Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. marec 2021

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Tdo/23/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117011904
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Farkaš
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:3117011904.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Farkaša a sudkýň
JUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Aleny Šiškovej, v trestnej veci obvineného F. V. pre obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 3 písm. c) Trestného zákona, na
neverejnom zasadnutí konanom 30. marca 2021 v Bratislave, o dovolaní obvineného F. V. proti rozsudku

Krajského súdu v Trenčíne z 11. januára 2018, sp. zn. 2To/96/2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného F. V. odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín (ďalej tiež „okresný súd" alebo „súd prvého stupňa") z 9. novembra
2017, sp. zn. 3Tk/2/2017 bol obvinený F. V. (ďalej tiež „obvinený" alebo „dovolateľ) uznaný vinným
z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo

prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 3 písm. c)
Trestného zákona,

na tom skutkovom základe, že:
- za prísľub získania odmeny 100,- Eur, v presne nezistenom čase dňa 13.03.2017, na doposiaľ presne
neustálenom mieste na parkovisku pred objektom supermarketu Kaufland v X., neoprávnene prevzal

od doposiaľ presne neidentifikovaných osôb balík, za účelom jeho dodania neznámej osobe do V.
Z. V. dňa 15.03.2017, ktorý obsahoval marihuanu v súhrnnej hodnote 31.675,63 Eur, následne tento
balík uschoval a neoprávnene držal do 16:50 hod., dňa 15.03.2017 v byte č. XX, nachádzajúcom
sa na X. poschodí panelového domu na adrese X. XXX/XX v F. do času jeho vydania príslušníkom
polície, pričom tento balík obsahoval bielu igelitovú tašku s nápisom „EURONICS", obsahujúcu rastlinný
materiál s upotrebiteľnou hmotnosťou 306,8 g a s priemernou koncentráciou 2,4 % hmotnostných

tetrahydrokanabinolu (ďalej iba „THC"), obsahujúci 7363 mg THC, ktoré možno považovať za 614 - 736
bežných jednotlivých dávok drogy, bielu igelitovú tašku s nápisom „EURONICS" a priehľadno-zelené
vrece s nápisom „Hombach", ktoré obsahovali rastlinný materiál s upotrebiteľnou celkovou hmotnosťou
648,0 g a s priemernou koncentráciou 2,0 % hmotnostných THC obsahujúci 12960 mg THC, ktoré
možno považovať za 1296 bežných jednotlivých dávok drogy, 2 zelené vrecia s nápisom „Hombach" a
bielo-oranžovú igelitovú tašku, ktoré obsahovali rastlinný materiál s upotrebiteľnou celkovou hmotnosťou

492,0 g a s priemernou koncentráciou 1,7 % hmotnostných THC obsahujúci 8364 mg THC, ktoré
možno považovať za 984 jednotlivých dávok drogy s nižším obsahom účinnej látky, zelené sťahovacie
igelitové vrece na odpad, ktoré obsahovalo rastlinný materiál s upotrebiteľnou hmotnosťou 721,8 g
a s priemernou koncentráciou 1,7 % hmotnostných THC, obsahujúci 12271 mg THC, ktoré možno
považovať za 1444 jednotlivých dávok drogy s nižším obsahom účinnej látky, modré sťahovacie igelitové
vrece na odpad, ktoré obsahovalo rastlinný materiál s hmotnosťou 996,1 g a priemernou koncentráciou

1,5 % hmotnostných THC, obsahujúcich 14942 mg THC, ktoré možno považovať za 1992 jednotlivých
dávok drogy s nižším obsahom účinnej látky, plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahovalo rastlinnýmateriál s hmotnosťou 1574 mg a priemernou koncentráciou 3,3 % hmotnostných THC, obsahujúci 52
mg THC, ktoré možno považovať za 3-5 bežných jednotlivých dávok drogy, plastové vrecko s tlakovým
uzáverom, ktoré obsahovalo rastlinný materiál s hmotnosťou 1509 mg a priemernou koncentráciou 3,3

% hmotnostných THC, obsahujúci 50 mg THC, ktoré možno považovať za 3-5 bežných jednotlivých
dávok drogy, plastové vrecko s tlakovým uzáverom (vložené v plechovej škatuľke a nápisom „NIVEA
CREME"), ktoré obsahovalo rastlinný materiál s upotrebiteľnou
hmotnosťou 580 mg a koncentráciou 1,9 % hmotnostných THC obsahujúci 11 mg THC, ktoré možno
považovaťzajednujednotlivúdávkudrogy,pričomrastlinyroduCanabissúvzmyslezákonač.139/1998

Z.z.oomamnýchlátkach,psychotropnýchlátkachaprípravkochvzneníneskoršíchpredpisovzaradené
do 1. skupiny psychotropných látok.

Za to okresný súd uložil obvinenému F. V. podľa § 172 ods. 3 Trestného zákona, za použitia § 38 ods.
2, ods. 3, ods. 8 Trestného zákona, § 36 písm. j) a písm. l) Trestného zákona trest odňatia slobody vo
výmere 15 rokov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 4 s použitím § 48 ods. 2 písm. b) Trestného

zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň súd
prvého stupňa podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 78 ods. 1 Trestného zákona uložil
obvinenému ochranný dohľad na dobu 1 roka.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podali obvinený a prokurátor odvolania, na podklade ktorých

Krajský súd v Trenčíne (ďalej tiež „krajský súd" alebo „odvolací súd") rozsudkom z 11. januára 2018,
sp. zn. 2To/96/2017, dotknutý rozsudok okresného súdu podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods.
3 Trestného poriadku zrušil vo výroku o treste a sám v súlade s ustanovením § 322 ods. 3 Trestného
poriadku uložil obvinenému podľa § 172 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. l) Trestného
zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona

trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 4 s použitím § 48 ods.
2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia. Zároveň odvolací súd podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 78 ods. 1 Trestného
zákona uložil obvinenému ochranný dohľad na dobu 1 roka s tým, že odvolanie prokurátora podľa § 319
Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Proti naposledy uvedenému rozsudku krajského súdu podal obvinený, prostredníctvom svojho obhajcu
Mgr. Ľubomíra Kariku, advokáta so sídlom v Myjave, M. R. Štefánika 638/56, vo svoj prospech dovolanie
z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. g) a písm. i) Trestného poriadku.

