Rozsudok – Pracovné právo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. marec 2020

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 44Cpr/20/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317215777
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Vaverčáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2020:1317215777.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou v spore žalobcu: R.

L., nar.XX.XX.XXXX, bytom R. Y. XXX, U., štátny občan SR, v zastúpení: Mgr. Silvia Moravčíková,
advokátka, so sídlom v Bratislave, Mikulášska 29, proti žalovanému: IUVENTA - Slovenský inštitút
mládeže, so sídlom Bratislava, Karloveská 64, IČO: 00 157 660, v zastúpení: Mgr. Katarína Berkešová,
advokátka, so sídlom Malacky, Břeclavská 3, o náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku 7,5 dňa vo výške 364,20
Eur z a s t a v u j e.

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 14.638,43 Eur brutto, do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.
II. Pracovný pomer žalobcu u žalovaného založený pracovnou zmluvou zo dňa 20.05.1999 končí dňom
11.03.2020.
III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
IV. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 70 %, ktoré je
žalovaný povinný zaplatiť do pätnástich dní od právoplatnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka

o výške náhrady trov konania.

V. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok v sume 977,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku na účet Okresného súdu Bratislava III.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 20.05.1999 uzatvoril pracovnú zmluvu na dobu neurčitú,
s dohodnutým druhom práce v zmysle dohody o zmene pracovnej zmluvy: referent pre nákup a správu
budov. Dňa 09.06.2017 mu žalovaný doručil okamžité zrušenie pracovného pomeru zo dňa 08.06.2017
s odôvodnením, že svojim hrubým správaním naplnil skutkovú podstatu závažného porušenia pracovnej

disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Závažného porušenia pracovnej disciplíny sa
mal podľa žalovaného dopustiť dňa 07.06.2017 tým, že údajne vnikol do kancelárie generálnej riaditeľky
v súvislosti s výpoveďou, ktorú mu žalovaný dal a spolu s manželkou sa mal agresívne generálnej
riaditeľke verbálne vyhrážať. Žalobca s okamžitým skončením pracovného pomeru nesúhlasí, nakoľko
skutkové tvrdenie žalovaného, ktoré bolo dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru sa
absolútne nezakladá na pravde. Svoj nesúhlas s okamžitým skončením pracovného pomeru a trvaní
na jeho ďalšom zamestnávaní oznámil žalovanému listom zo dňa 09.06.2017, zaslanom elektronicky

na e-mailovú adresu generálnej riaditeľky žalovaného. Žalovaný žalobcovi prostredníctvom jeho právnej
zástupkyne listom zo dňa 19.06.2017 oznámil, že v jeho ďalšom zamestnávaní pokračovať nebude,
nakoľko má za to, že boli splnené všetky podmienky pre skončenie jeho pracovného pomeru formou
tohto inštitútu.2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a na pojednávaní dňa 15.04.2019 žalobný nárok v časti o neplatnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru uznal s tým, že strany sporu sa však nevedia dohodnúť o

výške náhrady mzdy z titulu s neplatného skončenia pracovného pomeru a za nevyčerpanú dovolenku.

3. Súd o časti žalobného nároku rozhodol medzitýmnym rozsudkom ( § 214 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 ) vo forme rozsudku pre uznanie ( §
282 CSP ), keď žalovaný uznal, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi listom

žalovaného zo dňa 08.06.2017 podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce a prevzaté žalobcom dňa
09.06.2017, je neplatné.
Toto určenie je základom pre ďalší uplatnený nárok žalobcu - na náhradu mzdy, o ktorej súd rozhoduje
po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku.
Medzitýmny rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 01.06.2019.

4. V zmysle § 79 ods.1 Zákonníka práce ( ďalej len ZP ) predpokladom priznania náhrady mzdy je
neplatné skončenie pracovného pomeru a oznámenie zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní,
t. j. toto právo môže vzniknúť najskôr odo dňa, keď zamestnanec oznámi zamestnávateľovi, že trvá na
tom, aby bol naďalej zamestnávaný.

