Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. apríl 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoCsp/55/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816209050
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8816209050.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MonikyJuskovejačlenieksenátu

JUDr.JanyBurešovejaJUDr.MariannyHirkovejvsporežalobcu:PrimabankaSlovensko,a.s.,Hodžova
11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: J. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. Q. XXX (pôvodne
žalovaná Q. S., nar. XX.XX.XXXX), o zaplatenie 104,32 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 5Csp/191/2016-102 zo dňa 27.08.2020 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutom zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu
trov konania.

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol
takto:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 104,32 € do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.
O výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí

právoplatnosti tohto rozsudku.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal toho, aby súd uložil pôvodne
žalovanej Q. S. zaplatiť mu sumu 104,32 eura s úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy 104,32 eura
od 05.08.2016 do zaplatenia, žiadajúc taktiež, aby jej uložil zaplatiť mu náhradu trov s konaním mu
vzniknutých.
Podľa dôvodov žaloby žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 04.05.2015 v súlade s § 269 ods. 2, § 708

a nasl., § 716 a nasl. Obchodného zákonníka a Všeobecnými obchodnými podmienkami banky (ďalej
len „VOP“) Zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca pre žalovanú zriadil a viedol účet č. W
tak, ako preukazujú priložené výpisy z účtov. Podľa príslušných ustanovení Zmluvy sa táto spravuje aj
znením obchodných podmienok banky pre jednotlivé produkty a VOP, pričom žalovaná sa s ich znením
pred podpisom zmluvy riadne oboznámila, čo potvrdila svojím podpisom. Podľa príslušných ustanovení
Zmluvy je banka oprávnená za poskytovanie produktov a služieb účtovať na ťarchu vedeného účtu
poplatky podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov. V zmysle bodu 3.8 VOP, klient je povinný mať na účte

dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru,
poplatkovvzmysleSadzobníkaaakýchkoľvekfinančnýchzáväzkovvočibanke.Vzhľadomnaporušenie
uvedenej zmluvnej povinnosti žalovanou tým, že sa dostala na účte do nepovoleného prečerpania vo
výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnala, žalobca zatvoril účet žalovanej č. W o čom žalovanúinformoval posledným výpisom z účtu. Účet je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom nulový zostatok,
preto žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa 05.08.2016 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy
debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet č. W - táto transakcia má

spravidla popis „Bezhotovostný prevod Vyrovnanie zostatku zatvoreného účtu“ alebo „Prevedenie dlhu
klienta“, pričom ide o internú transakciu banky, nie o úhradu zo strany žalovaného. V zmysle bodu 3.12
VOP: „Pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní,
uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom ako aj v iných prípadoch
môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté

prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec
aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez
zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z
prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní
účtu.“ V súlade s citovaným znením VOP v spojení s Výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky
104,32 eura (nepovolené prečerpanie účtu) úročená úrokom vo výške 28 % ročne (úroková sadzba

platná od 01.07.2012), a to až do vyplatenia celej pohľadávky. Žalovaná zmluvne dohodnuté povinnosti
porušila, ich splnenie má jej preto uložiť súd.
Z dôvodu úmrtia žalovanej po začatí konania súd prvej inštancie uznesením č.k. 5Csp/191/2016-98 z
18.06.2020 rozhodol o pokračovaní v konaní na žalovanej strane s J. S., nar. 29.10.1946 ako právnym
nástupcom pôvodne žalovanej Q. S..

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že v danom prípade išlo o spotrebiteľský spor, v ktorom dôkazné
bremeno bolo na dodávateľovi finančnej služby, ktorým bol žalobca, na ktorom bolo dôkazné bremeno
o splnení povinnosti, ktorému ukladá zákon. Vo vzťahu k nároku žalobcu na uloženie povinnosti zaplatiť
okrem sumy prečerpaných finančných prostriedkov aj úrok 28 % ročne súd prvej inštancie uviedol, že
banka má pri nepovolenom prečerpaní účtu, ktoré je podstatným porušením zmluvy právo na zrušenie

takého účtu. Mal za to, že je nekalou a nečestnou praktikou banky, ak si uplatňuje nárok na vysoký úrok
za prečerpanie 28 % ročne, ale nevyužije právo na zrušenie účtu, urobí iba internú účtovnú operáciu
kedy prevedie dlh klienta, ktorá nie je zrušením účtu, tým sa chce obohatiť na úkor žalovaného tým,
že nevyužije svoje právo na zrušenie takéhoto účtu. K žalobou uplatnenému nároku 28 % ročne zo
sumy nepovoleného prečerpania súd prvej inštancie uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno

vo vzťahu k nároku na úrok v tejto výške. Pokiaľ mal žalobca za to, že nárok na tento úrok vyplýva zo
zverejnených úrokových sadzieb na webstránke žalobcu, uviedol, že zverejnenie úrokovej sadzby na
webstránke banky nepovažoval za splnenie povinnosti dodávateľa informovať spotrebiteľa o úrokovej
sadzbe tak ako to predpokladá § 18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Akceptovateľným
trvanlivým médiom by podľa súdu prvej inštancie mohol byť USB kľúč alebo CD alebo iný nosič dát,

ktorý by bol adresne doručovaný žalovanému za predpokladu, že žalovaný spotrebiteľ by mal dostupnú
výpočtovú techniku (hardware), na ktorej by si to mohol prehrať. Pokiaľ žalobca uviedol, že úroková
sadzba, okrem toho, že bola zverejnená na webstránke banky aj na každom obchodnom mieste, a
o zmene mal byť žalovaný informovaný aj vo výpise z účtu ako aj prostredníctvom internetbankingu,
súd prvej inštancie uviedol, že k týmto tvrdeniam žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože jediný

výpis z účtu, ktorý doložil, bol výpis obsahujúci účtovnú operáciu a to prevod bankového zostatku do
bodu „0“ kde nie je uvedená žiadna úroková sadzba za prekročenie. Súd prvej inštancie taktiež uviedol,
že všeobecné obchodné podmienky žalobcu účinné od 01.10.2016, od ktorých sa sadzobník poplatku
za nárok žalobcu má odvíjať, sú spísané mikroskopickými písmenami a sú prakticky nečitateľné, tiež
výška úrokovej sadzby z povoleného prečerpania 28 % bola podľa súdu prvej inštancie v rozpore s

dobrými mravmi nakoľko je niekoľkonásobne vyššia ako priemerná miera úrokových sadzieb bánk v
danom čase, v auguste 2016. Priemerná miera úrokov poskytovaných v banke v mesiaci august 2016
sa u spotrebiteľského úveru od 1 do 5 rokov pohybovala v sadzbách 7,8 % - 8,98 %, preto mal súd prvej
inštancie za to, že žalobca má nárok len na samotnú sumu prečerpaného účtu, nie však na 28 %-ný
úrok ročne z tejto sumy. Preto žalobu v časti nároku o 28 %-ný ročný úrok zo sumy 104,32 eura od času

ako žalobca žalobou žiadal, zamietol.
Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na § 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a § 18 ods. 1 tohto zákona.
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 251 a § 262 ods.
2 CSP, vychádzajúc z úspechu vo veci.

2. Proti tomuto rozsudku, a to jeho zamietavému výroku, podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. h) a f) Civilného sporového poriadku. Uviedol, že nárok na úrok si uplatnil z titulu
prekročenia, ktoré upravuje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v § 2 písm. f) a § 18.Tento zákon počíta s možnosťou, že zostatok na účte vzniknutý titulom prekročenia bude úročený.
Zmluva o účte pre prípad prekročenia nemusí ako obligatórnu náležitosť obsahovať údaje uvedené v
§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., postačuje v zmysle § 18 ods. 1 zákona, aby veriteľ informoval

spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. Žalobca si túto informačnú povinnosť splnil a to
odovzdaním všeobecných obchodných podmienok, sadzobníka poplatkov a vývesky úrokových sadzieb
pri uzatvorení zmluvy o účte na oboznámenie sa žalovanému, ktorý oboznámenie sa s dokumentáciou
potvrdil, zverejnením týchto dokumentov na webstránke, na výveske v každom obchodnom mieste v
aktuálnom znení aj zasielaním výpisov z účtu, z ktorých jednoznačne vyplývajú všetky obraty, a teda

aj výška a obsah prekročenia a účtovaný úrok a taktiež uvedením týchto údajov v internetbankingu, do
ktorého mal žalovaný prístup počas celého obdobia vedenia účtu a v ktorom sú taktiež všetky informácie
ohľadom stavu na účte, výške a rozsahu prekročenia a účtovaných úrokoch. Poukázal na to, že Súdny
dvor Európskej únie vo veci C-42/15 z 09.11.2016 uviedol, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne
vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti musia byť vyhotovené písomne alebo na
inom trvalom nosiči, čo podľa žalobcu znamená, že časť náležitostí zmluvy môže byť obsiahnutá aj