V písomných dôvodoch podaného dovolania obvinený vyjadril názor, že napadnuté rozhodnutie
obsahujechyby,prektoréjenezrozumiteľné,pretožekrajskýsúdsanevyrovnalsovšetkýmiokolnosťami
významnými pre jeho rozhodnutie, navyše o správnosti jeho skutkových zistení sú, podľa názoru
dovolateľa, pochybnosti. Obvinený v podanom dovolaní vytýkal tak okresnému, ako aj krajskému
súdu (ďalej aj súdy nižšieho stupňa"), že pri svojom rozhodnutí vychádzali výlučne iba z výpovede

dovolateľa učinenej v prípravnom konaní 16. marca 2017, kedy bol zadržaný, vyhodnotiac ju ako úplne
vierohodnú a pravdivú, absolútne neprihliadajúc k iným jeho výpovediam, ktorými sa snažil ujasniť a
vysvetliť dôvod svojho konania, prípadne sa súdy nižšieho stupňa týmito výpoveďami zaoberali len
v neprospech dovolateľa. V tejto súvislosti dal obvinený do pozornosti svoju výpoveď prednesenú
na hlavnom pojednávaní, kedy podľa svojho názoru, logicky, ucelene a presvedčivo vysvetlil dôvody

svojho konania vrátane nedokončenia „dohody" o prevoze a odovzdaní balíka, ako aj následného jeho
konania po oznámení skutku na Mestskej polícii Myjava a Obvodnom Oddelení Policajného zboru
Myjavaaspoluprácespríslušníkmipolície,tietotvrdeniavšaksúdprvéhostupňavyhodnotilakoúčelové,
nedôveryhodné a nezobral ich do úvahy. Obvinený pripustil, že konal vo forme nepriameho úmyslu,
pretože vedel, respektíve mal vedieť, že prevzatý balík obsahuje marihuanu, bol s jej nezákonným

držaním a prevozom uzrozumený, len nepoznal reálne množstvo, ani kvalitu psychotropnej látky. V
tejto súvislosti dovolateľ namietal, že v prejednávanej veci sa jedná o trestný čin spojený s omamnými
látkami, a to konkrétne so zadržaným materiálom označeným ako marihuana, preto bolo nevyhnutné
vysporiadať sa s otázkou, či spomínaný zadržaný materiál spĺňa všetky kritériá, aby ho bolo možné
kvalifikovať ako omamnú a návykovú látku v zmysle ustanovenia § 130 ods. 5 Trestného zákona, a to aj

s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných
látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov (ďalej tiež „zákon č. 139/1998 Z. z.") a s poukazom
na skutkové zistenia okresného súdu, ktorý síce dospel k záveru, že zo zaisteného materiálu o
celkovej hmotnosti cca 8 kg, bola ako omamná a návyková látka teda marihuana - Cannabis vyčlenenáupotrebiteľná časť o hmotnosti 3167,563 g opierajúc tento záver výlučne o stanovisko obsiahnuté v
znaleckom posudku v širšom zmysle, avšak išlo o materiál, ktorý obsahoval hraničné hodnoty účinnej
látky THC, napriek tomu sa súd prvého stupňa touto problematikou dôkladne nezaoberal, uspokojil sa

so všeobecnejším konštatovaním, čo v zmysle posudku môže byť bez pochýb považované a označené
zo zadržaného materiálu za omamnú a návykovú látku. V podanom dovolaní obvinený ďalej vyčítal
súdu prvého stupňa, že svoj záver o výške škody, respektíve hodnoty „upotrebiteľného materiálu" oprel
výlučne o vyjadrenie Mjr. Mgr. B. O., ktorá predniesla odborné vyjadrenie NAKA, z ktorého vyplynulo,
že výpočet hodnoty zaistených omamných a psychotropných látok bol vykonaný v prepočte na gramy

s tým, že hodnota jedného gramu omamnej látky Cannabis v prvom štvrťroku 2017 v Trenčianskom
kraji predstavovala sumu 10,- Eur, a preto hodnota zaistenej upotrebiteľnej drogy bola stanovená na
výšku 31.675,63 Eur, pričom argumenty obhajoby v súvislosti s určenou výškou hodnoty zadržaného, v
zmysle znaleckého posudku upotrebiteľného materiálu, okresný súd vôbec nevzal do úvahy, neprihliadal
na ne a ani sa nimi nezaoberal, preto súd prvého stupňa pri rozhodovaní o jeho vine a treste nekonal,
podľa názoru obvineného, so všetkou dôslednosťou a v súlade so základnými zásadami trestného

konania, keďže sa pri svojom rozhodnutí nevysporiadal so všetkými skutočnosťami svedčiacimi nie len
v neprospech, ale aj v prospech obžalovaného, či už ide o výpoveď dovolateľa, argumenty, písomné
rozhodnutia iných súdov, odborné stanoviská medzinárodných organizácií, ustálenú súdnu prax v
konkrétnej problematike. S poukazom na súdnu prax mal súd prvého stupňa, podľa názoru obvineného,
osobitne skúmať najnižšiu cenu zadržaného materiálu a dôkladne sa s tým pri svojom rozhodnutí a

v odôvodnení vysporiadať, čo však neurobil. V tejto súvislosti dovolateľ vyjadril názor, že súd prvého
stupňa pri svojom rozhodnutí argumentoval len v jeho neprospech, o čom v konečnom dôsledku svedčí
výrok o vine, pretože k takémuto rozhodnutiu mal súd dospieť až po jednoznačnom a nepochybnom
ustáleníprávnejkvalifikácieskutku,zktoréhoboluznanývinným,kčomuvšakpodľajehonázorunedošlo
a svedčí o tom aj samotný trest obsiahnutý v rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý bol síce uložený na

spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, avšak bez toho, aby sa okresný súd dôkladnejšie
zaoberal možnosťou uplatnenia príslušných zákonných ustanovení o mimoriadnom znížení trestu, hoci
ich použitie považoval dovolateľ za nevyhnutné s ohľadom na skutočnosť, že obvinený nie je žiadny
kriminálny recidivista, ani páchateľ priestupkov, respektíve akejkoľvek inej protiprávnej činnosti, ide o
človeka z usporiadaných rodinných pomerov, plniaceho si všetky svoje povinnosti, ktorý vychováva dve

maloleté deti a vzorne sa o nich stará. Obvinený ďalej poukázal na definíciu návykovej látky plynúcej
z ustanovenia § 130 ods. 5 Trestného zákona, ale aj omamnej látky v zmysle § 2 ods. 1 zákona č.
139/1998 Z. z. a zdôraznil, že omamnou látkou je len látka, ktorá je spôsobilá nepriaznivo ovplyvniť
psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie, teda
ide o látky vyvolávajúce návyk a fyzickú i psychickú závislosť ľudí charakterizovanú zmenami správania