5. Žalobca predložil súdu dôkazy : pracovná zmluva zo dňa 20.05.1999, dohoda o zmene pracovnej
zmluvy z 30.04.1993, výpoveď z pracovného pomeru z 25.11.2016, príkaz poverenej generálnej
riaditeľky, účinný od 25.11.2016, dohoda o zmene pracovnej zmluvy z 01.2.2017, popis pracovných
činností z 01.02.2017, platový dekrét z 01.02.2017, oznámenie o zrušení pracovného miesta z
30.05.2017, výpoveď z pracovného pomeru z 30.05.2017, zoznam odovzdaných dokladov agendy,

kľúčov, inventáru a pod. z 05.06.2017, e-mailová komunikácia z 05.06.2017, okamžité zrušenie
pracovného pomeru z 08.06.2017, oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní z 09.06.2017, odpoveď
na oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní z 19.06.2017, výplatná páska žalobcu za obdobie od
1-3/2017, pracovná zmluva z Europapier Slovensko, s.r.o. z 24.10.2017, dohoda o skončení pracovného
pomeru z 12.04.2018, pracovná zmluva z Doprastav Services, s. r. o. z 25.04.2018.

6. Vo veci súd nariadil pojednávanie.

7. Na návrh žalobcu súd pripustil zmenu petitu žaloby uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa
12.02.2020 v prítomnosti sporových strán a ich právnych zástupcov nasledovne:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 32.825,02 Eur istiny s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne:
- zo sumy 771,33, Eur od 16.07.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.08.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.09.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.10.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.11.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.12.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.01.2018 do zaplatenia,

- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.02.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.03.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.04.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.05.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.06.2018 do zaplatenia,

- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.07.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.08.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.09.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.10.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.11.2018 do zaplatenia,

- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.12.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.01.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.02.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.03.2019 do zaplatenia,- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.04.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.05.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.06.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.07.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.08.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.09.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.10.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.11.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.12.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 1.033,99 Eur od 16.01.2020 do zaplatenia,

všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku 7,5 dňa vo výške

364,20 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Súd určuje, že pracovný pomer medzi stranami sporu skončil ku dňu vyhlásenia rozsudku.

IV. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.

8. Strany sporu navrhli vykonať dokazovanie výsluchom žalobcu a štatutára žalovaného a žalobca
žiadal, aby súd vyžiadal zo Sociálnej poisťovne evidenciu vymeriavacích základov žalobcu za obdobie
1-6/2017.

9. Súd vykonal dokazovanie dôkazmi uvedenými v bode 5 a vykonal aj ďalšie dokazovanie v rozsahu
osobného spisu žalobcu, mzdového listu za rok 2017 a evidenciou žalobcu v Sociálnej poisťovni za
obdobie od 01/2017 do 8/2019 a zistil tento skutkový stav :

10. Medzitýmnym rozsudkom č. k. 44 Cpr 20/2017 - 63 zo dňa 15.04.2019 súd prvej inštancie vyhovel

žalobe a určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi listom žalovaného zo dňa
08.06.2017podľa§68ods.1písm.b/Zákonníkapráceaprevzatéžalobcomdňa09.06.2017,jeneplatné
s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým súd rozhodne o celom uplatnenom
nároku.

11. Rozsudok č. k. 44 Cpr 20/2017 - 63 zo dňa 15.04.2019 nadobudol právoplatnosť dňa 01.06.2019.

12. Z podania žalobcu adresovaného žalovanému dňa 09.06.2017 súd zistil, že žalobca žalovanému
oznámil v zmysle § 79 ods. 1 ZP, že nesúhlasí s okamžitým ukončením pracovného pomeru a jeho
dôvodmi a trvá na tom, aby ho žalovaný naďalej zamestnával ( č. l. 24 ).

13. Z podania žalovaného adresovaného právnej zástupkyni žalobcu dňa 19.06.2017 vo veci oznámenia
o trvaní na ďalšom zamestnávaní súd zistil, že žalovaný potvrdil, že žalobca dňa 09.06.2017 zaslal
žalovanému oznámenie o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 09.06.2017.
Žalovaný žalobcovi oznámil, že trvá na skončení pracovného pomeru a preto žalovaný nebude

pokračovať v jeho ďalšom zamestnávaní ( č. l. 26 ).