v obchodných podmienkach alebo sadzobníku, ktoré tvoria nedeliteľnú súčasť zmluvy. Poukázal na
niektoré rozhodnutia krajských súdov, z ktorých má vyplývať relevantnosť jeho argumentácie, žiadal
preto aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a žalobe v celom
rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1) oprávnenou osobou (§ 359 CSP) preskúmal
rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z dôvodov uvedených v odvolaní, ako aj

konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP. Odvolanie prejednal
bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), vychádzajúc z toho, že nariadenie
pojednávania vo veci nevyžadovala potreba zopakovania ani doplnenia dokazovania ani dôležitý verejný
záujem.
Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej

miery, že nebol oprávnený rozsudok preskúmať z iných dôvodov než z tých, ktoré boli explicitne do
uplynutia odvolacej lehoty uvedené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku
zverejnil na úradnej tabuli ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 29.03.2021 (§ 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru o tom, že odvolanie žalobcu dôvodným nebolo.

5. Odvolacia argumentácia žalobcu, vychádzajúc z jej obsahu a zdôraznenia údajných pochybení súdu
prvej inštancie bola konštruovaná na tvrdení o nesprávnosti skutkových zistení a tvrdení o nesprávnom
právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Odvolací súd posúdil relevantnosť takto vymedzených
tvrdení, prihliadajúc na to, že v odôvodnení jeho rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre

rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 78/05).

6. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a
ktorévpodstatnejčastinemajúoporuvovykonanomdokazovaní.Dochádzaktomuvtedy,aksúdvzaldo
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z vyjadrení strany nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania

najavo alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo opomenul.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

7. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový

stav, dochádza k tomu vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery.

8. Po oboznámení sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania vyplývajúcimi z procesnej

aktivity žalobcu, zisteným skutkovým stavom a jeho právnym posúdením odvolací súd má za to, že
súd prvej inštancie z dokazovania riadne zistil skutkový stav rozhodujúci pre posúdenie veci a právne
závery ku ktorým dospel vychádzajú zo skutkových zistení, v dôsledku čoho bolo rozhodnutie súdu prvej
inštancie v zamietavom výroku, ktoré bolo odvolaním napadnuté, správne.9. Žalobca podal na súd žalobu, ktorou sa domáhal sumy istiny, ktorá vznikla v dôsledku porušenia
povinností žalovaného mať na účte, ktorý mu viedol, dostatok finančných prostriedkov postačujúcich

na vykonanie požadovaných transakcií splátok úveru, poplatkov v zmysle sadzobníka a akýchkoľvek
finančných záväzkov voči banke. Nakoľko táto zmluvná povinnosť bola porušená, na účte vzniklo
nepovolené prečerpanie vo výške žalovanej istiny 104,32 eura a zo sumy takto vzniknutého
nepovoleného prečerpania si žalobca nárokoval okrem istiny 104,32 eura úrok vo výške 28 % ročne
od 05.08.2016 do zaplatenia. Zo žaloby vyplýva, že zmluva bola uzatvorená dňa 04.05.2015 a žalobca

mal za to, že sa spravuje znením obchodných podmienok, s ktorými sa mal žalovaný pred podpisom
zmluvy oboznámiť, čo mal potvrdiť svojím podpisom.
K žalobe je pripojená zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa
04.05.2015 vrátane obchodných podmienok žalobcu účinných od 01.10.2016, sadzobníka poplatkov
žalobcu s účinnosťou od 01.07.2016 a výpis z účtu za obdobie od 30.07.2016 do 05.08.2016, taktiež
boli priložené úrokové sadzby produktov s účinnosťou od 14.10.2016.

10. Je možné súhlasiť s odvolacou námietkou žalobcu o tom, že zmluva o úvere nemusí byť
nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, t.j. časť zmluvných podmienok, môže byť obsiahnutá
aj vo všeobecných obchodných podmienkach. Tieto však, pokiaľ majú mať pre spotrebiteľa záväzný
charakter, musia byť do zmluvy riadne inkorporované. Spotrebiteľovi musí byť jasné, že sú súčasťou

zmluvy, v akom rozsahu, nepostačuje iba vyhlásenie v zmluve, že spotrebiteľ sa so všeobecnými
obchodnými podmienkami oboznámil a s nimi súhlasí. Veriteľ je povinný preukázať, že všeobecné
obchodné podmienky sú spotrebiteľovi známe a že mal možnosť sa s nimi oboznámiť, resp. že sú k
zmluve priložené. V danom prípade zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb,
na základe ktorej bol okrem iného zriadený osobný účet, bola uzatvorená dňa 04.05.2015. Je v nej