sa so závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami. Pokiaľ ide o rastliny rodu Cannabis
(konopa), tie je možné za omamnú látku považovať len za predpokladu, že obsahujú psychotropnú látku
tetrahydrokanabinol (ďalej tiež „THC") ako účinnú látku v koncentrácii, ktorá je spôsobilá vyvolať návyk a
závislosť ľudí charakterizovanú v ustanovení § 2 ods. 1 zákona č. 139/1998 Z. z., pričom aj vo vzťahu k
tejto látke je potrebné, podľa názoru obvineného, vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a aj keď ide

o problematiku, ktorú má riešiť odborník (znalec) z Kriminalistického a expertízneho ústavu policajného
zboru (ďalej tiež „KEÚ PZ"), pokiaľ ide o odborný podklad pre rozhodovanie (identifikácia materiálu z
hľadiska jeho zaradenia podľa zákonnej prílohovej tabuľky, výskyt a koncentrácia účinnej látky vo vzťahu
k možnosti vyvolania zákonom definovaného účinku na ľudskú psychiku), finálny právny (kvalifikačný)
záver (že ide o omamnú látku v zmysle trestnoprávnej kvalifikácie) je vecou orgánu činného v trestnom

konaní respektíve súdu. Spojenie hmotnostného kritéria (celková hmotnosť látky) a kritéria množstva
účinnej látky je nutné, podľa názoru dovolateľa, aplikovať aj na rastliny rodu Cannabis (konope) s tým,
že pri uvedených rastlinách sa v súdnej praxi vychádza primárne z hmotnostného kritéria a skúmanie
obsahu THC v nej (ako účinnej látky a to v hmotnostných percentách) má význam len pre zistenie,
či skutočne ide o omamnú látku v zmysle § 130 ods. 5 Trestného zákona, pretože ak by zaistená

látka nedosahovala aspoň minimálne množstvo THC schopné ovplyvniť psychiku človeka, nešlo by o
návykovú látku a z tohto dôvodu by ani nebol naplnený príslušný znak objektívnej stránky skutkovej
podstaty stíhaného trestného činu. Z uvedeného, podľa názoru obvineného, vyplýva, že prechovávanie
rastlín rodu Cannabis (konopa) nie je trestné v prípadoch, ak neobsahuje zodpovedajúce množstvo
účinnej látky THC, pretože nejde o omamnú látku a rovnako tak nie je trestné v prípadoch, ak síce

obsahuje dostatočné množstvo účinnej látky THC, avšak nedosahuje hmotnosť, ktorú by bolo možné
považovaťzaobvyklejednorazovúdávku,pričomzhľadiskahmotnostnéhokritériasúdnapraxvychádza
zo záveru, že za obvykle jednorazovú dávku marihuany sa považuje množstvo zodpovedajúce 500
mg (0,5 g) vysušenej marihuany s tým, že množstvá nedosahujúce túto hmotnosť sa považujú zazbytkovémnožstvádrogy(čistopovémnožstvádrogy),ktoréniesúpredmetomtrestnoprávnehopostihu,
keďže trestným činom nie je konzumácia drog, ale ich prechovávanie a to nie prechovávanie drogy
v akomkoľvek množstve, ale len v množstve, ktoré dosahuje minimálne hmotnostnú hranicu obvykle

jednorazovej dávky drogy. Vo vzťahu k množstvu účinnej látky THC obvinený v podanom dovolaní
uviedol, že príliš nízke množstvo THC má za následok, že rastlina konope nie je spôsobilá nepriaznivo
ovplyvniť psychiku človeka, a teda nejde o omamnú látku v zmysle Trestného zákona, pričom zo súdnej
praxe ako aj odbornej literatúry je, podľa názoru dovolateľa, zrejmé, že množstvo účinnej látky THC
vo výške 2 % hmotnostné a nižšie nie je schopné ovplyvniť psychiku ani priemerného konzumenta,

a preto napríklad prechovávanie, či zadováženie takejto marihuany (s účinnou látkou THC na úrovni
2% hmotnostné a nižšie) nie je trestné, pretože tu nejde o omamnú látku. Z uvedeného potom, podľa
názoru dovolateľa, plynie záver, že aby išlo o obvykle jednorazovú dávku marihuany, musí ísť o také
jej množstvo, ktoré dosahuje minimálne 0,5 g (z hľadiska hmotnosti) a viac ako 2% účinnej látky THC
(z hľadiska množstva účinnej látky). V tejto súvislosti obvinený poukázal na vyjadrenie znalca z oboru
kriminalistika, odvetvie kriminalistická toxikológia, v znaleckom posudku, podľa ktorého pri posudzovaní

počtu bežných jednotlivých dávok sušenej konopy (marihuany) sa vychádza z obsahu účinnej látky
tetrahydrokanabinolu, pričom KEÚ PZ v súčasnosti považuje za bežnú jednotlivú dávku 10 - 30 mg THC
s tým, že pri koncentráciách THC v intervale 2,0 - 6,0 hmotnostných percent KEÚ PZ za bežnú jednotlivú
dávku považuje maximálne 500 mg sušenej konopy (marihuany), pri koncentráciách THC v intervale 1,0
- 1,9 hmotnostných % KEÚ PZ za jednotlivú dávku s nižším obsahom THC považuje 500 mg marihuany.

V tejto súvislosti obvinený poukázal na množstvo (vyjadrené v hmotnostných percentách) účinnej látky
(THC) v zaistenom materiáli v rozmedzí od 1,5 % do 3,3 % tak, ako plynie z ustáleného skutku pojatého
do takzvanej skutkovej vety rozsudku okresného súdu a zdôraznil, že v štyroch prípadoch zaistený
materiál pri stanovenej jednej dávke o hmotnosti 500 mg neobsahuje ani požadovanú minimálnu hranicu
obsahu účinnej látky THC o veľkosti 10 mg na jednotlivú bežnú dávku marihuany, z čoho je, podľa názoru

obvineného, jednoznačne zrejmé, že takáto látka absolútne nespĺňa kritériá v zmysle ustanovenia § 130
ods. 5 Trestného zákona, keďže aj v medzinárodných odborných údajoch sa uvádza ako minimálne
rozpätieTHC,ktoréjeschopnéovplyvniťpsychikukonzumenta,10až30mgTHC,pričomzoznaleckého
posudku KEÚ PZ nevyplýva, na základe čoho si pri vyvodzovaní svojich záverov zvolil hranicu 10 mg
THC a nie 30 mg, ktorá je pre obvineného pri aplikácii zásady „in dubio pro reo" (v pochybnostiach