14. Žalobca trval na žalobe o náhradu mzdy z neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Žalovanému oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní dňa 09.06.2017, ktoré oznámenie žalovaný toho
dňa aj prevzal. Podľa § 79 ods. 1 ZP si žalobca uplatňuje náhradu mzdy za obdobie od 09.06.2017

až do právoplatnosti rozsudku o náhrade mzdy. Žalovaný žalobcovi doposiaľ neumožnil pokračovať
v práci. Má za to, že jeho pracovný pomer trvá, že vyhlásením neplatnosti okamžitého skončenia z
09.06.2017 nastala fikcia o trvaní pracovného pomeru. Žalobca má záujem, aby ho žalovaný naďalej
zamestnával. Domáha sa náhrady mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku vyčísleného z
hrubej mzdy žalobcu účtovanej v rozhodujúcom období, ktorým je prvý kalendárny štvrťrok z roka 2017.

Vychádza z výplatných pások. Žalovaný doposiaľ písomne nezdôvodnil, prečo nesúhlasil so žalobou,
nevyjadril sa v súdom poskytnutej lehote. V prípade, že bude sporná výška náhrady mzdy, navrhuje
uplatniť sudcovskú koncentráciu. Žalobca je zamestnaný v Doprastave, doklady o jeho zamestnaní
predložil. Keďže má maloleté dieťa, nemohol si dovoliť sa nezamestnať.15. Žalovaný uviedol, že neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. dobrovoľne uznal a
bol ochotný sa so žalobcom dohodnúť na primeranej náhrade mzdy. Bolo to minulý rok v letných

mesiacoch, keď komunikovali so žalobcom. Žalobca taktiež pri osobnom rozhovore s terajším riaditeľom
uviedol, že nemá záujem na ďalšom zamestnávaní a preto ich prekvapuje dnes uvedené vyhlásenie
právnej zástupkyne. Má za to, že ide o účelové naťahovanie. Žalovaný je ochotný zaplatiť žalobcovi
osem mesačnú náhradu mzdy. Nesúhlasí s vyčíslenou priemernou výškou hodinovej mzdy, nakoľko
žalobca bol zamestnaný vo verejnej správe na základe zákona č. 553/2003 - § 27 ods. 4, keď jeho

týždenný pracovný čas bol v dĺžke 37,5 hodiny a nie 40 hodín, ako pri výpočte vychádzal žalobca.
Taktiež do hrubej mzdy nesprávne zarátal položku vyplatenú v 1/2017 zo sociálneho fondu vo výške
250,- Eur, čo boli darčekové poukážky. Taktiež bol nesprávne zarátaný daňový bonus na dieťa vo výške
21,41 Eur mesačne. Podľa žalovaného je priemerný mesačný zárobok žalobcu v rozhodnom období vo
výške 900,15 Eur a nie 1.055,70 Eur. Pokiaľ žalobca uvádza, aby ho žalovaný zamestnával, prečo ho
nekontaktoval po právoplatnosti rozsudku o neplatnosti okamžitého skončenia.

Žiada, aby súd uplatnil moderačné právo a nepriznal žalobcovi náhradu mzdy nad 8 mesiacov, pretože
by to bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Žalovaný uviedol, že podľa mzdového oddelenia nevyčerpaná dovolenka bola žalobcovi preplatená v
mesiaci 6/2017 vo výške 172,16 Eur.

16. Žalobca uviedol, že netrval na ďalšom zamestnávaní u žalovaného len v rámci mimosúdnych
rokovaní. Žalobca bol vždy aktívny vo vzťahu k žalovanému, avšak žalovaný vždy od začiatku odmietal
uzavrieť kompromis a trval čo sa týka náhrady mzdy na 8 mesiacoch, čo nepokrýva ani zákonný limit 12
mesiacov, nad ktoré môže súd realizovať moderačné právo. Poukazuje na rozhodnutie NS SR 6 Cdo
157/2010, podľa ktorého moderačné právo nemôže byť uplatnené spôsobom, aby sa negovala ochrana

zamestnanca a má povahu sankcie voči žalovanému za neplatnosť skončenia pracovného pomeru.
Skutočnosť, že sa žalobca zamestnal, nemožno považovať za rozpor s dobrými mravmi. Námietky
voči výške priemerného zárobku mohol žalovaný uplatniť už v rámci vyjadrenia k žalobe. Mzdový list,
ktorý žalovaný predložil na prvej strane uvádza funkciu žalobcu projektový manažér, ktorú prácu nikdy
nevykonával.Onmaldruhprácereferentpreprevádzkuasprávubudov.Taktiežužalovanéhoprebiehala

valorizácia mzdy za rok 2018 vo výške 10 % ročne. Umožniť vykonávať prácu po neplatnom skončení
má zamestnávateľ.
Žalobca si okrem náhrady mzdy uplatňuje aj náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku vo výške 364,20
Eur za 7,5 dňa.

