Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. apríl 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/11/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4218205086
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4218205086.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu: T. E., nar. XX. XX.
XXXX, bytom R. XX/X, J., zastúpený Y. proti žalovaným: 1. DPS financial consulting, s.r.o., so sídlom
Tamaškovičova 17, Trnava, IČO: 46 713 930, 2. DUPOS dražobná, spol. s r.o., so sídlom Tamaškovičova
17, Trnava, IČO: 36 233 935, obidvaja zastúpení advokátskou kanceláriou PETKOV & Co s. r. o.
advokátska kancelária so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava, IČO: 50 430 742, 3. DIFFEWA, s.r.o., so sídlom
Námestie Jozefa Herdu 1/579, Trnava, IČO: 47 498 561, o určenie neplatnosti dražby, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 08. 10. 2020, č. k. 13C/83/2018-285, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1. až 3. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči
žalovaným určenia neplatnosti opakovanej dobrovoľnej dražby, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou
zápisnicou N 977/2018, Nz 35576/2018, NCRIs 36246/2018 zo dňa 22. 10. 2018 R.. T. I., notárom
so sídlom v M., ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. V., a to
rodinný dom súp. č. XX na parc. č. XXXX/XX, hospodárska budova so súp. č. XX na parc. č. XXXX/

XX, garáž so súp. č. XX na parc. č. XXXX/XX, parcely registra „C“ č. XXXX/X - záhrada o výmere
XXXX m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere XX m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2. O náhrade trov
konania rozhodol tak, že žalobca je povinný zaplatiť každému so žalovaných náhradu trov konania
v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na daný spor aplikoval ustanovenie zák. č.
527/2002 Z.z. (ďalej „ZoDD“), keď žalobca súdu doručil žalobu v prekluzívnej lehote určenej v § 21 ods.

2 ZoDD. Žalobca ako dôvod neplatnosti uviedol skutočnosť, že žalovaný v 1. rade nebol oprávneným na
podanie návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že OTP
Banka Slovensko, a.s. ako veriteľ listom z 25. 07. 2014 márne vyzvala žalobcu na plnenie záväzku zo
zmluvy o úvere č. XXX/XXXX-XXSU pod hrozbou uplatnenia práva podľa § 565 OZ a taktiež naplnenie
záväzku zo zmluvy o úvere č. XXX/XXXX-XXSU. Po predčasnom zosplatnení oboch úverov OTP Banka
Slovensko postúpila v prospech žalovaného v 1. rade pohľadávky z oboch zmlúv voči žalobcovi. Preto
podľa názoru súdu došlo k postúpeniu pohľadávky z oboch úverových zmlúv v súlade s § 92 ods.

8 zák. č. 483/2001 Z. z., ale aj v súlade s § 524 ods. 1, 2 OZ. Žalovaný v 1. rade bol ak záložný
veriteľ oprávnený navrhnúť výkon záložného práva splatných pohľadávok z oboch úverových zmlúv
žalobcu. Pokiaľ je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, čo bolo aj v tomto prípade, tento v zmysle
§ 7 ods. 2 veta posledná zák. č. 527/2002 Z. z., musí písomne vyhlásiť pravosť, výšku a splatnosťpohľadávky, pre ktorú sa navrhuje jej výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou. Žalovaný v 1. rade
túto podmienku splnil, keď zákonom predpokladané vyhlásenie o pohľadávkach uviedol v návrhu na
vykonanie dobrovoľnej dražby. Záložným právom zabezpečená pohľadávka nemusí byť v čase výkonu

záložného práva priznaná súdom, teda judikovaná, ale musí byť splatná a jej hodnota bez príslušenstva
musí prevyšovať sumu 2000 eur. Žalovaný v 1. rade sa stal záložným veriteľom v dôsledku cesie
predčasne zosplatnených pohľadávok a to dňom 06. 12. 2017. Skutočnosť, že Okresný súd Nové Zámky
v spore OTP Banka Slovensko, a.s. ako žalobcu proti žalobcovi v procesnom postavení žalovaného
zaplatenie 25 697,74 eura s príslušenstvom, uznesením zo dňa 07. 12. 2017 č. k. 10Csp/69/2017-81