v prospech obvineného) pre dovolateľa priaznivejšia. V tejto súvislosti upriamil obvinený pozornosť aj
na nový dôkaz priložený v prílohe podaného dovolania, a to odpoveď Kriminalistického a expertízneho
ústavu Policajného zboru na Žiadosť o poskytnutie informácie z 15. mája 2019, v zmysle ktorej sa
pri posudzovaní počtu bežných jednotlivých dávok sušenej konopy (marihuany), respektíve hašiša
(živice z povrchu rastlín konope) vychádza z obsahu účinnej látky tetrahydrokanabinol (THC), pričom

bežná jednotlivá dávka musí obsahovať minimálne 10 mg THC, čo zodpovedá 500 mg sušenej konope
(marihuany) s obsahom minimálne 2 hmotnostných % THC, z čoho je podľa dovolateľa zrejmé, že
veľká časť zadržaného konope nespĺňala kvalitatívne kritériá, pretože neobsahovala dostatočnú hranicu
účinnej látky hmotnostného % THC, pritom pôvodný znalecký posudok KEÚ PZ, sp. zn. ČEZ:PP-
KEU-BA-EXP-2017/3320 z 2. júna 2017 určil, že marihuanou ako „drogou v pravom zmysle slova"

v prejednávanej veci bola aj zadržaná sušina s obsahom účinnej látky od 1 hmotnostného % THC,
avšak s poukazom na vyššie uvedený nový dôkaz je zrejmé, že v súčasnosti by bola trestná vec
odsúdeného posudzovaná a rozhodnutá podľa iných ustanovení Trestného zákona, čo by reálne mohlo
mať za následok iný, a to miernejší trest, pretože v zmysle vyššie uvedeného vyjadrenia musí sušená
konopa, aby bola označená za marihuanu ako drogu v pravom slova zmysle obsahovať účinnú látku

v množstve aspoň 2 hmotnostných % THC. Obvinený ďalej v podanom dovolaní vyjadril názor, že aj z
odbornej literatúry vyplýva záver o minimálnej spodnej hranici množstva THC vyjadrenej 2 hmotnostnými
percentami s tým, že ak je obsah THC zistený pod touto hranicou, nejde o omamnú látku, pretože
takéto množstvo THC nie je schopné vyvolať účinky stanovené v § 130 ods. 5 Trestného zákona, ale
ide o takzvané priemyselné konope pestované za účelom technickým alebo poľnohospodárskym. V

tejto súvislosti obvinený poukázal ešte na uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1To/32/2015
a 3To/104/2016 a vyjadril názor, že analýza, ktorú vykonal KEÚ PZ ohľadne zaisteného množstva
marihuany na prítomnosť obsahu THC v marihuane a následne závery vyvodené z tejto nedostatočnej
analýzy, sú absolútne nedostatočné, paušálne a všeobecné. Považoval preto za sporné, či zaistený
rastlinný materiál, o ktorom bolo zistené, že je marihuana, bol zároveň schopný vyvolať psychoaktívne

účinky požadované a stanovené v § 130 ods. 5 Trestného zákona a či nebolo nevyhnutné vyvodiť záver,
že nebol naplnený formálny znak omamnej látky uvedený v § 172 Trestného zákona.Vo vzťahu k určeniu ceny zaistených látok obvinený v podanom dovolaní poukázal na znenie
ustanovenia § 126 Trestného zákona, závery odborného vyjadrenia Národnej kriminálnej agentúry,
Národnejprotidrogovejjednotky,zktoréhovyplýva,žehodnotazaistenejdrogyvprejednávanomprípade

bola stanovená na sumu 31.675,63 Eur, na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6 To 17/2003, z ktorého vyplýva povinnosť súdu v trestnom konaní zisťovať najnižšiu a nie akúkoľvek
cenu, za ktorú sa daný druh drog predáva tak, aby mohol byť s určitosťou prijatý záver vyjadrený
v skutkovej vete rozsudku o hodnote zaisteného množstva drogy a rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4Tdo/32/2012, z ktorého plynie poukaz na ustanovenie § 126 ods. 1, veta

prvá, Trestného zákona a povinnosť súdu vychádzať pri určení výšky škody z ceny, za ktorú sa vec,
ktorá bola predmetom útoku, v čase a mieste činu obvykle predáva, pričom ak ide o vec, ktorej držba je
ilegálna a je predmetom obchodovania na čiernom trhu, pri stanovení rozsahu činu, respektíve hodnoty
psychotropnej látky, ktorá je primárne určená na takýto trh, je potrebné vychádzať z cien na tomto trhu
v období spáchania trestného činu, avšak je potrebné zároveň zohľadniť miestne špecifiká tohto trhu,
ako aj zistenú prax koncových konzumentov psychotropných látok s tým, že drogovou problematikou na

území Slovenskej republiky sa už od roku 2004 komplexne zaoberá Národné monitorovacie centrum pre
drogy, ktoré je národným zastúpením špecializovanej európskej agentúry European Monitoring Centre
for Drugs and Drugs Addiction (ďalej len "EMCDDA") monitorujúcim situáciu v oblasti psychotropných
látok na národnej úrovni s cieľom priamej a pravidelnej výmeny oficiálnych informácií o drogách
vyžadovaných EMCDDA. V tejto súvislosti obvinený namietal, že v zmysle údajov o distribúcii a cenách

marihuany, ktoré sú založené na informáciách príslušníkov NPJ ÚBOK PPZ získaných operatívno-
pátracou činnosťou je cena marihuany ovplyvnená množstvom kupovanej drogy, výškou percenta
účinnej látky, ktorú droga obsahuje a čistotou kupovanej drogy, napriek tomu v prejednávanej veci
bola cena zadržaného materiálu striktne určená vo výške 10,- Eur za gram, pričom pri takto určenej
cene sa vychádzalo výlučne z množstva zadržaného materiálu označeného KEÚ PZ ako upotrebiteľný

materiál, čo znamená, že pri určení jeho ceny úplne absentovalo zohľadnenie výšky percenta účinnej
látky THC s tým, že na určenie ceny zadržaného materiálu, ktorý bol označený za upotrebiteľný, bola
použitá cena marihuany za prvý štvrťrok 2017 v Trenčianskom kraji, ktorá však bola stanovená striktne
bez akéhokoľvek rozptylu ceny od - do, hoci v predchádzajúcich obdobiach, respektíve v rovnakých i
predchádzajúcich obdobiach v iných krajoch Slovenskej republiky bola cena uvedená od - do, teda s

možným rozpätím od minimálnej po maximálnu cenu zohľadňujúcim viaceré faktory majúce vplyv na
určovanie výšky ceny. To potom, podľa názoru obvineného znamená, že v prejednávanej veci nebola
absolútne zohľadnená ani znalcom uvedená skutočnosť spočívajúca v tom, že v zadržanom materiáli,
označenom za upotrebiteľný, sa nachádzala aj marihuana s množstvom účinnej látky od 1 - 1,9%
THC, ktorá bola samotným znalcom z oboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická toxikológia označená