17. Žalobca má za to, že on bol ochotný pristúpiť na dohodu o skončení pracovného pomeru s tým, že
mu bude vyplatená náhrada mzdy za 18 mesiacov, avšak k takejto dohode nedošlo. Pracovný pomer
preto trvá a doposiaľ neskončil.
Rokovanie s novým štatutárom vo februári 2019 prebiehalo čo sa týka ponuky tak, že žalobcovi ponúkol
mimosúdne vyrovnanie, že ak stiahne žalobu, vyplatia mu 8 hrubých platov. On žiadal 18 hrubých platov,

čo druhá strana neakceptovala. Ospravedlnenie nepadlo, to si nepamätá, chápe to, lebo on tú situáciu
nespôsobil. Ponuka práce bola nejakým spôsobom ponúknutá, že je možný jeho návrat. Žalobca sa k
tomu nevyjadril určito, bol na vážkach. Prepustili ho po 18 rokoch bezdôvodne, tak to jeho dôverou
otriaslo. Tá pani riaditeľka je tam stále zamestnaná ako zástupkyňa generálneho riaditeľa.
Žalobca vo výsluchu uviedol, že je v patovej situácii, keďže už je zamestnaný a že by mal ukončiť tento

pracovný pomer a zamestnať sa u organizácie, v ktorú už nemá dôveru.
Vzhľadom na to, že žalobca už nemá záujem, ani možnosti pokračovať v pracovnom pomere u
žalovaného žiada, aby súd rozhodol o skončení pracovného pomeru ku dňu rozhodnutia súdu.

18.Žalobcasiuplatňujenáhradu mzdyododňanasledujúcehopo09.06.2017,keďžalovanémuoznámil,

ženesúhlasísokamžitýmukončenímpracovnéhopomeruajehodôvodmiatrvánatom,abyhožalovaný
naďalej zamestnával až po moment, keď súd rozhodne o skončení pracovného pomeru ku dňu takéhoto
rozhodnutia súdu.
Pokiaľ ide o výpočet priemerného mesačného zárobku, žalobca po zmene žaloby vyčíslil podľa
vymeriavacích základov ako ich potvrdila Sociálna poisťovňa v rozhodnom období spolu vo výške

2.995,01 Eur. Priemerný zárobok vyčíslil vo výške 1.033,99 Eur ( hrubá mzda za obdobie od 1/2017 do
3/2017 - 2.995,01 Eur, odpracované hodiny - 472,5, priemerný hodinový zárobok - 6,3386 Eur, 6,3386
x 163,125 hodín ako priemerný počet pracovných hodín v mesiaci s týždenným pracovným časom 37,5hodiny). Spolu od 09.06.2017 do 12.02.2020 po odrátaní mzdy, ktorú žalovaný žalobcovi vyplatil za
mesiac 6/2017, vo výške 32.825,02 Eur.
Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania z náhrady mzdy podľa § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. vo výške

5% ročne z jednotlivých mesačných náhrad odo dňa nasledujúceho po uplynutí výplatného termínu,
ktorým bol u žalovaného 15. deň v mesiaci.

19. Žalovaný vyčíslil priemerný mesačný zárobok žalobcu v rozhodnom období vo výške 900,15 Eur.
Žiadal aby súd uplatnil moderačné právo a nepriznal žalobcovi náhradu mzdy nad 8 mesiacov, pretože

by to bolo v rozpore s dobrými mravmi.

20. Z evidencie žalobcu v Sociálnej poisťovni za obdobie od 01/2017 do 8/2019 súd zistil, že žalobca
bol evidovaný v pracovnom pomere u žalovaného od 01.06.1999 do 09.06.2017. Za obdobie od 01/2017
do 06/2017 mal evidovaný vymeriavací základ na odvod poistného nasledovne: 01/2017 - 1.095,- Eur,
02/2017 - 950,- Eur, 03 /2017 - 950,01 Eur, 04/2018- 950,- Eur, 05/2018 - 702,18 Eur, 06/2018- 286,94

Eur.