schválil zmier strán uvedeného sporu nemôže byť na ťarchu žalovaného v 1. rade, s ktorým súd dňa
07. 12. 2017 označeným v súdnom konaní nekonal, aj keď postúpením pohľadávok voči žalobcovi dňa
06. 12. 2017 v prospech žalovaného v 1. rade stratila OTP Banka Slovensko, a.s. aktívnu legitimáciu.
Rovnako je bezvýznamnou skutočnosť, že rozsudok Okresného súdu Nové Zámky z 13. 09. 2017, č. k.
9Csp/88/2016-78 nebol v čase postúpenia pohľadávok v prospech žalovaného v 1. rade vykonateľný.
Žalovaný v 1. rade sa stal záložným veriteľom na základe cesie zo dňa 06. 12. 2017 a preto bol

oprávnený navrhnúť výkon záložného práva a rovnako bol oprávnený uzavrieť so žalovaným v 2. rade
zmluvu o dobrovoľnej dražbe dňa 26. 06. 2018, kedy obe spomínané rozhodnutia Okresného súdu
Nové Zámky boli nepochybne vykonateľné. Žalovaný v 1. rade bol oprávnený uzavrieť so žalovaným
v 2. rade aj zmluvu o prvej opakovanej dobrovoľnej dražbe zo dňa 17. 08. 2018. Súd sa nestotožnil s
ďalším dôvodom žalobcom tvrdenej neplatnosti dražby, ktorým podľa žalobcu bola vzdialenosť medzi

obcou F. V. a mestom W. ako miestom konania dražby. Y. W. je nepochybne primerane vzdialené od
miesta dražených nehnuteľností (cca 70 km). Táto vzdialenosť nemohla spôsobiť sťaženie v účasti
prípadných účastníkov dražby konanej dňa 22. 10. 2018, ktorej sa popri žalovanom v 3. rade, ako
účastníkovi dražby s dražobným číslom 1, zúčastnili ešte ďalší traja účastníci. Žalobca namietal aj voči
cene predmetu dražby určenej v znaleckom posudku č. 60/2018 znalca K.. T. U., keď bola podľa žalobcu

nehnuteľnosť v roku 2016 a 2017 zhodnotená. Žalobca žiadne zhodnotenie nehnuteľnosti nepreukázal
a nepoprel, že predmet dražby znalcovi zneprístupnil za účelom ohliadky a ohodnotenia nehnuteľnosti.
Z dražobného spisu mal za preukázané, že žalovaný v 2. rade doručil žalobcovi dňa 10. 04. 2018 výzvu
na poskytnutie súčinnosti pri ohliadke a ohodnotení nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť nebola sprístupnená a
preto znalecký posudok bol urobený iba na základe predchádzajúceho znaleckého posudku Ing. E. F. a

fotodokumentácie z 27. 04. 2018, teda v súlade s § 12 ods. 3 ZoDD. Žalovaný v 2. rade doručil žalobcovi
znalecký posudok dňa 30. 05. 2018, pričom žalobca ako vlastník predmetu dražby voči doručenému
znaleckému posudku nevzniesol postupom podľa § 12 ods. 5 ZoDD žiadne námietky. Z dôvodu, že
dlžník žalovaného v 1. rade, t. j. žalobca nemal hlásený trvalý pobyt v žiadnej nehnuteľnosti v F. V.,
tvoriacich predmet dražby, na opakovanú dobrovoľnú dražbu realizovanú žalovaným v 2. rade na návrhu

žalovaného v 1. rade sa v súvislosti s najnižším podaním nevzťahujú obmedzenia vymedzené v § 16
ods. 6 ZoDD. Pokiaľ žalobca ako ďalší dôvod neplatnosti dražby považuje i skutočnosť, že v deň konania
dražby, teda 22. 10. 2018 žalovaný v 2. rade ako dražobník na základe telefonickej žiadosti údajného
zástupcu vlastníka odmietol telefonicky poskytnúť informáciu o výške pohľadávky, tento dôvod nemôže
mať za následok neplatnosť dražby, keďže žalovaný v 2. rade nemal preukázanú totožnosť volajúceho.

Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané žalobcom tvrdené dôvody neplatnosti dražby, preto
dospel k záveru, že v konaní neuniesol dôkazné bremeno o existencii dôvodov na určenie neplatnosti
dražby a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na §
262 ods. 1 CSP, podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní každému z procesne úspešných žalovaných
priznal 100% náhradu trov konania.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca a domáhal sa jeho
zrušenia a vrátenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že
odvolanie podáva v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/, e/, g/, h/ zák. č. 160/2015 Z. z. (CSP). Vo svojom
odvolaní uviedol, že odôvodnenie rozsudku je nedostatočné, neúplné a svojim obsahom vytvára stav

právnej nerovnováhy účastníkov konania. Súd prvého stupňa znemožnil žalobcovi konať pred súdom a
porušiljehoprávonaspravodlivýsúdnyproces.Niejemuzrejmé,zakýchskutočnostísúdprvejinštancie
vychádzal vo svojom rozhodovaní, keď žalobcovi ani neumožnil, ani nevykonal ním navrhované dôkazy
a tvrdenia. Zamietnutím žaloby bez akéhokoľvek relevantného odôvodnenia a neskúmania dôkazov
navrhnutých žalobcom na pojednávaní došlo postupom súdu k porušeniu rovnosti účastníkov konania.

Podľa jeho názoru, pri tomto type žaloby, keďže sa jedná o neplatnosť opakovanej dobrovoľnej dražby
sa má prihliadnuť aj na také dôkazy, ktoré strany nenavrhli sami. Súd si síce vyžiadal dražobný spis, ale
tento spis nie je celý, chýba v ňom vyúčtovanie dražby a nezaoberal sa skutočnosťou, či boli skutočne
uhradené finančné prostriedky. Tiež sa nezaoberal otázkou, prečo sa dobrovoľná dražba konala v W. anie niekde bližšie. Nezaoberal sa tiež otázkou, ako mohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky a keď už došlo
k postúpeniu pohľadávky, tak nadobúdateľ pohľadávky mal vychádzať z existujúcich súdnych rozhodnutí
vydaných skôr. Súd mal brať do úvahy všetky okolnosti a všetky pochybenia dražobníka a všetkých

ostatných žalovaných. Samotná vzdialenosť miesta konania dražby od miesta draženej nehnuteľnosti
nemusí byť vždy dôvodom vyslovenia neplatnosti dražby, ale dôvodom jej neplatnosti bude až vtedy, ak
táto vzdialenosť spôsobila ohrozenia alebo porušenie práv dražbou dotknutých osôb a to napr. tak, že
im len nepriamo znemožnila účasť na dobrovoľnej dražbe. Žalovaný vôbec nevie, komu je dlžný, koľko
peňazí, pritom má uzatvorené riadne súdne dohody o splátkach a vôbec nemusel prísť o nehnuteľnosť.

Poukázal aj na inštitút zákonnej koncentrácie konania a nakoľko súd nemal k dispozícii všetky potrebné
dôkazy a skutočnosti, ktoré žalobca navrhol, nemohol dospieť k spravodlivému rozhodnutiu vo veci.
Má za to, že koncentrácia v tomto konaní nebola aplikovaná správne a zákonne. V závere odvolania
opätovne poukázal na nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie.

3. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný v 3. rade, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Vo svojom vyjadrení uviedol, že sa v
celom rozsahu stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie. Mal za to, že súd vecne správne, tak v časti
o merite veci, ako aj v časti o náhrade trov konania rozhodol. Rozsudok je založený na riadne a správne
zistenom skutkovom stave veci a vychádza zo správneho právneho posúdenia. Súd zhrnul, čoho sa
žalobca domáhal, akú argumentáciu použil, ako na procesný útok žalobcu reagovali žalovaní, aký bol

dovtedajšíprocesnýpriebehkonania.Následnepopísalpriebehpojednávaníajasneapresvedčivosaku
každej jednotlivej žalobnej námietke žalobcu vyjadril. Žalobcove odvolacie námietky považuje vo veľkej
miere za všeobecné a nekonkrétne, keď z nich nie je možné zistiť, akým postupom súdu malo dôjsť
k zásahu na právach žalobcu. Tvrdenia žalobcu považuje za špekulatívne, výlučne s cieľom predĺžiť
konanieaoddialiťprávoplatnérozhodnutievoveci.Súdnijakýmspôsobomneznemožnilžalobcovikonať

pred súdom, neznemožnil mu navrhovať dokazovanie. Žalobca toto svoje právo účinne nevyužil, bol
procesne pasívny, keď nedoložil do súdneho spisu listiny, o ktorých sa na pojednávaní dňa 23. 07. 2020
vyjadril, že ich doloží.