za marihuanu s nižším obsahom účinnej látky. Obvinený považoval za veľmi nepravdepodobné,
ťažko uveriteľne, ba priam až nemožné, aby v prejednávanom prípade mala zadržaná marihuana
hodnotu 10,- Eur za gram, teda hodnotu v maximálnej výške, keďže samotným znaleckým posudkom
z oboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická toxikológia bola kvalita zadržanej marihuany určená ako
minimálna, na úplne spodnej hranici upotrebiteľnosti, ak je vôbec možné o nejakej upotrebiteľnosti

hovoriť (nedosiahnutie 10 - 30 mg účinnej látky THC na bežnú jednotlivú dávku drogy - 500 mg).
V tejto súvislosti obvinený v podanom dovolaní ešte namietal, že pri určení výšky ceny marihuany
v prejednávanej veci nebolo vôbec zobraté na zreteľ ani ďalšie kritérium, a to čistota zadržaného
materiálu, hoci už zo samotného stanovenia kvality prostredníctvom množstva účinnej látky THC je
nanajvýš zrejmé, že o čistote zadržaného materiálu sa nedá ani hovoriť s tým, že z výpovede samotného

obžalovaného, ako i znalkyne z oboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická toxikológia je zrejmé, že
sa nejednalo o samotné samičie šišky, ale takmer výlučne len o listový materiál, pritom podľa údajov
obsiahnutých v už spomínanej Národnej správe pre EMCDDA, pod názvom Stav drogových závislostí
a kontrola drog v Slovenskej republike, sa osobitne zbierajú, sušia, balia a distribuujú šišky z rastlín a
osobitne listy, keďže šišky sú vzhľadom na vyšší obsah THC predávané za vyššiu cenu a listy s nižším

obsahom THC sa používajú na „riedenie", respektíve sú predávané za nižšiu cenu, rastlinná byľ sa
po zbere úrody likviduje a nevyužíva sa k distribúcii. Preto obvinený považoval dokazovanie vykonané
NKA NPJ v otázke určenia ceny zadržaného materiálu za nedostatočné, zavádzajúce, skresľujúce,
nezodpovedajúce skutočnému, reálnemu stavu veci, ktoré nemôže obstáť, pretože nezohľadnil ďalšie,
v danom prípade neprehliadnuteľné a nanajvýš podstatné skutočnosti týkajúce sa určenia výšky ceny

zadržaného materiálu. Poukazujúc na zásadu prezumpcie neviny plynúcu z ustanovenia § 2 ods. 4
Trestného poriadku, ako aj zásadu „in dubio pre reo" obvinený vyjadril názor, že v prejednávanej
veci súd prvého stupňa nemal dostatok jednoznačných, nespochybniteľných, spoľahlivých dôkazov, na
základe ktorých by mohol jednoznačne konštatovať, že obvinený spáchal skutok, ktorý sa mu kladie zavinu, a to obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 3 písm. c)
Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom v rozsudku súdu prvého stupňa. V prejednávanej

veci boli, podľa názoru dovolateľa, vykonané dôkazy svedčiace tak v prospech, ako i v neprospech
obvineného, a preto okresný súd mal v tejto dôkaznej situácii rešpektovať už spomínanú základnú
zásadu trestného práva a v pochybnostiach rozhodnúť v prospech obvineného, teda s poukazom na
§ 285 písm. b) Trestného poriadku ho spod obžaloby oslobodiť, pretože skutok, pre ktorý bol stíhaný,
nebol trestným činom.

V podstate na základe vyššie uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky rozsudkom vyslovil, že rozhodnutím krajského súdu a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol
porušený zákon v neprospech obvineného, rozsudok krajského súdu, ako aj rozsudok okresného súdu
zrušil a okresnému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K dovolaniu podanému obvineným sa vyjadril prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín (ďalej tiež
„prokurátor"), ktorý uviedol, že aj keď sú dovolacie dôvody obvineným označené ako dôvody v zmysle §
371 ods. 1 písm. g) a písm. i) Trestného poriadku, v skutočnosti sú založené na hodnotení skutkového
stavu zisteného Okresným súdom Trenčín a Krajským súdom v Trenčíne, pričom obvinený namieta
hodnotenie vierohodnosti dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní a následne správnosť a

úplnosť zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa a krajským súdom, de facto opakovane tvrdí
skutočnosti prezentované v rámci svojej obhajoby v prvostupňovom a v odvolacom konaní, opakovane
namieta skutkové okolnosti veci a spôsob hodnotenie dôkazov súdmi nižšieho stupňa. Takýmto typom
námietok však, podľa názoru prokurátora, s odkazom napríklad na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1Tdo/20/2008 nie sú naplnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.

i) Trestného poriadku, pričom špecifikácia údajného nezákonného dokazovania v priebehu súdneho
konania v dovolaní úplne absentuje.

V tejto súvislosti prokurátor v podanom vyjadrení konštatoval, že dovolanie je mimoriadnym opravným
prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, nie na revíziu

skutkových zistení ustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného
dokazovaniastým,žedovolaniemábyťlenskutočnevýnimočnýmprielomomdoinštitútuprávoplatnosti,
ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty, navyše ťažisko dokazovania je
v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, prípadne korigovať len
odvolací súd (§ 322 ods. 3, § 326 ods. 5 Trestného poriadku). Namietal tiež, že dovolací súd nie

je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého
stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu,
že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, bez toho, aby ich mohol podľa
zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať, pretože na objasnenie okolností
prípadne potrebných na rozhodnutie o dovolaní môže vykonať dovolací súd len potrebné vyšetrovanie

v obmedzenom rozsahu podľa § 379 ods. 2 Trestného poriadku.

Namietanie nesprávneho či neúplného zistenia množstva držanej omamnej látky a jej celkovej hodnoty
v dôsledku údajne nesprávneho vyhodnotenia vykonaného dokazovania, predstavuje, podľa názoru
prokurátora, spochybňovanie skutkových zistení a záverov prvostupňového a odvolacieho súdu, čo

ustanovenie § 371 ods. 1 písm. g) a písm. i) Trestného poriadku nepripúšťa. V tejto súvislosti prokurátor
poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Tdo/5/2010 a konštatoval,
že dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku nemôže napĺňať tvrdenie, že
vykonaným dokazovaním nebola správne preukázaná objektívna stránka trestného činu v podobe
určenia koncentrácie THC v substancii a jej celkovej hodnoty s tým, že dovolací dôvod podľa § 371 ods.