21. Žalobca bol v pracovnom pomere u zamestnávateľa Europapier Slovensko, s. r. o., Bratislava,
Panónska cesta 40, od 24.10.2017 do 30.04.2018. Vymeriavací základ na odvod poistného eviduje u
žalobcu nasledovne: 10/2017 - 245,46 Eur, 11/2017 - 947,73 Eur, 12 /2017 - 905,61 Eur, 1/2018- 900,-

Eur, 2/2018 - 825,- Eur, 3/2018- 839,82 Eur, 4/2018 - 1.104,13 Eur.
Následne bol žalobca v pracovnom pomere u zamestnávateľa DOPRASTAV SERVICES, s. r. o.,
Bratislava, Košická 52, od 02.05.2018, pracovný pomer trvá. Vymeriavací základ na odvod poistného
eviduje u žalobcu nasledovne: 05/2018 - 1.004,35 Eur, 06/2018 - 1.205,91 Eur, 07/2018 - 1.214,25
Eur, 08/2018- 1.2017,90 Eur, 09/2018 - 1.476,79 Eur, 10/2018- 1.647,47 Eur, 11/2018 - 1.368,01 Eur,

12/2018- 1.269,53 Eur, 01/2019 - 1.415,77 Eur, 02/2019 - 1.237,66 Eur, 03/2019- 1.261,01 Eur, 04/2019
- 1.296,23 Eur,
05/2019 - 2.229,30 Eur, 06/2019- 1.237,66 Eur, 07/2019 - 1.316,56 Eur, 08/2019 - 1.343,29 Eur.

22.Podľa§79ods.1ZPakzamestnávateľdalzamestnancovineplatnúvýpoveďaleboaksnímneplatne

skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi,
že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak
súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej
zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí
zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na

ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

23. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada
mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za

čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov,
zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

24. V zmysle § 79 ods. 1 ZP pri neplatnom skončení pracovného pomeru zamestnávateľ je povinný
zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Náhrada mzdy je dôsledok toho, že zamestnávateľ po

neplatnom rozviazaní pracovného pomeru prestal prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej
zmluvy napriek tomu, že zamestnanec trval na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával.
Zamestnancovi po dobu, po ktorú mu zamestnávateľ neprideľuje prácu podľa pracovnej zmluvy, patrí
náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku.
Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov,

môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov
primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec
nepriznať. Žiadosť zamestnávateľa o zníženie, poprípade nepriznanie náhrady mzdy podľa ustanovenia
§79ods.2Zákonníkaprácepredstavujeobranuprotižalobe,ktorousazamestnanecdomáhazaplatenia
náhrady mzdy podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce. K zníženiu, poprípade nepriznaniu náhrady mzdy

podľa ustanovenia § 79 ods. 2 Zákonníka práce môže súd pristúpiť, len ak po zhodnotení všetkých
okolností prípadu je možné dôvodiť, že zamestnanec sa zapojil alebo mohol zapojiť do práce u iného
zamestnávateľa za podmienok v zásade rovnocenných alebo dokonca výhodnejších, než aké by mal
pri výkone práce podľa pracovnej zmluvy.Súd prihliadne najmä na to, či bol zamestnanec medzitým zamestnaný, akú prácu tam vykonával a
aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil ( Barancová a kol. Zákonník práce,
Veľké komentáre, 2017). Podmienkou zníženia je uplatnenie tohto nároku zamestnávateľom na súde.

Pri rozhodovaní súd nie je viazaný rozsahom, v ktorom zamestnávateľ zníženie náhrady mzdy požaduje.

25. Podľa § 134 ods. 1, 2 ZP priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ z
hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodnom období a z obdobia odpracovaného
zamestnancom v rozhodujúcom období.

Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný
zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Medzi stranami sporu boli nesporné tieto skutočnosti: - že rozhodnutím súdu ( na základe uznania
žalovaného ) bolo právoplatne určené, že žalovaný skončil pracovný pomer so žalobcom neplatne.

- že žalobca oznámil žalovanému písomne dňa 09.06.2017, že okamžité skončenie pracovného pomeru
zo dňa 08.06.2017 považuje za neplatné a žiada, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával.
Z Dohody o zmene pracovnej zmluvy č. 23/1999 zo dňa 01.01.2007 súd zistil, že pracovný čas žalobcu
je 37,5 hodín týždenne.

27. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca sa po neplatnom skončení pracovného
pomeru zamestnal od 24.10.2017 až doteraz. V pracovnom pomere dosahoval brutto zárobky uvedené v
bode 21. odôvodnenia rozsudku. V čase rozhodovania súdu sa žalobca výslovne vyjadril na pojednávaní
dňa 12.02.2020, že nemá záujem pokračovať v práci u žalovaného.

28. Sporným medzi stranami sporu bol rozsah náhrady mzdy, keď žalobca žiadal priznať náhradu mzdy
za obdobie po 09.06.2017, keď žalovanému oznámil, že nesúhlasí s okamžitým ukončením pracovného
pomeru a jeho dôvodmi a trvá na tom, aby ho žalovaný naďalej zamestnával až po moment, keď súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru ku dňu takéhoto rozhodnutia súdu.
Žalovaný žiadal aby súd uplatnil moderačné právo a nepriznal žalobcovi náhradu mzdy nad 8 mesiacov,

pretože by to bolo v rozpore s dobrými mravmi.

29. Súd dospel k nasledujúcemu výpočtu náhrady mzdy:

Rozhodujúcim obdobím pre zistenie priemerného zárobku žalobcu je kalendárny štvrťrok 1, 2, 3/2017

(predchádzajúcištvrťrokpredokamžitýmskončenímpracovnéhopomeru09.06.2017),vktoromžalobca
podľa mzdového listu odpracoval 472,5 hodín (skutočne odpracované hodiny 157,5 + 150 + 165 ).
Za toto obdobie bola žalobcovi zúčtovaná hrubá mzda vo výške 1.095 + 950 + 950,01 Eur, od ktorej
sa odrátajú náhrady mzdy vo výške 41,30 Eur - (náhrada v 3/2017) a výplata sociálneho fondu 250
Eur vyplatená v 1/2017, teda priemerný hodinový zárobok predstavuje sumu 5,7221 Eur ( 2.995.01 -

291,30 = 2.703,71 : 472,5 = 5,7221), pričom priemerný mesačný zárobok predstavuje sumu 932,98 Eur
(t. j. 5,7221 x 163,05 - t. j. priemerný počet pracovných hodín pripadajúci v roku na jeden mesiac pri
týždennom pracovnom čase 37,5 hodín 163,05).
30. Náhrada mzdy za mesiac jún 2017, t. j. od 10.06.2017 do 30.06.2017 za 15 pracovných dní je vo
výške 643,73 Eur ( 5,7221 x 7,5 hodín x 15 dní ). Počnúc mesiacom 7/2017 patrí žalobcovi náhrada

mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku v sume 932,98 Eur.
31. Žalovaný v rámci tohto konania požiadal súd, aby v zmysle § 79 ods. 2 Zákonníka práce v časti
presahujúcej náhradu mzdy za 8 mesiacov žalobcovi nepriznal. Poukázal pritom na skutočnosť, že pri
mimosúdnom rokovaní so žalobcom mu nový štatutár ponúkol pokračovať v práci u žalovaného, na čo
žalobca nereagoval. Žalobca sa po okamžitom skončení pracovného pomeru až doteraz zamestnal u

iného zamestnávateľa. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi priznať žalobcovi náhradu mzdy za celé
obdobie počnúc dňom jej oznámenia žalovanému, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával až do
skončenia pracovného pomeru.
32. Na základe z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žiadosť žalovaného na zníženie
náhrady mzdy je v tomto prípade dôvodná a síce v rozsahu nad 15 mesiacov. Súd prihliadol na

skutočnosť, že žalobca sa zamestnal od 24.10.2017 ( v Europapier Slovensko, s. r. o. ako skladník a
hospodár ) s tým, že od 02.05.2018 u zamestnávateľa DOPRASTAV SERVICES, s. r. o. ako samostatný
technik, dosahoval porovnateľný ( následne po zmene na pracovný pomer na dobu neurčitú už vyšší)
zárobok ako mal v pracovnom pomere u žalovaného, teda výkon práce možno považovať za výhodnejšípre žalobcu než u žalovaného. Súd prihliadol aj na to, že žalobca nedeklaroval jednoznačne záujem
pokračovať u žalovaného, keď sám uviedol, že stratil dôveru v žalovaného v dôsledku bezdôvodného
prepustenia a aj vzhľadom na skutočnosť, že bývalá riaditeľka pracuje u žalovaného ako zástupkyňa

riaditeľa. Súd má za to, že náhrada mzdy za 15 mesiacov je dostatočnou sankciou pre žalovaného ako
zamestnávateľa za neplatné skončenie pracovného pomeru a zároveň satisfakciou pre žalobcu.
33.Zuvedenýchdôvodovsúdpriznalžalobcovináhradumzdyza15mesiacovpo932,98Eur,t.j.celkovo
vo výške 13.994,47 Eur, čo spolu v s náhradou mzdy za jún 2017 ( bod 30. odôvodnenia - 643,73 Eur )
spolu činí 14.638,43 Eur.