4. K odvolaniu sa vyjadrili žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí taktiež navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako

vecne správny potvrdiť a priznať im nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vo svojom vyjadrení
uviedli, že rozsudok súdu prvej inštancie považujú za vecne správny a nevzhliadajú žalobcom vytýkané
vady, ktoré by zakladali dôvodnosť odvolania. Z odôvodnenia rozsudku jasne vyplývajú odpovede
na všetky podstatné (procesné) i hmotnoprávne otázky, ktoré boli pre vydanie napádaného rozsudku
kľúčové, a pre ktoré žalobe žalobcu nebolo možné vyhovieť. Súd v bodoch 1. až 8. odôvodnenia

rozsudku zhrnul, čoho sa žalobca domáhal, akú argumentáciu použil, ako na procesný útok žalobcu
reagovali žalovaní, následne v bode 9. a 14. odôvodnenia popísal priebeh pojednávaní. Uviedol
podrobne a špecificky, aké dôkazy vykonal a čo z týchto dôkazov vyplynulo. Následne od strany 9 po
stranu 11 venoval pozornosť konkrétnym žalobcovým námietkam uplatneným v konaní, pričom jasne
a presvedčivo ku každej jednej samostatne popísal, prečo tieto žalobcove námietky nie sú dôvodné.

Ako nedôvodné považujú odvolacie námietky žalobcu o tom, že mu bolo zo strany súdu odopreté
právo účinne navrhovať dôkazy. Naopak, žalobca sám nepredložil listinné dôkazy, ktoré na pojednávaní
23. 07. 2020 navrhol vykonať a tieto dôkazy do ďalšieho pojednávania (08. 10. 2020) nepredložil. Na
tomto pojednávaní sa nezúčastnil, ani jeho zástupkyňa. Súdu sa žiadnym spôsobom neospravedlnili
a nepredložili akúkoľvek ďalšiu skutkovú, či právnu argumentáciu a nepredložil žiadne návrhy na

vykonanie dokazovania. Ak sa žalobca nedostaví na pojednávanie, tak nie súd, ale sám žalobca sa
svojou neprítomnosťou oberá o možnosť aktívne a účinne brániť svoje záujmy. Súd prvej inštancie
nijakým spôsobom neznemožnil žalobcovi konať pred súdom, neznemožnil mu navrhovať dokazovanie
a z rozsudku je úplne zrejmé, z akých skutočností súd prvej inštancie vychádzal. Nie je správne ani
tvrdenie žalobcu, že súd neadekvátne aplikoval koncentráciu konania. Súd žalobcovi nad rámec zákona

dovolil reagovať na záverečné reči žalovaných, ak pojednávanie zo dňa 23. 07. 2020 odročil a pripustil
dokazovanie na návrh žalobcu, pričom tento návrh došiel zo strany žalobcu až po záverečnej reči
žalovaných. Mal za to, že odvolacie námietky žalobcu sú v celom rozsahu neopodstatnené, z čoho
plynie, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaných v 1. až 3. rade nevyjadril.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) a zistení, žespĺňanáležitosti§363CSPprejednalodvolaniežalobcubeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§385
ods. 1 CSP) s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3
CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako

vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Žalobca vo svojom odvolaní uplatnil odvolacie dôvody spočívajúce v tom, súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného

útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. e/, g/ a h/ CSP). Taktiež namietal nedostatok odôvodnenia rozsudku
vo veci samej (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP).

8. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných

ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň
znamená aj porušenie ústavou zaručený procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide
napríklad o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné

konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iusticiae (odmietnutie).

9. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade odôvodnenie rozsudku
súdu prvej inštancie spĺňa náležitosti ust. § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozsiahlym, konkrétnym, zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom dôvody,

ktoré ho viedli k rozhodnutiu a jeho odôvodnenie má náležitosti ust. § 220 CSP a preto v žiadnom
prípade nemožno považovať za nedostatočné alebo za arbitrárne. Odvolateľ preto nemôže dôvodne
a opodstatnene namietať, že mu súd nedostatočným a nepresvedčivým odôvodnením rozhodnutia
znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces. Podľa názoru odvolacieho súdu, hodnotenie dôkazov bolo konzistentné, z

rozhodnutia vyplýva celková presvedčivosť a prijaté závery súdom prvej inštancie dostatočne rezultujú
z napadnutého rozhodnutia. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej
právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa
ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou
a požiadavkami (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

10. Ako ďalší dôvod žalobca vo svojom odvolaní udáva ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP a to, že
súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. K
tomuto odvolací súd dodáva, že v prípade odvolacieho dôvodu podľa citovaného ustanovenia ide o vadu
skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd

prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal a zároveň uvádza aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/
CSP, t. j., že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany a
ďalšie prostriedky procesného úkonu, ktoré neboli uplatnené. V tomto smere poukazuje, že bol porušený
inštitút „zákonnej koncentrácie konania“, pričom poukázal na ust. § 154 CSP.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca spolu s podanou žalobou predložil súdu prvej inštancie len výpisy
žalovaných v 1. až 3. rade z obchodného registra, LV č. XXXX pre kat. úz. F. V., notársku zápisnicu N
977/2018 zo dňa 22. 10. 2018 a fotokópiu mapy s určením trasy z google. Súd prvej inštancie doručil
žalobu spolu s prílohami žalovaným, ktorí sa k žalobe vyjadrili, žalovaný v 3. rade na č. l. 122, 123 spisu
a žalovaní v 1. a 2. rade na č. l. 129 až 133 spisu. Vyjadrenie žalovaných bolo doručené žalobcovi spolu

s poučením v zmysle ust. § 150 ods. 1 CSP, t. j. predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Žalobca k vyjadreniu
žalovaných uviedol, že s vyjadreniami nesúhlasí v celom rozsahu a pridržiava sa podanej žaloby a v nej
uvádzaných dôkazov s tým, že dražba je neplatná.

12. Pod pojmami procesný útok a procesná obrana (§ 149 CSP) zákonodarca zdôraznil kontradiktórnosť
procesného postavenia strán v sporovom konaní. Ustanoveniami § 149 až § 154 malo dôjsť k
prehĺbeniu sporovosti konania s cieľom prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu sporového
konania. Porušenie povinnosti tvrdenia zakotvenej v ust. § 150 CSP pre obidve strany sporu sa považujeza procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme nespornosti
nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného
popretia skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 2 CSP). Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu

o nevykonaní ním navrhovaného dokazovania súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že žalobca
k svojej žalobe nepripojil žiadne prostriedky procesného útoku. Žalobca bol uznesením súdu prvej
inštancie zo dňa 05. 03. 2019, č. k. 13C/83/2018-142 vyzvaný v zmysle ust. § 167 ods. 3, aby sa vyjadril k
vyjadreniužalovaných,abyuviedolďalšieskutočnostiadôkazynapreukázaniesvojichtvrdeníazároveň
bol poučený o následkoch sudcovskej koncentrácie konania. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaných vyjadril

spôsobom, ako je vyššie uvedené, pričom neuviedol žiadne skutočnosti a neoznačil žiadne dôkazy a
skutkové tvrdenia žalovaných nepoprel, keď len všeobecne uviedol, že dražba je neplatná. V uznesení
bol poučený o tom, že ako strana sporu je povinný uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas, pričom na prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšie pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov
súdu. Žalobca na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 23. 07. 2020 nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie,

avšak pojednávanie po tom, čo už boli prednesené záverečné reči, súd prvej inštancie odročil s
tým, že žalobcovi uložil povinnosť predložiť dôkaz o úhradách splátok. Napriek tomu, žiaden takýto
listinný dôkaz nepredložil a na pojednávanie dňa 08. 10. 2020 sa nedostavil a ani svoju účasť na
pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnil, pričom zástupkyňa žalobcu vzala termín pojednávania
na vedomie na pojednávaní konanom dňa 23. 07. 2020. Nemožno preto prisvedčiť námietkam žalobcu,