1 písm. i) Trestného poriadku, podľa názoru prokurátora, nenapĺňa ani tvrdenie, že nebola vykonaným
dokazovaním preukázaná akákoľvek stránka trestného činu, a to či už objektívna alebo subjektívna.

Na základe vyššie uvedených dôvodov prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky na
neverejnom zasadnutí podľa § 382 písmeno c) Trestného poriadku dovolanie obvineného F. V. odmietol,

pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Trestného poriadku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd") ako súd dovolací [§ 377 Trestného poriadku]
pred vydaním rozhodnutia o dovolaní posúdil naplnenie procesných podmienok pre podanie dovolaniaa zistil, že dovolanie bolo podane´ proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 2 písm. h) Trestného
poriadku],bolopodane´prostredníctvomobhajcu(§373ods.1Trestnéhoporiadku),osobouoprávnenou
na jeho podanie [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku], v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného

poriadku) a na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku). Zistil ďalej,
že dovolanie spĺňa obligatórne obsahove´ náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku), a že
obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1
Trestného poriadku).

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podane´ dovolanie je potrebne´
odmietnuť na neverejnom zasadnutí, pretože je zrejme´, že nie sú splnene´ dôvody dovolania podľa §
371 Trestného poriadku [§ 382 písm. c) Trestného poriadku].

V prvom rade sa žiada uviesť, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným a
záväzným rozhodnutiam súdov predstavuje výrazný zásah do právnej istoty a stability právnych vzťahov

v právnom štáte. Aj z uvedeného dôvodu je dovolanie určené k náprave najzásadnejších a zákonom
taxatívne vymedzených procesných a hmotnoprávnych vád, ktoré by svojimi dôsledkami mohli zásadne
ovplyvniť trestné konanie, respektíve jeho procesný výsledok. Dovolanie nie je prostriedkom určeným
na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa [primerane rozhodnutie
najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky (ďalej len „Zbierka") pod číslom 57/2007].

Jednotlivé dovolacie dôvody [§ 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného poriadku], ktoré môže dovolateľ
uplatňovať, sú vymedzené taxatívne a podstatne užšie ako dôvody zakotvené v Trestnom poriadku pre
zrušenie rozsudku v odvolacom konaní, aby sa príliš širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného

prostriedku nenarušovala právna istota. Dovolanie teda nezakladá ďalšiu riadnu opravnú inštanciu
a nepredstavuje „ďalšie odvolanie". (Primerane napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Tdo/67/2018, 4Tdo/17/2019, 4Tdo/23/2019, 5Tdo/85/2017, 5Tdo/7/2020.).

Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na

nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho
ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie situácia spočívajúca v tom, že skutok
bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiaden trestný

čin, alebo že ustálený skutok vykazuje znaky iného trestného činu, alebo že obvinený bol uznaný za
vinného z prísnejšieho trestného činu, než ktorého sa ustáleným skutkom dopustil. Podstatou správneho
posúdeniaskutkujeaplikáciahmotnéhopráva,tedažeskutokzistenývnapadnutomrozhodnutísúdubol
subsumovaný - podradený pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone,
pričom len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie tohto dôvodu (primerane

napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Tdo/29/2018, 2Tdo/6/2019, 5Tdo/48/2018).

Naposledy citované ustanovenie teda slúži výlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb a jeho znenie za
bodkočiarkou vylučuje možnosť úspešne sa domáhať preskúmania skutkových zistení, na ktorých je
rozhodnutie založené, s výnimkou uvedenou v ustanovení § 371 ods. 3 Trestného poriadku.

Inak povedane´, vo vzťahu k skutkovému stavu zistenému skôr konajúcimi súdmi, vyjadrenému v tzv.
skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru a nikdy
nie námietky skutkové. Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým
zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi

oboch stupňov - ich posudzovanie je dominanciou konania odvolacieho. Dovolací súd nie je možné
chápať ako tretiu „odvolaciu" inštanciu zameranú na preskúmanie rozhodnutí súdu druhého stupňa
[primerane uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2Tdo/7/2018 z 3. septembra 2018 (publikované v
Zbierke pod číslom 96/2018)].

Preto námietky obvineného spočívajúce v tom, že súdy nižšieho stupňa nedostatočne objasnili skutkový
stav veci, nezohľadnili dôkazy svedčiace v prospech obvineného, a to ani jeho vysvetľujúce výpovede
alebo námietky vyjadrujúce nespokojnosť s hodnotením vykonaných dôkazov súdmi nižšieho stupňa,
vrátane nepoužitie zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného" (in dubio pro reo), či prezumpcieneviny sú otázky skutkového charakteru, ktoré z tohto dôvodu dovolací dôvod vyplývajúci z ustanovenia
§ 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, ale ani žiaden iný nenapĺňajú.

Dovolací súd teda hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa opiera o dôvod
dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku len z toho hľadiska, či skutok, z ktorého
bol obvinený uznaný za vinného, a ktorý je vymedzený v takzvanej skutkovej vete napadnutého
rozsudku, zodpovedá znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu, pod ktorú bol napadnutým
rozsudkom podradený.

ObvinenýF.V.bolvúvodeoznačenýmrozsudkomokresnéhosúduuznanývinnýmzobzvlášťzávažného
zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 3 písm. c) Trestného zákona.

Vyššie uvedeného obzvlášť závažného zločinu sa dopustí ten, kto neoprávnene kúpi, predá, vymení,

zadováži, prechováva po akúkoľvek dobu, omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor, alebo
kto takú činnosť sprostredkuje a spácha taký čin v značnom rozsahu.

Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur.
Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa

rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma
dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky
prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

Z obsahu skutku tak, ako ho súd prvého stupňa ustálil a pojal do takzvanej skutkovej vety svojho

rozsudku, a s ktorým sa krajský súd bezo zmeny stotožnil, v podstate plynie, že obvinený 13. marca 2017
prevzal balík obsahujúci rastlinný materiál rodu Canabis, teda marihuanu o celkovej hmotnosti 3.168,363
gspriemernoukoncentrácioutetrahydrokanabinoluod1,5do2,4hmotnostnýchpercentpredstavujúcich
6.337 dávok drogy v súhrnnej hodnote 31.675,63 Eur, ktorý uschoval a držal do 15. marca 2017.