34. Keďže žalobkyňa si uplatnila náhradu mzdy ako priemerný mesačný zárobok vo výške 1.033,99
Eur mesačne od 10.06.2017 až do dňa, keď súd rozhodne o skončení pracovného pomeru, súd v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

35. Pokiaľ ide o nárok žalobcu v časti úroku z omeškania, súdu je známa rozhodovacia prax najvyššieho
súdu pokiaľ ide o otázku úroku z omeškania pri náhrade mzdy v zmysle § 79 Zákonníka práce. Súd

má však za to, že táto náhrada mzdy nesúvisí s výkonom práce ako je to napríklad výslovne uvedené
pri prekážkach v práci podľa § 144a písm. a) Zákonníka práce, keď mzda v zmysle § 118 ods. 1 ZP
je poskytovaná zamestnancovi za vykonanú prácu, pričom § 129 - splatnosť mzdy upravuje mzdu za
vykonanú prácu. Ani zo systematického začlenenia náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného
pomeru nemožno vyvodiť, že by sa splatnosť mzdy mala vzťahovať na náhradu mzdy podľa § 79

Zákonníka práce. Pri náhrade mzdy v zmysle § 79 Zákonníka práce ide o sankciu a súd má za to, že jej
splatnosť nastáva až od rozhodnutia súdu a preto, čo sa týka úroku z omeškania v tejto časti považuje
nárok žalobcu za nedôvodný.
Súd preto žalobu v časti o priznanie úrokov z omeškania z náhrady mzdy zamietol.

36. Ak je skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa neplatné a zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí a
zostávajú zachované všetky práva a povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 47 ZP. Zamestnancovi
súčasne patrí náhrada mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku
odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu

zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
V tomto konaní žalobca žiadal vzhľadom na to, že žalobca už nemá záujem, ani možnosti pokračovať v
pracovnom pomere u žalovaného, aby súd rozhodol o skončení pracovného pomeru ku dňu rozhodnutia
súdu.
Súd preto rozhodol, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného založený pracovnou zmluvou zo dňa

20.05.1999 končí dňom 11.03.2020, t .j. vyhlásením konečného rozhodnutia.

37. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

38.Podľa§145ods.2CSPakježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

39. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu

žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

40. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu späť v časti o zaplatenie náhrady mzdy
za nevyčerpanú dovolenku 7,5 dňa vo výške 364,20 Eur, súd o podanom návrhu rozhodol v rozhodnutí
vo veci samej tak, že konanie o tomto nároku zastavil ( výrok I. ).

41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Pomer úspechu strán sporu súd určil porovnaním
žalobného petitu a výroku rozsudku, ktorým vo veci rozhodol. V tomto konaní sa žalobca domáhal

určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru ( 50% ) a náhrady mzdy ( 50% ). V časti prvého
nároku bol plne úspešný, v časti náhrady mzdy sa domáhal zaplatenia 32.825,02 Eur , v časti náhrady
mzdy za dovolenku vo výške 364,20 Eur zobral žalobu späť, teda žalobca procesne zavinil zastaveniekonania v časti o zaplatenie 364,20 Eur, žalobca bol v časti o náhradu mzdy úspešný v rozsahu cca 40
% ( 40 % z 50 % je 20 %), t. j. celkový úspech žalobcu predstavuje 70 % ( 50 + 20 = 70 %) .
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok vo výške 977,50 Eur (vo výške 99,50 Eur za návrh
o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a 6 % z priznanej náhrady mzdy v sume 14.638,43
Eur, t. j. 99,50 + 878,28 = 977,78 Eur - zaokrúhlenie podľa § 7 ods.11 písm. c) Zák. č. 71/1992 Zb. o

súdnych poplatkoch v platnom znení ) súd rozhodol podľa ust. § 2 ods. 2 veta prvá Zák. č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch v spojení s § 4 ods. 2 písm. d) cit. zákona.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.