že súd nevykonal navrhované dôkazy, pretože žiadne vykonanie dôkazov v priebehu konania žalobca
nenavrhol a jeho tvrdenie, že súd nevykonal výsluchom svedkov a dokazovanie predložením listinných
dôkazov nezodpovedá obsahu spisu, pretože ako bolo konštatované, v priebehu celého konania
nenavrhol tak samotný výsluch žalobcu, ako aj výsluch svedkov a až do dňa posledného pojednávania
nepredložil žiadne listinné dôkazy. Z uvedených dôvodov preto súd ani v tomto smere nemohol žiadne

dokazovanie vykonať. V tejto súvislosti odvolací súd len na zvýraznenie správnosti rozhodnutia súdu
prvej inštancie dopĺňa, že navrhovanie dôkazov stranami sporu je časovo ohraničené sudcovskou
koncentráciou konania a zákonnou koncentráciou konania. Tieto predstavujú vyjadrenie základného
princípu civilného sporu uvedeného v čl. 10 CSP (zásady arbitrárneho poriadku), podľa ktorého súd
určuje priebeh a tempo konania s prihliadnutím na hospodárnosť konania tak, aby bol naplnený účel

zákona. Sudcovskou koncentráciou konania sa rozumie povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky
procesnej obrany a útoku (medzi ktoré sa radia aj návrhy na vykonanie dôkazov) v zmysle § 149 CSP
včas. Prostriedky procesného útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť skôr,
keby konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky, ktoré neboli
uplatnené včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania,

alebo vykonanie ďalších úkonov. Podmienkou je, aby súd v rozhodnutí v merite veci náležite odôvodnil
neprihliadnutie na včas neuplatnené prostriedky. S ohľadom na citovaný právny výklad, zistený skutkový
stav a rozsah odvolania žalobcu je nutné uzavrieť, že žalobca nepredložil súdu prvej inštancie žiaden
dôkaz, ktorým by preukázal ním tvrdené žalované skutočnosti. I v odvolaní len všeobecne namieta, že
súd nevykonal dôkazy výsluchom svedkov a predložením listinných dôkazov, avšak tieto ani v odvolaní

riadne nekonkretizoval. Nemožno preto konštatovať, že by takýmto postupom súdu došlo k porušeniu
rovnosti účastníkov konania, ani k porušeniu práva na spravodlivý proces.

13. Žalobca vo svojom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal otázkou, ako mohlo
dôjsť k postúpeniu pohľadávky. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na bod 16. rozhodnutia

súdu prvej inštancie, s ktorým sa plne stotožňuje. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že pôvodný
veriteľ OTP Banka Slovensko sa domáhal proti žalobcovi (v tomto stave žalovanému) zaplatenia
sumy 9 860,50 eura s príslušenstvom, o ktorom rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 13.
09. 2017, č. k. 9Csp/88/2016-78, na základe ktorého bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi istinu
spolu s príslušenstvom a to v mesačných splátkach. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa

02. 10. 2017. Žalovanú istinu bol žalovaný povinný zaplatiť na základe poskytnutej zmluvy od OPT
Hypoúvere zo dňa 11. 08. 2010 pod č. XXX/XXXX-XXSU. Uznesením zo dňa 07. 12. 2017, č. k.
10Csp/69/2017-81 bol schválený zmier, podľa ktorého bol žalovaný (v našom prípade žalobca) povinný
zaplatiť právnemu predchodcovi žalovaného v 1. rade OTP Banka Slovensko istinu vo výške 25 697,74
eura s príslušenstvom a to všetko v mesačných splátkach. Dňa 06. 12. 2017 bola uzatvorená zmluva

o postúpení pohľadávok medzi postupcom OTP Banka Slovensko, a.s. a postupníkom DPS Financial
Consulting s.r.o. (žalovaný v 1. rade), na základe ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky z postupníka na
postupcu a to na základe úverovej zmluvy, ktorá bola poskytnutá žalobcovi č. XXX/XXXX/XXSU a č.
XXX/XXXX/XXSU a to na základe úverovej zmluvy zo dňa 11. 08. 2010 a 21. 04. 2010. Toto oznámenie opostúpení pohľadávok zo dňa 08. 12. 2017 bolo doručené žalobcovi dňa 14. 12. 2017, čo je preukázané
jednoznačne listinným dokladom na č. l. 271 a 273 spisu, kde vlastnoručne potvrdil žalobca prevzatie
listinnej zásielky. Následne už postupník, t. j. žalovaný v 1. rade, výzvou zo dňa 21. 12. 2017 vyzval