Obvinený si teda neoprávnene zadovážil a prechovával omamné látky [rastliny rodu Cannabis (konope)
sú v zmysle zák. č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v
znení neskorších predpisov (ďalej tiež zákon č. 139/1998 Z. z.) zaradené do I. skupiny omamných
látok] o celkovej hmotnosti 3.168,363 g obsahujúce účinnú látku tetrahydrokanabinol, ktorá je v
zmysle spomínaného zákona č. 139/1998 Z. z. zaradená do I. skupiny psychotropných látok s

priemernou koncentráciou nad 1,5 hmotnostných %, predstavujúce 6.337 dávok drogy v celkovej
hodnote 31.675,63 Eur evidentne presahujúcej značný rozsah (26.600,- Eur). Vyššie popísané ustálené
konanie obvineného nepochybne znaky obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. c), písm. d), ods. 3 písm. c) Trestného zákona napĺňa, čo znamená, že konanie obvineného bolo

subsumované pod správne ustanovenie Trestného zákona, a teda napadnuté rozhodnutie je založené
na správnom právnom posúdení zisteného skutku.

Zo súdom prvého stupňa ustáleného skutku pojatého do takzvanej skutkovej vety rozsudku okresného
súdu plynie, že súd za jednorazovú obvyklú dávku drogy považoval dávku o celkovej hmotnosti cca 500

mg sušiny [3.168,363g zaisteného materiálu / 6.337 dávok (spodná hranica pri určení rozsahu) = 0,4999
g] s koncentráciou minimálne 1,5 hmotnostných % THC, ktorej cenu ustálil na 4,9985 Eur.

Na tomto mieste je potrebné uviesť, že pojem „obvykle jednorazová dávka" je pojem právny, ktorého
posúdenie patrí súdu, nie znalcovi, pričom podľa ustálenej súdnej praxe [rozhodnutie najvyššieho súdu

publikované v Zbierke pod číslom 22/2019 (bod I., prvý, druhý a piaty odsek)], obvykle jednorazová
dávka na použitie v zmysle § 135 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona (ako nie individuálny, ale bežný
konzumný priemer) sa, na základe poznatkov o užívateľskej praxi, určuje ako bežne jednorazovo
používané množstvo finálneho materiálu, obvyklým spôsobom aplikovateľného konečným užívateľom -
teda nie podľa množstva tzv. účinnej látky v posudzovanom materiáli. Množstvo účinnej látky má vplyv

na splnenie kvalitatívnych kritérií posudzovaného materiálu podľa § 130 ods. 5 Trestného zákona a v
nadväznostinatopodľa§2ods.1,ods.2zákonač.139/1998Z.z.oomamnýchlátkach,psychotropných
látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov (zjednodušene: vplyv na psychiku a sociálne
správanie v určitej intenzite). Ak ide o látku, ktorá sa koncovému užívateľovi predáva na nelegálnom trhupodľa jej hmotnosti (sušina konope na prípravu cigariet), rozsah činu sa určuje násobkom dolnej hranice
zistenéhocenovéhorozpätiadrogyzahmotnostnújednotku,podľamnožstva(gramáže)posudzovaného
materiálu.

Súd prvého stupňa teda obvykle jednorazové dávky omamných látok ustálil v prejednávanej veci v
súlade s vyššie uvedenými kritériami.

Okresný súd ďalej v dotknutom prípade, ako to plynie z takzvanej skutkovej vety jeho rozsudku, ustálil

celkovú cenu zaisteného rastlinného materiálu rodu cannabis (omamných a psychotropných látok) na
sumu 31.675,63 Eur, teda násobkom ceny 9,997475 Eur za gram zaistenej látky (spolu za 3.168,363
gramov), alebo ceny 4,9985 Eur za jednu dávku drogy, ide pritom o záver skutkový, teda skutkové
zistenie, ktorým je dovolací súd viazaný, a ktoré s ohľadom na ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i)
Trestného poriadku nemôže skúmať, dopĺňať a ani meniť, preto námietky obvineného v tom smere,
že súdy nižšieho stupňa ustálený skutok nesprávne právne posúdili (kvalifikovali) namietajúc okrem

iného nesprávne zistenie ceny zaisteného materiálu, pretože jej výšku určili na podklade odborné
vyjadrenia Národnej kriminálnej agentúry, národnej protidrogovej jednotky jednoduchým prepočtom
odvíjajúcim sa len od ceny 1g omamnej látky cannabis (konope) v 1. štvrťroku 2017 v Trenčianskom
kraji vo výške 10,- Eur, použijúc teda výlučne hmotnostné kritérium nezohľadňujúc ďalšie faktory majúce
vplyv na cenu uvedenej omamnej látky, ako je čistota látky, jej účinnosť a podobne dovolací dôvod

plynúci z ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku nenapĺňajú. V prípade, ak právoplatne
rozhodnutie vychádza zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných
okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci, môže v súlade s ustanovením § 371
ods. 3 Trestného poriadku podať dovolanie len minister spravodlivosti na podnet, a to aj obvineného.

Už len pre úplnosť najvyšší súd dodáva, že z ustálených skutkových okolností pojatých do takzvanej
skutkovej vety rozsudku okresného súdu, ako to už bolo vyššie uvedené, plynie, že cena jedného gramu
zaisteného rastlinného materiálu rodu konope bola ustálená na cene 9,997475 Eur, keďže súd prvého
stupňa uzavrel, že 3.168,363 g zaisteného materiálu má súhrnnú hodnotu 31.675,63 Eur. Vzhľadom ale

na to, že z odôvodnenia rozsudku okresného súdu (ale aj vykonaného dokazovania) plynie, že cena
jedného gramu omamnej látky Cannabis v prvom štvrťroku 2017 v Trenčianskom kraji bola 10 Eur,
evidentne ide o chybu v počítaní prevzatú z obžaloby, ktorá ale nemala žiaden vplyv na vyššie uvedené
závery, navyše ide o chybu v prospech obvineného.

Vo vzťahu k námietkam obvineného v tom smere, že časť zaisteného materiálu s ohľadom na celkovú
hmotnosťaobsahúčinnejlátkynemožnopovažovaťzaomamnúapsychotropnúlátkusažiadauviesť,že
obdobnetakskutkovýmzáveromjeajzisteniesúduprvéhostupňaobsiahnutévtakzvanejskutkovejvete
rozsudku okresného súdu, s ktorým sa odvolací súd bez výhrad stotožnil, že obvinený prevzal, uschoval

a držal (teda neoprávnene zadovážil a prechovával, ako to plynie z takzvanej právnej vety rozsudku
okresného súdu) drogy, konkrétne rastliny rodu Cannabis (konope), ktoré v už spomínanej takzvanej
právnej vete posúdil ako omamné látky. [Aj keď uvedené omamné látky obsahujú navyše aj látky
psychotropné (tetrahydrokanabinol), táto nepresnosť obsiahnutá v právnej vete rozsudku okresného
súdu nemá vplyv na správnosť právneho posúdenia konania obvineného, pretože pre naplnenie

skutkovej podstaty v prejednávanej veci stíhaného trestného činu podľa § 172 Trestného postačí
zadovážiť a prechovávať aj omamnú látku, ktorou rastlina rodu konope nepochybne je].

