), pretože
súd prvej inštancie síce aplikoval správne zákonné ustanovenie a to § 256 ods. 1 CSP, avšak nesprávne
ho interpretoval a vyvodil z neho nesprávne závery o právach a povinnostiach strán sporu. Zároveň
bol naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) v dôsledku nepreskúmateľnosti napadnutého
uznesenia vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade trov konania.
12. Za dôvodnú odvolací súd považoval odvolaciu námietka týkajúcu sa nesprávnosti priznania náhrady
trov konania JUDr. Rastislavovi Lenártovi, advokátovi vzhľadom na skutočnosť, že náhradu trov konania
je možné priznať strane sporu a nie právnemu zástupcovi bez ohľadu na to, či plnomocenstvo trvá alebo
došlo k zániku splnomocnenia.
13. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
14. V zmysle § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.
15. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že k priznaniu náhrady trov konania môže dôjsť iba medzi
stranami sporu, teda náhrada trov konania môže byť priznaná iba jednej zo strán. V prípade, že dôjde
k späťvzatiu žaloby tej strane, ktorá nezavinila zastavenie konania (podobne v prípade meritórneho
rozhodnutia v zmysle §255 CSP tej, ktorá bola v konaní úspešná). Takýto nárok jej môže byť priznaný
voči druhej strane, ktorá zavinila zastavenie konania.
16. V danom prípade súd prvej inštancie nepostupoval správne, ak priznal náhradu trov konania priamo
právnemu zástupcovi - advokátovi, ktorému v tomto konaní nemohol vzniknúť nárok na náhradu trov
konania.17. V dôsledku uvedeného odvolaciemu súdu neostalo iné, iba uznesenie súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku II. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
18. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie opakovane posúdiť, ktorá zo strán zavinila
zastavenie konania a na základe uvedeného rozhodnúť o trovách konania medzi stranami sporu.
Vysporiada sa pritom s námietkami žalovaného a súčasťou úvah súdu bude aj posúdenie, či možno v
danom prípade aplikovať ust. § 257 CSP.
19. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania.
20. Krajský súd v Košiciach rozhodol v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.