žalobcu na úhradu istiny a zároveň mu oznámil o pokračovaní vo výkone záložného práva. Táto výzva
bola žalobcovi doručená dňa 28. 12. 2017 č. l. 269 spisu a 02. 01. 2018 č. l. 267 spisu. Nemožno
preto prisvedčiť žalobcovi, že nemal žiadnu vedomosť o tom, v akej výške a komu má pohľadávku
hradiť, pretože jednoznačne oznámenie o postúpení pohľadávky prevzal dňa 14. 12. 2017, kde mu bolo
jasne oznámené, komu má na základe zmluvy o úvere plniť a naviac samotný postupník ho na úhradu

pohľadávky vyzval výzvami tak, ako bolo vyššie uvedené, ktoré taktiež prevzal. Z uvedeného vyplýva,
že žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ bol oprávnený na podanie návrhu na vykonanie dobrovoľnej
dražby a táto odvolacia námietka žalobcu nie je dôvodná.

14. Ako ďalší odvolací dôvod odvolateľ namietal, že sa súd nezaoberal otázkou, prečo sa dobrovoľná
dražba konala v W. a nie bližšie, pričom samotná táto skutočnosť mala vplyv na cenu nehnuteľnosti.

Odvolacou námietkou teda bolo nedodržanie ust. § 11 ods. 1 ZoDD, ku ktorej odvolací súd uvádza:

15. Zákon o dobrovoľných dražbách ustanovuje relevantné kritérium, ktoré musí byť zohľadnené pri
určovaní miesta, dátumu a času začatia dražby. Týmto kritériom je zachovanie reálnej možnosti účasti
na dražbe. V súlade s týmto pravidlom treba vykladať všetky prípravné a realizačné práce súvisiace

s organizáciou dražby, keďže je všeobecným záujmom, aby dražba bola sprístupnená v čo najširšej
účasti zo strany verejnosti a to v záujme naplnenia jej skutočného účelu. Pokiaľ ide o konkrétne miesto
konania dražby, je povinnosťou dražobníka organizovať dražbu na takom mieste, ktoré sa nachádza
v regionálnej dostupnosti predmetu dražby. Keďže možno očakávať, že práve znalosť miestnych
pomerov, oboznámenie sa s predmetom dražby a transparentnosť vo vzťahu k potenciálnym záujemcom

naviazaným regionálne na predmet dražby povedie k simulácii záujmu a tým aj vytvoreniu vhodných
podmienokprekonkurenciuponúkjednotlivýchúčastníkovdražby.Vtejtosúvislostiodvolacísúdzastáva
názor,žesamotnávzdialenosťmiestakonaniadražbyodmiestadraženejnehnuteľnostinemusíbyťvždy
dôvodov vyslovenia neplatnosti dražby, ale dôvodom jej neplatnosti bude vždy vtedy, ak táto vzdialenosť
viedla, prípadne spôsobila ohrozenie alebo porušenie práv dražbou dotknutých osôb a to napríklad

tak, že im hoci len nepriamo znemožnila účasť na dobrovoľnej dražbe (t. j., ak táto vzdialenosť bola
neprimeraná od draženej nehnuteľnosti). Za neprimerané možno „bez ďalšieho“ považovať iba také
miesto konania dražby, ak ním je v prípade dražby bežnej nehnuteľnosti (bytu alebo rodinného domu)
určenej na každodenné bývanie miesto vzdialené niekoľko stoviek kilometrov od miesta, v ktorom sa
dražená nehnuteľnosť nachádza (nie vzdialenosť do 100 km). Záver o neprimeranosti a nevhodnosti

miesta konania dražby bude teda závisieť od posúdenia konkrétnych okolností toho ktorého prípadu,
vyhodnotením, ktorých súd môže dospieť k tomu, že určenie miesta konania dražby skutočne spôsobilo,
prípadne mohlo spôsobiť sťaženie účasti dražiteľov na dražbe (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn.
8Cdo/58/2018). O takýto prípad však v prejednávanej veci nešlo, pretože predmetom dražby boli
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci F. V. vzdialené od miesta dražby (W.) približne okolo 70 kilometrov,

čo nemožno považovať za tak vzdialené miesto, v dôsledku ktorých by došlo k obmedzeniu možnosti
účasti na dražbe potenciálnym záujemcom o predmet dražby. I dopravné spojenie medzi týmito miestami
je z časového hľadiska prijateľné, keď časove vzdialenosť oboch miest je približne 1 hodina autom a
v dostatočnej miere je zabezpečené aj dopravné spojenie. Naviac zo samotnej notárskej zápisnice o
priebehu dobrovoľnej dražby je zrejmé, že ako dražobníci sa zúčastnili viaceré osoby, na základe čoho je

možné konštatovať, že v dôsledku týchto skutočností nedošlo k obmedzeniu možnosti účasti na dražbe
potenciálnym záujemcom o dražbu.