Obvinený v tejto súvislosti v podstate namietal, že rastliny rodu Cannabis (konope), teda marihuana
obsahujúca účinnú látku THC v menšom množstve ako 2 hmotnostné %, nie je schopná ovplyvniť

zjednodušene povedané psychiku človeka, teda nie je omamnou, či psychotropnou látkou v zmysle §
130 ods. 5 Trestného zákona, a preto jej prechovávanie nenapĺňa skutkovú podstatu vyššie uvedeného
trestného činu, teda nie je trestné.

Zo skutkovej vety obsiahnutej v rozhodnutí súdu prvého stupňa však, ako to už bolo vyššie uvedené,

plynie, že okresný súd za drogu, teda omamnú látku spôsobilú ovplyvniť psychiku človeka, považoval
rastliny rodu konope obsahujúce účinnú látku THC už od 1,5 hmotnostných percent. Ide pritom o
skutkový záver, ktorým je dovolací súd viazaný, a ktorý dovolací súd vychádzajúc z ustanovenia § 371
ods. 1 písm. i) Trestného poriadku nemôže preskúmavať, dopĺňať a ani meniť, preto ani tieto námietkyobvineného dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku nenapĺňajú. Dovolanie aj v
tomto smere (keďže ide o skutkové závery) by bol oprávnený podať, ako to už bolo vyššie naznačené,
vychádzajúc z ustanovenia § 371 ods. 3 Trestného poriadku len minister spravodlivosti na podnet, a

to aj obvineného.

Napriektomulenpreúplnosťnajvyššísúddodáva,žezvykonanéhodokazovania,atonajmäznaleckého
posudku KEÚ PZ jednoznačne plynie, že rastliny rodu konope sú schopné ovplyvniť psychiku človeka,
pokiaľ obsahujú účinnú látku THC viac ako 1 hmotnostné %, teda vykazujú znaky omamnej látky v

zmysle § 130 ods. 5 Trestného zákona, iba užívanie takejto rastliny obsahujúcej účinnú látku THC v
množstve 1 hmotnostné percento a menej ovplyvňuje psychiku človeka len nepatrne a nemožno ju preto
považovať za konzumáciu drogy v pravom slova zmysle, preto záver súdu prvého stupňa, že zaistené
rastlinyrodukonopeobsahujúceúčinnúlátkuTHCvmnožstveod1,5hmotnostnéhopercentasúdrogou,
a teda omamnou látkou, je správny.

Na tomto závere nič nemení ani obvineným k dovolaniu pripojená správa Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky, ako nového dôkazu, v zmysle ktorej KEÚ PZ za bežnú jednotlivú dávku sušenej konopy
(marihuany) považuje 500 mg s obsahom minimálne 2 hmotnostných %.

V tejto súvislosti sa žiada v prvom rade uviesť, že úlohou dovolacieho súdu v dovolacom konaní

je preskúmavať rozhodnutia a postup súdov nižšieho stupňa v pôvodnom konaní k stavu, a to aj
dôkaznému, ktorý existoval ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia, preto dovolanie nie je
možné úspešne oprieť o nové dôkazy, ktoré môžu mať význam nanajvýš v konaní o povolení obnovy
konania, ktorá je, ako mimoriadny opravný prostriedok, určená k náprave skutkových zistení. V druhom
rade, ako to už bolo vyššie uvedené, pojem „bežná jednotlivá dávka", ktorú používa KEÚ PZ nie je s

ohľadom na už predtým rozvedené dôvody bez ďalšieho automaticky stotožniteľná s pojmov „obvyklá
jednorazová dávka".

Napokon k argumentácii obvineného, že zadováženie a prechovávanie omamnej látky v množstve
menšom ako obvyklá jednorazová dávka nie je trestné, najvyšší súd poukazuje na rozhodnutie

najvyššieho súdu publikované v Zbierke pod číslom 74/2017, podľa ktorého prechovávanie omamnej
látky alebo psychotropnej látky (§ 2 ods. 1 alebo 2 zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov) - ďalej len „droga", nie je na účel
aplikácie § 171 ods. 1 a § 172 ods. 1 písm. d) Trestného zákona limitované minimálnym množstvom.
Prechovávanie drogy v množstve síce obvyklým spôsobom aplikovateľnom, avšak menšom, než z

hmotnostného hľadiska zodpovedá obvykle jednorazovej dávke, je trestným činom, pokiaľ je droga
vzhľadom na množstvo účinnej látky obsiahnutej v celkovom množstve zaisteného materiálu spôsobilá
nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo
sociálne správanie (§ 130 ods. 5 Trestného zákona).

Podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na
dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku sa vzťahuje k najdôležitejšej
fáze trestného konania, teda k dokazovaniu. Týka sa predovšetkým vykonávania dôkazov súdom,

ale zahŕňa aj predchádzajúce dve štádiá, teda ich vyhľadávanie a zabezpečovanie, lebo dôkazy
zadovážené v rozpore so zákonom, eventuálne získané nezákonným donútením alebo hrozbou, nie
sú v trestnom konaní použiteľné a hodnotiteľné. V rámci uvedeného dovolacieho dôvodu sa preto
skúma predovšetkým postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu pri získavaní a vykonávaní tých
dôkazov, ktoré slúžili ako podklad pre rozhodnutie vo veci (primerane rozhodnutia najvyššieho súdu

napríklad sp. zn. 3Tdo/26/2017, 3Tdo/39/2019, 4Tdo/88/2015).

Vo vzťahu k vyššie uvedenému dovolaciemu dôvodu obvinený ani neuviedol žiadne konkrétne
skutočnosti, ktoré by tento dovolací dôvod napĺňali s tým, že námietky vo vzťahu k úplnosti dokazovania
a námietky vyjadrujúce nespokojnosť s hodnotením vykonaného dokazovania tento dovolací dôvod

nenapĺňajú.

Preto ani k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku v
prejednávanej veci nedošlo.Vzhľadom na to, že obvinený F. V. skutočnosťami, ktoré uviedol vo svojom dovolaní, zjavne nenaplnil
dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. i) a písm. g) Trestného poriadku, Najvyšší súd Slovenskej

republiky na neverejnom zasadnutí jeho dovolanie podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.