síce uvedené, že vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán, zmluvou bližšie nešpecifikované, sa
riadia všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu (článok IV. bod 3), k samotnej žalobe však sú
pripojené všeobecné obchodné podmienky žalobcu účinné až od 01.10.2016, úrokové sadzby produktov
od 14.10.2016, sadzobník poplatkov od 01.07.2016. Je tak zjavné, že žalobca ani nepreukázal, že
konkrétne dokumenty, ktoré mali byť dôkazom o oprávnenosti jeho nároku na úrok, ktorý žalobou žiadal,

boli do zmluvy riadne inkorporované. Nezodpovedá realite ani unesenie dôkazného bremena vo vzťahu
k tvrdeniu o tom, že výška úroku 28 % mala byť žalovanému známa z výpisu z účtu. Žalobca súdu
predložil jediný výpis z účtu vyhotovený za obdobie od 30.07.2016 do 05.08.2016, v ktorom sa žiadna
informácia o úroku 28 % nenachádza.

11. Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou prvoinštančného súdu o tom, že nevyužitie práva
žalobcu na zrušenie osobného účtu žalovaného je nekalou, nečestnou praktikou banky, ktorej cieľom
mal byť záujem obohatiť sa na úkor žalovaného, nakoľko ide len o ničím nepodloženú domnienku, ako
aj z toho dôvodu, že zo žiadneho právneho predpisu, ale ani zo zmluvy nevyplýva povinnosť veriteľa
pristúpiť k zrušujúcemu úkonu vo vzťahu k bežnému účtu.

Odvolací súd sa však stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že zákonom veriteľovi uložená
povinnosť informovať spotrebiteľa o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, v podmienkach, ktoré
upravujú uplatňovanie indexu alebo referenčnej sadzby v zmysle § 18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch č. 129/2010 Z.z., nemôže byť splnená tým, že táto úroková sadzba bola zverejnená na
webstránke žalobcu, resp. jeho pobočkách. Zákon vyslovene upravuje povinnosť informovanosti v

listinnej podobe alebo inom trvanlivom médiu. Pojem trvanlivé médium definuje zákon o spotrebiteľských
úveroch v § 2 písm. m) tak, že ide o každý prostriedok, ktorý umožňuje uloženie informácií spôsobom
prístupným na používanie v budúcnosti na časové obdobie zodpovedajúce účelom informácií a ktorý
umožňuje verné reprodukovanie uložených informácií. V zmysle článku 2 bodu 10 Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2011/83 EÚ z 25.10.2011 o právach spotrebiteľov, ide o akýkoľvek prostriedok

umožňujúci uchovávať informácie určené spotrebiteľovi osobne spôsobom dostupným na budúce
použitie na obdobie primerané účelu týchto informácií a ktorý umožňuje nezmenenú reprodukciu
uložených informácií. V kontexte s bodom 23 úvodných ustanovení tejto smernice takýmito nosičmi
sú napr. papier, USB kľúče, CD-ROM, DVD, pamäťové karty, pevné disky počítačov ako aj e-maily.
Z uvedeného teda vyplýva, že nemusí ísť len o informácie poskytnuté v listinnej podobe, do úvahy

prichádza aj využitie ďalších prostriedkov, tieto však musia byť spotrebiteľovi dostupné tak, aby
bola dodržaná zásada personalizácie, trvalosti a reprodukovateľnosti. Uvedenie úrokovej sadzby na
webovej stránke žalobcu alebo na výveskách v jeho obchodných priestoroch uvedenej povinnosti podľa
odvolacieho súdu nezodpovedá.12. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie správne
rozhodol pokiaľ zamietol nárok žalobcu na 28 %-ný úrok zo sumy 104,32 eura od 05.08.2016 do

zaplatenia z dôvodu nepreukázania nároku žalobcu na tento nárok zo zmluvného vzťahu. Odvolací súd
preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietavom výroku a v s ním súvisiacom výroku o
nároku na náhradu trov konania, z ktorého má vyplývať úspech žalobcu v konaní v plnom rozsahu ako
rozsudok vo výroku vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.

13.Vodvolacomkonaníbolžalovanýúspešný,neúspešnýbolžalobca.Žalovanémutakvzásadevznikol
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu sa nevyjadril, náhradu
trov odvolacieho konania neuplatnil, podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní
nevznikli. Odvolací súd vychádzal z článku 17 základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú
ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní

nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania
za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nelogické, ale
aj v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania. Preto žalovanému nárok na náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.