16. Žalobca vo svojej žalobe skutkovo vymedzil protiprávne konanie žalovaných v 1. až 3. rade tým, že
spochybnilajvýškuohodnoteniapredmetudražbypodľaznaleckéhoposudkuč.60/2018,keďpodľajeho

názoru nezodpovedá skutočnosti a všeobecnej hodnote nehnuteľností v mieste a čase konania dražby
podľa ust. § 12 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách (odvolacím dôvodom to však už nebolo). V tejto
súvislosti odvolací súd podotýka, že žalovaný v 2. rade ako dražobník zabezpečil ohodnotenie predmetu
dražbu podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby v súlade s § 12 zák. č. 527/2002 Z.
z., keď ohodnotenie predmetu dražby v zmysle vypracovaného znaleckého posudku č. 60/2018 nebolo

v priebehu celej dobrovoľnej dražby zo strany žalobcu namietané po tom, čo mu bol doručený znalecký
posudok. Tento nežiadal v priebehu dražobného konania o vyhotovenie nového znaleckého posudku a
potom pokiaľ ide o určenie ceny predmetu dražby za daných preukázaných okolností, určenie ocenenia
nemôže mať za následok neplatnosť dražby. Je nesporné, že v danej veci nebol prejavený záujem zacenu určenú znaleckým posudkom č. 60/2018 a preto predmet dražby bol vydražený v opakovanom
kole za najnižšiu zákonom stanovenú cenu.

17. V žalobe žalobca ďalej namieta aj porušenie ust. § 17 ods. 9 Zákona o dobrovoľných dražbách, keď
mu dražobník na jeho žiadosť neoznámil výšku pohľadávky s vyčísleným príslušenstvom a nákladmi
dražby. V tejto súvislosti odvolací súd opätovne podotýka, že toto porušenie Zákona o dobrovoľných
dražbách už nebolo odvolacím dôvodom, avšak v tejto súvislosti poukazuje na bod 17. rozhodnutia súdu
prvej inštancie, z ktorého je zrejmé, že žalobca v priebehu celého konania nepožiadal o informáciu o

výške pohľadávky. Túto požiadal len telefonicky dňa 22. 10. 2018 v deň konania dražby, pričom žalovaný
v 2. rade ako dražobník len na základe telefonickej žiadosti mu nebol povinný túto informáciu poskytnúť
a samotný tento dôvod nemôže mať za následok neplatnosť dražby.

18. Odvolací súd teda uzatvára, že odvolacie námietky žalobcu neboli dôvodné, pričom nešlo o také
nové tvrdenia alebo dôkazy, ktoré by už neboli predmetom posudzovania súdom prvej inštancie. Išlo len

o nesúhlas žalobcu s vyhodnotením dokazovania a jeho právnym posúdením.

19. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nebolo v konaní preukázané, že by došlo k porušeniu ustanovení
zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách tak, ako tvrdí žalobca, pričom ďalej uvádza, že sa
súd nezaoberal skutočnosťou, či boli finančné prostriedky skutočne uhradené. Samotná táto skutočnosť

nerobí dražbu neplatnou, avšak o tom, že došlo k uhradeniu ceny dosiahnutej vydražením svedčí výpis
z LV č. XXXX, z ktorého je zrejmé, že k zápisu do katastra nehnuteľností došlo na základe osvedčenia
o priebehu dobrovoľnej dražby, k čomu bolo predložené potvrdenie aj o úhrade ceny dosiahnutej
vydražením.

20. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nezistil dôvod pre zmenu ani pre zrušenie napadnutého
rozsudku a preto s poukazom na ust. § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok ako vecne správny i v časti o
náhrade trov konania potvrdil.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods.

1 CSP a úspešným žalovaným v 1. až 3. rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).